Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. február 2016

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 25C/14/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108237409
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Cviková
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1108237409.9

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Denisou Cvikovou v právnej veci navrhovateľa: F. Z.,
nar.XX.XX.XXXX, bytom N. X, G., právne zast.: JUDr. Libušou Dočkalovou, advokátkou, so sídlom
Lachova 32, Bratislava proti odporcovi: N. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XX, Bratislava, právne
zast.:
JUDr. Milan Ficek, advokát s. r. o., Žilinská 14, 811 05 Bratislava o zaplatenie 4.779,92 eur s

príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 1.255,55 eur, a to k rukám
právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodne označená navrhovateľka Z.. Z.X. U. sa návrhom na začatie konania doručenom súdu dňa
11.11.2008 domáhala, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť jej istinu 8.099,32 Eur (244.000,- Sk) spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8,5% z dlžnej sumy od 25. apríla 2007 do zaplatenia titulom
zmluvnej pokuty za porušenie právnej povinnosti . Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 15.04.2008
uzatvorila s odporcom Zmluvu o poskytovaní právnych služieb (ďalej len "zmluva"). Podľa čl. III

zmluvy mala navrhovateľka právo exkluzivity, t.j. právo výhradného zabezpečenia predaja záujemcovi
o kúpu nehnuteľnosti špecifikovanej v čl. II bod 1 zmluvy. Odporca zmluvu nedodržal a predmetnú
nehnuteľnosť previedol na kupujúceho bez vedomia navrhovateľky, čim podľa pôvodnej navrhovateľky
porušil zmluvné záväzky. Navrhovateľka si uplatnila nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
6% kúpnej ceny (4 900.000,- Sk), t.j. nárok na zaplatenie 294.000,- Sk, pričom odporca uhradil dňa
13.10.2008 navrhovateľke prvú časť zmluvnej pokuty vo výške 50.000,- Sk, avšak jej zvyšok vo

výške 8.099,32 Eur do dnešného dňa nezaplatil. Nakoľko odporca zostatok zmluvnej pokuty nezaplatil,
pôvodná navrhovateľka si uplatnila voči odporcovi v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka úrok z
omeškania vo výške podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorý predstavoval pri základnej
úrokovej sadzbe NBS stanovenej vo výške 4,25% ročne k 25.04.2007 výšku 8,50% p.a. z dlžnej sumy.

Písomným podaním z 8. 12. 2008 pôvodná navrhovateľka zobrala návrh v časti týkajúcej sa zaplatenia

sumy3.319,40Eur(100.000,-Sk)späťdôvodiac,žeodporcatútosumunavrhovateľkeuhradil.Súdpreto
uznesením z 06. 04. 2009, č. k. 25C 14/2009-32, konanie v časti zaplatenia istiny vo výške 3.319,40
Eur zastavil.
Písomným podaním z 5. 1. 2009, doplneným dňa 9. 1. 2009 pôvodná navrhovateľka súdu oznámila,
že Zmluvou o postúpení pohľadávky z 22. decembra 2008 postúpila žalovanú pohľadávku na F. Z.,
ktorý tak vstúpil do konania na jej miesto. Vzhľadom na obsah Zmluvy o postúpení pohľadávky a súhlas

F. Z. so vstupom do konania ako účastník na strane navrhovateľa, konajúci súd uznesením z 20. 08.
2009, č. k. 25C 14/2009-34, vyhovel návrhu pôvodnej navrhovateľky a postupom podľa § 92 ods. 2 a3 O.s.p. rozhodol, že pôvodne označená navrhovateľka JUDr. Z. U. z konania vystúpi a na jej miesto
ako navrhovateľ vstúpi F. Z..

Súd rozsudkom č.k. 25C/14/2009-86 vyhláseným dňa 08.04.2011 vo veci rozhodol tak, že návrh
navrhovateľa v celom rozsahu zamietol a odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté v zmluve, z ktorého navrhovateľ odvodzoval
svoj nárok, nebolo dojednaním jasným, určitým a zrozumiteľným, a preto nespĺňalo požiadavky
Občianskeho zákonníka kladené na právne úkony a súd ho posúdil ako absolútne neplatné a

navrhovateľom žalobou uplatnený nárok ako nedôvodný zamietol. Naviac súd pre prípad, že by
zmluvnou pokutou bolo zabezpečené právo odporcu od zmluvy odstúpiť, poukazom na rozhodnutie R
58/2001 ZSP uviedol, že pre rozpor so zákonom by takéto dojednanie bolo potrebné posúdiť tiež ako
neplatné, pretože Občiansky zákonník spája zmluvnú pokutu s porušením povinnosti a nie s využitím
oprávnenia od zmluvy odstúpiť.

Na odvolanie navrhovateľa rozhodol Krajský súd v Bratislave svojim uznesením č.k. 2Co/286/2011-97
zo dňa 13.09.2013 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z
dôvodu nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa.
Odvolací súd považoval návrh navrhovateľky za neúplný a nepresný, keď svoj návrh odvíjala od zmluvy
uzavretej s odporcom dňa 15.04.2008, avšak spolu s návrhom predložila zmluvu uzatvorenú s odporcom

dňa 19.05.2008, hoci nedeliteľnou súčasťou zmluvy mala byť len plná moc z 15.04.2008. Poukázal na
skutočnosť, že navrhovateľka neuviedla v návrhu presne akú povinnosť odporca porušil, v čom jeho
povinnosť spočívala, z čoho vyplývala, kedy sa o porušení povinnosti odporcom dozvedela a za akých
okolností odporca previedol nehnuteľnosť. V ďalšom konaní mal súd poskytnúť navrhovateľovi priestor
na odstránenie vád návrhu a zisťovať či odporca od zmluvy odstúpil, resp. či porušil zmluvnú povinnosť

a posúdiť na to nadväzujúce právne dôsledky.

Navrhovateľ v zmysle rozhodnutia krajského súdu doplnil prostredníctvom svojho právneho zástupcu
skutkovo a právne návrh na začatie konania, a to písomným podaním doručeným súdu dňa 09.04.2014,
pričom uviedol, že plnomocenstvom zo dňa 15.04.2008 splnomocnil I. G. svoju sestru L. O. k

zastupovaniu počas jeho neprítomnosti, ohľadom odkúpenia jeho bytu č. 9 na U. ul.č. X v G. do
osobného vlastníctva a tiež k jeho predaju, ako aj k zastupovaniu pred katastrálnym úradom a k
podpísaniu zmluvy o právnej pomoci s JUDr. U.. Dńa 16.04.2008 uzatvorili JUDr. U. a I. G., zastúpený
podľa plnej moci sestrou, zmluvu o poskytovaní právnych služieb. Dňa 19.05.2008 uzatvorili JUDr. U.
a I. G. zmluvu o poskytovaní právnych služieb. Jej predmetom bolo poskytovanie právnych služieb

pri predaji bytu č. X na U. ul. č. X v G. za kúpnu cenu vo výške 4 900.000,- Sk. Účastníci
sa dohodli na zmluvnej odmene ako aj exkluzívnom zabezpečení predaja záujemcovi o kúpu a
pre prípad odstúpenia od zmluvy na náhrade nákladov a zaplatení dohodnutej provízie vo forme
zmluvnej pokuty. Navrhovateľ uviedol, že zmluvou o poskytovaní právnych služieb z 19.05.2008
splnomocnil I. G. pôvodnú navrhovateľku k výhradnému zastúpeniu vo veci právnych služieb pri predaji

predmetnej nehnuteľnosti. Podstatou výhradného zastupovania bol podľa navrhovateľa záväzok predaja
nehnuteľnosti výlučne prostredníctvom jedného zástupcu . Odporca vedel, že podpisom exkluzívnej
zmluvy všetky kompetencie súvisiace so zabezpečením prevodu vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam zveril pôvodnej navrhovateľke a súhlasil s tým, že výlučne ona bude poskytovať
právne služby v dohodnutom rozsahu ohľadom predaja bytu a nie iný subjekt. Navrhovateľ mal za to,

že odporca svoj záväzok vyplývajúci z exkluzivity nerešpektoval a tento porušil zriadením záložného
práva k bytu bez vedomia pôvodnej navrhovateľky, ktorá sa o jeho zriadení dozvedela dňa 25.09.2008.
Dňa 13.10.2008 odporca zaplatil pôvodnej navrhovateľke prvú časť zmluvnej pokuty vo výške 50.000,-
Sk podľa zmluvy o poskytovaní právnych služieb z 19.05.2008 a dňa 11.11.2008 ďalšiu časť vo
výške 100.000,- Sk. Navrhovateľ tvrdil porušenie práva exkluzivity odporcom, keď tento v rozpore s

dohodnutými podmienkami v zmluve o poskytovaní právnych služieb z 19.05.2008 nehnuteľnosť predal
tretej osobe, bez vedomia pôvodnej navrhovateľky, čím ju obišiel. Táto už potom nemohla realizovať
úkony smerujúce k predaju nehnuteľnosti, pretože jej v tom bránili objektívne okolnosti a jej ďalšie
konanie bolo zavinením odporcu nemožné. Navrhovateľ mal za to, že odporca de facto odstúpil od
zmluvy jednostranne. Dôvodnosť žalobného návrhu odvodzoval navrhovateľ z čl. IV bod 4 zmluvy o

poskytovaníprávnychslužiebuzatvorenejdňa19.05.2008podľa,ktoréhosaodporcazaviazalpreprípad
odstúpenia uhradiť náklady spôsobené advokátskej kancelárii a dohodnutú províziu, a to ako zmluvnú
pokutu, ktorá predstavovala 294.000,- Sk. Po zaplatení 150.000,- Sk zostalo k úhrade 144.000,- Sk,
t.j. 4779,92 eur.Dňa 30.07.2012 odporca zomrel. Súd mal z osvedčenia o dedičstve z 03.01.2013 vydaného notárkou
JUDr. H. K. sp.zn. 2D/44/2012, Dnot/39/2012 za preukázané, že jedinou dedičkou po neb. I. G. sa stala

N. H., s ktorou v zmysle § 107 ods. 1 a 3 O.s.p. ďalej konal.

Odporkyňaprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcužiadalanávrhnavrhovateľazamietnuť,namietala
nedostatok aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa. Zmluvu o poskytovaní právnych služieb uzatvárala
právna predchodkyňa navrhovateľa ako podnikateľka a následnú zmluvu o postúpení pohľadávky ako

súkromná osoba, preto nemohlo podľa odporkyne , prísť k účinnému postúpeniu pohľadávky. Zmluvu
o poskytovaní právnych služieb považovala odporkyňa za absolútne neplatný právny úkon z dôvodu
jej neurčitosti a nezrozumiteľnosti. Ďalej uviedla, že odstúpenie od zmluvy je výkonom práva, a preto
ho nemožno sankcionovať zmluvnou pokutou, odmena bola v zmluve o poskytnutí právnych služieb
dohodnutá neurčito a prípadné porušenie práva exkluzivity nebolo sankcionovaná zmluvnou pokutou.
Uznanie dlhu ako právny úkon má mať písomnú formu, a preto platby právneho predchodcu odporcu

navrhovateľovi nie je možné, považovať za uznanie dlhu.

Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že o jeho legitimácii svedčí uznesenie
nadpísaného súdu, ktorým tento vyhovel zmene účastníka konania na strane navrhovateľa. Zmluvu o
poskytovaní právnych služieb považoval za platnú a účinnú, obsahujúcu všetky náležitosti záväzkového

právneho vzťahu. Zmluvou o poskytovaní právnych služieb pôvodný odporca splnomocnil pôvodnú
navrhovateľku k výhradnému zastúpeniu vo veci právnych služieb pri predaji predmetnej nehnuteľnosti a
podpísaním exkluzívnej zmluvy všetky kompetencie súvisiace so zabezpečením prevodu vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti zveril pôvodnej navrhovateľke a súhlasil s jej výlučným poskytovaním právnych
služieb v dohodnutom rozsahu ohľadom predaja bytu. Právny predchodca odporkyne svoj záväzok,

vyplývajúci mu z exkluzivity, nerešpektoval a predal byt bez vedomia pôvodnej navrhovateľky. V
súvislosti s úhradami peňažných súm právneho predchodcu odporkyne realizovanými v prospech
pôvodnej navrhovateľky poukázal navrhovateľ na § 323 ods. 2 a § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka.
Dlžná suma predstavovala podľa navrhovateľa ušlý zisk, ktorý pôvodná navrhovateľka očakávala pri
predpokladanom slede udalostí od odporcu, v súvislosti so sprostredkovaním kúpy nehnuteľnosti.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom Zmluvy o poskytovaní právnych služieb
z 19.05.2008, príjmovým pokladničným dokladom z 13.10.2008, Zmluvy o postúpení pohľadávky z
22.12.2008,Zmluvyoposkytovaníprávnychslužiebz15.04.2008,čiastočnýmvýpisomzlistuvlastníctva
č. 8439 z 04.04.2014, čestným prehlásením L. O. z 26.09.2008, výpisom z účtu, ako aj obsahom spisu

Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu č. V-30402/08, najmä Zmluvou o prevode vlastníctva
bytu , pripojeným plnomocenstvom a návrhom na vklad, obsahom čestného prehlásenia S. K. ( č.l. 199),
výsluchom svedka Z.. Z.X. U. (pôvodná navrhovateľka) ako aj ostatným obsahom spisu, pričom zistil
nasledovný skutkový a právny stav.

Pôvodná navrhovateľka uzavrela s právnym predchodcom odporkyne dňa 19. 05. 2008 Zmluvu
o poskytovaní právnych služieb predmetom, ktorej bolo poskytovanie právnych služieb právnemu
predchodcovi súčasnej odporkyne pri predaji nehnuteľnosti bytu č. 9 nachádzajúceho sa na U. ul. X
v G. v k.ú. N. S., zapísaného na LV č. XXXX (ďalej len "nehnuteľnosť") za dohodnutú kúpnu cenu
4.900.000,- Sk (162.650,20 Eur). Pôvodná navrhovateľka sa zaviazala podľa zmluvy poskytnúť právne,

poradenské a konzultačné služby, spisovať listiny a dokumenty súvisiace s prevodom nehnuteľnosti.
Účastníci zmluvy o poskytnutí právnych služieb si dohodli za vykonanie predmetu zmluvy odmenu
podľa čl. III vo výške 6%, a to i v prípade dohody nižšej kúpnej ceny. V zmluve o poskytnutí
právnych služieb si jej účastníci, pre prípad odstúpenia právneho predchodcu odporkyne od zmluvy,
dohodli povinnosť právneho predchodcu odporkyne, uhradiť zmluvnú pokutu vo výške zodpovedajúcej

vyčísleným nákladom pôvodnej navrhovateľky a dohodnutej provízii ( čl. IV ods. 4 zmluvy).

Právny predchodca odporkyne uhradil pôvodnej navrhovateľke dňa 13. októbra 2008 sumu 50.000,-Sk
(1.659,70 Eur). Podľa poznámky na pokladničnom príjmovom doklade (č.l. 7) išlo o prvú časť zmluvnej
pokuty.

Pôvodná navrhovateľka ako postupca Zmluvou o postúpení pohľadávky z 22. 12. 2008 postúpila
pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o právnej pomoci v celkovej výške 144.000,-Sk (4.779,92 Eur)na F. Z. ako postupníka, pričom túto skutočnosť oznámila právnemu predchodcovi odporkyne listom
datovaným rovnakým dátumom.

Z čestného prehlásenia L. O. z 26.09.2008 súd zistil, že táto sa zaviazala vyplatiť advokátsku kanceláriu
JUDr. U. v zmysle zmluvy o právnej pomoci, ktorá trvá, pričom percentá sú dohodnuté z kúpnej zmluvy
z ceny na kúpnej zmluvy, minimálne vo výške 150.000,- Sk.

Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzatvorenej dňa 06.10.2008 medzi právnym predchodcom

odporkyne zastúpeným podľa plnej moci S. O. a D. V. ako kupujúcou, ktorej vklad bol povolený bývalou
Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu pod č. V-30402/08 dňa 28.10.2008 vyplýva, že právny
predchodca odporkyne previedol na kupujúcu vlastníctvo k bytu č. 9 na 2.p. bytového domu na U. ul. X
v G. spolu s príslušenstvom a súčasťami bytu z kúpnu cenu 4 050.000,- Sk.

Z čestného prehlásenia S. K. z 02.12.2015 súd zistil, že právny predchodca odporkyne v roku 2008

žiadal pôvodnú navrhovateľku, aby mu zabezpečila predaj jeho bytu na U. ul. Č. X v G. a pôžičku kvôli
dlžobe na nájomnom a právne služby s tým spojené, a to za odmenu.

Pôvodná navrhovateľka si uplatnila svoj nárok na zaplatenie 8099,31 eur voči právnemu predchodcovi
odporkyne titulom zmluvnej pokuty, dojednanej v zmluve o poskytovaní právnych služieb z 19.05.2008 ,

a to za porušenie zmluvného záväzku právnym predchodcom odporkyne tým, že nehnuteľnosť previedol
na kupujúceho bez vedomia pôvodnej navrhovateľky. Navrhovateľ vo svojej výpovedi na pojednávaní
súdu dňa 08.04.2011 a dňa 30.11.2015 zotrval na dôvodnosti uplatneného nároku, ktorý odvodzoval z
porušenia záväzku exkluzivity právnym predchodcom odporkyne, ktoré porušenie bolo sankcionované
práve zmluvnou pokutou. Právna zástupkyňa navrhovateľa následne vo svojom podaní doručenom

súdu dňa 16.11.2015 (č.l. 175) právne zdôvodnila žalobou uplatnený nárok ako ušlý zisk, ktorý vznikol
pôvodnejnavrhovateľkeporušenímzáväzkuexkluzivitypodľačl.IIIzmluvyoposkytnutíprávnychslužieb
z 19.05.2008 právnym predchodcom odporkyne. Na tomto svojom stanovisku zotrvala aj v obsahu
svojich ústnych prednesov na pojednávaní konanom dňa 30.11.2015. Výšku ušlého zisku odvíjala od
výšky provízie dohodnutej v zmluve, ktorú by pôvodná navrhovateľka dosiahla pri pravidelnom priebehu

obchodu a príčinnú súvislosť vzhliadla v nedodržaní povinnosti právneho predchodcu odporkyne,
ktorý nerešpektoval zmluvu a predal nehnuteľnosť bez vedomia pôvodnej navrhovateľky. Právny vzťah
založený zmluvou o poskytovaní právnych služieb kvalifikovala ako obchodnoprávny vzťah. Dojednanie
o exkluzivite sa podľa právnej zástupkyne navrhovateľa vzťahovalo na cely predmet zmluvy, teda na
poskytnutie právnych služieb pri predaji nehnuteľnosti, ktoré sú špecifikované v článku II ods.4 zmluvy.

Tvrdila, že exkluzivita zahŕňala podľa článku III zmluvy výhradné zabezpečenie predaja záujemcovi, a
to v rámci poskytovania právnych služieb.

Právny zástupca odporkyne na pojednávaní súdu dňa 30.11.2015 zotrval na obsahu svojho písomného
vyjadrenia vo vzťahu ku tvrdeniam navrhovateľa a jeho právnej zástupkyne a naviac vzniesol vo vzťahu

ku zmene právnej kvalifikácie nároku navrhovateľa uplatneného ako ušlý zisk námietku premlčania. Vo
vzťahu ku podmienkam nároku na náhradu škody právny zástupca odporkyne uviedol, že povinnosť,
ktorá mala byť právnym predchodcom odporkyne porušená nebola nikdy špecifikovaná, výška škody
zo zmluvy nevyplýva a absentuje aj príčinná súvislosti medzi vznikom škody a porušením povinnosti.

Na pojednávaní konanom dňa 15.01.2016 právna zástupkyňa navrhovateľa označila ako právny dôvod
žalobou uplatneného nároku opätovne zmluvnú pokutu dohodnutú v zmluve o poskytnutí právnych
služieb z 19.05.2008 za porušenie záväzku exkluzivity právnym predchodcom odporkyne.

Podľa § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a

právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva
na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa
ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v

rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 724 Občianskeho zákonníka príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará
nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.

Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich

podnikateľskej činnosti.

Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové
vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej
prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.

Podľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu
účastníkov záväzkové vzťahy:
a) medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj
medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo

zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych
a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a
obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom
a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia,
b) medzi zakladateľmi družstva a medzi členom a družstvom, pokiaľ vyplývajú z členského vzťahu

v družstve, ako aj zo zmlúv o prevode členských práv a povinností, záväzkové vzťahy medzi
členom štatutárneho orgánu a kontrolným orgánom družstva a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a
družstvom pri výkone jeho poverenia,
c) z burzových obchodov a ich sprostredkovania (§ 642) a ďalej z odplatných zmlúv týkajúcich sa
cenných papierov,

d) zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej
činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638),
zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692),
zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte
(§ 716),

e) z bankovej záruky (§ 313), z cestovného šeku (§ 720) a sľubu odškodnenia (§ 725).

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach s poukazom na § 132
O.s.p. a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Navrhovateľ sa domáhal od odporkyne zaplatenia zmluvnej pokuty, za porušenie záväzku exkluzivity
dojednaného v zmluve o poskytnutí právnych služieb uzatvorenej dňa 19.05.2008. Tvrdil, že právny
predchodca odporkyne porušil zmluvne prevzatý záväzok exkluzivity tým, že pri predaji svojho bytu
nevyužil služby pôvodnej navrhovateľky. Porušenie tohto záväzku malo byť zabezpečené zmluvnou
pokutou dohodnutou v čl. 4 ods. 4 zmluvy o poskytnutí právnych služieb. Po čiastočnom späťvzatí

návrhunavrhovateľomazastaveníkonaniavčastiozaplatenie3.319,39eursastalapredmetomkonania
peňažná suma vo výške 4.779,92 eur spolu s príslušenstvom.Z obsahu zmluvy o poskytovaní právnych služieb z 19.05.2008 vyplýva, že jej predmetom bolo
poskytovanie právnych služieb právnemu predchodcovi odporkyne pôvodnou navrhovateľkou pri predaji
nehnuteľnosti - bytu, vo vlastníctve právneho predchodcu odporkyne, nachádzajúceho sa na U. ul.

X v G. (ďalej len "zmluva"). Pôvodná navrhovateľka sa zaviazala poskytovať právne, poradenské
a konzultačné služby, spisovať listiny a dokumenty súvisiace s prevodom nehnuteľnosti , pričom jej
záväzok zabezpečiť právne služby bol v čl. II ods. 4 zmluvy konkretizovaný ako zabezpečenie listu
vlastníctva na nového vlastníka, vypracovanie budúcej kúpnej zmluvy, kúpnej zmluvy, zabezpečenie
notárskeho pracovníka za účelom overenia podpisov a vypracovanie návrhu na vklad vlastníckeho

práva. Kúpna cena nehnuteľnosti mala predstavovať 4 900.000.- SK. Zmluvu uzatvorila pôvodná
navrhovateľka ako advokát poskytujúci právne služby. Odmena bola medzi účastníkmi dohodnutá ako
zmluvná vo výške 6% s dovetkom, že uvedené platí aj v prípade dohody nižšej kúpnej ceny. V čl. IV
ods. 4 zmluvy je obsiahnutá dohoda účastníkov zmluvy podľa, ktorej v prípade odstúpenia právneho
predchodcu odporkyne od tejto zmluvy, je povinný tento uhradiť náklady spôsobené advokátskej
kancelárii a to na základe vyčíslenia nákladov a dohodnutej výške provízie a to ako zmluvnú pokutu sa

zmluvné strany dohodli na sume rovnajúcej sa zmluvnej odmene zástupcovi, podľa čl. III bodu 1 zmluvy
(doslovné znenie predmetného ustanovenia zmluvy).

Súd posúdil vzťah založený zmluvou o poskytnutí právnych služieb uzatvorenou dňa 19.05.2008
medzi pôvodnou navrhovateľkou a právnym predchodcom odporkyne ako občianskoprávny vzťah,

keď účastníkmi zmluvy bola pôvodná navrhovateľka vystupujúca ako advokátka a právny predchodca
odporkyne ako fyzická osoba - nepodnikateľ a predmetom zmluvy bolo poskytnutie právnych služieb
v súvislosti s predajom bytu vo vlastníctve právneho predchodcu odporkyne. Obsahom zmluvy nebola
dohoda o voľbe Obchodného zákonníka. Pretože záväzkový vzťah, ktorý vznikol zo zmluvy, podľa
povahy účastníkov zmluvy, ani podľa predmetu zmluvy nespadal pod vzťahy uvedené v § 261

Obchodného zákonníka a išlo o majetkový vzťah medzi účastníkmi, súd tento vzťah posúdil ako
občianskoprávny s tým, že zmluva je podľa vymedzenia jej predmetu príkaznou zmluvou v súlade s §
724 a nasl. Občianskeho zákonníka a na vzťahy, ktoré z nej vznikli , je potrebné aplikovať aj osobitný
právny predpis a to zákon č. 586/2003 Z.z. o advokácii. V zmluve si účastníci dohodli jej podstatné
náležitosti, teda vymedzili v čl. II ods. 1 , 3 azmluvy činnosť, ktorú mala pôvodná navrhovateľka

vykonať pre právneho predchodcu odporkyne a odmenu za vykonanie dohodnutej činnosti, teda zmluvu
dohodli ako odplatnú, pričom bez ohľadu na dohodu obsiahnutú v zmluve, sa jej odplatnosť podľa §
730 ods. 1 Občianskeho zákonníka predpokladá, vzhľadom na skutočnosť, že pôvodná navrhovateľka
uzatvárala zmluvu o poskytnutí právnych služieb ako advokát, čo vyplýva z jej označenia ako zmluvnej
strany advokátskou licenciou.

Navrhovateľ si uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty dohodnutej v čl. IV ods. 4 zmluvy. Pri
posúdení dohody účastníkov zmluvy, obsiahnutej v citovanom čl. IV ods. 4 zmluvy, vychádzal súd zo
zásady, že pre platnosť právneho úkonu, musí predmet dohody vyhovovať tak všeobecnej požiadavke §
37 ods. 1 Občianskeho zákonníka na jeho určitosť a zrozumiteľnosť, ako aj podmienkam stanoveným v

§ 544 Občianskeho zákonníka. Zmluvná pokuta musí byť teda dojednaná písomne, musí byť určená jej
výškaalebostanovenýspôsobjejurčenia,pričomvdohodeozmluvnejpokutemusíbyťtiežjednoznačne
označená povinnosť, porušenie ktorej sa sankcionuje zmluvnou pokutou.

Obsah dohody účastníkov o zmluvnej pokute v čl. IV ods. 4 zmluvy vyložil súd za pomoci gramatického

a logického výkladu tak, že dohodou o zmluvnej pokute bolo sankcionované odstúpenie právneho
predchodcu odporkyne od zmluvy o poskytnutí právnych služieb, pričom výška zmluvnej pokuty mala
zodpovedať odmene pôvodnej navrhovateľky dojednanej za splnenie predmetu zmluvy. Interpretácia
obsahu právneho úkonu súdom podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemôže meniť alebo
nahradzovať prejavy vôle zachytené v zmluve a ak je obsah právneho úkonu zaznamenaný písomne,

je jeho obsah daný práve obsahom listiny, na ktorej je zachytený. Taký výklad ustanovenia čl. IV
ods. 4 zmluvy podľa, ktorého by uvedené ustanovenie obsahovalo dohodu o zabezpečení záväzku
exkluzivity zmluvnou pokutou , z jazykového znenia predmetného ustanovenia zmluvy, nevyplýva.
Preto, ak si navrhovateľ uplatnil voči odporkyni nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie
záväzku exkluzivity prevzatého právnym predchodcom odporkyne a zo zmluvy sankcionovanie

porušenia záväzku exkluzivity zmluvnou pokutou nevyplýva, je takýto nárok uplatnený navrhovateľom
nedôvodným. Zmluvná pokuta predstavuje paušalizovanú náhradu škody , ktorá môže vzniknúť v
prípade porušenia zmluvnej povinnosti. V dohode o zmluvnej pokute musí byť teda špecifikovaná
zmluvná povinnosť, na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje. Zmluvnou pokutou nemožnosankcionovať účastníka zmluvného vzťahu pre prípad výkonu jeho práva, ktorý mu patrí podľa zmluvy
alebo zákona. V takom prípade ide o neplatné dojednanie pre rozpor s účelom zákona podľa § 39
Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka má kogentnú povahu a

umožňujedojednaniezmluvnejpokutyvýlučnepreprípadporušeniapovinnosti. Výkonomsubjektívneho
práva je typicky odstúpenie od zmluvy, na základe čoho zaniká občianskoprávny vzťah ex tunc. Zmluvnú
pokutu nemožno preto, viazať na právo odstúpiť od zmluvy. Konštantná judikatúra vychádza z toho,
že odstúpenie od zmluvy je výkonom práva, ktoré prislúcha účastníkovi záväzkového vzťahu, a preto
nemôžebyťporušenímpovinnostiazakazujedojednaťzmluvnúpokutupreprípadodstúpeniaodzmluvy

(pozri rozhodnutie NS SR sp.zn. 2 Cdo 141/2000, ako aj ÚS ČR sp.zn. IV. ÚS 182/2001, rozhodnutie
NS ČR sp.zn. 25Cdo 182/2001). Na základe uvedeného súd konštatuje, že zmluvná pokuta viazaná
na odstúpenie právneho predchodcu odporkyne od zmluvy je absolútne neplatným dojednaním, na
ktorého neplatnosť prihliada súd ex offo. Naviac navrhovateľ netvrdil, naopak právna zástupkyňa
navrhovateľa na pojednávaní konanom 15.01.2016 bez pochybností poprela, že by právny predchodca
odporkyne od zmluvy odstúpil. Aj z výsluchu svedka JUDr. U. (pôvodnej navrhovateľky) súd zistil, že

právnypredchodcaodporkyneodzmluvynikdyneodstúpil. Akbytedaajpredmetnédojednaniezmluvyo
zmluvnej pokute nebolo neplatným, nebolo preukázané také konanie právneho predchodcu odporkyne,
s ktorým zmluva spájala sankciu zmluvnej pokuty, teda nebolo preukázané a ani zo strany navrhovateľa
tvrdené odstúpenie právneho predchodcu odporkyne od zmluvy.

Pokiaľ ide o prípadné posúdenie nároku navrhovateľa ako nároku na náhradu škody, a to
konkrétne nároku na náhradu zisku, ktorý mal pôvodnej navrhovateľke ujsť v dôsledku porušenia
záväzku exkluzivity právnym predchodcom odporkyne, súd uvádza, že aj v tomto prípade by bol
nárok nedôvodný. Predpokladom vzniku nároku na náhradu škody je súčasné splnenie podmienok
zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to porušenie právnej

povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti a
nakoniec zavinenie škodcu. S výnimkou zavinenia, ktoré sa prezumuje, bol navrhovateľ povinný tvrdiť
a preukázať všetky predpoklady vzniku zodpovednosti právneho predchodcu odporkyne za škodu.
V istom úseku súdneho konania odôvodňoval navrhovateľ svoj nárok porušením záväzku exkluzivity
právnym predchodcom odporkyne v dôsledku, ktorého porušenia ušiel pôvodnej navrhovateľke zisk,

majúci základ v zmluvne dohodnutej odmene za poskytnuté právne služby. Dohodu o exkluzivite
obsahoval čl. III zmluvy podľa, ktorého si právne služby súvisiace s predajom nehnuteľnosti kancelária
vyhradzuje právo exkluzívneho, teda výhradného zabezpečenia predaja záujemcovi o kúpu, prípadne
aj zo strany predávajúceho (doslovná formulácia obsiahnutá v zmluve). V súlade s čl. IV ods. 5 bola
zmluva uzatvorená až do doby podania návrhu na vklad vlastníckeho práva na tretiu osobu na príslušný

katastrálny úrad. Navrhovateľ tvrdil , že mu vzniklo právo na náhradu škody spočívajúcej v ušlom
zisku tým, že právny predchodca odporkyne nerešpektoval zmluvu a predal svoj byt bez súčinnosti a
využitia právnych služieb pôvodnej navrhovateľky a nevyplatil jej odmenu. Právny úkon je označený
ako zmluva o poskytovaní právnych služieb a v čl. III obsahuje vyjadrenie, že kancelária (rozumej
pôvodná navrhovateľka) si vyhradzuje právo exkluzívneho, teda výhradného zabezpečenia predaja

záujemcovi o kúpu. Pojem exkluzivity zmluva nekonkretizuje a nedefinuje. V slovenskom právnom
poriadku nie je upravený inštitút exkluzívnej zmluvy, prípadne inštitút exkluzivity a jeho obsah. Dohoda o
podmienkach exkluzivity je teda úplne v dispozícii účastníkov zmluvného vzťahu. Z uzatvorenej zmluvy
vyplýva, že pôvodná navrhovateľka si vyhradila právo exkluzívneho, teda výhradného zabezpečenia
právnych služieb, pri predaji bytu vo vlastníctve právneho predchodcu odporkyne záujemcovi o kúpu.

Dohodnutá exkluzivita, ako to vyplýva zo zmluvy, spočívala v práve pôvodnej navrhovateľky, zabezpečiť
právne služby v súvislosti s predajom nehnuteľnosti záujemcovi o kúpu. Z predmetného zmluvného
dojednania nevyplýva žiaden záväzok právneho predchodcu odporkyne ku zdržaniu sa nejakej činnosti,
ktorý by mohol byť porušený tým, že právny predchodca odporkyne predal nehnuteľnosť bez súčinnosti
a vedomia pôvodnej navrhovateľky. Pretože Občiansky zákonník nepozná pojem exkluzivity, resp.

exkluzivityvpráve,vychádzalsúdlenzobsahuzmluvnejdohody,teda posudzovalčiprávnypredchodca
odporkyne svojim konaním porušil zmluvnú povinnosť a v príčinnej súvislosti s tým, vznikla pôvodnej
navrhovateľke škoda. Pretože zmluva neobsahovala žiaden záväzok právneho predchodcu odporkyne
v súvislosti s exkluzivitou, ani nekonkretizovala prípadnú súčinnosť, súd nemohol konštatovať porušenie
tvrdenej povinnosti právnym predchodcom odporkyne, pre absenciu dohody o tvrdenej povinnosti.

Interpretácia obsahu právneho úkonu súdom podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako bolo už
skôr uvedené, nemôže nahradzovať alebo meniť už uskutočnené prejavy vôle. Ak je obsah právneho
úkonu zachytený písomne, obsah prejavu vôle je potom daný obsahom listiny, na ktorej je zachytený,
pričom v tomto prípade pri výklade prejavu vôle obsiahnutom v zmluve je potrebné brať na zreteľ, ženávrhzmluvyvypracovávalapôvodnánavrhovateľaakoadvokátka,ktorúskutočnosťpotvrdilaprisvojom
výsluchu, a teda ak použila inštitúty, ktoré v zmluve nekonkretizovala, je potrebné, tieto vykladať na
ťarchu tej osoby, ktorá ich použila ako prvá, teda na ťarchu pôvodnej navrhovateľky, ktorá naviac ako

advokát mala postupovať v súlade so z.č. 586/2003 Z.z. o advokácii s odbornou starostlivosťou.

Navrhovateľ tvrdil, že právny predchodca odporkyne porušil povinnosť stanovenú zmluvou a pôvodnej
navrhovateľke vzniklo právo na náhradu škody, spočívajúcej v ušlom zisku. Ušlý zisk spočíva v
nedosiahnutí toho, čo by poškodený pri neexistencii škodnej udalosti za normálnych okolností dosiahol.

Jedná sa o majetkovú ujmu spočívajúcu v nedosiahnutiu zväčšenia majetku poškodenej osoby, keď sa
také zväčšenie dalo s ohľadom na pravidelný priebeh vecí očakávať. Vznik škody ako aj podmienky
na jej náhradu, musí v konkrétnom prípade preukázať poškodený, teda navrhovateľ. V tomto prípade
by aj v prípade splnenia ostatných podmienok vzniku zodpovednosti za škodu, absentovala príčinná
súvislosť medzi škodou a porušením záväzku, ak by takýto záväzok bol zmluvne dohodnutý. V
príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním musí byť totiž aj majetková ujma spôsobená tým, že škodná

udalosť zasiahla do priebehu deja vedúceho k určitému zisku a nie len tvrdené zmarenie zamýšľaného
podnikateľského zámeru vyplývajúceho zo zmluvy. O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak vznikla konkrétna
majetková ujma následkom konkrétneho protiprávneho úkonu škodcu, teda ak sú jeho konanie a škoda
vo vzájomnom pomere príčiny a následku. Príčinou škody môže byť len také protiprávne konanie, bez
ktorého by škodný následok nevznikol. Nezrealizovanie odmeny pôvodnou navrhovateľkou nemohlo byť

následkom porušenia práva exkluzivity, ale následkom skutočnosti, že pôvodná navrhovateľka žiadne
právne služby, na ktoré sa zmluvne zaviazala neposkytla a teda jej nárok na zaplatenie odmeny za
ich poskytnutie nevznikol. Teda pôvodná navrhovateľka nezrealizovala zamýšľaný podnikateľský zámer,
preto neinkasovala odmenu za poskytnutie právnych služieb.

Naviac by navrhovateľ nebol aktívne vecne legitimovaný uplatniť si nárok na zaplatenie náhrady
škody, ušlého zisku voči odporkyni ani právnemu predchodcovi odporkyne, pretože podľa zmluvy o
postúpení pohľadávky zo dňa 22.12.2008 bola na navrhovateľa postúpená pohľadávka zo zmluvy
zo dňa 19.05.2008. Nárok na náhradu škody nie je však nárokom, ktorého právny dôvod vzniku je
založený zmluvou o poskytnutí právnych služieb a zo zmluvy o postúpení pohľadávky nevyplýva, že by

ňou bol na navrhovateľa postúpený aj nárok na náhradu škody. Žiadna dohoda o postúpení nároku
na náhradu škody nie je obsahom zmluvy o postúpení z 22.12.2008. Skutočnosť, že by pôvodná
navrhovateľka postúpila na navrhovateľa nárok na náhradu škody inou zmluvou , navrhovateľ netvrdil
a ani nepreukázal .

Bez ohľadu na vyššie uvedené v dôsledku odporkyňou vznesenej námietky premlčania, by bol nárok
navrhovateľa na náhradu škody premlčaný. Právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla vo svojom
písomnom podaní z 09.04.2014 (č.l. 108), že sa o nerešpektovaní záväzku exkluzivity pôvodná
navrhovateľka dozvedela tak, že dňa 25.09.2008 náhodou získala vedomosť o zriadení záložného
práva právnym predchodcom odporkyne. Plnú moc na zastupovanie v konaní, vrátane spísania návrhu

pôvodná navrhovateľka udelila svojej právnej zástupkyni dňa 07.11.2008, teda najneskôr v tento deň
mala vedomosť, že nehnuteľnosť - byt bol predaný, a to aj s ohľadom na skutkové tvrdenia uvedené
v návrhu na začatie konania, ako aj mala vedomosť o výške škody, ktorú si následne uplatnila až
podaním doručeným súdu dňa 09.04.2014. Teda v tomto prípade bezpochyby uplynula najneskôr
dňa 07.11.2010 márne subjektívna dvojročná premlčacia lehota v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho

zákonníka prípadného nároku na náhradu škody.

Predmetom zmluvy o poskytovaní právnych služieb podľa jej čl. II ods. 1 bolo poskytovanie právnych
služieb pôvodnou navrhovateľkou, právnemu predchodcovi odporkyne pri predaji nehnuteľnosti - bytu v
jeho vlastníctve. Odmena bola dohodnutá ako zmluvná vo výške 6% (čl.III), a to za vykonanie predmetu

zmluvy. Z výsluchu pôvodnej navrhovateľky vyplynulo, že táto poskytla právnemu predchodcovi
odporkyneprávneslužbyvsúvislostisvyrovnanímdlhunanájomnom,akoajvsúvislostisnadobudnutím
bytu na U. ul.č. X v G. do vlastníctva od prenajímateľa. Z výpovede pôvodnej navrhovateľky vyplýva
aj zistenie, že táto právnemu predchodcovi odporkyne žiadne právne služby v súvislosti s predajom
bytu, ktoré boli predmetom zmluvy o poskytovaní právnych služieb, neposkytla. Súd preto dospel k

záveru, s ohľadom na skutočnosť, že pôvodná navrhovateľka sa v zmluve o poskytnutí právnych
služieb dohodla s právnym predchodcom odporkyne na poskytnutí právnych služieb pri predaji bytu vo
vlastníctve právneho predchodcu odporkyne a nie na poskytnutí právnych služieb pri jeho nadobudnutí
od prenajímateľa, resp. v súvislosti s vyriešením dlhu voči prenajímateľovi a tieto právne služby, akoto vyplýva z jej výpovede, nikdy neposkytovala, že pôvodnej navrhovateľke nevznikol ani nárok na
zaplatenie dohodnutej odmeny podľa zmluvy o poskytnutí právnych služieb, pretože táto bola viazaná
na vykonanie predmetu zmluvy (čl.III).

Na základe uvedeného nepovažoval súd nárok navrhovateľa na zaplatenie peňažnej sumy vo výške
4.779,92 eur titulom zmluvnej pokuty, ani v prípade, ak by tento nárok súd posúdil ako nárok na
zaplatenie náhrady škody alebo zaplatenie odmeny zo zmluvy, za dôvodný a tento v celom rozsahu
zamietol.

Navrhovateľ navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedka S. K. a pripojením katastrálneho spisu,
ktorý sa bude týkať nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu právnym predchodcom odporkyne od
prenajímateľa bytu Hlavného mesta SR Bratislavy, pričom vykonanie tohto dokazovania ponechal
navrhovateľ na úvahu súdu. Súdu bolo navrhovateľom predložené čestné prehlásenie S. K. , s
ktorým obsahom sa súd skôr oboznámil, a z ktorého vyplynulo, že navrhnutý svedok by mohol

vypovedať ku okolnostiam týkajúcim sa uzatvorenia zmluvy o poskytovaní právnych služieb medzi
pôvodnou navrhovateľkou a právnym predchodcom odporcovi, ktoré súd nepovažoval v tomto konaní
za relevantné a ani sporné, pretože účastníci nesporovali uzatvorenie tejto zmluvy. Ku návrhu na
vykonanie dokazovania pripojením katastrálneho spisu súd uvádza, že právnym dôvod vzniku nároku
uplatneného navrhovateľom bola zmluva o poskytovaní právnych služieb predmetom, ktorej bolo

poskytovanie právnych služieb pri predaji nehnuteľnosti - bytu právneho predchodcu odporkyne
pôvodnou navrhovateľkou. Teda v konaní nebol prejednávaný nárok súvisiaci s nadobudnutím bytu
právnym predchodcom odporkyne od prenajímateľa tohto bytu a navrhovateľom uplatnený nárok tiež
nesúvisel s prípadným vysporiadaním nedoplatkov právneho predchodcu odporkyne na nájomnom, a
preto obsah katastrálneho spisu týkajúci sa nadobudnutia bytu právnym predchodcom od Hlavného

mesta SR Bratislavy ako prenajímateľa nemal pre rozhodnutie súdu vo veci relevanciu, a preto súd od
vykonania navrhovateľom navrhnutých dôkazov upustil.

Súd v tejto súvislosti dodáva, že na vyššie uvedený záver nemá vplyv to, že odporca navrhovateľovi
dobrovoľne čiastočne plnil, z ktorej skutočnosti právna zástupkyňa navrhovateľa vyvodila záver, že svoj

záväzok odporca uznal. Pre uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka je totiž potrebná písomná
forma, ako aj uznanie záväzku čo do výšky a dôvodu. Z obsahu spisu však taký uznávací prejav odporcu
nevyplýva.

O trovách konania súd rozhodol súd podľa § 146 ods. 2, veta druhá O.s.p. - späťvzatie v spojení s § 142

ods.1O.s.p.tak,žeúspešnémuodporcovipriznalnároknanáhradutrovkonaniaspočívajúcichvtrovách
právneho zastúpenia vo výške, v ktorej si tieto právny zástupca odporcu písomne vyčíslil vo svojom
podaní z 23.02.2016. Odporca si uplatnil a vyčíslil náhradu trov právneho zastúpenia vo za sedem
úkonov právnej služby, a to: prevzatie a príprava zastúpenia dňa 02.09.2014, účasť na pojednávaní
dňa 27.04.2015, dňa 13.07.20105, dňa 30.11.20105, dňa 15.01.2016 a dňa 22.02.2016, ako aj písomné

vyjadrenie vo veci samej zo dňa 28.07.2015. Súd priznal odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia
vo výške 1.255,55 eur, keď v súlade s § 10 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z. odmena za jeden úkon právnej
služby predstavovala 170,97 eur a režijný paušál v roku 2013 predstavoval 8,04 eur, v roku 2015
predstavoval režijný paušál 8,39 eur a v roku 2016 režijný paušál predstavoval 8,58 eur.

V tejto súvislosti súd udáva, že pokiaľ ide o späťvzatie návrhu v časti zaplatenia 3.319,40 Eur neboli
zistené podmienky, na podklade ktorých by patrila navrhovateľovi v tejto časti konania náhrada trov
podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., keďže návrh ako taký, bol súdom posúdený ako nedôvodný.

V súlade §149 ods. 1 O.s.p. zaviazal súd navrhovateľa zaplatiť náhradu trov konania na účet právneho

zástupcu odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne , v dvoch
vyhotoveniach,cestoutunajšiehosúdunaKrajskýsúdvBratislave. Vodvolanísamápoprivšeobecných
náležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (205ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový

stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené ( §205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci ( § 205 ods. 2 O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).