Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. december 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/70/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114213818
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114213818.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členiek senátu
JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v spore žalobkyne M. L., bytom B. XX/X,
XXX XX L. zastúpenej JUDr. Helenou Schneiderovou, advokátkou, Floriánova 12, 080 01 Prešov proti
žalovanému M. L., bytom B. XX/X, XXX XX L., t. č. Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia
slobody Prešov, Kpt. Nálepku 15, 083 01 Sabinov, zastúpený JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom,

Kalinčiakova 10, 093 01 Vranov nad Topľou, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 19C/52/2014-150 zo dňa 10.12.2015
takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov

konania tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal nehnuteľnosti, a to dvojizbový byt, ktorý
sa nachádza v L. na ul. B., v bytovom dome č. XX, ďalej podiel na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach bytového domu a spoluvlastnícky podiel na pozemku, na ktorom je postavený bytový dom.
Do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal aj hnuteľné veci. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
vyporiadal bez povinnosti vyplatiť žalovanému vyrovnávací podiel. Prvoinštančný súd rozhodol, že
žalovanýjepovinnýnahradiťžalobkynitrovykonaniavovýške66eur.Náhradutrovprávnehozastúpenia

žalobkyni nepriznal. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške 150,98 eur.
Prvoinštančný súd zistil, že manželstvo účastníkov konania bolo uzavreté dňa 13.4.1996. Z manželstva
pochádzajú deti, v súčasnej dobe plnoletý M. a mal. N. L.. Žalovaný naviac pred uzavretím manželstva
mal vyživovaciu povinnosť k synovi B. Z..
Účastníci konania počas trvania manželstva nadobudli na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s Mestom
L. byt s príslušenstvom.

Prvoinštančný súd zistil, že uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 4.8.2011 č.k. 14C 181/2011-11
bolo na návrh žalobkyne nariadené žalovanému, aby dočasne nevstupoval do predmetného bytu, keďže
užíva alkoholické nápoje, je násilný a agresívny, vulgárny voči žalobkyni a vyhráža sa jej usmrtením.
Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 13.10.2011 pod č.k. 29P 23/2011-33 bolo na návrh
žalobkyne rozhodnuté o zverení maloletých detí pochádzajúcich z manželstva do jej osobnej
starostlivosti a otcovi bolo stanovené výživné v sume 30 % zo sumy životného minima. Už v tom

čase bolo zistené, že otec maloletých detí vo zvýšenej miere požíva alkoholické nápoje, bol dlhodobo
nezamestnaný, z brigádnickej činnosti doniesol 50 - 100 eur mesačne.
Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov je evidentné, že žalovaný bol mnohokrát
evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako nezamestnaný, informácie sú od 11.8.1994,
kedy bol nezamestnaný do 3.8.2000, následne v ďalších časových intervaloch a naposledy od 1.3.2011
doposiaľ.Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 29P 147/2011-45, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
3.11.2012 bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené, maloleté deti boli zverené do osobnej
starostlivosti matke a výživné bolo otcovi stanovené v rozsahu 30 % zo sumy životného minima.

V konaní pod sp. zn. 2To 9/2012-322 Krajským súdom v Prešove bol žalovaný uznaný vinným z piatich
skutkov podľa ktorého rozhodnutia žalovaný spáchal prečin nebezpečného vyhrážania, ďalej prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia, prečin ublíženia na zdraví, za čo mu odvolací súd uložil úhrnný
trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov.
Prvoinštančný súd vo veci vypočul žalobkyňu a žalovaného, pričom žalobkyňa na podanom návrhu

trvala, žalovaný s vyporiadaním bez finančnej náhrady nesúhlasil.
Bola vypočutá svedkyňa M. Z., matka žalobkyne, ktorá poukázala na to, že byt nadobudli sporové strany
počas trvania manželstva, avšak finančne tento byt zabezpečila žalobkyňa. Žalobkyňa počas trvania
manželstva sa na žalovaného nikdy nesťažovala, až neskôr sa dozvedela, že žalobkyňu žalovaný týral,
vyhadzoval ju z domu a vyhrážal sa jej.
Zo znaleckého posudku znalca Ing. M. W. vyplýva, že celková cena nehnuteľnosti, ktorá má byť

predmetom majetkového vysporiadania, je 14.000 eur. Súdny exekútor zriadil exekučné záložné právo
na predmetnú nehnuteľnosť z dôvodu, že voči žalovanému sa vedie exekúcia.
Prvoinštančný súd skonštatoval, že bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania (strán sporu)
vyporiadava podľa § 150 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď v zásade platí, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Sporové strany sa dohodli na predmete majetkového vysporiadania. Bolo zistené, že v

danom prípade sú splnené zákonom predpokladané okolnosti pre odklon od zásady rovnosti podielov
účastníkov.
Prvoinštančný súd skúmal, aké sú v danom prípade potreby maloletých detí a zistil, že deti žijú v
spoločnej domácnosti so žalobkyňou, sú na ňu odkázané, žalovaný je vo výkone trestu odňatia slobody
a deťom je vyplácané náhradné výživné. Naviac, nehnuteľnosť pre dlhy žalovaného bola zaťažená

exekučným záložným právom.
Ďalej prvoinštančný súd zistil, že žalovaný sa počas trvania manželstva o výživu maloletých detí nestaral
tým, že nebol zamestnaný a prispieval len sporadicky na úhradu spoločných finančných potrieb rodiny.
Tento jeho postoj je potrebné považovať za nezodpovedný prístup k plneniu si vyživovacej povinnosti
voči manželke, t.j. žalobkyni, ako aj voči deťom. Počas trvania manželstva si plnil vyživovaciu povinnosť

aj voči mal. B. Z. výlučne z finančných prostriedkov, ktoré obstarávala svojou prácou jeho manželka,
t.j. žalobkyňa.
Žalobkyňa preukázala, že síce žalovaný sa určitou mierou zaslúžil o nadobudnutie finančných
prostriedkov, z ktorých bola zaplatená kúpna cena tohto bytu, avšak len dodatočne, kedy požičané
peniaze vyplatil zo svojho zárobku.

Rozhodujúcou skutočnosťou však bolo to, že už pred uzavretím manželstva mala žalobkyňa založené
stavebné sporenie, z ktorého finančné prostriedky boli použité na zabezpečenie kúpnej ceny tohto
bytu a zvyšnú časť peňazí jej darovala matka a požičala kamarátka. Teda ona sama tieto peniaze
zabezpečila. Počas trvania manželstva sa zabezpečovala bežná údržba bytu a aj zveľaďovanie tohto
majetku rozhodujúcou mierou z jej príjmov, keďže žalovaný bol prevažne nezamestnaný a prispieval do

domácnosti len sporadicky.
Vážnou okolnosťou pre odklon od princípu rovnosti je správanie žalovaného voči žalobkyni a voči ich
manželstvu, keďže za domáce násilie bol žalovaný odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov.
Preto prvoinštančný súd skonštatoval, že žalobkyňa dôvodne žiadala prikázanie vecí nadobudnutých
za trvania manželstva do výlučného vlastníctva žalobkyne bez povinnosti vyplatiť žalovanému náhradu

za tieto veci.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešná žalobkyňa žiadala náhradu
súdneho poplatku z návrhu vo výške 66 eur, ktorú náhradu jej súd priznal. Ostatné trovy si nežiadala.
O trovách štátu prvoinštančný súd rozhodol podľa § 148 O.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolaniu
bolo vyhovené a rozsudok bol zrušený a vrátený prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Namietal, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Právne závery súdu prvej
inštancie uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktorými argumentoval pri prikázaní celej

masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov do vlastníctva žalobkyne bez povinnosti vyplatiť
náhradu za tieto veci považuje žalovaný za nesprávne. Odklon od tzv. princípu parity uvedený v ust.
§ 150 Občianskeho zákonníka je prípustný len vo výnimočných prípadoch, pričom musí byť riadne
odôvodnený. Úvaha súdu, z ktorej vychádza pri určení výšky podielov každého z manželov pri prelomenízásady parity nemôže byť ľubovoľná. Takéto rozhodnutie nesmie byť arbitrárne, musí mať oporu
vo vykonanom dokazovaní a musí vychádzať zo starostlivého a všestranného zhodnotenia všetkých
okolností danej veci. Žalovaný namietal, že dokazovanie v predmetnej veci nepotvrdilo existenciu

takých skutočností, ktoré by mali viesť súd k prelomeniu zásady parity a odklonu od ust. § 150
Občianskeho zákonníka. Prvoinštančný súd bezdôvodne favorizoval žalovanú a vykonané dôkazy
vyhodnotil jednostranne a vôbec sa nevysporiadal s rozpornými tvrdeniami sporových strán. Žalovaný
nesúhlasil, aby všetok majetok, ktorý nadobudli počas 16 rokov trvajúceho manželstva ostal len
žalovanejaonbyostalbezdomovaapeňazí.Žalovanýpočasmanželstvariadnepracoval,osvojurodinu

sa staral a chod domácnosti bol zabezpečený z peňazí, ktoré zarobil. Žalovaná sa nikdy nesťažovala
na spolužitie so žalovaným, nikdy nedala najavo, že by sa s ním trápila. Záver prvoinštančného súdu
o tom, že sa počas trvania manželstva nestaral o svoje deti nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.
Takisto záver o tom, že vyživovaciu povinnosť voči maloletému B. Z. si plnil výlučne z prostriedkov, ktoré
obstarávala svojou prácou žalobkyňa, nie je ničím podložený.
O zaplatení kúpnej ceny sa zapríčinila žalovaná, ktorá si mala peniaze požičať od matky a od kamarátky.

Tento záver súdu je v rozpore s vykonaným dokazovaním, pretože vo vzťahu k pôžičke od kamarátky
žalovanej nebol vo veci vykonaný dôkaz. Je rozporuplné, keď sa žalovanému ukladá, že nemá
zásluhu na nadobudnutí bytu, keď na druhej strane súd konštatuje, že všetky finančné prostriedky na
nadobudnutie bytu mala vyplatiť zo svojho zárobku.
Žalovaný poukázal na to, že prvoinštančný súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, že byt celý

svojpomocne zrekonštruoval a zveľadil.
Namietal, že disparita podielov je prípustná iba vo výnimočných prípadoch v záujme zásady
spravodlivosti a dobrých mravov. Uplatnenie absolútnej disparity podielov, t.j. na prikázanie celej masy
BSM do výlučného vlastníctva žalovanej bez povinnosti výplaty náhrady nie sú splnené zákonné
podmienky.

Keďže rozhodnutie prvoinštančného súdu nie je náležite odôvodnené vo vzťahu k absolútnej disparite,
prvoinštančný súd nevysvetlil, prečo hneď pristúpil k takémuto riešeniu výšky výplaty za vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov a odklonil sa od určitého percentuálneho, resp. zlomkov
vyjadreného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, preto žiadal, aby rozsudok bol
zrušený.

3. Žalobkyňa k uvedenému odvolaniu písomne oznámila, že rozsudok považuje za správny. Je
dostatočne, jasne a zrozumiteľne odôvodnený a poukázala na to, že žalovaný bol odsúdený na trest
odňatia slobody v trvaní 7 rokov pre domáce násilie.

4. Odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu bol vydaný v čase, keď
základným procesným pravidlom určeným pre konanie bol Občiansky súdny poriadok. Občiansky súdny
poriadok bol zákonom č. 160/2015 Z.z. zrušený a počnúc dňom 1.7.2016 bol nahradený Civilným
sporovým poriadkom. Civilný sporový poriadok v svojich prechodných a záverečných ustanoveniach
udáva podľa § 470 ods. 1 CSP, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté

predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva princíp okamžitej aplikability. Tento princíp znamená, že
je okamžite použiteľná nová procesná úprava na všetky konania prebiehajúce na súde a začaté podľa
doterajších (zrušených) predpisov.
Tento princíp v procesnom práve platí, pokiaľ ho výslovne nenahradzuje princíp ultraaktivity procesného

predpisu.
Ďalej platí princíp justifikácie účinkov procesných úkonov, ktorý princíp znamená, že procesné úkony
subjektov civilného súdneho konania vykonané počas platnosti a účinnosti skoršieho predpisu sa
vo sfére svojich účinkov prejavujú s relevanciou pre konanie samotné aj počas účinnosti nového
procesného predpisu. Následky úkonu sa uznávajú aj vtedy, ak novšia procesná úprava už s takýmito

následkami nepočíta.
Princíp ultraaktivity procesného predpisu znamená, že v istých špecifických prípadoch alebo zo
špecifických, obzvlášť zreteľa hodných dôvodov sa aktivizuje starý procesný režim na konania za tohto
starého režimu začaté, no prebiehajúce i počas účinnosti nového procesného režimu.V danom prípade však zásadne platí princíp okamžitej aplikability, pretože ultraaktivita vo vzťahu k
tomuto sporovému konaniu je vylúčená.

5. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389
ods. 1 písm. b/ CSP pre porušenie práva na spravodlivý súdny proces, ktoré porušenie nie je možné
odstrániť pred odvolacím súdom.

6. Žalobkyňa žiadala vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po právoplatnosti
rozhodnutia o rozvode manželstva, pretože medzi manželmi k dohode nedošlo. Žalobu podala v
trojročnej lehote po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 149 Občianskeho
zákonníka.

7. Zo žaloby vyplýva, že predmetom vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov sú
hnuteľné veci, ale najmä predmetom vysporiadania je nehnuteľnosť, a to byt s prísl. Žalobkyňa žiadala
vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov prikázaním celého majetku žalobkyni s tým, že
podľa § 150 Občianskeho zákonníka nebude sa podieľať na výplate za podiel žalovanému, pretože
žalovaný v minulosti bol úplne vylúčený z užívania bytu na základe súdneho rozhodnutia, v súčasnosti

je vo výkone trestu pre domáce násilie. Preto je namieste zásadu, že podiely bývalých manželov sú
rovnaké zmeniť a celý majetok bez náhrady prikázať žalobkyni.
V podaní na č.l. 133 spisu žalobkyňa uviedla ďalšie dôvody disparity, a to, že o nadobudnutie bytu
a udržanie bezpodielového spoluvlastníctva sa zapríčinila výlučne žalobkyňa, pričom žalovaný bol
nezamestnaný. Ďalej uviedla, že nehnuteľnosť je zaťažená exekučným záložným právom. Naviac

uviedla aj to, že žalovaný od augusta 2011 v byte patriacom do BSM nebýva, nijakým spôsobom sa
nepodieľa na jeho udržiavaní, dokonca neprispieva žalobkyni ani na výživné na ich maloleté deti.
Uvedené dôvody sú dôvodmi, ktoré sú rozšírené oproti pôvodne uvedenému dôvodu zo žaloby.
Podľa § 150 Občianskeho zákonníka platí, že ak dôjde o veci v bezpodielovom spoluvlastníctve k
disparite pri určovaní výšky podielov bývalých manželov, v procesnej rovine je dôkazným bremenom

zaťažený ten z bezpodielových spoluvlastníkov, ktorý tvrdí, že sú tu dané niektoré skutočnosti, na ktoré
treba pri vyporiadaní zobrať zreteľ, majúce ten dôsledok, že v konkrétnej veci sa neuplatní zásada
rovnakých podielov manželov. Je tu nielen povinnosť tvrdiť na strane žalobkyne, ale aj povinnosť tieto
okolnosti preukázať.
Prvoinštančný súd sa však týmito okolnosťami náležitým spôsobom nezaoberal a bez povšimnutia

ostalo podanie žalobkyne z čl. 133 a nasl. súdneho spisu. Žalobkyňa dôvod disparity oproti žalobe
rozšírila aj o ďalšie dôvody. Tento procesný úkon žalobkyne je potrebné považovať za doplnenie
resp. rozšírenie skutkových okolnosti oproti žalobe, keď o takomto procesnom úkone je potrebné
rozhodnúť. Na základe tohto podania žalobkyňa doplnila skutočnosti uvedené v žalobe odôvodňujúce
jej požadovanú disparitu pri vyporiadaní BSM. Bez vplyvu na žalobný petit rozšírila skutkové dôvody o

nové okolnosti odôvodňujúce jej návrh.
Prvoinštančný súd na tento procesný úkon nereagoval, k rozšíreniu žaloby, resp. k pripusteniu zmeny
žaloby nedošlo. Pritom disparita pri úhrade vyrovnávacieho podielu (a to aj čiastočnú) nemusí založiť len
jeden alebo dva dôvody, ktoré uviedla žalobkyňa v žalobe, ale aj ďalšie okolnosti, ktoré môžu a nemusia
maťnadisparitu(atoajčiastkovú)vplyvuaktoréokolnostiboližalobkyňounaviacšpecifikovanévpodaní

na č.l. 133 spisu. Tým, že prvoinštančný súd sa zaoberal aj týmito dôvodmi bez procesného rozhodnutia
a naviac zistil aj ďalší (netvrdený) dôvod, svojím postupom zaťažil konanie vadou, keď rozhodoval o
niečom, čo nebolo predmetom konania a ani dokazovania.

8. Prvoinštančný súd sa vôbec nevysporiadal s povinnosťou tvrdenia a dôkazným bremenom na strane

žalobkyne, nevyhodnotil, či dôvody na disparitu boli žalobkyňou skutkovo preukázané alebo nie a
či na základe zisteného skutkového stavu je možné vyvodiť právne závery tak, ako to uviedol vo
svojom písomnom vyhotovení rozhodnutia. Na právne závery uvedené v rozsudku prvoinštančného
súdu neexistujú skutkové zistenia. Pritom platí, že podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku
v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy

označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky
procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumentystrán,ktorévskutočnostipovažujezapreukázanéaktorénie,ktorédôkazyvykonal,zktorých
dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právenposúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé.

9. Prvoinštančný súd pri rozhodovaní nevychádzal z citovaného zákonného ustanovenia a ani zi
ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. platného v tom čase, ktorý taktiež dbal na riadne odôvodnenie
písomného rozhodnutia, pričom týmto procesným postupom prvoinštančný súd porušil čl. 46 ods.
1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, teda bolo
porušené právo na spravodlivý súdny proces. Účastník konania má právo vedieť, aký skutkový a

právny stav viedol prvoinštančný súd k tomu, že ich vec posúdil tak, že žalovanému nepriznal
náhradu za podiel v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Tvrdenia prvoinštančného súdu v
rozsudku sú totiž nepreskúmateľné, nie sú odrazom vykonaného dokazovania a nie je možné
vyhodnotiť, prečo prvoinštančný súd neuvažoval len o prípadnom znížení výšky náhrady za podiel
patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a aké okolností hodné osobitného zreteľa viedli
prvoinštančný súd k absolútnej disparite podielu manželov. Prvoinštančný súd po právnej stráne vec

hodnotil tak, že niektoré okolnosti tvrdené prvoinštančným súdom dokonca neboli tvrdené ani účastníkmi
konania a nie je možné ich vyhodnotiť v neprospech žalovaného, pokiaľ žalobkyňa sa nedomáha z
týchto dôvodov zrušenie rovnosti podielov bezpodielového spoluvlastníctva manželov (napr. plnenie
vyživovacej povinnosti voči mal. B. Z.).
Preto odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, než rozsudok prvoinštančného súdu zrušiť a vrátiť na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

10. Úlohou prvoinštančného súdu bude rozhodnúť o rozšírení skutkových dôvodov z podania na čl. 133,
vyzvať žalobkyňu, aby na ďalšie tvrdenia, ktoré uviedla v svojom podaní z čl. 133 súdneho spisu navrhla
dôkazy. Až potom bude môcť prvoinštančný súd vyhodnotiť jednotlivé dôvody tvrdené žalobkyňou, zisti,

či ide o dôvody pre úplnú alebo čiastočnú disparitu vo vzťahu ku každému tvrdenému dôvodu, prípadne
ktoré dôvody odôvodňujú alebo neodôvodňujú takéto rozhodnutie.

11. Prvoinštančný súd rozhodne aj o trovách celého konania.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.