Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2015

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 39C/137/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1505208581
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Bergerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2015:1505208581.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, sudkyňou JUDr. Danielou Bergerovou, v právnej veci žalobcu: RETEP

SLOVAKIA, s.r.o., IČO: 35 786 281, so sídlom Záborského 42, 831 03 Bratislava, zastúpeného
advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Chovanec, s.r.o., IČO: 36 860 131, so sídlom Čajakova 25, 811
05 Bratislava, proti žalovaným: 1/ F.. S. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX G., 2/ F.. H. G.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX G., zastúpení advokátom JUDr. Vladimírom Šebom, so sídlom
Panenská 7, 811 03 Bratislava, o zaplatenie 7.966,54 € (240.000,- Sk) s príslušenstvom a úrokom z
omeškania v sume 677,04 €, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne úrok

z omeškania vo výške 663,95 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

PrávnypredchodcažalobcuspoločnosťHREC,s.r.o.,IČO:31358861sosídlomvBratislavesanávrhom
doručeným súdu dňa 12.04.2005 domáhal voči odporcom v 1. a 2. rade zaplatenia istiny 480.000,- Sk
(15.933,08 €) spolu s 8% úrokom z omeškania ročne zo sumy 240.000,- Sk (7.966,54 €) od 16.12.2004
(v časti omeškania so zaplatením zmluvnej pokuty) do zaplatenia a 6% úrokom z omeškania ročne zo
sumy 240.000,- Sk (7.966,54 € v časti omeškania so zaplatením nákladov na daň) od 05.03.2005 do

zaplatenia.

Právnypredchodcažalobcusvojnávrhodôvodniltým,žedňa03.07.2001bolamedzispoločnosťouvtom
čase pod obchodným menom HARVARD REAL ESTATE COMPANY s.r.o. ako dlžníkom a žalovanými
v 1. a 2. rade ako veriteľmi uzavretá Zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, ktorej
predmetom bolo zabezpečenie pohľadávky žalovaných bytom č. X vo vchode N. č. XX v G. na prízemí
bytového domu súpisné č. XXXX spolu so spoluvlastníckym podielom 14813/220805 na spoločných

častiach a spoločných zariadeniach domu a na zastavaných pozemkoch, vlastníctvom zapísaným na LV
č. XXXX pre k.ú. L. G. I a pozemok parc.č. XXXX/XXX zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. L. G. I a ktorej vklad
bol povolený Okresným úradom Bratislava IV, odbor katastrálny pod č. V-XXXX/XX dňa 02.08.2001.
Účastníci si v zmluve dohodli, že náklady na zaplatenie dane z prevodu a prechodu nehnuteľností budú
znášať žalovaní ako veritelia a to i napriek tomu, že podľa príslušných predpisov má túto daň zaplatiť
dlžník.
Platobným výmerom Daňového úradu Bratislava IV zo dňa 10.11.2004, č. XXX/XXX/XXXXXX/XX/Mich,

ktorý bol daňovníkovi (právnemu predchodcovi žalobcu) doručený dňa 15.11.2004, mu bola vyrubená
daň z prevodu nehnuteľnosti vo výške 240.000,- Sk (7.966,54 €), ktorú mal zaplatiť do 30 dní odo dňa
doručenia platobného výmeru (t.j. do 15.12.2004). S poukazom na dohodu v Zmluve o zabezpečovacom
prevode vyzval listom zo dňa 16.11.2004 žalovaných na zaplatenie dane z prevodu nehnuteľnosti priamona účet daňového úradu. Právny zástupca žalovaných listom zo dňa 23.11.2004 tvrdil, že platobný výmer
je v rozpore so zákonom a odporučil podať voči výmeru odvolanie, ktorej požiadavke právny predchodca
žalobcu vyhovel a podal odvolanie dňa 24.11.2004. Dňa 28.02.2005 bolo právnemu predchodcovi

žalobcu doručené Rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR zo dňa 11.02.2005 č. II/XXX/XXXX/XX-XXXX,
ktorým bol potvrdený platobný výmer daňového úradu, na základe ktorého platobný výmer nadobudol
právoplatnosť a stal sa záväzným.
Právnypredchodcažalobcubolpodľaplatobnéhovýmerupovinnýdo15.dní,t.j.do15.03.2005vyrubenú
daň z prevodu vo výške 240.000,- Sk (7.966,54 €) zaplatiť. Žalovaní 1/ a 2/ neboli ochotní vyrubenú daň v

sume 240.000,- Sk (7.966,54 €) zaplatiť, preto právny predchodca vyrubenú daň zaplatil dňa 04.03.2005
z dôvodu, aby sa vyhol vysokým sankciám zo strany daňového úradu.
Podľa čl. V, bod 2 Zmluvy sa žalovaní zaviazali zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 100% vyrubenej dane
v prípade, že by nezaplatili vyrubenú daň v lehote stanovenej v daňovom platobnom výmere. Právny
predchodcažalobcusvojimžalobnýmnávrhomuplatniltitulomporušeniazmluvnéhozáväzkudohodnutú
zmluvnú pokutu vo výške 240.000,- Sk (7.966,54 €) spolu s úrokom z omeškania od 16.12.2004, kedy

sa mali žalovaní dostať do omeškania so zaplatením nákladov na daň podľa výmeru daňového úradu
a s úrokom z omeškania so zaplatením nákladov na daň od 05.03.2005, t.j. odo dňa nasledujúceho po
dni, kedy právny predchodca na základe rozhodnutia daňového riaditeľstva vyrubenú daň zaplatil. Úrok
z omeškania uplatnil podľa § 517 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ). Právny predchodca
uplatnil aj náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku 24.000 Sk (796,65 €)

a trov právneho zastúpenia.

Žalovaní v 1. a 2. rade prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení k návrhu zo dňa 21.07.2005
(č.l. 50-52) žiadali žalobný návrh ako nedôvodný zamietnuť z dôvodu, že žalovaná v 2. rade zložila
dňa 15.03.2005 na bankový účet notárskej úschovy sumu 240.000,- Sk (7.966,54 €) a notár Z.. Y. I.

spísal Zápisnicu o prijatí peňazí do notárskej úschovy pod č. N 147/2005, Knú 25/2005. Zo zápisnice
jednoznačne vyplýva, že žalovaní v 1. a 2. rade nie sú v omeškaní s plnením svojho záväzku, ktorého
splnenia sa žalobca domáhal. Zloženie sumy 240.000,- Sk (7.966,54 €) do notárskej úschovy zvolili
žalovaní v 1. a 2. rade z dôvodu, že sú toho názoru, že rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR ako aj
platobný výmer sú nezákonné z dôvodu, že do účinnosti zákona č. 107/2002 Z.z., t.j. do 31.03.2002

nebol pri realizácii zabezpečenia záväzku prevodom práva titul na platenie dane z prevodu a prechodu
nehnuteľnosti či už zo strany veriteľa alebo dlžníka. V čase keď Daňový úrad Bratislava IV vydal platobný
výmer neexistoval „príslušný daňový predpis“ podľa ktorého by mal právny predchodca žalobcu platiť
daň z prevodu nehnuteľnosti. Od žalovaných teda nemožno spravodlivo požadovať aby platili vyrubenú
daň za žalobcu, keď ani žalobca nemá právnu povinnosť takúto daň platiť.

Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 18.05.2006 právny predchodca žalobcu postúpil uplatňovanú
pohľadávku v celkovej sume 480.000,- Sk (15.933,08 €) spolu s príslušenstvom na spoločnosť
AV-CREDIT s.r.o., IČO: 35 951 907 so sídlom v Bratislave. Súd uznesením z 20.07.2006 č.k.
39C 137/2005-75 pripustil vstup postupníka do konania na strane žalobcu na miesto pôvodného

žalobcu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 11.08.2006. Spoločnosť postupcu bola zrušená od
09.08.2006 a ex offo výmaz z obchodného registra bol vykonaný 22.09.2006. (Okresný súd Bratislava
I uznesením zo dňa 04.08.2006 č.k. 32Exre/302/2005, právoplatným 09.08.2006 zrušil obchodnú
spoločnosť bez likvidácie).

Postupník po postúpení pohľadávky, podaním doručeným súdu dňa 11.08.2006 vzal v časti o zaplatenie
240.000,- Sk (7.966,54 €) svoj návrh späť z dôvodu úhrady časti istiny z notárskej úschovy dňa
18.05.2006 na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.05.2006, č.k. 2S108/05-37,
vo veci žalobcu HREC, s.r.o. proti žalovanému Daňové riaditeľstvo SR proti rozhodnutiu daňového
riaditeľstvazodňa11.02.2005č.k.II/256/2505/05-2139,právoplatnéhodňom26.08.2006.Právoplatnosť

rozsudku bola opravená z 27.06.2006 na 26.08.2006 ( rozsudok č.l. 189). Najvyšší súd SR Uznesením
zo dňa 19.07.2007 č.k. 3SžoKS 119/2006-64 odmietol odvolanie žalovaných 1/ a 2/ ako vedľajších
účastníkov v uvedenom konaní pred Krajským súdom v Bratislave.

Súd uznesením zo dňa 04.03.2008 č.k. 39C 137/2005-111 konanie o zaplatenie 240.000,- Sk (7.966,54

€) zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 28.03.2008.

V ďalšom konaní žalobca uplatňoval zmluvnú pokutu vo výške 7.966,54 € (240.000,- Sk) spolu s
príslušenstvom 8% úrokom z omeškania ročne z istiny 7.966,54 € (240.000,- Sk) od 16.12.2004, ododňa nasledujúceho po splatnosti vyrubenej dane výmerom Daňového úradu Bratislava IV do zaplatenia
aúrokuzomeškaniavovýške6%ročnezosumy7.966,54€(240.000,-Sk)od05.03.2005dozaplatenia,
t.j. do 04.08.2006 vyčíslenom navrhovateľom v celkovej sume 677,04 € (20.396,70 Sk) a náhradu trov

konania.

Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 01.12.2011 spoločnosť AV-CREDIT s.r.o. ako postupca
postúpil pohľadávku, ktorá je predmetom sporu na obchodnú spoločnosť RETEP SLOVAKIA, s.r.o.,
IČO: 35 786 281 so sídlom v Bratislave. Súd uznesením z 24.07.2012 č.k. 39C 137/2005-159 v spojení

s Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co 424/2012-118 zo dňa 28.09.2012 (odmietnutie
odvolania žalovaných), pripustil postupníka do konania na strane žalobcu na miesto pôvodného žalobcu.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 15.08.2012. Postupník žalovaným oznámil postúpenie
pohľadávky listom zo dňa 01.12.2011.

Okresný súd Bratislava V rozsudkom č.k. 39C 137/2005-151 zo dňa 30.01.2013 návrh žalobcu zamietol
a zaviazal žalobcu náhradou trov.
Krajský súd v Bratislave Uznesením č.k. 14Co 233/2013-200 zo dňa 05.08.2014 rozsudok prvého
stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že súdna prax ustálila výklad § 568 Občianskeho
zákonníka tak, že uložením predmetu záväzku dlžníkom do notárskej úschovy podľa § 65 zákona č.

323/1992 Zb. Notárskeho poriadku nespôsobuje zánik záväzku. Za úradnú úschovu sa považuje len
súdna úschova podľa ustanovení § 185a až § 185h zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(OSP) o úschovách, kedy súd skúma či sú splnené podmienky na prijatie predmetu záväzku do úschovy
podľa § 185a ods. 2 OSP. Závery súdu prvého stupňa Krajský súd považoval za čiastočne nedostatočne
odôvodnené a čiastočne nesprávne a v ďalšom konaní uložil súdu riadne sa vysporiadať so všetkými

námietkami účastníkov konania a podľa potreby doplniť dokazovanie.

Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie vypočutím právnych zástupcov účastníkov konania,
výsluchom žalovanej 2/ (zápisnica z 20.05.2015 č.l. 229-231), listinnými dôkazmi, predovšetkým
zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva z 03.07.2001 (č.l. 7-10 a 35-38), Platobným

výmerom Daňového úradu Bratislava IV z 10.11.2004 (č.l. 11 a 39), výzvou na zaplatenie vyrubenej
dane 16.11.2004 (č.l. 12-13 a 85-86), Stanoviskom k zaslaniu platobného výmeru z 23.11.2004 (č.l.
14), Odvolaním proti platobnému výmeru z 24.11.2004 (č.l. 15-16), Rozhodnutím Daňového riaditeľstva
SR z 11.02.2005 (č.l. 17-18), Opätovnou výzvou na zaplatenie vyrubenej dane z 28.02.2005 (č.l.
19-20), Stanoviskom k zaslaniu rozhodnutia Daňového riaditeľstva z 01.03.2004 (č.l. 246); Výpisom z

účtu zo 04.03.2005 o zaplatení dane z prevodu (č.l. 21), Výpisom z obchodného registra Okresného
súdu Bratislava 1, Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S 108/05-37 zo 17.05.2006,
právoplatným 26.08.2006 (č.l. 71-73, č.l. 189-193 oprava PPL) Žalobou proti rozhodnutiu Daňového
riaditeľstva SR doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 11.04.2005 (č.l. 234-238), Zápisnicou o
prijatí peňazí do notárskej úschovy z 15.03.2005 (č.l. 78-79), Výpisom z účtu notárskej úschovy zo

04.08.2006 (č.l. 80), Uznesením Najvyššieho súdu SR z 19.06.2007 č.k. 3SžoKS 119/2006-109 (č.l.
109); výpisom z obchodného registra spoločnosti AV-CREDIT s.r.o., IČO: 35 951 907, spoločnosti
HREK, s.r.o., IČO: 31 358 861, RETEP SLOVAKIA, s.r.o. (č.l. 116-119, č.l. 147, 155-156); Posudok
Žilinskej univerzity, stavebnej fakulty zo dňa 18.10.1999 na výskyt amoniaku v rodinnom dome (č.l.
121-122); Certifikát Technického a skúšobného ústavu stavebného v Bratislave č. O/XXXXX/XXX/X/XX

z 30.09.1998 výrobku FROSTEX prísada do betónu proti mrazu (č.l. 125-126); Certifikát z 20.08.1996
výrobku FROSTEX - prísada do betónu proti mrazu (č.l. 129); Doporučenia STACHEMA - Stavebné
chemické materiály pre betónovanie za nízkych teplôt (č.l. 130-131); Zmluvou o postúpení pohľadávky
z 01.12.2011 a Oznámením o postúpení pohľadávky listom z 01.12.2011 (č.l. 151-154); mailovou
komunikáciou medzi právnymi zástupcami účastníkov vo veci notárskej úschovy zo 14.06.2005,

22.06.2005, 06.07.2005, Návrhy zmien v Zápisnici o prijatí peňazí do notárskej úschovy, N 147/2005,
Knú 25/2005 právneho predchodcu žalobcu zo 14.06.2005 (č.l. 185-188); Oznámenie notára z
31.05.2007 zn. N 147/2005 o vyplatení úschovy žalobcovi dňa 31.07.2006; listom z 19.02.2001 vo veci
návrhu „Dohody o urovnaní“ (č.l. 239-240); listom z 12.12.2000 vo veci realizácie mimosúdnej dohody
(č.l. 241-242); Pokusom o zmier z 15.01.2001 vo veci náhrady škody (č.l. 243) a ostatnými listinami

vzťahujúcimi sa na vec a zistil nasledovný skutkový stav.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca na podanom návrhu v časti 7.966,54 €
(240.000,- Sk) titulom zmluvnej pokuty spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne od 16.12.2004(splatnosť uvedená v platobnom výmere 15.03.2005) do zaplatenia a úroku z omeškania už zaplatenej
istiny a náhrady trov konania v celom rozsahu trvá.
Podľa žalobcu žalovaní v 1. a 2. rade sa dostali do omeškania so zaplatením dane podľa dohody v

zmluve o zabezpečovacom prevode práva a tým žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty
vo výške 100% dane. Žalovaní sa dostali do omeškania dňom 16.12.2004, odo dňa nasledujúcom
po splatnosti dane uvedenej v platobnom výmere Daňového úradu Bratislava IV. Bola len dobrá vôľa
právneho predchodcu žalobcu, že podal odvolanie voči platobnému výmeru a preto má žalobca za to,
že má právo na zaplatenie zmluvnej pokuty spolu s príslušenstvom.

Čo sa týka zloženia peňažných prostriedkov do notárskej úschovy, tento úkon žalovaných neznamenal
splnenie dlhu, nakoľko právny predchodca obdržal peňažné prostriedky z úschovy až 04.08.2006.
Za splnenie dlhu zložením peňažných prostriedkov, podľa žalobcu, možno považovať len zloženie do
úschovy súdu. Okrem toho nebol dôvod zo strany žalovaných plniť do notárskej úschovy, rozhodnutie o
vyrubenej dani nadobudlo právoplatnosť a v zmysle dohody malo dôjsť k plneniu priamo žalobcovi.

Žalobca má za to, že má nárok voči žalovaným na zaplatenej zmluvnej pokuty vo výške 100 % z
vyrubenejdanezprevoduaprechodunehnuteľnosti,t.j.vovýške7966,54€.Poukázalnato,žežalovaní
porušili svoju povinnosť stanovenú v čl. V bod 2 Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho
práva, t.j. zaplatiť daň z prevodu a prechodu nehnuteľnosti v lehote stanovenej daňovým úradom
v daňovom, resp. platobnom výmere, ktorý právny predchodca žalobcu včas žalovaným predložil.

Zmluvná pokuta dojednaná v predmetnej zmluve bola podľa žalobcu dohodnutá platne, dojednanie je
určité, pokiaľ ide o určitosť dojednania, výška zmluvnej pokuty je primeraná s ohľadom na význam a
hodnotu zabezpečovanej povinnosti, keď sa pri skúmaní primeranosti výšky zmluvnej pokuty zohľadnia
všetky funkcie zmluvnej pokuty a to preventívna, uhradzovacia a sankčná.
Výška zmluvnej pokuty podľa žalobcu je primeraná, najmä pri zohľadnením výšky škody, ktorú

bolo možné rozumne v tomto prípade pri porušení predmetnej povinnosti žalovanými očakávať. Pri
nezaplatení dane z prevodu a prechodu vlastníctva k nehnuteľnostiam hrozila právnemu predchodcovi
žalobcu obrovská škoda vo forme penále, ktoré predstavovalo 0,5 % denne z nedoplatku dane podľa
§ 23 ods. 2 zákona č. 318/1992 Zb. v znení účinnom do 31.03.2002. Výška penále sa spomína aj
priamo v platobnom výmere Daňového úradu Bratislava IV. Penále by teda podľa žalobcu predstavovalo

182,5 % ročne a za 200 dní omeškania by penále dosiahlo 100 % výšky vyrubenej dane. Za 517 dní
omeškania, čo predstavuje omeškanie žalovaných s úhradou nákladov na vyrubenú daň voči právnemu
predchodcovi žalobcu by penále dosiahlo 285,5 % z vyrubenej dane, t.j. vo finančnom vyjadrení
20.593,51 €. Škode právny predchodca žalobcu zabránil svojim aktívnym prístupom tým, že vyrubenú
daň sám v stanovenej lehote zaplatil, i keď tak podľa zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho

práva mali urobiť žalovaní. Zmluva uzatvorená medzi účastníkmi mohla byť menená len písomnými
dodatkami a v konaní je preukázané, že zloženie peňazí do notárskej úschovy neznamenalo splnenie
dlhu.
Žalobca zároveň požadoval 8 % úrok z omeškania z požadovanej zmluvnej pokuty odo dňa 16.12.2004
do zaplatenia, ako aj úrok z omeškania vo výške 677,04 €, čo je úrok z omeškania za oneskorené

zaplatenie nákladov na daň z prevodu a prechodu vlastníctva za obdobie od 05.03.2005, kedy právny
predchodca žalobcu sám daň zaplatil do 04.08.2006, kedy právny predchodca žalobcu obdržal úhradu
týchto nákladov od žalovaných, resp. z notárskej úschovy, t.j. spolu za 517 dní omeškania.

Žalovaná 2/ vo svojom výsluchu účastníka konania podľa § 131 OSP uviedla, že v roku 1996 uzavreli

s právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou HREC s.r.o. zmluvu o dielo. Dielo bolo vykonané
vadne, bol použitý zakázaný materiál. Žalovaní začali rokovať s dodávateľom/právnym predchodcom
žalobcu o náhrade škody. Škoda predstavovala sumu 4.500.000 Sk (149.372,63 €), ktorú sa dodávateľ
zaviazal uhradiť. Na zabezpečenie tohto záväzku bola uzavretá Zmluva o zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva na byt, ktorého hodnota predstavovala podľa znaleckého posudku sumu do

2.500.000 Sk (82.984,79 €).
Spoločnosť HREC s.r.o. od začiatku žalovaným ako veriteľom uvádzala, že finančné prostriedky nemá a
riešenie úhrady škody bude realizované vlastne prevodom bytu. Zmluvu pripravoval právny predchodca
žalobcu. Žalovaní zo začiatku nesúhlasili s tým, aby boli zaviazaní povinnosťou hradiť prípadnú daň
z prevodu a prechodu nehnuteľnosti. V tom čase táto daň zo zabezpečovacieho prevodu nespadala

pod zákon. Aby došlo k ukončeniu sporu zo zmluvy o dielo a k náhrade škody, zmluvu podpísali. K
zaplateniu náhrady škody nedošlo. V roku 2004 spoločnosť HREC s.r.o. zaslala žalovaným oznámenie
a výmer, ktorým ich vyzvala na zaplatenie vyrubenej dane z prevodu nehnuteľnosti. Voči tomuto výmeru
bolo podané odvolanie a listom zo dňa 28.02.2005 bolo žalovaným zaslané rozhodnutie Daňovéhoriaditeľstva SR o odvolaní a opätovná výzva na zaplatenie dane z prevodu nehnuteľnosti najneskôr do
15.03.2005.
Žalovaná 2/ sumu 240 000 Sk (7.966,54 €) zmluvou o notárskej úschove zložila do úschovy. S

touto sumou disponovať nemohla, mohol s ňou disponovať žalobca za podmienok stanovených v
Zmluve o notárskej úschove. O skutočnosti, že sú peniaze v notárskej úschove, žalobca vedel.
Bol oboznámený aj so Zmluvou aj podmienkami na vyplatenie predmetnej sumy. Napriek tomu dňa
22.05.2006 prostredníctvom právneho zástupcu žalovaným zaslal list vo veci návrhu na mimosúdne
urovnanie, v ktorom bolo žalovaným navrhnuté mimosúdne urovnanie tak, že v lehote 7 dní od doručenia

listu mali uhradiť žalobcom zaplatenú daň vo výške 240 000 Sk (7.966,54 €) a v prípade uhradenia
tejto dane, žalobca by žalovaným odpustil zmluvnú pokutu v rovnakej výške ako bola výška dane, t. j.
240 000 Sk (7.966,54 €). Žalobca vedel, že sumu 240 000 Sk (7.966,54 €) žalovaní zložili do úschovy
a ďalšie peniaze nemali k dispozícií a vedel, že peniaze boli zložené do úschovy na vysporiadanie
predmetného záväzkového vzťahu, napriek tomu požadoval túto sumu v lehote 7 dní, ktorý návrh na
mimosúdne urovnanie žalovaní nemohli akceptovať, resp. nemohli sumu zaplatiť, lebo nemali ďalšie

finančnéprostriedky.NáslednedošlokpostúpeniupohľadávkynaspoločnosťAV-CREDITs.r.o.vovýške
480 000 Sk (15.933.08 €), t.j. suma daňovej povinnosti a zmluvná pokuta. Vo veci vyriešenia sporu
žalovaní splnomocnili právneho zástupcu, ktorý komunikoval s právnym zástupcom žalobcu. Podľa
vedomostí žalovanej právny zástupca oznamoval právnemu zástupcovi žalobcu (totožným zástupcom
aj právnych predchodcov žalobcu) právne skutočnosti, ktoré sa v súvislosti s týmto záväzkom riešia.

Dohoda o urovnaní bola medzi žalovanými ako veriteľmi a právnym predchodcom žalobcu ako dlžníkom
uzatvorená 30.05.2000 a Zmluva o zabezpečovacom prevode 03.07.2001. Právny predchodca žalobcu
uisťoval žalovaných, že má záujem uhradiť dohodnutú sumu uvedenú v Dohode o urovnaní. Listom zo
dňa 15.01.2001 bol právny predchodca žalobcu ako dlžník vyzvaný na úhradu dlžnej sumy v zmysle
Dohody o urovnaní s upozornením na možnosť podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok

dlžníka. Žalovaní sa domáhali náhrady škody listom z 12.12.2000 vo veci realizácie mimosúdnej dohody,
pokusom o zmier z 15.02.2001.
Žalovaní poukázali na rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 3 Občianskeho zákonníka v tom smere,
že žalovaní vynaložili všetky svoje finančné prostriedky na zabezpečenie domu, pričom zhotoviteľ
(právny predchodca žalobcu) pri zhotovení diela použil zakázané komponenty, ktoré sa nesmú a nesmeli

používať na bytové stavby, čím došlo k neodstraniteľnej vade. Stavba bola ukončená v roku 1999.
Žalovaní sa so zhotoviteľom, právnym predchodcom žalobcu, snažili dohodnúť na náhrade škody.
Zmluva o zabezpečovacom prevode mala byť len formálnym záväzkom s tým, že právny predchodca
žalobcu mal žalovaným vyplatiť titulom náhrady škody sumu 4.500.000,- Sk. Zhotoviteľ túto sumu
nezaplatil, preto mali žalovaní za to, že nie je dôvod aby znášali daň z prevodu alebo prechodu

nehnuteľnosti, ktorú nechceli a ktorá je rovnako závadná. Na rodinnom dome sa jednalo o skryté vady,
zastavané, pričom žalovaní museli vykonané práce v častiach, kde bol použitý Frostex demontovať.
Suma, na ktorej sa účastníci dohodli ako na náhrade škody, vzhľadom na veľký rozsah prác, bola
neprimerane nízka.

Žalovaní prostredníctvom právneho zástupcu (č.l. 112-115) žiadali návrh v celom rozsahu zamietnuť
a voči žalobcovi na pojednávaní dňa 25.04.2008 uplatnili ako obranu na započítanie sumu 240.000,-
Sk titulom bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že celý záväzok bol postavený na neplatnom právnom
úkone v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, ktorý odporuje zákonu a dobrým mravom. Z notárskej
úschovy bola predmetná suma odňatá po postúpení pohľadávky pôvodným žalobcom. Žalobu podával

právny predchodca žalobcu spoločnosť HREK, s.r.o. (pred tým HREC, s.r.o.) dňa 12.04.2005 a notárska
zápisnica o zložení 240.000,- Sk do úschovy bola zo dňa 15.03.2005. V žiadnom prípade sa nemôže
teda jednať o omeškanie žalovaných s plnením. Postúpením pohľadávky zo dňa 18.05.2006 vstúpil
do konania nový účastník na strane žalobcu. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu listom zo
dňa 22.05.2006 oznámil, že v prípade ak dôjde k zaplateniu dane v sume 240.000,- Sk (7.966,54 €)

je ochotný zmluvnú pokutu odpustiť. K vydaniu notárskej úschovy v prospech právneho predchodcu
žalobcu došlo po dátume 18.05.2006, dňa 31.07.2006, na čo postupca po postúpení pohľadávky podľa
názoru žalovaných nemal nárok.
V čl. V. bod 2 zmluvy bolo dohodnuté, že náklady na zaplatenie prípadnej dane z prevodu a prechodu
nehnuteľnostíbudúznášaťveriteliaatoinapriektomu,žepodľapríslušnýchdaňovýchpredpisovmátúto

daň zaplatiť dlžník. Táto zmluvná povinnosť bola žalovaným ako veriteľom v zmluve stanovená v lehote
stanovenej daňovým výmerom. Neexistuje žiadny daňový výmer, ktorý by žalovaným túto povinnosť
stanovoval. Daňový úrad povinnosť stanovil právnemu predchodcovi žalobcu ako dlžníkovi, čo bolo v
zmysle zákona správne. Toto ustanovenie zmluvy nikde nestanovuje povinnosť žalovaným zaplatiť daň.V súvislosti s predmetom sporu právny zástupca žalovaných uviedol (č.l. 226-227), že tomuto sporu
predchádzali okolnosti, pri ktorých bolo porušené právo žalovaných tým, že právny predchodca žalobcu
dodal žalovaným dielo s vadami. Následne žalovaní rokovali ohľadne náhrady škody, ktorá im vadným

plnením bola spôsobená a zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva na byt a pozemok
bola iniciovaná zo strany právneho predchodcu žalobcu. Právny predchodca žalobcu vypracoval
dokument zmluvy, stanovoval podmienky, nakoľko vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov,
zabezpečovacou zmluvou prejavil ochotu dlžnú čiastku zaplatiť. Touto zmluvou sa následne právny
predchodca žalobcu vyhol nielen zaplateniu náhrady skutočnej škody, ale aj zaplateniu dane. Právny

zástupca žalovaných poukázal na ustanovenie§ 8 ods. 1) zákona 318/1992 Z.z., v ktorom bolo
stanovené, že daňovníkom je prevodca a nadobúdateľ je ručiteľom. Preto neexistoval dôvod na dohodu
uvedenú v čl. V, ods. 2 zmluvy, ktorým náklady na zaplatenie prípadnej dane mali znášať žalovaní.
Zo zákona žalovaní ručili za zaplatenie dane žalobcu. Od začiatku žalovaní tvrdia, napriek stavu
právoplatných rozhodnutí vo veci výmeru dane, že týmito rozhodnutiami bol porušený zákon, resp. boli
vydané v rozpore so zákonom. Až § 8 ods. 1 písm. c) zákona č. 107/2002 Z.z. stanovil, že záložný

veriteľ pri uspokojení svojej pohľadávky predajom nehnuteľností pri nesplnení záväzku dlžníka a veriteľ
pri zabezpečení záväzku prevodom práva je daňovníkom dane z prevodu a prechodu nehnuteľností.
Podľa žalovaných dohoda o zaplatení dane je neplatná a tým je neplatné aj ustanovenie o zaplatení
zmluvnej pokuty. Poukázali na ustanovenie § 43 ods. 1 zákona 511/2005 Z.z., ktorý zakazuje prenos
daňovej povinnosti, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, čiže takáto dohoda je v rozpore s vtedy

platným právom. Žalovaní majú za to, že z tejto zmluvy vyplýva úmysel právneho predchodcu žalobcu
vyhnúť sa plateniu dane. Čo sa týka notárskej zápisnice a zložení peňazí do notárskej úschovy,
žalovaní preukazovali, že pred podaním návrhu Krajskému súdu na preskúmanie rozhodnutia Daňového
riaditeľstva SR, viedli účastníci mailovú komunikáciu a text do notárskej zápisnice formuloval žalobca,
rovnako návrh na notársku úschovu bol zo strany žalobcu. Notársku úschovu realizovala osobne

žalovaná 2/.
Náhradu škody za vadné plnenie právny predchodca žalobcu uznal a zaviazal sa zaplatiť žalovaným
finančnú kompenzáciu 4.500.000 Sk (149.372,63 €) na základe mimosúdnej dohody o urovnaní zo dňa
30.05.2000 (čl. III zmluvy) so splátkovým kalendárom. Právny predchodca žalobcu prišiel s návrhom
textu Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva a dal do textu aj návrh týkajúci sa nákladov

na daň, čo podľa názoru žalovaných svedčilo o tom, že už vtedy vedel, že sa právny predchodca žalobcu
nechystal splniť svoj záväzok. Žalovaní po toľkých rokoch sporov pristúpili na takéto riešenie, len aby
mali peniaze doma, aby sa im náhrada škody vrátila, zmluvu podpísali v dobrej viere preto, aby mali svoj
záväzok zabezpečený. Konali v dobrej viere, že záväzok bude splnený. Z textu Dohody v čl. V ods. 2
žalovaní vyvodzujú, že už v čase podpisu dlžník nemal v úmysle zaplatiť túto čiastku, keďže formuloval

náklady na zaplatenie dane z prevodu nehnuteľnosti, pretože keby mal dobrý úmysel svoj dlh splatiť
v čase, keď bol splatný, nebol by formuloval v čl. V bod 2 podmienky na zaplatenie prípadnej dane z
prevodu a prechodu nehnuteľnosti.
Z nepráva, z porušenia svojich zmluvných povinností a to: pri Zmluve o dielo, na základe ktorej
bol postavený dom; na základe Dohody o urovnaní; na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode

vlastníckeho práva na byt a pozemok, zneužíva žalobca právo vo svoj majetkový prospech. Nie, že by sa
slušne ospravedlnil a svoje záväzky včas a riadne splnil, ale právnymi nástrojmi vyžaduje od žalovaných
plnenie, ktoré je v rozpore s elementárnou morálkou. Ústava SR v čl. 2 ods. 3 hovorí: Každý môže
konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Postup
žalobcu je ukážkou toho, čo tento článok hovorí. Núti žalovaných, aby plnili niečo, čo zákon neukladá.

Dňa 08.08.1997 žalovaní s právnym predchodcom žalobcu podpísali zmluvu o dielo na vykonanie
komplexnej dodávky stavby rodinného domu v nádeji, že do jedného roka budú postavený dom v pokoji a
šťastíužívať.Mýlilisa.Uplynulo18rokovodpodpísaniatejtozmluvy.Vdobrejvierevstúpilidozmluvného
vzťahu s právnym predchodcom žalobcu s tým, že ide o korektnú serióznu firmu. Právny predchodca
žalobcu svojim nezodpovedným a protiprávnym postupom pri výstavbe rodinného domu žalovaných,

im nádeje na slušné bývanie zničil, čo je dôvod, prečo je aj po 18 tich rokoch od podpísania zmluvy
o dielo riešená žaloba porušovateľa práva elementárnej ľudskej slušnosti proti tým, ktorí sa stali ich
rukojemníkmi. Rukojemníkmi ich chamtivosti, neľudskosti a neslušnosti. Za každú cenu bezohľadne, bez
„škrupulí“, bez morálky, bez štipky cti a ľudskosti. Žalovaných okradli o 18 rokov normálneho ľudského
žitia a chcú kradnúť ďalej. Pritom zneužívajú zákon.

Zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva na byt a pozemok (č.l. 7-10) bola uzavretá
medzi pôvodným dlžníkom/právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou HREC, s.r.o., IČO: 31 358861 a žalovanými v 1. a 2. rade ako veriteľmi dňa 03.07.2001, na základe Dohody o urovnaní (čl. III),
t.j. Mimosúdnej dohody zo dňa 30.05.2000, ktorá obsahovala dve podmienky, ktoré mali byť súčasne
splnené, aby čiastku 4.500.000,- Sk (149.372,63 €) pôvodný dlžník žalovaným ako veriteľom zaplatil

a to: že vada, ktorá sa vyskytla na rodinnom dome veriteľov (žalovaných) je vada neodstrániteľná
a oznámenie splátkového kalendára. Znalecké posudky, predložené pôvodnému dlžníkovi/právnemu
predchodcovi žalobcu dňa 05.09.2000 potvrdili, že vada diela je neodstrániteľná a 12.12.2000 bol
dlžníkovi oznámený splátkový kalendár, podľa ktorého do 31.12.2000 bola splatná suma 4.300.000,-
Sk (142.733,85 €), do 30.05.2001 suma 100.000,- Sk (3.319,39 €) a do 30.05.2002 suma 100.000,-

Sk (3.319,39 €) - uvedené v č.l. III bod 3 zmluvy. Priamo v zmluve bolo konštatované, že ku dňu
podpísania zmluvy (03.07.2001) je dlžník v omeškaní so zaplatením splátok splatných 31.12.2000
a 30.05.2001. Zmluvou bol zabezpečený peňažný záväzok v celkovej výške 4.500.000,- Sk titulom
náhrady skutočnej škody stanovenej znaleckým posudkom za vadné plnenie zo zmluvy o dielo vykonané
právnym predchodcom žalobcu (použitím zakázaných chemických materiálov). Napriek skutočnosti, že
právny predchodca žalobcu bol v omeškaní s úhradou dohodnutých splátok splatných 31.12.2000 a

30.05.2001, sankcie v podobe zmluvnej pokuty dohodnuté neboli. Zmluvou bol dohodnutý náhradný
termín plnenia splatných splátok do 15 dní od podpisu zmluvy.
V článku VII. bod 1, 2 zmluvy si účastníci zmluvy dohodli, cit:
„Nepodmienenosťadefinitívnosťprevoduvlastníckehoprávakprevádzanejnehnuteľnosti-1.Vzhľadom
na to, že touto zmluvou realizovaný prevod vlastníckeho práva k prevádzanej nehnuteľnosti má funkciu

zabezpečiť splnenie záväzku dlžníka voči veriteľom, dohodli sa zmluvné strany, že v prípade, ak dlžník
nezaplatí splátky vo výške 4.300.000,- Sk a 100.000,- Sk, ktoré sú uvedené v článku III., bod 3, písm. a)
a b) tejto zmluvy a s ktorých zaplatením je ku dňu podpisu tejto zmluvy dlžník v omeškaní, do 15 dní odo
dňa podpisu tejto zmluvy v plnej výške, stratí prevod vlastníckeho práva k prevádzanej nehnuteľnosti
realizovanýnazákladetejtozmluvycharakterzabezpečovacíastanesanepodmienenýmadefinitívnym.

(pozn. : - lehota na splnenie odkladacej podmienky 18.07.2001, t.j. 03.07.2001 + 15 dní)
- 2. V prípade uvedenom v bode 1 tohto článku zostanú veritelia aj naďalej bezpodielovými
spoluvlastníkmi prevádzanej nehnuteľnosti a zároveň v plnom rozsahu zanikne záväzok dlžníka zaplatiť
veriteľom peňažný záväzok vo výške 4.500.000,- Sk uvedený v čl. IV. tejto zmluvy. V takomto prípade
si zmluvné strany navzájom nebudú povinné nič plniť ani vracať a právny vzťah medzi nimi v plnom

rozsahu zanikne, čo sa však nedotýka platnosti ustanovenia článku V., bod 2 tejto zmluvy.“
V čl. V. bod 2. si účastníci dohodli, cit.: „Náklady na zaplatenie prípadnej dane z prevodu a prechodu
nehnuteľnosti budú znášať veritelia, a to i napriek tomu, že podľa príslušných daňových predpisov má
túto daň zaplatiť dlžník. Veritelia zaplatia túto daň v lehote stanovenej daňovým úradom, a to na základe
daňového výmeru, ktorý predloží dlžník veriteľom. V prípade, že by veritelia tento svoj záväzok v lehote

stanovenej v daňovom výmere nesplnili, zaväzujú sa zaplatiť dlžníkovi zmluvnú pokutu vo výške 100%
vyrubenej dane z prevodu a prechodu nehnuteľností“.“

Právny predchodca žalobcu ako dlžník v lehote 15 dní odo dňa podpisu zmluvy, t.j. do 18.07.2001
nezaplatil splatné splátky dlhu v celkovej výške 4.400.000,- Sk a tým nesplnil podmienku, na ktorú sa

viazali právne následky úkonu (§ 36 OZ), zmluva podľa ust. čl. VII bod 1 stratila charakter zabezpečovací
(§ 553 OZ účinný do 31.07.2001) a došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti za
kúpnu cenu 4.500.000,- Sk započítanú na dlh prevádzajúceho (§ 132 OZ) a tým aj k zániku záväzku z
dohody o urovnaní dňom 19.07.2001.
Cena prevádzanej nehnuteľnosti bola v zmluve dohodnutá účastníkmi vo výške 4.500.000,- Sk napriek

tomu, že v znaleckom posudku č. 143/2000 zo dňa 23.09.2000 ocenená v súlade s cenovými predpismi
na sumu 2.491.474,73 Sk (82.701,81 €), t.j. 58% právnym predchodcom žalobcu uznanej a znaleckým
posudkom preukázanej výšky skutočnej škody spôsobenej žalovaným ako veriteľom. Záväzok dlžníka
vyplývajúci z mimosúdnej dohody o urovnaní predstavoval sumu 4.500.000,- Sk (149.372,63 €). V
prípadedefinitívnehoprevodunehnuteľnostisaúčastnícivčl.VII.bod2dohodliozánikuzáväzkudlžníka

zaplatiť žalovaným ako veriteľom sumu 4.500.000,- Sk v celom rozsahu.
V ustanovení čl. V bod 1 bola upravená i zodpovednosť za vady predmetu prevodu a dohoda o zmluvnej
pokute v prípade ak by sa na prevádzanom byte v priebehu troch rokov od podpisu zmluvy vyskytla
závažná neodstrániteľná vada, ktorá by znemožňovala riadne užívanie bytu.

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že zmluvu pripravoval právny predchodca žalobcu, ktorý
do zmluvy zakomponoval čl. V ods. 2, povinnosť žalovaných znášať náklady prípadnej dane z prevodu
a prechodu nehnuteľnosti a v prípade nesplnenia si tejto povinnosti zmluvnú pokutu vo výške 100%.
Žalobcovia toto ustanovenie namietali nakoľko zabezpečovací prevod vlastníckeho práva v tom časenepodliehal daňovej povinnosti, ale v dobrej viere, že právny predchodca žalobcu svoj záväzok z
Mimosúdnej dohody z 30.05.2000 v náhradnom termíne do 18.07.2001 splní, zmluvu s touto zmluvnou
podmienkou podpísali. Vzhľadom na štruktúru zmluvy, kedy ustanovenie čl. V bod 2 nasledovalo po

ustanoveniach upravujúcich zabezpečovací prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a až v čl. VII bol
dohodnutý prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prípade nesplnenia záväzku náhrady škody za
vadné plnenie zo zmluvy o dielo, vyvolalo v žalovaných dojem, že sa vzťahuje len na časť týkajúcu sa
zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva, na ktorý sa daňová povinnosť nevzťahovala. Žalovaní
v konaní poukázali i na možný úmysel právneho predchodcu žalobcu vyhnúť sa splneniu dlhu v plnej

výške ako aj zaplateniu daňovej povinnosti už pri podpise zmluvy.

Okresný úrad Bratislava IV, odbor katastrálny povolil na základe predloženej zmluvy vklad vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti pod č. I. v prospech žalovaných v 1. a 2. rade. Účinky prevodu nehnuteľnosti
nastali dňa 02.08.2001. Daňový úrad vyrubil daň z prevodu nehnuteľnosti v zmysle čl. VII bod 1
zmluvy právnemu predchodcovi žalobcu ako prevádzajúcemu v súlade so zákonom. Katastrálny odbor

predloženú zmluvu na povolenie vkladu posúdil ako zmluvu uzavretú v súlade so zákonom účinnom v
čase jej vyhotovenia a ako formálne i právne spôsobilý právny úkon.
Daňový úrad Bratislava IV dňa 10.11.2004 č. XXX/XXX/XXXXXX/XX/Mich právnemu predchodcovi
žalobcu- subjektuHARVARDREALESTATECOMPANYs.r.o.,IČO:31358861akodaňovníkovivyrubil
daň podľa § 23 ods. 1 zákona č. 318/1992 Zb. v znení účinnom do 31.03.2002 v sume 240.000,- Sk

splatnú do 30 dní odo dňa doručenia platobného výmeru na účet Daňového úradu Bratislava IV (č.l. 11).
Daňový úrad vyrubil daň na základe zmluvy a definitívneho prevodu nehnuteľnosti podľa čl. VII zmluvy,
vklad povolený na Okresnom úrade Bratislava IV, odbor katastrálny pod č. V-XXXX/XX, ktorej právne
účinkynastalidňa02.08.2001,aktoroudošlokprevoduvlastníctvabytuapozemkuanieakosažalovaní
domnievali a celý čas bránili, k zabezpečovaciemu prevodu vlastníckeho práva.

Proti platobnému výmeru podľa § 46 ods. 1 č. 511/1992 Zb. bolo možné podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho doručenia, ktoré podľa § 46 ods. 9 č. 511/1992 Zb. malo odkladný účinok.

V zmysle čl. V bodu 2 v spojení s čl. VII. bodu 2 posledná veta, právny predchodca žalobcu ako povinný
daňovník z platobného výmeru Daňového úradu Bratislava IV, listom zo dňa 16.11.2004 (č.l. 12-13)

zaslal platobný výmer na zaplatenie vyrubenej dane z prevodu nehnuteľnosti žalovaným v 1. a 2. rade.
Žalovaní v 1. a 2. rade listom zo dňa 23.11.2004 (č.l. 14) zaslali dlžníkovi stanovisko a žiadali, aby
daňovník ako oprávnená osoba na podanie opravného prostriedku podal odvolanie. Daňovník v zmysle
stanoviska žalovaných voči platobnému výmeru Daňového úradu Bratislava IV podal písomné odvolanie
dňa 24.11.2004 (č.l. 15-16).

Daňové riaditeľstvo SR dňa 11.02.2005, č. II/256/2505/05-2139 rozhodnutie Daňového úradu Bratislava
IV zo dňa 10.11.2004, ktorým bola vyrubená daň z prevodu nehnuteľnosti v sume 240.000,- Sk
daňovému subjektu potvrdil a stanovil mu povinnosť vyrubenú daň uhradiť do 15 dní odo dňa doručenia
rozhodnutia (č.l. 17-18). Daňovému subjektu bolo rozhodnutie doručené dňa 28.02.2005 a vyrubená
daň bola splatná do 15.03.2005.

Listom zo dňa 11.02.2005 (č.l. 19-20) právny predchodca žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu
vyzval žalovaných v 1. a 2. rade do 15.03.2005 zaplatiť vyrubenú daň priamo na účet daňového úradu a
pojejzaplatenízaslaťdokladpreukazujúcijejzaplatenie,t.j.výpiszúčtu,resp.príkaznaúhradu.Nakoľko
žalovaní namietali povinnosť zaplatiť daň daňovému úradu ako daň vyrubenú v rozpore so zákonom,
právnypredchodcažalobcuakodaňovníkoznačenývovýmeredňa04.03.2005(č.l.21)zaplatilvyrubenú

daň v súlade s platobným výmerom.

Dňa 15.03.2005 žalovaní v 1. 2. rade ako zložitelia, zložili v zmysle záväzku v čl. V bodu 2 Zmluvy o
zabezpečovacom prevode sumu 240.000,- Sk ako náklady na zaplatenie dane z prevodu do notárskej
úschovy na Notárskom úrade v Bratislave o čom bola notárom JUDr. Y. I. spísaná Zápisnica o

prijatí peňazí do notárskej úschovy J., Knú XX/XXXX.. Podmienkou na vydanie predmetu notárskej
úschovy oprávnenému (právnemu predchodcovi žalobcu) bolo predloženie právoplatného rozsudku
príslušnéhosúdu,ktorýmsúdprikážeoprávnenémupovinnosťzaplatiťsumuvyrubenúpodľaplatobného
výmeru, resp. súd žalobu zamietne. Notár bol povinný predmet úschovy vrátiť zložiteľom (žalovaným
v 1. a 2. rade) ak mu v lehote do 01.07.2005 nebude preukázané podanie žaloby s podacou

pečiatkou súdu, podanej oprávneným o určenie povinnosti oprávneného zaplatiť predmetnú daň podľa
platobnéhovýmeru.Podmienkynavydaniepredmetunotárskejúschovyoprávnenému,resp.navrátenie
predmetu úschovy zložiteľovi, stanovené v zápisnici zložiteľ nebol oprávnený jednostranne meniť.
ŽalobaprotirozhodnutiuDaňovéhoriaditeľstvaSRz11.02.2005č.II/XXX/XXXX/XX-XXXXbolaprávnympredchodcom žalobcu podaná Krajskému súdu Bratislava dňa 11.04.2005 a konanie bolo vedené pod
sp.zn. 2S 108/2005 (č.l., 233, 234-238).

Listom zo dňa 22.05.2006 právny predchodca žalobcu HREC, s.r.o. (po postúpení pohľadávky na
postupníka AV-CREDIT, s.r.o. zmluvou z 18.05.2006) zaslal žalovaným prostredníctvom právneho
zástupcu, návrh na mimosúdne urovnanie tak, že ak v lehote 7 dní od doručenia návrhu, uhradia
zaplatenú daň vo výške 240.000 Sk, tak im odpustí zmluvnú pokutu v rovnakej výške, t.j. 240.000 Sk.
V návrhu na urovnanie bola uvedená skutočnosť, že dňa 17.05.2006 bol na Krajskom súde pod sp.zn.

2S 108/2005 vyhlásený rozsudok, ktorým súd potvrdil správnosť postupu Daňového úradu Bratislava
IV a Daňového riaditeľstva SR, ako aj skutočnosť, že daň z prevodu nehnuteľností bola vyrubená v
zmysleplatnýchpredpisov.Vprípadeuhradenianákladovnadaňvstanovenejlehoteprávnypredchodca
žalobcu sa zaviazal žalobu o zaplatenie zmluvnej pokuty vziať v celom rozsahu späť (č.l. 232).

Žalovaní ďalšie peňažné prostriedky nemali a vydanie peňažných prostriedkov uložených do notárskej

úschovy, o ktorých právny predchodca žalobcu vedel, bolo viazané na predloženie právoplatného
rozsudku Krajského súdu v Bratislave v konaní 2S 108/2005. Z uvedeného dôvodu nebolo možné zo
strany žalovaných pristúpiť na mimosúdnu dohodu zo dňa 22.05.2006.

Krajský súd v Bratislave, rozsudkom zo dňa 17.05.2006, č.k. 2S 108/2005 žalobu v právnej veci žalobcu:

HREC, s.r.o., Bratislava, proti Daňovému riaditeľstvu SR, za účasti vedľajších účastníkov (žalovaných
v 1. a 2. rade) o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu č. II/256/2505/05-2139 zo
dňa 11.02.2005 zamietol a žalobcovi a vedľajším účastníkom na strane žalobcu právo na náhradu
trov konania nepriznal. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 26.08.2006 (č.l. 189-193 oprava
právoplatnosti z pôvodne vyznačenej dňom 27.06.2006). Dňa 04.08.2006 na základe predloženého

právoplatného rozsudku Krajského súdu v Bratislave (s vyznačenou PPL dňom 27.06.2006) z notárskej
úschovy bola na účet oprávneného, právneho predchodcu žalobcu AV-CREDIT, s.r.o. poukázaná suma
240.000,- Sk (č.l. 80). (Zmluva o postúpení pohľadávky pôvodného žalobcu HREC, s.r.o./postupcu na
postupníka AV-CREDIT, s.r.o. zo dňa 18.05.2006, Uznesenie OS BA V zo dňa 20.07.2006 č.k. 39C
137/2005-75 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave z 28.09.2007 č.k. 9Co 382/07-105,

spoločnosť HREC, s.r.o. vymazaná z obchodného registra dňa 22.09.2006),

Z vykonaného dokazovania je preukázané, že žalobca/právny predchodca o zložení peňazí do úschovy
dňa 15.03.2005 vedel, nakoľko do 01.07.2005 mal preukázať podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutiasprávnehoorgánu.Žalobupodal11.04.2005.Žalobcaprostredníctvomprávnehozástupcuv

konaní potvrdil, že o zložení peňazí do notárskej úschovy vedel, toto nenamietal. Nepožadoval zloženie
peňazí do súdnej úschovy. Namietal len znenie zmluvy o úschove, ktorú už nebolo možné jednostranne
žalovanými meniť. Návrh na mimosúdne urovnanie doručil žalovaným po vyhlásení rozsudku Krajského
súdu v Bratislave listom z 22.05.2006, viac ako rok po zložení peňazí do úschovy a po tom, čo mu bol
známy rozsudok súdu vyhlásený 17.05.2006 a po postúpení pohľadávky uplatnenej žalobou 480.000

Sk na postupníka zmluvou z 18.05.2006.

Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (OZ) - Záväzkovým vzťahom je právny
vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť

splniť záväzok.

Podľa § 489 OZ - Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 517 ods. 2 OZ - (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 34 OZ - Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv

alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.Podľa § 553 OZ v znení účinnom do 31.07.2001 - (1) Splnenie záväzku sa môže zabezpečiť prevodom
práva dlžníka v prospech veriteľa (zabezpečovací prevod práva). (2) Zmluva o zabezpečovacom
prevode práva sa musí uzavrieť písomne.

Podľa § 553c ods. 1, 2 OZ v platnom znení - (1) Ak zabezpečený záväzok nie je riadne a včas
splnený,veriteľjeoprávnenýzačaťvýkonzabezpečovaciehoprevoduprávaaprevedenéprávospeňažiť
spôsobom uvedeným v zmluve alebo dražbou podľa osobitného zákona. (2) Dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je uspokojenie veriteľa tým, že si natrvalo ponechá prevedené právo uzavreté pred

splatnosťou zabezpečenej pohľadávky, sú neplatné.

Daňová povinnosť je verejnoprávnou povinnosťou. Právny predchodca žalobcu si túto povinnosť ako
daňovník splnil po nadobudnutí právoplatnosti platobného výmeru v spojení s rozhodnutím Daňového
riaditeľstva SR riadne a včas.

Z vykonaného dokazovania je preukázané, že žalovaní pristúpili na zmluvnú podmienku, uhradiť
prípadné daňové náklady právnemu predchodcovi žalobcu v súvislosti s prevodom nehnuteľností na
základe zmluvy o zabezpečovacom prevode nehnuteľností, ktorým mala byť zabezpečená pohľadávka
žalovaných v 1. a 2. rade (vo výške 4.500.000,- Sk ako náhrada škody z vadného plnenia právnym

predchodcom žalobcu). Žalovaní tento svoj záväzok nikdy nepopreli. Zo správania žalovaných,
stanovísk k platobnému výmeru a vstupu do konania o preskúmanie rozhodnutí správnych orgánov
ako vedľajších účastníkov, nakoľko neboli procesne spôsobilí vystupovať v konaniach ako účastníci
oprávnení podávať opravné prostriedky (daňovník), jednoznačne vyplýva, že mali za to, že sa jedná
o zmluvu o zabezpečovacom prevode a nie o prevode nehnuteľností a tým nepodliehajúcu daňovej

povinnosti. Právny predchodca žalobcu si svoj záväzok zaplatiť pohľadávku nesplnil a tým došlo k
prevodu vlastníckeho práva na žalovaných v zmysle čl. VI a VII zmluvy, na základe rozhodnutia
Okresného úradu Bratislava IV, katastrálneho odboru pod č. V-XXXX/XX, ktorým bol dňa 02.08.2001
povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v ich prospech.

Žalovaní 1/ a 2/ sa v zmluve zaviazali znášať náklady z prechodu alebo prevodu vlastníctva k
nehnuteľnosti vo výške a „lehote“ stanovenej daňovým úradom ako „náklady na zaplatenie „prípadnej“
dane z prevodu a prechodu nehnuteľností“. Touto dohodou nedošlo k prenosu daňovej povinnosti
na žalovaných, ale k dohode o občianskoprávnom záväzku, že náklady, ktoré vzniknú právnemu
predchodcovi žalobcu vyrubením a zaplatením dane sa žalovaní zaviazali nahradiť. K refundácii

nákladov zo strany žalovaných došlo vo výške stanovenej platobným výmerom vydaním peňazí z
úschovy právnemu predchodcovi žalobcu spoločnosti AV CREDIT, s.r.o. dňa 04.08.2006. V tejto časti
o zaplatenie 240.000 Sk (7.966,54 € náklady na daň) bolo konanie právoplatne zastavené. Žalobca
v ďalšom konaní uplatňoval zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po zaplatení daňovej
povinnosti právnym predchodcom žalobcu/daňovníkom od 05.03.2005 do 04.08.2006.

V časti o zaplatenie úroku z omeškania súd dospel k záveru, že návrh žalobcu je dôvodne podaný
v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nar. vl. č. XX/XXXX. Z.z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Zaplatiť náklady na daň boli žalovaní povinní
podľa zmluvy v lehote stanovenej rozhodnutím daňového riaditeľstva do 15.03.2005. Nesplnením

záväzkuvstanovenejlehotesažalovaníod16.03.2005do04.08.2006dostalidoomeškaniasosplnením
peňažného záväzku. Od 01.03.2005 do 28.02.2006 predstavoval dvojnásobok diskontnej základnej
sadzby výšku 6%. Úrok z omeškania súd vyčíslil v sume 663,95 €, ktorý žalobcovi priznal, vo zvyšku
úroku z omeškania (žalobcom uplatňovaných 677,04 €) súd návrh zamietol.

Podľa § 544 OZ - (1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda. (2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní

musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. (3) Ustanovenia o zmluvnej pokute sa
použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).Zmluvná pokuta je zabezpečovacím inštitútom záväzkových právnych vzťahov. Plní funkciu preventívnu,
reparačnú (je paušalizovanou náhradou škody) a sankčnú. Právna úprava inštitútu zmluvnej pokuty sa
nachádza v Občianskom zákonníku aj v Obchodnom zákonníku.

Podľa § 3 OZ - (1) Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi. (2) Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú na to,
aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné
rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým dohodou.

Žalovaní v konaní namietali, že konanie právneho predchodcu žalobcu a žalobcu nebolo a nie je v
súlade s dobrými mravmi. Súd bol povinný zaoberať sa skutočnosťami rozhodnými pre posúdenie, či
určité konanie nevykazuje znaky konania v rozpore s dobrými mravmi.

Zmluvná pokuta bola dohodnutá písomne, jedná sa o úkon, ktorý inak nie je v rozpore so zákonom a
ani ho neobchádza (§ 544 OZ).
Inštitút „dobré mravy“ je inštitútom hmotnoprávnym (§ 3 OZ). Svojim charakterom ide o výkon práva
vyplývajúci z občianskoprávnych vzťahov, ktorých obsah je daný hmotnoprávnymi ustanoveniami
Občianskeho zákonníka, iba výkon práv a povinností realizovaný prostredníctvom právneho úkonu

podlieha režimu § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom rozhodnutie súdu je aktom aplikácie práva.
V obchodnoprávnych vzťahoch funkciu ochrany spravodlivosti v obchodných vzťahoch plní ustanovenie
§ 265 zákona č. 513/1992 Z.z. Obchodného zákonníka (ObchZ), podľa ktorého „Výkon práva, ktorý je
v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu“. Dôsledkom porušenia
dobrých mravov je to, že v konkrétnej veci v danom mieste a čase, súd odoprie výkon práva.

Medzi základné zásady súkromného práva nepochybne patrí zásada zmluvnej slobody, zásada rovnosti
strán, či zásada ekvivalencie plnení. Všetky tieto zásady by sa mali uplatňovať v zmluvných vzťahoch,
mali by byť akceptované pri tvorbe zmlúv. V prípade konfliktu medzi týmito zásadami, resp. stretu medzi
cieľmi, ktoré tieto zásady sledujú, je nutné posudzovať či je zmluvná voľnosť v súkromnoprávnych a

obchodnoprávnych vzťahoch niečím obmedzená, či iné zásady, ktoré je tiež potrebné v týchto vzťahoch
uplatniť nevymedzujú jej hranice.

V konkrétnom záväzkovom vzťahu účastníkov konania sa súd zameral na základe zisteného skutkového
stavu,nazásaduekvivalencieplnení,ktorávyžadujeabyplnenieazaňposkytnutéplneniebolizhľadiska

svojej hodnoty vyvážené. Pri porušení zásady ekvivalencie plnení má subjekt, ktorý sa cíti ukrátený
možnosť dosiahnuť právnym poriadkom vyvážený a do určitej miery spravodlivý obsah zmluvných
vzťahov, a nie len povinnosť plniť to, na čo sa zaviazal a prijať protiplnenie, ktoré si dohodol v
zmysle zásady „dohody treba zachovávať“ (pacta sunt servanda). V tejto súvislosti právna úprava
kladie dôraz na subjektívne prvky vo vzťahu medzi zmluvnými stranami. Objektívne hrubý nepomer

medzi vzájomnými zmluvnými plneniami, ktorý bol len výsledkom procesu uzatvárania danej zmluvy,
pričom v procese uzatvárania zmluvy zohrávali úlohu subjektívne kritéria ako tieseň, závislosť, dôvera,
ekonomická prevaha a pod., ktoré takým spôsobom a závažnosťou doliehali na osobu uzavierajúcu
zmluvu, že ju obmedzovali v slobode rozhodovania natoľko, že urobila právny úkon, ktorý by inak
neurobila. V prejednávanej veci žalovaní z osobitných dôvodov prehlásili, že v prípade, že nedôjde k

zaplateniu náhrady škody vo výške 4.500.000 Sk, ktorú spôsobil žalovaným právny predchodca žalobcu
svojim protiprávnym konaním, príjmu protiplnenie v hodnote podľa znaleckého posudku 2.491.474,73 €,
poznajúc pritom hodnotu prípadného náhradne poskytovaného plnenia ako aj, že v prípade povinnosti
zaplatiť „prípadnú“ daň z prevodu alebo prechodu vlastníckeho práva budú znášať náklady na daňovú
povinnosť bez ohľadu na povinný subjekt/daňovníka, majúc za to, že zmluva o zabezpečovacom

prevode a prechode vlastníckeho práva nepodlieha daňovej povinnosti. Danú nerovnováhu rieši inštitút
dobrých mravov, ktorý kladie dôraz na uvedené subjektívne kritéria. V prípade uzavretia zmluvy v tiesni,
prejavuje subjekt svoju vôľu, ktorú však ovplyvňuje subjektívna tiesnivá situácia.

Dobré mravy sú neurčitým právnym pojmom, chápané ako nespochybniteľné minimum slušnosti

všetkých spravodlivo uvažujúcich jedincov, alebo chápaním dobrých mravov ako súboru určitých
spoločnosťou vytvorených a uznávaných pravidiel slušnosti, ktoré vedú jednotlivcov ako k rešpektovaniu
sa navzájom, tak aj k nepoškodzovaniu všeobecných záujmov v spoločnosti v zmysle civilizačného
zachovania.Vo väzbe na uvedené sa síce nepovažuje zmluvná pokuta za priečiacu sa dobrým mravom, ale rozpor
s dobrými mravmi vyplýva zo zneužitia stavu, situácie, nevedomosti alebo nespôsobilosti zmluvného

partnera na uzavretie zmluvy s takými podmienkami, na ktoré by inak, nebyť svojho handicapu zmluvný
partner nebol pristúpil. Vysloveniu záveru o nesúlade s dobrými mravmi vo všeobecnosti nebráni,
že posudzovaný úkon bol výsledkom slobodného dispozičného dojednania strán a ani to, kto rozpor
s dobrými mravmi spôsobil, alebo či niektorá zo strán bola pri uzatváraní zmluvy v dobrej viere.
Rozhodujúci je iba výsledok; rozpor s dobrými mravmi. Samotné dojednanie zmluvnej pokuty síce nie je

v rozpore s dobrými mravmi, avšak v rozpore s dobrými mravmi je samotný výkon práva a takýto výkon
práva nepožíva právnu ochranu.

Žalobca v konaní poukazoval na to, že porušením zmluvnej povinnosti žalovanými, zaplatiť daň
z prevodu a prechodu nehnuteľnosti v lehote stanovenej daňovým úradom, hrozila právnemu
predchodcovi žalobcu obrovská škoda vo forme penále, ktoré predstavovalo 0,5 % denne z nedoplatku

dane. Penále by teda podľa žalobcu predstavovalo 182,5 % ročne a za 200 dní omeškania by penále
dosiahlo 100 % výšky vyrubenej dane. Za 517 dní omeškania, čo predstavuje omeškanie žalovaných s
úhradou nákladov na vyrubenú daň voči právnemu predchodcovi žalobcu by penále dosiahlo 285,5 %
z vyrubenej dane, t.j. vo finančnom vyjadrení 20.593,51 €. Škode právny predchodca žalobcu zabránil
svojimaktívnymprístupomtým,ževyrubenúdaňsámvstanovenejlehotezaplatil,ikeďtakpodľazmluvy

o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva mali urobiť žalovaní.
Žalovaným na druhej strane vznikla škoda protiprávnym konaním/vadným plnením zo zmluvy o dielo,
za ktoré právny predchodca žalobcu zodpovedal a zaviazal sa škodu v sume 149.372,63 € uhradiť.
Za situácie, že právny predchodca žalobcu sa plneniu vyhýbal, v záujme usporiadania vzťahov
uzatvorili žalovaní pre nich objektívne nevýhodnú zmluvu. Pohľadávka žalovaných bola zabezpečená

nehnuteľnosťou v hodnote podľa znaleckého posudku 82.984,79 €, o hodnote ktorej žalovaní mali
vedomosť, ale za tej situácie s predmetom zabezpečujúcim pohľadávku súhlasili. V zmluve súhlasili i
s podmienkou hradenia nákladov na prípadnú daň, nakoľko mali za to, že zmluva nepodlieha daňovej
povinnosti a s tým súvisiacou zmluvnou pokutou. Vo finančnom vyjadrení pohľadávka žalovaných, ktorá
vznikla protiprávnym konaním právneho predchodcu žalobcu bola uspokojená v sume 58.421,30 €

(149.372,63 € - 82.984,79 € - 7.966,54 € (náklady na daň) , t.j. vo výške 39%. To znamená, že sa žalobca
v 61% vyhol svojej povinnosti zo záväzkového vzťahu, t.j. v sume 90.951,33 €.

Na základe vykonaným dokazovaním zisteného skutkového stavu na každej zo sporových strán,
individuálneho a samostatného zhodnotenia konkrétnych skutočností, posúdenia významu uzatvorenej

zmluvy obsahujúcej vzájomne neekvivalentné zmluvné protiplnenia, ktoré boli výsledkom zneužitia
subjektívneho handicapu žalovaných, ako aj vzhľadom na ďalšie okolnosti, za ktorých došlo k uzavretiu
zmluvy, okolnosti týkajúce sa vzťahu zo zmluvy, z ktorej právny predchodca žalobcu získal neprimeraný
prospech, postupu žalobcu pri uplatňovaní práva, súd posúdil výkon práva žalobcu na zaplatenie
zmluvnej pokuty s príslušenstvom v zmysle zásad uplatňovaných v zmluvných vzťahov, ako výkon práva

v rozpore s dobrými mravmi a návrh v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty spolu s úrokom z omeškania
zamietol ako nepožívajúci právnu ochranu..

O náhrade trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na podpísanom
súde, dvojmo.

Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti:
- z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí

byť podpísané a datované,
- v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha,
- odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz

neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. 233/1995 Z.z.)