Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. september 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/350/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244928
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111244928.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu
JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v spore žalobcu: K.. I. K., L.. XX.XX.XXXX, J. Ž.
XXX/X, D., zast. FUTEJ & Partners s.r.o., Radlinského 2, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika
zast. Národnou bankou Slovenska, Imricha Karvaša č. 1, Bratislava, o náhradu škody 211.484,72
Eur s príslušenstvom, na odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 25.

novembra 2013, č.k. 10C/214/2011-643 a uzneseniu rovnakého súdu zo dňa 15. januára 2014, č. k.
10C/214/2011-667, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanej náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1/Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca voči žalovanej

domáhal zaplatenia sumy 211.484,72 Eur s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom žalovanej pri vykonávaní bankového dohľadu nad činnosťou
PODIELOVÉHO DRUŽSTVA SLOVENSKÉ INVESTÍCIE (ďalej len Družstvo) a obchodníka s cennými
papiermi (ďalej len "obchodník s CP"). Súčasne uvedeným rozsudkom zamietol návrh žalobcu na
začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie v právnej veci sp. zn. 10C/214/2011.

2/Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalobca sa stal členom Družstva, do ktorého
vložil peňažné prostriedky. Žalovaná suma predstavuje výšku nevyplateného vyrovnávacieho podielu
v sume 211.484,72 Eur. Kritériom vstupu žalobcu do družstva bolo vykonávanie dohľadu NBS nad
činnosťou družstva, na základe ktorého do družstva investoval finančné prostriedky. Žalobca si
predmetnú pohľadávku prihlásil v konkurze, ktorý bol na Družstvo vyhlásený uznesením Okresného
súdu Bratislava I zo dňa 11. 04. 2011, táto však bola správcom konkurznej podstaty popretá a žalobca
podal incidenčnú žalobu, konanie o ktorej nie je doposiaľ právoplatne skončené.

3/Bolo tiež preukázané, že investíciami vloženými do družstva, ktoré tvorili vklady členov družstva, mal
právo disponovať výhradne Capital invest o.c.p. na základe zmluvy o riadení portfólia z 02. 06. 2008,
uzavretej medzi obchodníkom s CP a družstvom. Zmluva bola ukončená zo strany obchodníka s CP
výpoveďou zo dňa 30. 03. 2010. Po zániku záväzkového vzťahu medzi družstvom a obchodníkom s
CP sa družstvo domáhalo svojich nárokov vyplývajúcich zo zmluvy voči obchodníkovi s CP rôznymi
žiadosťami a výzvami na zaplatenie dlžných súm, ale nie súdnou cestou. Družstvo finančné prostriedky,

ktoré získalo od svojich členov, neposkytovalo obchodníkovi s CP na základe zmluvy so špecifikovanou
výškou poskytnutej sumy, ale zamestnanci obchodníka s CP priamo disponovali s peniazmi družstva
po udelení súhlasu družstva. Na základe schváleného prospektu investície Úradom pre finančný trhUTF-002/2002/SPI zo dňa 21. 03. 2002, právoplatným dňa 28. 03. 2002, bolo družstvo oprávnené
ponúkať majetkové hodnoty s lehotou verejnej ponuky 10 rokov. Prospekt investície bol informačným
dokumentom, z ktorého investori získavali informácie pre ich investičné rozhodnutie.

4/Z uvedeného skutkového stavu vyplynulo, že do 01. 06. 2010 NBS, ako aj jej právny predchodca -
Úrad pre finančný trh, v súlade so zákonom číslo 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných
službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov postupovali správne vo vzťahu k družstvu, ktoré bolo
NBS povinné predkladať polročné správy o svojom hospodárení, z obsahu ktorých nevyplývali žiadne
informácie o prípadnej zhoršenej finančnej situácii družstva predovšetkým po tom, čo bolo vedené

rokovanie so štatutárom družstva, ako aj s ostatnými štatutármi dcérskych spoločností družstva a NBS
dňa 24. 08. 2007. Po týchto rokovaniach Družstvo dňa 10. 10. 2007 doručilo NBS písomnú odpoveď, v
ktorej zdôraznilo, že zo strany družstiev nedošlo k porušeniu zákona a prospektov investícií schválených
Úradom pre finančný trh. Vyjadrilo sa aj k systému fungovania družstiev vzhľadom na ich investičnú
stratégiu, pričom podľa jeho názoru narušenie tohto systému by mohlo spoločnostiam spôsobiť značné
škody ako aj na druhej strane náklady, keďže finančné vzťahy medzi uvedenými spoločnosťami sú

dlhodobými investičnými vzťahmi. Družstvu aj dcérskym spoločnostiam sa javilo ako problematické
zabezpečiť do portfólia družstiev iné investičné nástroje, ako nástroje, ktorých emitentmi boli spoločnosti
v rámci finančnej skupiny CI holding, a.s. V odpovedi družstvo zdôraznilo aj to, že dlhodobé vysoké
výnosy členov družstiev boli zabezpečené najmä ich dobrou investičnou stratégiou, pričom vyslovili
obavu, že zmenou by mohlo prísť k ich ohrozeniu, resp. narušeniu ich dôveryhodnosti.

5/Družstvo až listom doručeným Národnej banke Slovenska (ďalej len NBS) dňa 15. 04. 2010
požiadalo NBS o preskúmanie postupu obchodníka s cennými papiermi potom, čo mu tento vypovedal
zmluvu o zriadení portfólia. NBS následne vykonala v období od 20. 04. 2010 do 06. 05. 2010 u
obchodníka s cennými papiermi dohľad na mieste a zároveň vyzvala družstvo, aby predložilo žiadosť o
schválenie dodatku prospektu investície tak, aby družstvo mohlo pokračovať v zhodnocovaní finančných

prostriedkov, keďže NBS zistila, že podstatná časť prospektu investície sa stala neaktuálna. Družstvo
predložilo dňa 28. 04. 2010 NBS žiadosť o schválenie dodatkov k prospektu investície. Podaním žiadosti
bolo začaté konanie OPK - 5664/1/2010, ktoré bolo prerušené na čas, po ktorý družstvo bolo povinné
odstrániť nedostatky žiadosti a žiadosť doplniť. Družstvo ani po opakovanom predĺžení lehoty na
odstránenie vád žiadosti nedostatky neodstránilo, v dôsledku čoho NBS rozhodnutím zo dňa 26. 08.

2010, č. OPK-5664/1-5/2010 konanie vo veci zastavila. Rozhodnutie bolo potvrdené Bankovou radou
NBS č. GUV-1744/2010, zo dňa 08. 12. 2010. NBS súčasne začala voči družstvu konanie o uložení
sankcie podľa ustanovenia § 144 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. za porušenie ust. § 129 ods. 3 v spojení
s § 128 ods. 1 písm. b), c), h) zákona o cenných papierov a ust. § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4
zákona o cenných papieroch. Rozhodnutím z 30. 05. 2011, právoplatným dňa 18. 7. 2011, NBS družstvu

zakázala predaj majetkových hodnôt. NBS na základe získaných poznatkov činnosti družstva ako aj
obchodníkascennýmipapiermi,dňa27.07.2010orgánomčinnýmvtrestnomkonanípodalaoznámenie
o podozrení zo spáchania trestného činu. Dňa 10. 08. 2010 bolo začaté trestné stíhanie podľa § 199
ods. 1 Trestného poriadku pre obzvlášť závažný zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221
ods. 1 a ods. 4 písm. a) Trestného zákona.

6/Z uvedeného skutkového stavu vyvodil súd prvej inštancie záver o nedôvodnosti žaloby poukazujúc
na to, že žalobca v konaní nepreukázal, že by NBS vo vzťahu k družstvu nesprávne úradne postupovala.
NBS až od účinnosti novely zákona č. 566/2001 Z.z., t. j. od 01. 06. 2010, bola oprávnená dohliadať
aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ majetkových hodnôt, Družstvo, dodržiava schválený prospekt

investície. NBS nevykonávala a ani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva ako
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretože by konala v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy
SR, ako aj v rozpore so zák. č. 566/1992 Zb. o NBS, zák. č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a
investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj so zák. č. 747/2004 Z.z. o
dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

7/Návrh ako nedôvodný posúdil súd prvej inštancie i preto, že nárok na náhradu škody voči štátu môže
byť úspešne uplatnený iba vtedy, ak nemôže poškodený dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči
dlžníkovi, ktorý je mu povinný plniť. Žalobca si svoj nárok uplatnil aj v konkurznom konaní vedenom
voči Družstvu, ktorého bol členom. V prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka sa posúdenie
nevymožiteľnosti pohľadávky poškodeného, ako predpokladu vzniku škody spôsobenej štátom, odvíja

až odo dňa, keď pominú účinky vyhláseného konkurzu alebo až vtedy, keď nebude nárok žalobcu
na základe právoplatného rozvrhového uznesenia súdu uspokojený. Pohľadávka žalobcu bola síce
správcom konkurznej podstaty popretá, uplatnil si ju však incidenčnou žalobou, o ktorej nebolo doposiaľ
rozhodnuté. Keďže konkurz nie je ukončený, nie je možné v danej veci ustáliť ani výšku škody, ktorámala žalobcovi vzniknúť. Rovnako žalobca ako bývalý člen družstva si nárok na náhradu škody môže
uplatniť v zmysle ust. § 243 ods. 4 Obch. zák. voči členom predstavenstva družstva alebo členom
kontrolnej komisie.

8/Prvoinštančnýsúdďalejkonštatoval,že NBSbysamohladopustiťprípadnéhonesprávnehoúradného
postupu zanedbaním dohľadu len vo vzťahu ku dohliadanému subjektu, ktorým je Družstvo. Žalobca
však poukazoval na to, že mu vznikla škoda aj v príčinnej súvislosti so zanedbaním dohľadu zo strany
NBS nad činnosťou obchodníka s cennými papiermi. Družstvo poskytovalo finančné prostriedky po
tom, ako ich získalo, obchodníkovi s cennými papiermi na základe zmluvy o zriadení portfólia. Medzi

Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi tak vznikol záväzkový vzťah, na základe ktorého boli
obaja účastníci zmluvy povinní plniť si z uzavretej zmluvy. Ak Družstvo zistilo, že obchodník s cennými
papiermi si svoje povinnosti neplní, bolo jeho povinnosťou domáhať sa súdnou cestou pohľadávok, na
ktoré malo na základe uzavretej zmluvy nárok. Len v prípade, ak by sa Družstvo svojich pohľadávok
nedomohlo voči obchodníkovi s cennými papiermi, bolo by možné teoreticky dospieť k záveru, že
Družstvu vznikla škoda v súvislosti s prípadným nesprávnym úradným postupom NBS spočívajúcim

v zanedbaní dohľadu nad obchodníkom s cennými papiermi. V priamej príčinnej súvislosti potom
mohla vzniknúť škoda, ale len na strane Družstva, a nie na strane žalobcu. Na základe uvedeného i
prípadný nesprávny úradný postup NBS vyplývajúci z dohľadu nad obchodníkom s cennými papiermi
súd považoval za právne irelevantný. Žalobcovi totiž nevznikla škoda v priamej príčinnej súvislosti s
prípadným nesprávnym úradným postupom NBS spočívajúcim v zanedbaní dohľadu nad obchodníkom

s cennými papiermi. Žalovaná v konaní preukázala, že NBS dohľad nad Družstvom nezanedbala, keďže
Družstvo bolo dohliadaným subjektom len v obmedzenom rozsahu (dohľad nad plnením povinnosti
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt) v súlade s ust. § 125 až 128 zákona o cenných
papieroch. Preto pôvodne Úrad pre finančný trh schválil Družstvu prospekt investícií, pričom posudzoval
len jeho úplnosť. Za pravdivosť údajov v prospekte investície zodpovedali príslušné orgány družstva.

Žalovaná tiež preukázala, že nebolo v právomoci NBS schvaľovať zmluvu o zriadení portfólia, čo
znamená, že NBS nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou Družstva, pretože v takom
prípade by prekročila svoje kompetencie.
9/Súd prvej inštancie napokon poukázal aj na to, že štát nemôže priamo zasahovať do vlastnej činnosti
Družstva a jeho majetkovoprávnych vzťahov, v ktorých má Družstvo autonómne postavenie. Vnútorné

vzťahy Družstva sa spravovali v danom čase stanovami a ustanoveniami Obch. zákonníka. Žalobca
ako člen Družstva neinvestoval predmetné peňažné prostriedky do subjektu, na činnosť ktorého nemala
žiaden vplyv členská schôdza, ale práve naopak, táto je najvyšším orgánom družstva, prostredníctvom
ktorého členovia uplatňujú svoje právo riadiť záležitosti družstva, kontrolujú činnosť družstva a jeho
orgánov v zmysle Obch. zákonníka a stanov družstva. Žalobca v konaní nepreukázal ani to, že počas

členstva v družstve realizoval svoje oprávnenia vyplývajúce mu z členstva tak, že by aktívne zasiahol do
činnosti družstva za účelom odvrátenia hroziacej škody pri zistení nedostatkov v činnosti štatutárnych
zástupcov družstva.
10/Dokazovanie výsluchom svedkov O.. G. V., W.. C. Š., W.. I. T., W.. D. V. súd prvej inštancie nedoplnil,
ani sa neoboznámil s účtovnou evidenciou Družstva z dôvodu, že z listinných dôkazov založených v

súdnom spise mal dostatočne preukázaný skutkový stav opísaný žalovaným vo vyjadrení k žalobnému
návrhu.
11/Súd prvej inštancie zamietol aj návrh žalobcu na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym
dvorom Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v prejednávanej veci
podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. s poukazom na § 1 O.s.p., podľa ktorého vnútroštátny súd je

povinný zabezpečiť spravodlivú ochranu oprávnený záujmov účastníkov konania. Mal totiž za to, že
verejná ponuka majetkových hodnôt nie je regulovaná smernicou EÚ 2003/71/ES, t. j. smernicou
o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo pri ich prijatí na
obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES, na znenie ktorej sa odvolával navrhovateľ
v predmetnom procesnom návrhu. Alternatívne investičné možnosti, medzi ktoré možno zahrnúť aj

činnosť vyhlasovateľov verejnej ponuky majetkových hodnôt, začala v rámci EÚ regulovať až smernica
EurópskehoparlamentuaRady2011/61/EÚzodňa08.06.2011osprávcochalternatívnychinvestičných
fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadením (ES) číslo 1060/2009,
(EÚ) číslo 1095/2010. Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ o navrhovateľom položených otázkach preto súd
nepovažoval za nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Poukázal tiež na skutočnosť, že

prvoinštančný súd nie je súdom, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa
vnútroštátneho práva, a preto nemá povinnosť obrátiť sa na Súdny dvor EÚ.12/O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa zásady úspechu vyjadrenej v § 142 ods. 1 O.s.p. a
žalovanej, ktorá si náhradu trov konania neuplatnila, a ani jej v konaní žiadne nevznikli, súd náhradu
trov konania nepriznal.

13/Proti výroku rozsudku, ktorým bola žaloba zamietnutá, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca,
ktorým z odvolacích dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. b), c), d) a f) O.s.p. žiadal
prvoinštančný rozsudok v napadnutej časti zmeniť a jeho žalobe vyhovieť, alternatívne napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Prvoinštančnému súdu vytkol
nezohľadnenie skutočnosti, že NBS nepostupovala v súlade s princípom právneho štátu, ktorého

súčasťou je aj princíp právnej istoty, podľa ktorého základným atribútom je istota subjektov práva, že
sa voči nim bude zachovávať právo, a teda orgány verejnej moci budú vo vzťahu k nim postupovať
v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi, t. j. že ich postup bude zo strany subjektov práva
predvídateľný. Opätovne poukázal na to, že sa spoliehal, že nedôjde ku škode na jeho úkor, pretože
vychádzal z garancie NBS ako orgánu dohľadu a nemohol predpokladať, že dohľad nad Prospektom
investície je podľa NBS len formálny, resp. že takýto je jeho obsah podľa výkladu žalovanej, pretože

zákon o dohľade takýmto spôsobom obsah dohľadu nad Prospektom investícií nedefinoval a postup
NBS bol preto svojvoľný v neprospech každého, ktorý sa na žalovanú z hľadiska stability a ochrany
investície spoľahol. Argument žalovanej, že upozornil Družstvo, že vykonáva dohľad nad jeho činnosťou
ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa ust. § 135 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z.
z., ale nie dohľad nad celkovou činnosťou Družstva, posúdil ako úplne irelevantný, nakoľko nemohol

mať o takto zúženom dohľade orgánu vedomosť a nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že
neexistuje príčinná súvislosť medzi škodou a porušením zákonných povinností NBS, spočívajúcom v
nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený zák. č. 566/2001 Z.z. Za obzvlášť nepochopiteľný
považoval záver súdu prvej inštancie, že sa mal viac starať o svoje záležitosti v rámci zásady "právo
patrí bdelým", nakoľko ku škode došlo v rámci porušenia zákonnej povinnosti banky vykonávať zákonom

stanovené povinnosti dohľadu, a nie v dôsledku toho, že nebol "bdelý" s tým, že mu nepatrili ani zákonom
stanovené právomoci dohľadu nad činnosťou Družstva, ani obchodníka s cennými papiermi, ktorými
mohol zabezpečiť dodržiavanie zákona o cenných papieroch, resp. sankciami porušujúci subjekt donútiť
k dodržiavaniu zákona. V ďalšom uviedol, že povinnosťou NBS podľa ust. § 137 ods. 2 Zákona o
cenných papieroch je a bolo zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach,

ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov a ich činností, pričom podľa ust. § 135 ods. 1 zákona o cenných
papieroch, ktorý platí v tomto znení už od 1. mája 2007, Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky
majetkových hodnôt, ako aj obchodník, patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS,
napriek tomu, že žalovaná v priebehu celého konania tvrdila opak - preto mala NBS zisťovať všetky
informácie a podklady o dodržiavaní, resp. nedodržiavaní povolení na činnosť, vydaných NBS Družstvu

(Prospektinvestícií,vydanývtedajšímÚradomprefinančnýtrhanáslednepravidelnekontrolovanýNBS)
a obchodníkovi s cennými papiermi.
14/Povinný zákonný dohľad zo strany NBS bol dokonca koncipovaný tak široko, že má zisťovať
informácie a podklady aj o iných rizikách ako tých, ktoré vyplývajú z povolení na činnosť, vrátane rizík,
ktorým sú činnosťou obchodníka vystavené dohliadané subjekty a v rámci nich aj Družstvo, vrátane

rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov klientov dohliadaných subjektov, teda aj navrhovateľa.
Poukázal na skutočnosť, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C/206/2011
bolo výpoveďou svedka Ing. Zdenka Juricu, Csc., preukázané, že NBS už v roku 2007 pri kontrole
Družstva zistila, že z hľadiska rizikovosti portfólia má nedostatočne rozložené portfólio, ktoré bolo
tvorené zmenkou jediného emitenta, a to spoločnosti CI HOLDING, a. s., ktorý v tom čase akcionársky

vlastnilobchodníkascennýmipapiermi,zčohovyplýva,žeDružstvomalovšetkypeňažnéprostriedkyod
neho získané, investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom s obchodníkom a Družstvom.
NBS sa po zistení o rizikovosti portfólia Družstva uspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio
bolo po vytknutí zo strany banky rozložené namiesto jednej do troch zmeniek, a to zmeniek vystavených
spoločnosťou CI HOLDING a. s., CI Reality, s.r.o. a GLOBAL production s.r.o., pričom posledné

dve spoločnosti boli opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami CI HOLDING, a. s. a vo všetkých troch
spoločnostiach bol navyše, či už členom predstavenstva alebo konateľom, Ing. Libor Červenka, vtedajší
predseda predstavenstva obchodníka. Odvolateľ poukázal ďalej na to, že NBS naďalej akceptovala
stav, že celé portfólio Družstva je rozložené a investované do prepojených subjektov s CI HOLDING
a.s. a obchodníkom a napriek tomu, že vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi,

v ktorom konštatovala, že obchodník s cennými papiermi vo svojej činnosti, pre svojich klientov a v
rámci nich aj výslovne pre Družstvo, porušil zákon o cenných papieroch vo viacerých podstatných
ohľadoch, ani po vydaní tohto rozhodnutia okrem udelenej pokuty vo výške 10.000 Eur, NBS nevyužila
svoje kompetencie v zmysle zákona o cenných papieroch a neprijala žiadne následné kontrolné alebovýznamnejšie opatrenia (predbežne alebo celkom zakázať činnosť obchodníkovi alebo družstvu, resp.
zrušiť povolenie na činnosť obchodníkovi alebo udeliť sankcie priamo členom predstavenstva alebo
obchodníka). Následné podcenenie situácie a umožnenie ďalšej činnosti Družstva aj obchodníka s

cennými papiermi, vyústilo v roku 2010 do nedostupnosti ním vložených prostriedkov do Družstva,
pričom banka svojou nečinnosťou a ľahostajným prístupom k svojim kompetenciám zapríčinila aj to, že
už nemohol rozpoznať riziko svojej investície, resp. že túto investíciu mu banka svojim zanedbateľným
dohľadom ani v minimálnej možnej miere neochránila. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že NBS
tým, že dňa 4. marca 2011 obchodníkovi s cennými papiermi odňala licenciu na činnosť a Družstvu

zakázala činnosť v roku 2011, potvrdila dlhodobé porušovanie zákona o cenných papieroch, z čoho
vyplýva tolerovanie porušovania právnych predpisov minimálne od roku 2008 do roku 2011 NBS.
15/Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že NBS rozhodnutím zo dňa 30. mája 2011, č. ODT-10890-4/2010,
právoplatným dňa 18. júla 2011 zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt z dôvodu neaktuálnosti
Prospektu investícií s tým, že NBS ustálila trvanie neaktuálnosti Prospektu až od mája 2010 účelovo,
nakoľko údaje zahrnuté do Prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom 2010, spätne

k 31. decembru 2006, kedy došlo v sídle NBS dňa 27. augusta 2007 k stretnutiu s poverenými členmi
predstavenstva Družstva za účelom prerokovania nezrovnalostí a problémov v jeho činnosti. Údaje o
subjektoch, s ktorými je Družstvo majetkovo prepojené, boli neaktuálne minimálne od 1. októbra 2009
a údaje o majetkových aktívach, ktoré sa majú nadobudnúť z peňažných prostriedkov nadobudnutých
na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt a základné strategické zámery podnikateľskej činnosti

Družstva, boli neaktuálne už k 31. decembru 2006, z čoho vyplýva, že Družstvo svojim konaním
porušovalo ust. § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) a § 125c ods. 1 v spojení s § 127
ods. 4 zákona o cenných papieroch od 31. decembra 2006, avšak NBS voči Družstvu úradne zasiahla
až v máji 2011 (zákazom činnosti). Uviedol, že existujúce konkurzné konanie samo osebe nevylučuje
možnosť podať veriteľom, ktorý si prihlásili svoju pohľadávku do konkurzu, návrh na náhradu škody proti

štátu a nerobí takýto návrh predčasným, pretože je povinnosťou súdu v konaní o náhradu škody skúmať,
či aktuálny stav konkurzného konania objektívne vylučuje možnosť uspokojenia žalobcu ako veriteľa
v konkurznom konaní, a ak áno, v akom rozsahu. Súd pri tomto hodnotení dokonca nemá čakať až
na konečné rozvrhové uznesenie konkurzného súdu (rozsudok NS ČR zo dňa 11. apríla 2012, sp. zn.
29Cdo/4968/2009), ale je povinný zohľadniť aj napr. správy ustanoveného správcu konkurznej podstaty

o stave daného konkurzu - preto žiadna platná právna norma neumožňuje vysloviť záver o predčasnosti
podania návrhu, a to ani vtedy, ak žalobca doposiaľ nemal možnosť vymôcť plnenie od subjektu, ktorý
jediný je podľa názoru žalovanej a prvoinštančného súdu povinný mu dané plnenie vrátiť s tým, že ani
zák. č. 514/2003 Z. z. nevyžaduje žiadne predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych vzťahov,
ale naopak pripúšťa regresnú náhradu. Ak by prebiehajúce konkurzné konanie vylučovalo podanie

občianskoprávnej, či inej žaloby o náhradu škody, potom by zákon o konkurze a reštrukturalizácii fakticky
suspendoval Občiansky zákonník, Zákon o zodpovednosti za škodu, ako i Trestný zákon v platnom
znení, a to až do doby právoplatného skončenia konkurzného konania. Súčasne by to znamenalo,
že občianskoprávna zodpovednosť, zodpovednosť štátu, či trestnoprávna zodpovednosť je subsidiárna
voči zodpovednosti úpadcu podľa zákona o konkurze. Uviedol, že z písomného vyjadrenia správcu

konkurznej podstaty o stave konkurzu zo dňa 20. augusta 2013 vyplýva, že v konkurznej podstate nie
sú žiadne prostriedky, celý majetok je tvorený hypotetickými pohľadávkami z neukončených súdnych
sporov proti NBS, Garančnému fondu investícií, či poisťovni Chartis Europe a iným odporcom, a
preto aktuálny stav konkurzu vylučuje jeho možnosť svoju pohľadávku z konkurzu uspokojiť. Namietol,
že zo zápisníc o pojednávaní pred prvostupňovým súdom vyplýva, že listinné dôkazy vyžiadané

prvostupňovým súdom, resp. predložené účastníkmi konania neboli riadne vykonané spôsobom podľa
§ 129 ods. 1 O.s.p., a to s poukazom na uznesenie NS SR zo dňa 31. januára 2012, sp. zn. 6 MCdo
11/2010.
16/Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny
potvrdiť. Uviedla, že prvoinštančný súd v prejednávanej veci vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom

spoľahlivého zistenia skutkového stavu (navrhnuté žalobcom), riadne zabezpečil dôkazné listiny aj z
iných súdnych konaní v skutkovo a právne identických veciach a zároveň mal k dispozícii všetky pre
vec podstatné a rozhodujúce písomné listinné dôkazy. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že je povinnosťou
všeobecného súdu dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, keď aj podľa
konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR všeobecný súd musí dať odpoveď na tie otázky nastolené

účastníkom konania, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania a odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a
právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základnéprávo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 241/07). Uviedol, že
podstatou práva na spravodlivé konanie nie je právo na úspech v konaní, a teda právo na rozhodnutie
zodpovedajúce názorom a predstavám žalobcu, a preto jeho tvrdenie, že rozsudok súdu prvej inštancie

v napadnutej časti považuje za denegatio iustitiae, je účelové. Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla,
že žalobca sa účelovo snaží dodatočne navrhovať vykonanie ďalších právne irelevantných dôkazov,
ktoré iba odďaľujú vydanie rozhodnutia vo veci a zároveň sa snaží vyfabulovať fiktívnu existenciu jej
údajného nesprávneho postupu a tiež fikciu, kedy sa tak stalo, pretože údajný nesprávny úradný postup
nebol preukázaný a neexistuje s tým, že žalobca nevyužil všetky možnosti na uplatnenie a vymoženie

svojhonároku,pretoženepodalžiadnynávrhprotičlenompredstavenstva,aničlenomkontrolnejkomisie
Družstva, ktorí boli zodpovední za jeho riadenie, za hospodárenie a nakladanie s jeho majetkom.
Podľa neho kompetencie NBS pri vykonávaní dohľadu nad dohliadanými subjektmi sú dané platnými
právnymi predpismi a ich medze vyplývajú aj z Ústavy SR a konštantnej súdnej judikatúry, podľa ktorej
všetky orgány verejnej moci môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom,
ktorý ustanoví zákon, pričom je vylúčený extenzívny výklad (interpretácia) týchto ústavných princípov

vyplývajúcich z článku 2 ods. 2 Ústavy SR s tým, že NBS postupovala v súlade s Ústavou SR a platnými
právnymi predpismi, nebola nečinná, nespôsobila žiadne prieťahy a pri svojom postupe voči Družstvu
a aj obchodníkovi s cennými papiermi dodržiavala zákonné pravidlá zakotvené ustanoveniami zákona
o dohľade a zákona o cenných papieroch. Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že žalobca mohol
požiadať NBS o vysvetlenie jej zákonom zverených kompetencií v oblasti dohľadu nad finančným trhom

a muselo mu byť známe, že s investíciou je spojené aj riziko a doterajší alebo propagovaný výnos nie
je zárukou budúcich výnosov s tým, že NBS môže ukladať sankcie dohliadanému subjektu len za také
porušenie a neplnenie povinností, ktoré sú dohliadanému subjektu uložené zákonom, a ktoré zároveň
patria do pôsobnosti a kompetencií orgánu dohľadu a až od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods.
3 zákona o cenných papieroch, teda až od 1. júna 2010 boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky

majetkových hodnôt rozšírené tak, že Družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt
malo zákonom uloženú aj povinnosť dodržiavať schválený Prospekt investície, a teda až odvtedy mohla
NBS dohliadať, či Družstvo schválený Prospekt investície dodržiava. Uviedla, že povinnosť aktualizovať
Prospektinvestíciebolastanovenávyhlasovateľoviverejnejponukymajetkovýchhodnôtažod1.januára
2009, na základe novelizovaného ust. § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch v znení zák. č. 558/2008

Z.z. a počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt, štatutárny zástupca
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt nepretržite zodpovedal a zodpovedá investorom za
pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investície a informácie a podklady, ktoré má NBS zisťovať
v rámci predmetu dohľadu, sa vždy vzťahujú výlučne ku konkrétnemu druhu dohliadaného subjektu
so zohľadnením jeho zákonom uložených povinností. Poukázala tiež na skutočnosť, že žiaden zákon

neukladal vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt žiadne povinnosti v oblasti obmedzenia
a rozloženia rizík ani krytia, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov, a preto reálne neexistujúce
povinnosti Družstva nemohla NBS kontrolovať, nakoľko vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových
hodnôt mal v súvislosti s rizikom iba jednu informačnú povinnosť podľa ust. § 129 ods. 1 písm. b) Zákona
o cenných papieroch, ktorá spočívala v tom, že zverejnené alebo hromadne používané oznámenie o

verejnej ponuke majetkových hodnôt muselo obsahovať taktiež upozornenie, z ktorého vyplývalo, že
s touto investíciou je spojené aj riziko a doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich
výnosov, a preto za dodržiavanie Prospektu investície Družstva bolo aj voči členom družstva vždy
zodpovedné predstavenstvo ako štatutárny orgán, a to bez ohľadu na fakt, či vyhlasovateľovi verejnej
ponuky majetkových hodnôt táto povinnosť bola alebo nebola osobitne zákonom uložená. Žalovaná

uviedla, že NBS mohla kontrolovať len to, či si Družstvo plní informačné povinnosti o verejných ponukách
majetkových hodnôt, a to, či informácie zverejňované Družstvom obsahujú náležitosti predpísané
zákonomačiDružstvoakovyhlasovateľverejnejponukymajetkovýchhodnôtzverejňujefinančnésprávy
v zmysle bývalého ust. § 130 zákona o cenných papieroch, pričom tieto informácie NBS nepotvrdzovala
a ani nemohla potvrdzovať, pretože mohla postupovať len v súlade s bývalými ustanoveniami § 129 a §

130 Zákona o cenných papieroch a nemohla potvrdzovať správnosť finančných ukazovateľov Družstva.
Nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že vo vzťahu k Družstvu bola NBS nečinná, nakoľko vydala relevantné
rozhodnutia, pričom sa nedopustila žiadnych prieťahov v konaní a postupovala v rámci jej oprávnení a
v súlade so zákonom o cenných papieroch, zák. č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj Ústavou SR. Vo vzťahu

k rozsudku NS ČR, sp. zn. 29Cdo/4968/2009 žalovaná uviedla, že tento primárne rieši problematiku
zodpovednosti iných subjektov ako štátu a iba sekundárne a marginálne sa zaoberá zodpovednosťou za
škoduspôsobenúorgánomverejnejmociazjehoodôvodneniazároveňvyplýva,žeakokoľvekinaknieje
možné zmiešavať posúdenie otázky vzniku škody pri zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú výkonomverejnej moci s otázkou zodpovednostných nárokov osôb uvedených v ust. § 3 ods. 2 zákona o konkurze
a vyrovnaní a preto zodpovednosť štátu v prípade, ak existuje iný dlžník, je zodpovednosť subsidiárna a
tiež objektívna, ktorej sa štát nemôže zbaviť, a preto musia byť najskôr využité všetky zákonné možnosti

veriteľa voči iným dlžníkom a následne musia byť jednoznačne a nespochybniteľne preukázané všetky
tri predpoklady tejto zodpovednosti za škodu, ktoré musia byť splnené súčasne. Uviedla, že skutočná
existencia pohľadávky žalobcu a jej výška voči Družstvu sa bude zisťovať v rámci incidenčných súdnych
konaní, pokiaľ ich správca konkurznej podstaty Družstva neuzná skôr a až následne, ak pohľadávka
žalobcuvočiDružstvunebudeuspokojenávrámcikonkurzu,môžežalobcovivzniknúťškoda.Knámietke

žalobcu, že v konkurze na majetok Družstva a v súvisiacich incidenčných súdnych konaniach ani
jeden a pol roka od vyhlásenia konkurzu nemajú veritelia ani len zistené pohľadávky, poukázala na
písomné vyjadrenie správcu konkurznej podstaty Družstva zo dňa 14. septembra 2011, kde správca
konkurznej podstaty konštatuje katastrofálny stav účtovníctva úpadcu, ktoré bolo vedené len do júla
2010 a po tomto dátume sa v účtovníctve nenachádzajú žiadne účtovné záznamy, účtovné doklady
sú v neporiadku, mnohé z nich chýbajú a veľká časť finančných operácii úpadcu bola realizovaná v

hotovosti bez riadneho zaznamenania v účtovníctve a pohľadávky neboli popreté z dôvodu, že by boli
nedostatočne zdokladované, ale v dôsledku veľmi podozrivého hospodárenia úpadcu v období pred
konkurzom. Zároveň uviedla, že v zápisnici o pojednávaní síce nie je osobitne uvedené, že na tomto
pojednávaní boli prečítané určité listiny alebo ich presne označené časti, ale z nej jasne vyplýva, že
súd prvého stupňa jednotlivé dôkazy nachádzajúce sa doteraz v súdnom spise, oboznámil a presne

špecifikoval o aké doklady išlo s tým, že v súlade s ust. § 121 O. s. p., netreba dokazovať skutočnosti
všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti s tým, že z odôvodnenia uznesenia NS SR
zo dňa 27. februára 2008, sp. zn. 1Obo/283/2006 vyplýva, že dôkazy, na ktoré účastník dodatočne
poukazuje, sú súdu všeobecne známe, pretože účastník viedol desiatky sporov na rovnakom skutkovom
a právnom základe voči rôznym dlžníkom, takže dokazovanie v tomto smere nebolo potrebné vykonať,

pričom žalovanej je známe, že na Okresnom súde Bratislava I sú proti nej vedené stovky sporov na
rovnakom skutkovom a právnom základe, pričom vo všetkých sporoch majú žalobcovia rovnakého
právneho zástupcu.
17/OdvolacíKrajskýsúdvBratislaverozsudkomzodňa16.12.2014č.k.5Co/60/2014-683,5Co/61/2014,
rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti potvrdil, potvrdil tiež uznesenie súdu

prvej inštancie zo dňa 15.01.2014 č.k. 10C/214/2011-667. Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím
uznesením zo dňa 26.05.2016 pod sp. zn. 1Cdo/58/2015 rozsudok označeného odvolacieho súdu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď z oznámenia o vyhlásení rozsudku odvolacieho súdu nevyplýva,
kedy bolo toto oznámenie na úradnej tabuli súdu vyvesené a kedy bolo zvesené, čím došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces a tým k odňatiu možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.

18/Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok -
platného a účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
19/Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie CSP preskúmal a prejednal vec v zmysle §
379, 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu

nemožno považovať za dôvodné.
20/V prejednávanej veci súd prvej inštancie na základe dokazovania vykonaného v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O.s.p.) správne ustálil, že žalobca v konaní
nepreukázal nesprávny úradný postup zo strany NBS pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou Družstva.
Odvolací súd v tomto smere poukazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom

súd prvej inštancie v súlade s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky (I. ÚS 46/05,
I. ÚS 352/6, II. ÚS 220/08, III. ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08) zodpovedal stranami sporu nastolené otázky,
ktoré majú rozhodný význam pre posúdenie veci samej, a s ktorým sa stotožňuje aj súd druhého stupňa.
21/V danom prípade nebola spornou skutočnosť, že NBS bola povinná vykonávať dohľad nad činnosťou
Družstva ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt; sporným bol rozsah tohto dohľadu.

Zohľadniť treba pritom fakt, že až od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001
Z.z. (novela zákona č. 566/2001 Z. z. vykonaná zákonom č. 129/2010 Z. z.), teda až od 01. 06.
2010 boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že Družstvo
ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať
schválený prospekt investície. Z uvedeného potom vyplýva, že aj NBS mohla až od 01. 06. 2010

dohliadať na to, či Družstvo dodržiava schválený prospekt investície. Rovnako aj povinnosť aktualizovať
prospekt investície v zmysle § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z. z.
bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 01. 01. 2009 na základe
novelizovaného ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z. z. (novela zák. č. 566/2001 Z. z. vykonaná zákonomč. 558/2008 Z. z.). Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal
investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h) zák. č. 566/2001 Z. z. pokiaľ ide o rizikovosť

portfólia, zák. č. 566/2001 Z. z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, a teda
ani Družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov
ako napr. správcovské spoločnosti pre kolektívne investovanie. Neexistujúce povinnosti Družstva preto
nemohli byť ani predmetom kontroly NBS. Žalobca sa tiež mylne domnieva, že NBS vykonávala dohľad
nad finančnými ukazovateľmi Družstva. Podľa platnej právnej úpravy NBS mohla kontrolovať len to, či

Družstvo plní informačné povinnosti v zmysle ust. § 126 až 130 zák. č. 566/2001 Z. z. V tejto súvislosti
treba poukázať na to, že žalobca si musel byť vedomý toho, že s jeho investíciou je spojené riziko, a že
doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (ust. § 129 ods. 1 písm. b) zák. č.
566/2001 Z. z. v znení platnom do 21. 7. 2013; § 126 až 130 boli zo zákona č. 566/2001 Z. z. vypustené
novelou vykonanou zákonom č. 206/2013 Z. z. účinným dňa 22.07. 2013. Ak si toho žalobca vedomý
nebol, nemožno to pričítať na ťarchu NBS v zmysle zásady vigilantibus iura non excusat (neznalosť

zákona neospravedlňuje). To isté platí aj pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, podľa ktorej o rozsahu
dohľadu NBS nad činnosťou Družstva nemal vedomosť.
22/Nemožno sa stotožniť ani s námietkou žalobcu o povinnosti NBS v oblasti skúmania rizikovosti
portfólia Družstva, nakoľko zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch neukladal vyhlasovateľovi
verejnej ponuky majetkových hodnôt v tomto smere žiadne povinnosti, a preto ani NBS z neho

nevyplývala povinnosť, ktorá by jej ako povinnému subjektu takúto povinnosť ukladala. Je nepochybné,
že ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť
za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv subjektu, avšak na druhej strane
nemožno prehliadnuť, že štát je povinný striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej)
interpretácii vo svetle presne zákonom stanovených povinností NBS. Štát by sa nemohol zbaviť

zodpovednosti za postup NBS iba v prípade, ak by sa jeho postup ukázal mylným, zasahujúcim do
základných práv žalobcu, ktorý však nemôže vychádzať z toho, ako takýto postup žalobca vyhodnotil,
ale musí vychádzať výlučne z toho, že nemožno prisúdiť NBS pri aplikácii zákonov viac povinností ako
tých, ktoré jej konkrétnym spôsobom vyplývajú zo zákona.
23/Z obsahu Zmluvy uzavretej medzi Družstvom a obchodníkom s cennými papiermi vyplýva, že

jej podstatou bol výkon finančných operácií za účelom obhospodarovania cenných papierov a iných
finančných nástrojov a iných operácií súvisiacich s riadením portfólia družstva, čo v praxi znamenalo,
že obchodník s cennými papiermi obchodoval vo vlastnom mene na účet Družstva, čiže riziko nieslo
samotné Družstvo, ktoré bolo iniciátorom celého obchodu Družstva, a ktoré dávalo pokyny na nákup
či predaj toho ktorého finančného nástroja (článok III bod 1 písm. c) Zmluvy v spojení s § 5 zák.

č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch). V danom prípade išlo o služby, ktoré Družstvo ako klient
obchodníka s cennými papiermi využívalo na vlastné riziko s vedomím, že ziskovosť uvedených operácií
nie je zaručená. Žalobca ako člen Družstva, ktoré za týmto účelom zhodnocovalo portfólio, si musel byť
vedomý, že vývoj na finančných trhoch nemožno s istotou predpovedať a odhadnúť, čo je podstatným
znakom týchto obchodov prostredníctvom obchodníkov s cennými papiermi s tým, že až do rozhodnutia

NBS zo dňa 21. decembra 2010, č. ODT-8305-5/2010, ktorým odobrala obchodníkovi s cennými
papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, potvrdeným rozhodnutím Bankovej rady NBS
zo dňa 1. marca 2011, č. GUV - 274/2011, vykonával obchodník s cennými papiermi túto činnosť ako
regulovanú NBS. Činnosť Družstva, ktorého bol žalobca v rozhodnom čase členom, spĺňala znaky
investovania s finančnými prostriedkami, disponibilnými za účelom ich zhodnotenia, pričom táto forma

nakladania s vlastným majetkom je spôsob zhodnocovania na vlastné riziko, riziko v zmysle neistého
výnosu z realizovaného finančného investovania; a zodpovednosť štátu nemôže nahrádzať primárnu
zodpovednosť obchodníka s cennými papiermi voči Družstvu, či sekundárnu zodpovednosť Družstva
voči žalobcovi.
24/Odhliadnuc aj od aktívneho prístupu NBS k obchodníkovi s cennými papiermi, preukázaného jej

rozhodnutím zo dňa 8. januára 2008, č. OPK - 9750/3/2007, ktorým uložila obchodníkovi s cennými
papiermi pokutu vo výške 16.596,96 euro, kedy po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie Bankovou
radou NBS, opätovne rozhodnutím zo dňa 20. augusta 2008, č. OPK-9750-5/2007 uložila obchodníkovi
s cennými papiermi pokutu vo výške 9.958,18 euro a následne rozhodnutím zo dňa 21. decembra 2010,
č. ODT-8305-5/2010 odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných

služieb, odvolací súd nepovažuje za dôvodnú ani námietku žalobcu o nedostatočných opatreniach NBS
na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s cennými papiermi pri
činnosti voči Družstvu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že žalobca sa nemôže v konaní
domáhať náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu spočívajúcom v takom pochybenív postupe NBS, ktoré sa týka hmotnoprávneho posúdenia veci; hmotnoprávne pochybenia sa môžu
priamo odraziť len v obsahu rozhodnutí NBS, keďže za nesprávny úradný postup nie je možné
považovať to, keď výklad zákona, právne posúdenie veci, či aplikácia zákona na daný skutkový stav zo

strany štátneho orgánu sú odlišné od tých, aké očakáva ten účastník, koho práv či právom chránených
záujmov sa má rozhodnutie dotýkať.
25/S poukazom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že v prejednávanej veci nebol preukázaný základný
predpoklad pre založenie objektívneho zodpovednostného vzťahu v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z., a to
nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci (§ 9 uvedeného zákona).

26/Pokiaľ ide o rozsudok NS ČR sp. zn. 29 Cdo 4968/2009, na ktorý v odvolaní poukazoval žalobca,
jeho interpretácia je nesprávna a zavádzajúca. Predovšetkým tento rozsudok sa týka náhrady škody,
ktorú veriteľom spôsobili osoby povinné podať návrh na vyhlásenie konkurzu tým, že so splnením
tejto povinnosti boli v omeškaní. Okrem toho NS ČR v odôvodnení uvedeného rozsudku poukázal
na rozhodnutie R 48/2011 týkajúce sa náhrady škody spôsobenej výkonom verejnej moci, podľa
ktorého v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka sa posúdenie nedobytnosti pohľadávky

poškodeného, ako predpokladu vzniku zodpovednosti štátu sa odvíja odo dňa, keď poškodený obdržal
plnenie na základe právoplatného rozvrhového uznesenia. Uvedený rozsudok sp. zn. 29 Cdo 4968/2009
nepolemizuje so závermi rozhodnutia R 48/2011, ale súčasne berie do úvahy rozhodnutie R 33/2008,
podľa ktorého otázka nemožnosti uspokojenia pohľadávky veriteľa môže byť zodpovedaná aj skôr
než pri rozvrhu (ku ktorému ani nemusí prísť). V tejto súvislosti NS ČR uviedol, že miera možného

uspokojenia veriteľov dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní čiastočného rozvrhu, prípadne pri
právoplatnom schválení konečnej správy, ak z nej bude zrejmé, že dosiahnutý výťažok speňaženia
konkurznej podstaty nebude stačiť ani na plné uspokojenie pohľadávok za podstatou a pracovných
nárokov, takže nezaistení veritelia druhej triedy neobdržia pri rozvrhu nič. Z označeného rozsudku
NS ČR nevyplýva záver, že žalobu o náhradu škody proti štátu možno podať v ktoromkoľvek štádiu

konkurzného konania. Z tohto rozsudku NS ČR teda vyplýva, že predpokladom vzniku zodpovednosti
štátu za škodu je nedobytnosť pohľadávky poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený
neobdrží v konkurznom konaní žiadnu sumu, a po druhé to, v akej výške vznikla veriteľovi škoda, možno
zistiť už skôr, než pri rozvrhu a to napr. pri vydaní čiastočného rozvrhu, alebo pri právoplatnom schválení
konečnej správy. V prejednávanej veci v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok Družstva nedošlo

k speňažovaniu majetku z podstaty, preto správca konkurznej podstaty doteraz nemohol podať konečnú
správu o speňažovaní majetku z podstaty a vzhľadom na to nemohlo dôjsť ani k čiastočnému rozvrhu.
Za tohto stavu otázka nedobytnosti pohľadávky žalobcu nie je vyriešená (nie je celkom zrejmé, že v
rámci konkurzného konania nedostane nič) a vzhľadom na to nemožno ustáliť ani výšku škody. Preto je
správny záver súdu prvej inštancie aj v tom, že žaloba bola podaná predčasne.

27/Odvolací súd sa napokon nestotožnil ani s odvolacou námietkou týkajúcou sa procesného
pochybenia súdu prvého stupňa, ktorý podľa navrhovateľa na pojednávaní nevykonal dokazovanie
listinnými dôkazmi predpísaným spôsobom. Z obsahu zápisnice z pojednávania konaného dňa 25. 11.
2013 totiž vyplýva, že konajúci súd po otvorení pojednávania riadne oboznámil účastníkov konania s
dovtedy vykonaným dokazovaním a obsahom spisu (§ 119 ods. 5 O.s.p.).

28/Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
29/O trovách odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP
a v konaní úspešnej žalovanej náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznal, nakoľko jej
žiadne nevznikli.

30/Uznesením zo dňa 15. januára 2014, č. k. 10C/214/2011-667 súd prvej inštancie uložil žalobcovi
povinnosť zaplatiť v lehote 10 dní od doručenia uznesenia súdny poplatok za podané odvolanie v sume
20 Eur, podľa pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov.
31/Žalobca v zákonnej lehote napadol uvedené uznesenie odvolaním, ktorým žiadal, aby odvolací súd z
dôvodu nesprávneho právneho posúdenia predmetné uznesenie zrušil a konanie o vyrubenie súdneho

poplatku zastavil. S odkazom na ust. § 4 ods. 1 písm. k) zák. o súdnych poplatkoch v znení účinnom
do 01. 10. 2012 a ust. § 18ca zák. o súdnych poplatkoch v znení účinnom od 01. 10. 2012 žalobca
uviedol, že predmetné konanie o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu
verejnej moci sa začalo pred 01. októbrom 2012, a preto sa naň vzťahuje vecné oslobodenie od súdnych
poplatkov týkajúce sa všetkých položiek Sadzobníka súdnych poplatkov.

32/Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania vec v zmysle § 379, 380 ods. 1
CSP prejednal bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní veci dospel k záveru, že ani odvolanie
žalobcu voči uzneseniu, ktorým mu bola uložená poplatková povinnosť za odvolanie proti meritórnemu
rozhodnutiu, nie je dôvodným.33/Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v znení účinnom od 01. 01. 2014 do 31. 08. 2014 (ďalej len „zák. č. 71/1992 Zb.“) súdne poplatky sa
vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej

správy súdov a prokuratúry (ďalej len „poplatkový úkon“) uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a
poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „sadzobník“), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.
34/Podľa § 2 ods. 4 veta prvá zák. č. 71/1992 Zb. v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal
odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie.
35/Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zák. č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania

a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ
a dovolateľ.
36/Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu
poplatku alebo pevnou sumou.
37/Podľa § 6 ods. 2 veta prvá a druhá zák. č. 71/1992 Zb. ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie,
rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom

konaní vo veci samej.
38/Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za
uplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom alebo reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného
predpisu a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti.
39/Podľa § 18ca zák. č. 71/1992 Zb. (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 01. októbra 2012)

z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa
predpisov účinných do 30. septembra, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012.
40/Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov zo žaloby na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa platí
súdny poplatok vo výške 20 Eur.

41/Súd prvého stupňa v predmetnej veci správne a v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami zákona
o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom od 01. 01. 2014 do 31.
08. 2014 uložil žalobcovi poplatkovú povinnosť vo výške 20 Eur za odvolanie podané voči meritórnemu
rozhodnutiu dňa 03.01.2014.
42/Uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že v čase podania odvolania, ktorý je rozhodným pre vznik

poplatkovej povinnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) zák. o súdnych poplatkoch, bola zákonom stanovená
poplatkovápovinnosťajvprípadekonaniaonáhraduškodyspôsobenejnesprávnymúradnýmpostupom
orgánu verejnej moci (do 30. 09. 2012 vecne oslobodeného od súdnych poplatkov), a to položkou 7a
Sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej sa súdny poplatok zo žaloby iniciujúcej takéto konanie platí
vo výške 20 Eur. Podľa § 6 ods. 2 veta druhá zák. o súdnych poplatkoch sa preto v rovnakej výške platí

aj súdny poplatok za odvolanie proti meritórnemu rozhodnutiu v konaní o náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom verejnej moci. Na uvedenom závere nič nemení ani prechodné ust. §
18ca zák. o súdnych poplatkoch, na ktoré poukazoval žalobca, nakoľko odvolanie ako poplatkový úkon
za odvolacie konanie bolo žalobcom podané dňa 03.01.2014, t. j. nejednalo sa ani o úkon, ani o konanie
začaté do 30. 09. 2012.

43/S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP
aj uznesenie, ktorým bola žalobcovi uložená poplatková povinnosť za odvolanie voči meritórnemu
rozhodnutiu.
44/Toto rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).