Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. január 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoSr/9/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6917200543
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6917200543.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy
Kmeťovej, členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej
veci žalobcu Q. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom trvale v P. A., L. A. XXXX/X, zast. Centrom právnej
pomoci so sídlom v Bratislave, Nám. Slobody 12, IČO 30 798 841, za ktoré koná Centrum právnej
pomoci, Kancelária Rimavská Sobota so sídlom v Rimavskej Sobote, Čerenčianska 20 proti žalovanému
PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o. so sídlom v Bratislave 26, Pribinova 25, IČO 35792752, zast.
Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Kubániho 16 o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota,
č. k. 12Csr/1/2017-157 zo dňa 27. júna 2018 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota, č. k. 12Csr/1/2017-157 zo dňa 27. júna 2018 p o t
v r d z u j e .

II. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rimavská Sobota napadnutým rozsudkom zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu Victoria Arbiter so sídlom v Žiline, Framborská 3605 zo dňa 18.04.2016 č. RK-
PC-266/15-MK a žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Žalobou podanou na súd dňa 20.01.2017 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu Victoria Arbiter so sídlom v Žiline, vydaného dňa 18.04.2016 pod č. RK-
PC-266/15-MK, ktorý jej bol doručený dňa 27.12.2016 a ktorým rozhodcovský súd žalobkyňu v postavení
žalovanej zaviazal, aby žalovanému (v rozhodcovskom konaní žalobca) zaplatila sumu 1.274,62 Eur,
zmluvnú pokutu vo výške 0,04% denne a úrok z omeškania vo výške 0,55% ročne z jednotlivých súm
uvedených vo výroku a to až do dňa, kedy táto zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania dosiahne
celkove 720,- Eur a odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy iba úrok z omeškania vo výške
5,05% ročne zo sumy 1.274,62 Eur do zaplatenia, ďalej náhradu nákladov spojených s mimosúdnym
uplatnením pohľadávky vo výške 83,76 Eur, trovy konania vo výške 31,80 Eur a trovy právneho
zastúpenia 167,52 Eur, v zostávajúcej časti žalobu zamietol. Žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku podala v zmysle § 45 ods. 1 písm. g), i), j), k) a l) Zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní a namietala, že postupom rozhodcovského súdu došlo k zásahu do práva
žalobkyne podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a aj podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach,
pretože súd sa nezaoberal spotrebiteľskou rovinou sporu.

3. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť, poprel dôvodnosť tvrdení žalobkyne a tvrdil, že rozhodcovský súd
riadne preskúmal skutkový stav a predložené listiny a nezistil žiadne porušenie právnych predpisov v
oblasti spotrebiteľského práva, k čomu sa podrobne vyjadril v odôvodnení svojho rozhodnutia.

4. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci najprv rozsudkom č. k. 12Csr 1/2017-81 zo dňa 12.09.2017 tak,
že vyššie uvedený rozhodcovský rozsudok zrušil, lebo dospel k záveru, že medzi stranami sporu nedošlo
k uzavretiu zmluvy o úvere, pretože nebol dodržaný zákonom predpísaný postup, a to návrh zmluvy a
akceptácia návrhu zmluvy bez výhrad, zmien a doplnkov, a nakoľko nebola platne uzavretá zmluva o
úvere, považoval za neplatnú aj rozhodcovskú zmluvu ako akcesorickú zmluvu k zmluve o úvere.

5. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací rozhodnutím
43Cosr/8/2017-120 zo dňa 27.03.2018 rozsudok okresného súdu zo dňa 12.09.2017 zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd vyslovil záver, že medzi žalovaným ako dodávateľom a žalobkyňou
ako spotrebiteľom bola platne uzavretá písomná zmluva o úvere, súd prvej inštancie vychádzal z
nesprávnej právnej úpravy (Zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní), mal však postupovať podľa
príslušnej úpravy Zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Nakoľko súd prvej
inštancie vychádzal aj z nesprávneho právneho záveru, že zmluva o úvere je neplatná v dôsledku toho
je neplatná aj rozhodcovská zmluva, nezaoberal sa ďalšími námietkami žalobkyne v žalobe, a preto
odvolací súd jeho rozhodnutie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že
vyslovil právny názor o platnosti zmluvy o revolvingovom úvere a aj o platnosti rozhodcovskej doložky.

6. Súd prvej inštancie pokračoval v konaní a vec opakovane prejednal a aj rozhodol na pojednávaní
dňa 27.06.2018 v neprítomnosti žalovaného. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a skutkový
stav zistený dokazovaním posúdil podľa § 45 ods. 1, 2 a 3 Zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní, podľa § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 a 2 Zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a podľa § 53 Občianskeho zákonníka.

7. S poukazom na úpravu § 45 ods. 2 a 3 Zák. č. 335/2014 Z.z. skúmal, či sú tu dané dôvody na zrušenie
rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. c), e) a i) - l) a dospel k záveru, že sú dané dôvody na
zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 ods. 1 písm. i), resp. l) Zákona, pretože rozhodcovský
súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv
spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu a rozhodcovský rozsudok vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Súd prvej inštancie vychádzal zo záveru, že zmluva o revolvingovom úvere uzavretá dňa 15.11.2013
medzi stranami sporu je zmluvou spotrebiteľskou. Táto zmluva podľa súdu neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. f) (nie je uvedená doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru)
a k) (nie sú uvedené termíny splátok) Zák. č. 129/2010 Z.z. Pokiaľ žalovaný namietal, že tieto údaje
sú v oznámení veriteľa o schválení úveru zo dňa 15.11.2013, zákon výslovne určuje, čo má zmluva
obsahovať, a v danom prípade zmluva tieto náležitosti neobsahuje. Z oznámenia, ktoré žalovaný napísal
až potom, ako žalobkyňa podpísala žiadosť/zmluva o poskytnutie úveru nevyplýva, že by malo ísť
o nedeliteľnú súčasť zmluvy, v zmluve teda podľa súdu abstentuje obligatórna náležitosť, a to doba
trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti. V zmluve sa uvádza údaj splatnosť úveru (počet splátok)
42, čo by vzhľadom na uzavretie zmluvy 15.11.2013 predstavovalo 3,5 roka, v oznámení je však
už údaj o splatnosti prvej splátky 01.01.2014, keď vychádza iný koniec lehoty 3,5 roka. Zmluva tiež
neobsahuje obligatórnu náležitosť, a to termíny splátok, len v oznámení veriteľa, ktoré však nie je
súčasťou zmluvy sa uvádza „dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania: 1“. Rozhodcovský
súd síce v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že medzi vyplatením úveru a splatnosťou prvej splátky
uplynie práve rovnaký mesiac a že splatnosť každej ďalšej splátky bude nasledovať vždy po uplynutí
ďalšieho rovnakého mesiaca od splatnosti predchádzajúcej splátky, podľa súdu prvej inštancie je v čl. III.
bod 3.3 zmluvných dojednaní, na ktoré rozhodcovský súd poukazoval, len určitý predpoklad splátok a to
pre účely stanovenia RPMN. Pritom je otázne, čo to znamená, že medzi vyplatením úveru a splatnosťou
prvej splátky „uplynie práve rovnaký mesiac“, keď v danom prípade bola zmluva uzavretá 15.11.2013,
podľa prehľadu platieb bola dňa 15.11.2013 odoslaná žalobkyni elektronicky platba 616,51 Eur (úver
720,- Eur znížený o sumu odplaty), ale podľa oznámenia veriteľa dátum splatnosti prvej splátky úveru
je 01.01.2014.

9. Dohodu o poskytnutí služby uzavretú podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka v bode 8 uzavretej
Zmluvy o úvere, predmetom ktorej je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť po splnení
určitých podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu splátok za odplatu (za poskytnutie služby
možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 103,49 Eur a za službu možnosti odkladu splatnosti
splátok revolvingu vo výške 53,76 Eur) považuje súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku a podľa § 53
ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka za neplatnú, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Odplata vo výške 103,49 Eur činí až 14,42%
zo sumy poskytnutého úveru 720,- Eur, pričom ide o odplatu za poskytnutie možnosti odkladu splatnosti
splátok, teda budúce plnenie, u ktorého nie je isté, či vôbec k nemu dôjde, pričom nemožno opomenúť,
že pri odklade splatnosti splátok má veriteľ nárok na dojednané úroky aj za čas odkladu. Spotrebiteľ
však za túto službu musí zaplatiť aj v prípade, že ju vôbec nevyužije a vlastne veriteľ za túto odplatu
neposkytne žiadne protiplnenie. Z prehľadu platieb predloženého žalovaným súd zistil, že žalobkyni bola
dňa 15.11.2013 zaslaná suma 616,51 Eur, teda pri poskytnutí úveru 720,- Eur jej bola odpočítaná suma
odplaty 103,49 Eur a bol jej zaslaný len rozdiel vo výške 616,51 Eur. Vzhľadom na neplatnosť dohody o
poskytnutí služby z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky má byť táto suma započítaná na splatenie
úveru.
10. Súd prvej inštancie preto spotrebiteľský úver uzavretý medzi stranami sporu považuje za bezúročný a
bez poplatkov a rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych
predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, keď skonštatoval, že zmluva obsahuje všetky zákonom
stanovené náležitosti, rozhodcovský súd potom vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia.

11. Súd prvej inštancie poukázal na úpravu § 47 ods. 1, 2 a 3 Zák. č. 335/2014 Z.z. s tým, že po
právoplatnosti tohto rozsudku vo veci opätovne rozhodne rozhodcovský súd a v ďalšom konaní je
viazaný právnym názorom súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky alebo inom porušení všeobecných
záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.

12. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni, ktorá mala v konaní plný
úspech, priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu.

13. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov, podľa § 365 ods. 1, písm. f) a h) Zák. č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil
tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Žalovaný namietal, že termín konečnej splatnosti úveru je v úverovej zmluve preukázateľne uvedený,
tento vyplýva aj z Oznámenia o schválení úveru, ktoré bolo žalovanému riadne zaslané. V tejto súvislosti
žalovaný poukazuje aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, v ktorom sa tiež uvádza,
že ohľadne splatnosti splátok nie je potrebné, aby zmluva uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa s
ohľadom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkosti a
s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Zmluva o revolvingovom úvere uzavretá v tomto prípade
obsahuje určenie „termínu konečnej splatnosti“ úveru viacerými spôsobmi, a to určením podľa dátumu
splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok (uvedené už pri podaní žiadosti
o poskytnutie úveru), ako aj spôsobom vyplývajúcim z čl. 4, ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle
ktorých dátum splatnosti poslednej splátky úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti. Pokiaľ súd
prvej inštancie so svojim záverom o neuvedení termínu konečnej splatnosti spája bezúročný charakter
úveru, tento záver tiež odporuje európskej úprave, ako aj judikatúre Súdneho dvora EÚ, žalovaný znovu
poukazuje na rozhodnutie C-42/15, kde Súdny dvor skonštatoval, že čl. 23 Smernice 2008/48 sa má
vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil,
že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 Smernice, táto
zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej
neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Ani neuvedenie
termínu konečnej splatnosti by podľa žalovaného nemohlo viesť k záveru o bezúročnom charaktere
úveru, pretože nie je v zmysle uvedeného záveru spôsobilé spochybniť možnosť, aby dlžník posúdil
rozsah svojho záväzku v zmysle zmluvy. Úver môže byť považovaný za bezúročný len vtedy, ak ide o
náležitosť, neuvedenie, ktorej je objektívne spôsobilé spochybniť rozsah záväzku spotrebiteľa, čo podľa
žalovaného v tomto prípade nie je dané. Žalovaný ďalej poukazoval na Oznámenie veriteľa o schválení

úveru ako neoddeliteľnú súčasť zmluvy v zmysle čl. 7 ods. 7.1 písm. g) zmluvných dojednaní, ktoré z
tohto hľadiska boli ako súčasť zmluvy posúdené už v právnom posúdení krajského súdu.

15. Žalovaný ďalej poukazoval na čl. 3 ods. 3 zmluvných dojednaní, a to pokiaľ ide o splatnosť úveru
v súvislosti s dňom splatnosti prvej splátky, keď dátum uzatvorenia zmluvy nie je považovaný za deň
splatnosti prvej splátky. Zmluvné strany si dohodli splatnosť úveru v rozsahu 42 mesačných splátok, čo je
42 splátok v priebehu 42 kalendárnych mesiacov, počnúc 01.01.2014, čo je podľa žalovaného zreteľne
vymedzené v jednotlivých zmluvných dokumentoch.

16. Žalovaný nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že služba spočívajúca v možnosti odkladu
splátok úveru predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Namietal, že dohoda o poskytnutí služby
nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko nejde o dojednanie, ktoré by bolo spôsobilé
vyvolať nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, práve
naopak, využitím odkladu splátok sa dlžník v prvom rade vyhne sankciám za omeškanie. Odklad
splatnosti splátok tiež znamená, že z dôvodu ich omeškania (ak by nedošlo ani k odkladu ich splatnosti,
ani k ich úrade) nemôže dôjsť k zosplatneniu úveru, čo predstavuje výrazné právo v prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Žalovaný v súvislosti s týmito námietkami poukazoval na rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43CoR/5/2016-14, ktorý pokiaľ ide o dohodu o poskytnutí
služby dospel k jednoznačnému záveru o prípustnosti jej uzatvorenia, ako aj o tom, že takáto dohoda
bola spotrebiteľom po dôkladnom zvážení a pri zachovaní jeho vlastnej vedomosti uzatvorená na
základe slobodnej vôle. Poukazoval aj na uznesenie KS v Banskej Bystrici č. k. 43CoSr/1/2018 zo dňa
27.03.2018, kde krajský súd hodnotil, že v prípade dohody o poskytnutí služby spotrebiteľ musel vedieť
prečo a za akých podmienok túto dohodu podpisuje, nešlo o žiadne povinnosti, ktoré by mu žalovaný
nanucoval alebo podsúval, mohol sa rozhodnúť, že o odklad splátok záujem nemá, pričom v prípade
tejto dohody sa jednalo o samostatný právny úkon, oddelený od predmetu zmluvy, keďže poskytnutie
revolvingového úveru na tejto dohode o odklade splátk žiadnym spôsobom nezáviselo.

17. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného vyjadrila písomným podaním zo dňa 03.08.2018 a navrhla,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

18. Žalobkyňa zastáva názor, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe zmluvy uzavretej medzi
stranami sporu nespĺňa náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f), k) a j) Zák. č. 129/2010 Z.z. Samotné
oznámenie o schválení úveru bolo vypracované a žalobkyni zaslané ex post, až po uzavretí úveru,
pričom údaje boli vyplnené v rozpore s časťou 5 Zmluvy o úvere. V zmluve o úvere, ako aj v oznámení
o schválení úveru je podľa žalobkyni nesprávne a matematicky nelogicky určená výška RPMN z úveru
a to 67,08%, keď výška úrokovej sadzby úveru predstavuje 70,02%, navyše táto úroková sadzba podľa
žalovaného odporuje zákonu. Žalovaná súhlasí aj so súdom prvej inštancie, že dohoda o poskytnutí
služby je neplatná, jej predmetom je budúce plnenie, pri ktorom nie je isté, či vôbec dôjde k plneniu, táto
dohoda je navyše dojednaná v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, čo je v priamom rozpore
s § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný poplatok za službu preukázateľne odpočítal zo
sumy poskytnutého úveru napriek tomu, že zo strany žalovanej táto služba využitá nebola. Žalovaná tiež
poukazovala na to, že členský štát EÚ je oprávnený upraviť podmienky poskytovania spotrebiteľských
úverov aj prísnejšie na rozdiel od Smernice 2008/48/ES, a to za účelom poskytnutia vyššieho štandardu
ochrany spotrebiteľa, čo predpokladá smernica v čl. 10 ods. 1. Smernica nemá priamy účinok a
pokiaľ ide o nepriamy účinok smernice, teda o eurokomformný výklad vnútroštátneho zákona, podľa
žalobcu väčšina súdov SR vychádza o zo záveru, že Smernici nie je možné vo veci členenia splátok
spotrebiteľského úveru na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov priznať nepriamy účinok, nakoľko by
sa jednalo o výklad kontra legem, keď požiadavka zákona je prísnejšia ako požiadavka Smernice. Pokiaľ
zákonodarca od 01.05.2018 zmenil úpravu zákona tak, že nevyžaduje určitú náležitosť zmluvy, tak do
30.04.2018 takáto náležitosť zmluvy bola požadovaná, v opačnom prípade by nebol dôvod konkrétne
ustanovenie zákona meniť.

19. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 378 ods. 1, §380 a § 385 ods.
1 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) v senáte bez nariadenia pojednávania, pričom
podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu
zverejnené na úradnej tabuli krajského súdu.

20. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej
inštancie vykonaným dokazovaním dostatočne zistil skutkový stav veci, nie je preto potrebné doplniť ani
zopakovať dokazovanie, ktoré vykonal.

21. Odvolací súd nesúhlasí so súdom prvej inštancie v tom, že spotrebiteľský úver, ktorý poskytol
žalovaný žalobkyni na základe zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej pod č. XXXXXXXXXX medzi
žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou, je potrebné považovať za bezúročný a bez
poplatkov v zmysle § 11 ods. 2 písm. b) Zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože
úverová zmluva uzavretá medzi stranami sporu neobsahuje obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2
písm. f) Zák. č. 129/2010 Z.z., teda že 1. nie je v nej uvedená doba trvania zmluvy a termín konečnej
splatnosti, 2. nie sú v nej uvedené termíny splátok. Ako to skonštatoval aj súd prvej inštancie, medzi
stranami sporu bola platne uzavretá Zmluva o revolvingovom úvere pod č. XXXXXXXXXX, a to na
základe žiadosti žalobkyne ako dlžníka o poskytnutie revolvingového úveru datovanej dňa 13.11.2013,
ktorá bola potvrdená žalovaným ako veriteľom dňa 15.11.2013. Predmetom Zmluvy o revolvingovom
úvere bolo poskytnutie čiastky úveru, resp. úverový limit 720,- Eur so splatnosťou v mesačných splátkach
po 38,58 Eur v počte splátok 42. Podľa bodu 7 Zmluvy zmluvné strany v ďalšom odkazujú na úpravu
obsiahnutú v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti žalovaného, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou žiadosti dlžníka o poskytnutie revolvingového úveru, dlžník sa so Zmluvnými
dojednaniami zoznámil a nemá k nim žiadne výhrady, zaväzuje sa ich dodržiavať.

22. Revolvingový úver je úver, ktorý umožňuje dlžníkovi čerpať poskytnuté finančné prostriedky
opakovane, bez nutnosti požiadať o povolenie čerpania veriteľa, revolvingový znamená „obnovujúci sa“,
je to vlastne úver s možnosťou ďalšieho obnovenia. Spôsob revolvingu - automatického poskytnutia
ďalšieho úveru je upravený v bode 4 Zmluvných dojednaní, pričom každé ďalšie poskytnutie úveru
je viazané na podmienky predchádzajúceho schválenia zo strany veriteľa v prípade, že sú splnené
podmienky v zmysle bodu 4.2 Zmluvných dojednaní. V bode 2 Zmluvných dojednaní je úprava
uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere a čerpanie úveru, v zmysle bodu 7.1 písm. g) Zmluvných
dojednaní je súčasťou zmluvy o úvere okrem iného aj oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.

23. Ako už bolo uvedené, úverová zmluva bola uzavretá dňa 15.11.2013, dátum splatnosti prvej splátky
úveru podľa oznámenia veriteľa o schválení úveru zo dňa 15.11.2013 bol 01.01.2014, pokiaľ teda
splatnosť úveru bola stanovená na 42 mesiacov, je možné bez problémov a jednoznačne určiť, že
revolving v schválenej výške 720,- Eur mal byť splatený do 42 mesiacov od 01.01.2014. Odvolací
súd znovu poukazuje na to, že išlo o Zmluvu o revolvingovom úvere, ktorá bola uzavretá na dobu
neurčitú, keď jej predmetom je nielen poskytnutie úveru v schválenej výške 720,- Eur, ale aj poskytnutie
revolvingu (v súlade s dohodnutými podmienkami upravenými v Zmluvných dojednaniach), pričom
konečnú splatnosť úveru je možné vypočítať a určiť presne zo zmluvy, samozrejme, pokiaľ si dlžník
riadne plní svoje záväzky zo zmluvy a uhrádza dohodnuté splátky. Odvolací súd preto nesúhlasí so
záverom súdu prvej inštancie, že v zmluve absentuje obligatórna náležitosť, a to doba trvania zmluvy
a termín konečnej splatnosti úveru.

24. Odvolací súd nepovažuje za správny ani právny názor súdu prvej inštancie, že v zmluve o
revolvingovom úvere nie sú uvedené termíny splátok. Zo zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva,
že splácanie úveru bolo dohodnuté v mesačných splátkach po 38,58 Eur, prvá splátka zo strany
žalovanej bola splatná dňom 01.01.2014, periodicita splácania úveru mesačná, dátum splatnosti splátky
v priebehu periódy splácania: 1, dátum splatnosti poslednej splátky úveru 01.06.2017. Ako už odvolací
súd uviedol, zmluvné dojednania, ktoré určujú aj podrobnosti splatnosti splátok, sú neoddeliteľnou
súčasťou tak žiadosti žalovanej o poskytnutie úveru, ako aj zmluvy o revolvingovom úvere. Žalobca v
tejto súvislosti správne poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora C-42/15 z 09.11.2016 vo
veci HomeCredit Slovakia a. s. proti C. K., v zmysle ktorého sa má Smernica č. 2008/48 vykladať v tom
zmysle, že „nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa
odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí
a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok, pričom zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,
aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny“. Pokiaľ súd prvej inštancie uvádza, že
termíny splátok mali byť priamo v zmluve, nepostačuje, že sú podrobne uvedené v oznámení veriteľa o
schválení úveru (oznámenie veriteľa zo dňa 15.11.2013), odvolací súd opakovane poukazuje na dohodu
v samotnej žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, ktorá je zároveň aj zmluvou o revolvingovom

úvere v prípade podpisu oboma zmluvnými stranami, kde v bode 7 je prehlásenie dlžníka a jeho
súhlas s tým, že ním požadovaná čiastka je maximálna a veriteľ je oprávnený po posúdení schopnosti
dlžníka splácať požadovaný úver, poskytnutú čiastku úveru jednostranne znížiť, upraviť výšku, počet a
splatnosť jednotlivých splátok úveru, RPMN úveru (pričom výška úrokov a RPMN nebude vyššia než
ako je uvedená v bode 5, t. j. Údaje o požadovanom revolvingovom úvere, bez toho, aby to znamenalo
porušenie povinnosti zo strany veriteľa s tým, že ak dlžník nebude súhlasiť so zmenami týkajúcimi sa
výšky a ostatných parametrov úveru, je oprávnený od zmluvy odstúpiť, prípadne túto zmluvu s okamžitou
účinnosťou písomne vypovedať v lehote 1 mesiaca odo dňa doručenia tejto zmluvy. Ako už odvolací súd
skonštatoval, v oznámení veriteľa o schválení úveru zo dňa 15.11.2013 sú údaje zodpovedajúce bodu
6 žiadosti, resp. zmluvy o revolvingovom úvere (Údaje o schválenom revolvingovom úvere), napokon,
žalobkyňa mala možnosť v prípade, že by nebola súhlasila s oznámením o schválení úveru, od úverovej
zmluvy odstúpiť.

25. Záver súdu prvej inštancie, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a pokiaľ
rozhodcovský súd takýto záver neprijal, rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných
právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, považuje odvolací súd z uvedených dôvodov za
nesprávny.

26. Odvolací súd však súhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, že Dohoda o poskytnutí služby
(bod 8 Zmluvy o úvere), ktorá bola uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a predmetom
ktorej je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť po splnení určitých konkrétnych podmienok
službu spočívajúcu v možnosti odkladu splátok za odplatu je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, a preto je táto zmluvná podmienka podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

27. Dohoda o poskytnutí služby je upravená v bode 8 úverovej zmluvy, a jej predmetom je „Záväzok
veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení podmienok špecifikovaných v bode 8 zmluvy
službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu
poskytnutého na základe zmluvy, pričom odplata za túto službu bola dohodnutá pokiaľ ide o poskytnutie
služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok úveru vo výške 103,49 Eur a pri poskytnutí služby
spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 53,76 Eur (v prípade, ak bude
dlžníkovi revolving poskytnutý)“. Podľa Dohody v bode 8.1 Zmluvy je veriteľ oprávnený na základe
vlastného uváženia jednostranne túto odplatu znížiť. Podrobnejšie sú podmienky poskytnutia tejto služby
upravené v bodoch 8.1 až 8.6 úverovej zmluvy, podľa bodu 8.4 je odplata za poskytnutie odkladu
splatnosti splátok úveru splatná dňom uzavretia tejto dohody o poskytnutí služby, a veriteľ a dlžník sa
dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok, a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie
schválenej výšky úveru oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty a to ku dňu
poskytnutia úveru dlžníkovi.

28. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že odplata vo výše 103,49 Eur činí až 14,42% zo
sumy poskytnutého úveru, pričom ide o odplatu za poskytnutie možnosti odkladu splatnosti splátok,
teda budúce plnenie, u ktorého vôbec nie je isté, či k nemu dôjde. Spotrebiteľ však za túto službu
musí zaplatiť aj v prípade, ak ju vôbec nevyužije a tým vlastne veriteľ za uvedenú odplatu neposkytne
žiadne protiplnenie. Odvolací súd súhlasí s námietkami žalovaného v odvolaní, že pokiaľ dôjde k odkladu
splatnosti splátok z dôvodu ich omeškania v súlade s touto dohodou, nemôže dôjsť k zosplatneniu úveru,
teda ide o dohodu, ktorá je v zásade v prospech spotrebiteľa. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku však
odvolací súd považuje dohodu o odplate za túto službu uzavretú v tomto konkrétnom prípade, a to
vzhľadom na jej výšku a dohodnuté podmienky jej splatnosti. Samotná dohoda o poskytnutí služby je v
zmluve zo strany veriteľa a aj spotrebiteľa síce osobitne podpísaná, ide o formulárovú zmluvu, dohoda
je priamo v nej obsiahnutá (v bodoch 8.1 až 8.6 zmluvy), pred a aj za touto dohodou sú predtlačené
ďalšie ustanovenia zmluvy, preto podľa názoru odvolacieho súdu nejde o individuálne dohodnutú
zmluvnú podmienku. Žalobkyňa ako spotrebiteľka nemohla ovplyvniť obsah tejto dohody, Vyhlásenia
veriteľa (8.6), že uzavretie tejto dohody o poskytnutí služby nie je podmienkou uzavretia zmluvy o
revolvingovom úvere a vyhlásenie dlžníka, že túto dohodu o poskytnutí služby uzatváral na základe
slobodnej vôle, porozumel jej obsahu a svojim podpisom vyjadruje s ňou súhlas považuje odvolací súd
v tomto smere za nepostačujúce. Ako už bolo uvedené, dohoda o poskytnutí služby je zakomponovaná
priamo do formuláru žiadosti o poskytnutí revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere, nejde
ani o osobitnú listinu.

29. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazuje na rozhodnutia tunajšieho súdu, ktorým sa odvolací
súd vyjadroval k tejto dohode o poskytnutí služby (rozhodnutie KS v Banskej Bystrici, sp. zn.
43CoR/5/2016-14 zo dňa 23.02.2017, rozhodnutie 43CoSr/1/2018-122 zo dňa 27.03.2018), odvolací
súd uvádza nasledovné.

30. Odvolací súd v rozhodnutí 43CoR/5/2016 sa vyjadroval k námietkam spotrebiteľa, že veriteľ
nezarátal do RPMN sumu odplaty dohodnutej za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu
splátok a uviedol, že keďže ide o odplatu za dohodnutú službu, nebol dôvod, aby táto bola tiež zahrnutá
do RPMN (ročná priemerná miera nákladov) úveru a postup veriteľa, ktorý si dohodnutú odmenu odrátal
od poskytnutého úveru vyplýva zo samotnej dohody. Odvolací súd sa v tomto rozhodnutí nevyjadroval
k vyššie uvedenej dohode o poskytnutí služby z hľadiska prijateľnosti tejto dohody ako zmluvnej
podmienky v zmluve o úvere. Rovnako tak v rozhodnutí 43CoSr/1/2018 odvolací súd uviedol, že táto
odplata nemá byť prečo zahrnutá do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským
úverom, a preto nie je dôvod, aby bola započítaná do základu pre výpočet RPMN. Pokiaľ odvolací senát
43Cob vyhodnotil Dohodu o odklade splátok pod bodom 8 Zmluvy ako samostatný právny úkon oddelený
od predmetu zmluvy o revolvingovom úvere, v záujme ujednotenia rozhodovacej praxe odvolacích
senátov krajského súdu teraz zaujal vyššie uvedený právny názor. Odvolací súd zdôrazňuje, že táto
dohoda je priamo obsiahnutá vo formulárovej predtlači žiadosti/zmluvy, spotrebiteľ nemal možnosť jej
obsah ovplyvniť a aj vzhľadom na výšku tejto odplaty ju odvolací súd považuje za neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Spotrebiteľ, ktorý žiada o úver je takto nútený odplatu za túto službu zaplatiť hneď pri uzavretí
zmluvy bez ohľadu na to, či túto službu skutočne aj využije. V dohode nie je obsiahnutá ani rozväzovacia
podmienka, v zmysle ktorej v prípade, že dlžník túto službu do skončenia úverového vzťahu nevyužije,
bude mu uhradená odplata vrátená. Dohoda nebola na samostatnom liste, spotrebiteľ, ktorý má záujem
o úver a predloží sa mu takýto formulár, kde je jeho podpis na dvoch miestach predznačený, jednoducho
formulár podpíše na obidvoch miestach tak, ako mu to veriteľ na podpis predloží.

31. Odvolací súd súhlasí so súdom prvej inštancie, že táto dohoda o poskytnutí služby je ako neprijateľná
zmluvná podmienka neplatná, preto nebol dôvod na to, aby si ju žalobca odpočítal od splátok úveru.

32. Na základe uvedených záverov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa §387 ods. 1
CSP ako vecne správny potvrdil. S poukazom na úpravu § 47 ods. 1, 2 a 3 Zák. č. 335/2014 Z.z.
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní bude toto konanie pokračovať pred Stálym rozhodcovským
súdom, pričom Stály rozhodcovský súd je v ďalšom konaní viazaný právnym názorom súdu o
neprijateľnosti zmluvnej podmienky.

33. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak,
že žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní plne úspešná, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči žalovanému v celom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 15. 10. 2019. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.