Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. december 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/136/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818200844
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3818200844.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov
JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu I. M., bytom Z. XX/X, U., zastúpeného
JUDr. Andrejom Cifrom, advokát, so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec proti žalovanému: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie

bezdôvodného obohatenia a iné, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza
č.k. 17Csp/8/2018-67 zo dňa 9. apríla 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že zmluva uzavretá medzi žalobcom ako

dlžníkom a žalovaným ako veriteľom dňa 29.01.2015 obsiahnutá na listinách označených ako zmluva
o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500101243 a dohoda o poskytovaní služieb č.
8500101243 je neplatná (výrok I.), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 902,31 eur s úrokom
z omeškania z tejto sumy v sadzbe 5 % ročne od 24.02.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od
právoplatnosti rozsudku (výrok II.), nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu (výrok III.) a
zaplatiť súdny poplatok za podané žaloby 153,50 eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku

(výrok IV.). Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 255 ods. 1 CSP, § 39, § 451 ods. 2,
§ 563, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods. 2 písm. j), § 11 ods. 4 zák. č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a § 2 ods.
2, § 4 ods. 2 písm. u) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.
V odôvodnení uviedol, že žalobca sa proti žalovanému domáhal zaplatenia 902,31 eur s úrokom z
omeškania z tejto sumy v sadzbe 5 % ročne od doručenia žaloby žalovanému a určenia toho, že zmluva

uzavretá so žalovaným je neplatná, eventuálne, že poskytnutý úver treba považovať za bezúročný
a bez poplatkov. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný ako veriteľ a žalobca
ako dlžník uzavreli dňa 29.01.2015 zmluvu o úvere, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť
žalobcovi úver 1.110 eur, ktorý sa žalobca spolu s úrokom zaviazal vrátiť v 42 splátkach po 35,10 eur,
a to pri ročnej úrokovej sadzbe 18,08 %, ročnej percentuálnej miere nákladov 26,17 % a priemernej
ročnej percentuálnej miere nákladov 36,30 %. Okrem toho bolo v zmluve dohodnuté, že ako poplatok

za poskytnutie úveru bude zaplatených 111 eur, ktoré boli započítané pri poskytnutí úveru, a preto bolo
žalovanémuposkytnutýchlen999eur.Okremtohospolusozmluvouoúverežalobcaažalovanýuzavreli
zmluvu, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytovať žalobcovi služby označené ako informácia
o zostávajúcich záväzkoch, odklad splatnosti splátok, informácia pred splatnosťou splátky, informácia o
prijatíplatby,vyhotovenieazaslaniekópiedokumentácie,zmenazmluvynapodnetklienta,prepárovanie
platieb, druhá upomienka zdarma a podpora call centra, pričom za tieto služby mal žalobca žalovanému

pri každej splátke úveru platiť odplatu 25,57 eur mesačne. Žalobca žalovanému na zaplatenie úveru
zaplatil od marca 2015 do novembra 2017 1.901,31 eur, pričom žaloba na zaplatenie tejto čiastky bolažalovanému doručená 23.02.2018. Právny vzťah medzi stranami sporu posúdil ako spotrebiteľský vzťah
a predmetnú zmluvu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru za
odplatu spočívajúcu v zaplatení úroku. Okrem toho zmluva obsahovala dojednanie, podľa ktorého mal

žalobca zaplatiť žalovanému poplatok za poskytnutie úveru 111,- eur. To žalovanému umožnilo to, že
žalobcovi v skutočnosti neposkytol úveru 1.110,- eur, ale len 999,- eur. Vychádzajúc z týchto dojednaní
dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi stranami je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná,
a to z toho dôvodu, že sa prieči dobrým mravom a obchádza zákon. Žalobca a žalovaný podpísali v
jeden deň dve listiny, pričom jednou mal byť medzi nimi založený právny vzťah spotrebiteľského úveru

a druhou osobitný právny vzťah poskytovania osobitných služieb, pričom za tieto služby mal žalobca
žalovanému pri každej splátke úveru platiť odplatu 25,57 eur mesačne. Medzi dojednaniami v oboch
listinách je zrejmý obsahový súvis, keďže všetky poskytované služby sa viažu k poskytnutému úveru
a bezprostredne s ním súvisia. Došlo k založeniu jedného právneho vzťahu, ktorého podstatou bolo
poskytnutie úver s tým, že v súvislosti s úverom budú žalobcovi poskytované bežné informácie potrebné
na zistenie rozsahu jeho dlhu, resp. správy slúžiace na lepšie zabezpečenie platieb dohodnutých splátok

úveru. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca sa podpísaním týchto dvoch listín žalovanému zaviazal
za poskytnutie úveru 999,- eur zaplatiť v 42 týždenných splátkach po 60,67 eur 2548,14 eur a nie
1474,20 eur v 42 splátkach po 35,10 eur. Uvedená simulácia dvoch samostatných právnych vzťahov
viedla k tomu, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola nesprávne vyjadrená ročná percentuálna miera
nákladov, ktorá vychádzala zo splátky 35,10 eur a poplatku za poskytnutie úveru 111 eur, pričom účelom

tejto simulácie bolo obchádzanie účelu § 9 ods. 2 písm. j) zák. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný
zrejme simuloval existenciu dvoch samostatných právnych vzťahov so žalobcom. Preto treba aj z tohto
dôvodu uzavretú zmluvu považovať za neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka, a to z toho dôvodu,
že sa prieči dobrým mravom a obchádza zákon. Je v rozpore s dobrými mravmi, ak sú v súvislosti so
zmluvou o úvere simulované také dojednania, ktoré veriteľovi umožňujú ponúkať dlžníkovi také osobitne

spoplatnené služby, ktorých odplata nie je zahrnutá vo výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov, ak
tieto služby nemajú osobitný a samostatný ekonomický hospodársky význam pre dlžníka. Tak tomu bolo
aj v tomto prípade, keďže dohodou poskytované služby sú bez akékoľvek samostatného ekonomického
významu. Preto ani nemožno hovoriť o dvoch samostatných zmluvách, či právnych vzťahoch, keďže
je zrejmé, že obe žalobcom a žalovaným podpísané listiny sa viažu k jednému poskytnutému úveru. Z

uvedených dôvodov treba zmluvu uzavretú medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom
29.1.2015 obsiahnutú na listinách označených ako zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového
typu číslo 8500101243 a dohoda o poskytovaní služieb číslo 8500101243 považovať za neplatnú.
Preto súd prvej žalobcom vyjadrenej eventualite jeho určovacej žaloby vyhovel, a to podľa § 11 ods. 4
zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia

neplatnostizmluvyospotrebiteľskomúverealebourčeniabezúročnostiabezpoplatkovostiposkytnutého
spotrebiteľského úveru žalobou. Žalobca žalovanému v neplatnom právnom vzťahu za poskytnutie
úveru 999 eur zaplatil 1.901,31 eur. Rozdielom medzi týmito čiastkami sa žalovaný na úkor žalobcu
podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodne obohatil, keďže od žalobcu získal plnenie
bez právneho dôvodu 902,31 eur a toto bezdôvodné obohatenie je povinný žalobcovi vydať podľa §

451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Preto súd žalobe sčasti istiny 902,31 eur vyhovel. Na zaplatenie
v žalobe uplatnenej čiastky žalovaný nebol žalobcom pred podaním žaloby vyzvaný. Žalovanému bola
žaloba doručená 23.2.2018, pričom nezaplatením žalobcom uplatnenej čiastky v tento deň sa žalovaný
24.2.2018 podľa § 563 v spojení s § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dostal do omeškania, a preto je
žalobcovi povinný zaplatiť úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to v sadzbe

podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov. Preto súd žalobe vyhovel aj sčasti o zaplatenie uplatneného
úroku z omeškania. Vzhľadom na to, že žalobcovi bolo vyhovené v plnom rozsahu súd žalobcovi priznal
proti žalovanému plnú náhradu trov konania, a to podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol podľa § 4 ods. 2
písm. u) zákona o súdnych poplatok oslobodený od platenia súdneho poplatku. Preto je podľa § 2 ods.

2 prvá veta zákona o súdnych poplatkoch povinný zaplatiť (i) súdny poplatok 54 eur za žalobu o plnenie,
a to z 902 eur v sadzbe podľa položky 1, písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov po zaokrúhlení podľa
§ 7a písm. a) zákona o súdnych poplatkoch a (ii) súdny poplatok 99,50 za žalobu o určenie neplatnosti
podľa položky 1, písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov, teda spolu 153,50 eur.

2. Žalovaný svojím odvolaním podaným včas napadol rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a II.
z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý
rozsudok tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu. Namietal, že rozhodnutie vo výroku I. rozsudku je po
procesnej stránke vydané nedôvodne, a na takomto určení nebol preukázaný naliehavý právny záujema jeho existenciu vylučuje fakt, že popri určovacom výroku sa žalobca domáhal aj výroku o plnení a to
na základe rovnakých skutkových dôvodov, ako uvádzal (a súd uvádza) pre určovací výrok. Súd prvej
inštancie nesprávne posudzuje neplatnosť zmluvy, a to aj na základe tvrdenia, že zmluva má umožňovať

nevyplatenie úveru v celej výške. Ide o jednostranné a neobjektívne posúdenie, pretože ak by žalobca
ako žiadateľ zaplatil poplatok ihneď pri poskytnutí úveru, tak sa úver vyplatí v celej sume. Z pohľadu
spotrebiteľa (posudzujúc jeho majetkovú stránku) vedú obe situácie k rovnakému stavu, či sa poplatok
zaplatí započítaním oproti sume úveru, alebo či sa zaplatí samostatne. Záver súdu, že zmluva umožňuje
nevyplatiť celý úver je zavádzajúci a odporuje uzavretej zmluve. Zastáva názor, že súdom označený

dôvod neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere neobstojí, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a
ani v príslušných právnych predpisoch. Obsah dohody o poskytovaní služieb a proces jeho uzavretia
nebol sporný a ani nebolo preukázané či dokonca tvrdené, že išlo o dohodu predstavujúcu podmienku
či súčasť podmienok získania úveru. Toto je podstatné práve preto, že v zmysle § 2 písm. g) zák. č.
129/2010 Z.z. súčasť celkových nákladov (z ktorých sa počíta RPMN) nie sú náklady z dohôd a služieb,
ktoré nie sú podmienkou či predpokladom získania úveru. Obsahový súvis služieb s úverom je pre

túto otázku irelevantný, keďže zákonná úprava vyplýva nie z obsahového súvisu služieb a úveru, ale z
toho, či išlo o podmienky získania úveru alebo nie. Celé rozhodnutie súdu je založené na nesprávnych
záveroch po skutkovej i právnej stránke, opomína relevantné ustanovenia zák. č. 129/2010 Z.z. práve
preposúdenietakýchotázok,ktorébolipodľarozsudkupodstatné.Rozhodnutieopovinnostižalovaného
plniť je založené na nesprávnom posúdení veci, predovšetkým po právnej stránke. Žalovaný napáda

tiež posudzovanie a závery o nepotrebnosti služieb pre žalobcu, ktorý takéto tvrdenia neuvádzal, ktorý
ani nevyužil možnosť ukončiť dohodu o poskytovaní služieb a ani v priebehu ich čerpania neuplatňoval
žiadne námietky.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi súdu

a nenachádza žiadne vady ani v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku. Poukázal na rozhodnutia
ÚS SR sp.zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, II. ÚS 251/04 a III. ÚS 209/04. Podľa § 11 ods. 4 zák. č.
129/2010 Z.z. sa môže spotrebiteľ pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou,
pričom v poznámke pod čiarou je fakticky uvedené, že tohto určenia sa možno domáhať žalobca podľa

§ 137 ods. 1 písm. c) a d) CSP. Poplatok za poskytnutie úveru je už aj rozhodovacou praxou súdov
SR pravidelne hodnotený ako netransparentný s cieľom obchádzať zákon, keďže započítava poplatok,
ktorý je vlastne nákladom spojeným so spotrebiteľským úverom, do istiny samotného úveru. Simulácia
dvoch právnych úkonov (zmluvy o úvere a dohody o poskytnutí služby) viedla k tomu, že RPMN v zmluve
o úvere bola určená nesprávne, nakoľko bol založený iba jeden právny vzťah avšak dvoma listinami

(zmluvy o úvere a dohody o poskytnutí služby). Je vylúčené, aby náklady spojené s poskytnutím úveru
tvorili súčasť poskytnutého úveru. Na záver navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom rozsahu potvrdil a zaviazal žalovaného aj na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379

a § 380 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti
vo výroku I. a II. a závislých výrokoch III. a IV. podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1
CSP vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd tak rozhodol bez
nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania bezdôvodného obohatenia
vo výške 902,31 eur spočívajúceho v preplatení istiny úveru spolu s úrokom z omeškania v sadzbe
5 % ročne od doručenia žaloby žalovanému, ktorý mu poskytol žalovaný na základe Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500101243 zo dňa 29.01.2015 (ďalej aj ako „zmluva

o spotrebiteľskom úvere“) a určenia, že zmluva uzavretá so žalovaným je neplatná, eventuálne, že
poskytnutý úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie napadnutým
rozsudkom priznal žalobcovi požadované peňažné plnenie s odôvodnením, že žalobca ako veriteľ a
žalovaný ako dlžník uzatvorili zmluvu o úvere na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi
úver vo výške 1.110,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť. Okrem toho zmluva obsahovala dojednanie,

podľa ktorého mal žalobca zaplatiť žalovanému poplatok za poskytnutie úveru 111,- eur, čo žalovanému
umožnilo, že žalobcovi v skutočnosti neposkytol úver 1.110,- eur ale len 999,- eur a vychádzajúc z
tohto dojednania dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi stranami sporu je podľa § 39 Občianskeho
zákonníka neplatná z dôvodu, že sa prieči dobrým mravom a obchádza zákon. Rozpor s dobrými mravmividel v tom, že v zmluve o úvere je dohodnuté také dojednanie, ktoré veriteľovi umožňuje nevyplatiť
dlžníkovi celý úver, na základe dojednania podľa ktorého sa bezprostredne po uzavretí zmluvy stáva
splatným záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi poplatok za poskytnutie úveru, keďže ide o odplatu za

simulovanú službu, ktorá je bez akéhokoľvek významu pre záujmy dlžníka, ktorému je poskytovaný úver
a výška tejto odplaty predstavuje až 10 % dohodnutého úveru. Okrem toho strany podpísali v jeden deň
dve listiny, pričom jednou mal byť medzi nimi založený právny vzťah spotrebiteľského úveru (zmluva o
úvere) a druhou osobitný právny poskytovania osobitných služieb a to Dohodu o poskytovaní služieb
č. 8500101243 zo dňa 29.01.2015 s mesačnou splátkou odplaty 25,57 eur. Uvedené zmluvy posúdil

vo vzájomných súvislostiach ako jeden právny vzťah, ktorého podstatou bolo poskytnutie úveru s tým
že v súvislosti s úverom budú žalobcovi poskytované bežné informácie potrebné na zistenie rozsahu
jeho dlhu, resp. správy slúžiace na lepšie zabezpečenie platieb dohodnutých splátok úveru a teda
žalobca podpísaním týchto dvoch listín sa žalovanému zaviazal za poskytnutie úveru 999,- eur zaplatiť
v 42 splátkach po 60,67 eur, teda celkom 2.648,14 eur a nie 1.474,20 eur v 42 splátkach po 35,10
eur a táto simulácia dvoch samostatných právnych vzťahov viedla k tomu, že v zmluve o úvere bola

nesprávnevyjadrenáRPMN,ktorávychádzalazosplátky35,10eurapoplatkuzaposkytnutieúveru111,-
eur, pričom účelom tejto simulácie bolo obchádzanie účelu § 9 ods. 2 písm. j) zák. o spotrebiteľských
úveroch. Preto aj z tohto dôvodu považoval uzavretú zmluvu za neplatnú podľa § 39 Občianskeho
zákonníka lebo sa prieči dobrým mravom a obchádza zákon. Z týchto dôvodov preto žalobcom prvej
vyjadrenej eventualite jeho určovacej žaloby vyhovel. Súd prvej inštancie vyhovujúcu časť žaloby o

plnenie zdôvodnil výsledným rozdielom vo výške 902,31 eur medzi plnením žalobcu vo výške 1.901,31
eur a plnením žalovaného vo výške 999,- eur v neplatnom právnom vzťahu za poskytnutie úveru.

6. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

7. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

8. Odvolací súd po preskúmaní veci z dôvodov odvolania žalovaného nemôže s vyššie uvedenými

závermi súdu prvej inštancie v celom rozsahu súhlasiť.

9. Na prvom mieste treba konštatovať, že odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru,
že na predmetný právny vzťah medzi stranami sporu treba aplikovať ustanovenia spotrebiteľského
práva. Je tomu tak z dôvodu, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500101243 zo

dňa 29.01.2015 uzavretá medzi sporovými stranami je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm.
d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka. Takéto posúdenie
v konečnom dôsledku medzi stranami sporu nebolo v konaní ani sporné.

10. Na uvedené nadväzuje odvolaním namietaná otázka naliehavého právneho záujmu spojená s
podanou žalobou v časti určenia neplatnosti, eventuálne bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. V zmysle § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z.z. platí, že spotrebiteľ sa môže
pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti
a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. Cit. ustanovenie bolo do zákona

včlenené s účinnosťou od 01.01.2018 a zakladá naliehavý právny záujem prameniaci z tohto zákona
ako osobitného zákona, ktorý predpokladá § 137 písm. c) a d) CSP. Nakoľko žalobca ako spotrebiteľ
podal žalobu za účinnosti cit. ustanovenia dňa 19.02.2018, teda za právneho stavu, ktorý dovoľoval
domáhať sa pred súdom určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, resp. jej bezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou, súd prvej inštancie správne akceptoval

existujúci právny stav a žalobu v tejto časti pripustil spôsobom prejaveným samotným konaním a
rozhodovaním.

11. Samotný kontraktačný proces zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol v prejednávanej veci taký,
že žalobca v Žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu vo forme formulára

predpripravenom žalovaným vyplnil údaje o požadovanom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu
(bod 5. zmluvy o úvere), o ktorý mal záujem a takýto návrh dňa 27.01.2015 podpísal. Žalovaný
návrh zmluvy podpísal dňa 29.01.2015, pričom do predtlačeného formulára žiadosti o poskytnutie
spotrebiteľského úveru revolvingového typu uviedol údaje o schválenom spotrebiteľskom úvererevolvingového typu (bod. 6 zmluvy o úvere). Podľa čl. 14. zmluvy o spotrebiteľskom úvere riadnym
vyplnením a následným podpisom tejto žiadosti/zmluvy všetkými zúčastnenými stranami uzatvoril veriteľ
s dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú

zmluvné dojednania. Zmluvné strany prehlasujú, že si žiadosť/zmluvu vrátane zmluvných dojednaní
prečítali, že bola uzatvorená zo slobodnej vôle, jej obsahu riadne porozumeli a na dôkaz tejto skutočnosti
pripájajú nižšie svoje podpisy. V zmysle čl. 2.1 zmluvných dojednaní, vyplnená žiadosť o poskytnutie
spotrebiteľského úveru revolvingového typu podpísaná dlžníkom, spoludlžníkom 1 a spoludlžníkom 2 je
návrhomnauzatvoreniezmluvyoRÚ(rozumejrevolvingovéhoúveru,pozn.).ZmluvaoRÚjeuzatvorená

a nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu dlžníka, spoludlžníka 1, spoludlžníka 2 a veriteľa.

12. Odvolací súd mal zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500101243 zo dňa
29.01.2015 za preukázané, že účastníci zmluvy ako strany sporu sa zhodne dojednali na podstatných
náležitostiach zmluvy o úvere, na základe ktorej sa žalovaný ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalobcovi
úver vo výške 1.110,- eur, ktorý sa žalobca spolu s úrokom zaviazal vrátiť v 42 mesačných splátkach po

35,10 eur pri ročnej úrokovej sadzbe 18,08 %, RPMN 26,17 % a priemernej RPMN 36,30 %. Zhodou
prejavov vôle zmluvných strán na podstatných náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere teda došlo
k platnému uzavretiu tejto zmluvy a s tým spojeným vznikom práv a povinnosti z nej vyplývajúcich.

13. Z takto uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo povinnosťou žalobcu (dlžníka) okrem

iného zaplatiť žalovanému (veriteľovi) poplatok za poskytnutie úveru vo výške 111,- eur. Podľa názoru
odvolacieho súdu, na rozdiel od súdu prvej inštancie, skutočné poskytnutie predmetu plnenia zo zmluvy
o úvere veriteľom v nižšom finančnom rozsahu ako výsledku jeho krátenia v zmysle dojednania čl. 2.5.
zmluvných dojednaní, podľa ktorého je dojednaný poplatok za poskytnutie úveru splatný okamihom
uzavretia predmetnej zmluvy, v spojení s dojednaním o jeho výške v rozsahu 111,- eur, nespôsobuje

právny následok neplatnosti celej zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka. Pokiaľ súd prvej inštancie aj považoval takýto poplatok za v rozpore s dobrými mravmi
a obchádzajúcim zákon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neuviedol bližšie dôvody pre ktoré by
mal tento poplatok spôsobovať neplatnosť právneho úkonu ako celku a či by túto časť nebolo možné
v zmysle § 41 Občianskeho zákonníka oddeliť od ostatného obsahu. Doteraz zistené skutočnosti

ani neodôvodňujú záver o neplatnosti právneho úkonu v celom rozsahu. Odvolací súd na margo
uvedeného poukazuje tiež na povinnosť veriteľa vyplývajúcu z právnej úpravy zmluvy o úvere podľa
§ 497 Obchodného zákonníka ako konsenzuálneho kontraktu v zmysle ktorej sa veriteľ zaväzuje,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, k čomu v
prejednávanejvecidošlo.Nadruhejstraneodvolacísúdnevylučujepredmetnýpoplatokspodpôsobnosti

súdneho prieskumu neprijateľnosti zmluvného dojednania v spotrebiteľskom vzťahu medzi dodávateľom
a spotrebiteľom, ktorý bude v ďalšom konaní pred súdom prvej inštancie žiadaný.

14. Naproti tomu odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že uzavretie Dohody
o poskytovaní služieb č. 8500101243 zo dňa 29.01.2015 (ďalej aj „dohoda o poskytovaní služieb“)

v ten istý deň a pod tým istým číslom ako zmluva o spotrebiteľskom úvere a hoci bola uzavretá na
samostatnej listine, ako samostatný právny úkon, ešte neodôvodňuje záver, že táto dohoda založila
ďalší právny vzťah. Možno sa stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého došlo k
založeniu jedného právneho vzťahu, ktorého podstatou bolo poskytnutie úveru s tým, že v súvislosti s
úverom budú žalobcovi poskytované bežné informácie potrebné na zistenie rozsahu jeho dlhu, resp.

správy slúžiace na lepšie zabezpečenie platieb dohodnutých splátok úveru. Z uvedeného dôvodu bol
správny postup súdu prvej inštancie, ktorý posudzoval dohodu o poskytovaní služieb so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere ako jeden celok, čo viedlo k správnemu skutkovému zisteniu o nesprávne určenej
výške nákladov a s tým spojeným výpočtom RPMN. Uvedené zistenie navzdory úvahám o simulácii
dvoch samostatných právnych úkonoch je podľa názoru odvolacieho súdu prima facie spôsobilé založiť

prioritne dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) v
spojení s § 11 ods. 1 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, čo skôr neodôvodňuje samotnú neplatnosť právneho úkonu pre rozpor s § 39
Občianskeho zákonníka. Navyše v konaní nebolo doteraz preukázané, že dohoda o poskytovaní služieb
bola individuálne dohodnutá, t.j. že svedčí o slobodnej vôli dlžníka pristúpiť na takéto osobitné zmluvné

podmienky ako to tvrdí žalovaný. Dohoda je nepochybne formulárovou zmluvou. Občiansky zákonník
obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. To znamená, že súdu nebráni
žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania štandardnej formulárovej zmluvy,
ak spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom vneprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca ako spotrebiteľ a ako
slabšia strana sporu nemal možnosť participovať na vytvorení formulárovej zmluvy a nepochybne je z
hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou. Žalovaný doteraz nepreukázal, že v

danom prípade išlo o zmluvnú podmienku, resp. dohodu, ktorú si vymienil žalobca. Uvedené okolnosti
súvisiace s uzavretím zmluvného vzťahu nemožno tiež zneužívať k záverom o individuálnom vyjednaní,
žedlžníkmámožnosťvoľbyprijaťaleboneprijaťnávrhnauzavretieajtejtodohodyoposkytovaníslužieb.

15. V dôsledku dôvodnosti podaného odvolania žalovaného bolo na základe týchto úvah rozhodnutie

súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušené a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátená
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní opätovne preskúmať platnosť Zmluvy o
spotrebiteľskomúvererevolvingovéhotypuč.8500101243zodňa29.01.2015vzmysleprijatýchzáverov
odvolacieho súdu a posúdiť dojednaný poplatok za poskytnutie úveru vo výške 111,- eur vrátane

Dohody o poskytovaní služieb č. 8500101243 zo dňa 29.01.2015 ako formulárovej zmluvy v kontexte
prijateľnosti zmluvných podmienok v spotrebiteľskom vzťahu a to vrátane preskúmania náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a dohody o poskytovaní služieb ako celku, ktorých absencia by
mohla odôvodňovať bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru a následne opätovne posúdiť
uplatnené nároky žalobcu.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).