Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. január 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/321/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716202287
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5716202287.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka
a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobcu Reality INN s. r. o.,
so sídlom Vrútky, Karvaša a Bláhovca 2065/45, IČO: 47 230 878, právne zastúpeného Advokátska
kancelária JUDr. Macaláková & partners s. r. o., so sídlom Žilina, J. Milca 11, IČO: 50 925 288, proti
žalovanej N. Y., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. - C., I. XXXX/X, o vypratanie bytu, o odvolaní

žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 7C/71/2016-96 zo dňa 29.03.2018 v spojení s
opravným uznesením č. k. 7C/71/2016-146 zo dňa 12.11.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením Okresný súd Martin (ďalej aj „súd prvej
inštancie“) uložil žalovanej povinnosť vypratať 3-izbový byt č. XX na X. poschodí, vo vchode č. X, v

bytovom dome súp. č. XXXX nachádzajúceho sa na parc. č. 1337/92 - zastavené plochy a nádvoria o
výmere 576 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. C. do jedného mesiaca od právoplatnosti
rozsudku. Žalovanej uložil povinnosť žalobcovi nahradiť trovy konania v plnom rozsahu s tým, že o výške
náhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnostirozsudkusamostatnýmuznesením,
ktoré vydá súdny úradník. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal
za preukázané, že žalovaná bola v minulosti vlastníčkou bytu, vypratania ktorého sa domáhal žalobca.

Na základe dobrovoľnej dražby zo dňa 10.09.2015 došlo príklepom k zmene vlastníka predmetného
bytu a týmto sa stal vydražiteľ G. D., ktorý vydražil sporný byt za 43.500,- eur. Navrhovateľom dražby
bola obchodná spoločnosti TOMA úverová a leasingová, a. s. so sídlom v Čadci. Pokiaľ aj žalovaná
napadla platnosť dražby v konaní vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 15C/498/2015,
bola neúspešná, pretože jej žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá. Rozsudok okresného súdu bol
potvrdený aj v odvolacom konaní rozsudkom Krajského súdu v Žiline, ako súdu odvolacieho, zo dňa
30.03.2017, sp. zn. 9C/56/2017. Na základe uvedeného, ako aj ďalších skutočností súd prvej inštancie

vychádzal pri svojom rozhodovaní zo stavu, že dražba, ktorou došlo k zmene vlastníka bytu, bola platná
a že vlastníkom sa stal G. D.. Tento následne kúpnou zmluvou predal byt žalobcovi, pričom kúpna
zmluva bola vkladovaná pod č. V4069/15 dňa 30. apríla 2015. Podľa výpisu z LV č. XXXX pre k. ú.
C. je v súčasnosti žalobca vlastníkom sporného bytu. Pokiaľ teda žalovaná v konaní tvrdila, že sa
stále cíti byť vlastníčkou sporného bytu, vypratania ktorého sa žalobca domáhal, tieto tvrdenia okresný
súd vzal za nepreukázané a neopodstatnené. Nepochybne mal preukázané vlastníctvo bytu žalobcu, a

pretože žalovaná doposiaľ byt užíva, koná tak bezdôvodne. Preto jej súd prvej inštancie uložil povinnosť
vyššie uvedený byt vypratať, pretože neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva
žalobcu. Žalobca má v zmysle ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanieveci oproti žalovanej. Keďže ide o nehnuteľnú vec, ktorou je byt, vydaním takejto veci sa rozumie
vypratanie. Povinnosť vypratať sporný byt súd určil žalovanej vzhľadom na charakter sporu a charakter
plnenia v lehote dlhšej ako zákonnej, a to jeden mesiac od právoplatnosti rozsudku. Táto lehota má

slúžiť žalovanej na obstaranie náhradného bývania. O nároku na náhradu trov konania okresný súd
rozhodol podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), keď
konštatoval, že žalobca bol v konaní plne úspešný, a preto má proti žalovanej nárok na
náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania.

2. Proti uvedenému rozsudku žalovaná podala odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a/ -
h/ CSP. V bližších podrobnostiach uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za
nezákonný, zjavne neodôvodnený, neprimerane prísny, nevyvážený a nezohľadňujúci argumenty ani
okolnosti v predmetnej veci. Rozsudkom tiež bolo porušené právo žalovanej na spravodlivý proces.
Napokon napadnuté rozhodnutie nespĺňa kvalitatívne ústavné požiadavky na súdnu ochranu. V tomto
smere odvolateľka uviedla, že rozsudok trpí vadami a závery sú extrémne inkonzistentné. Po formálnej

stránke v rozhodnutí okresný súd neoznačil strany, neuviedol IČO žalobcu ani IČO zástupcu, pričom
bol povinný uviesť presné označenie strán a ich zástupcov. Tiež neuviedol súd v dôvodoch svojho
rozhodnutia žiadnu právnu normu, na základe ktorej rozhodol. Pritom v právnom poriadku Slovenskej
republiky neexistuje žiadna právna norma, ktorá by umožňovala súdu rozhodnúť o vyprataní obydlia.
V tomto smere žalovaná poukázala na čl. 21 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého obydlie

je nedotknuteľné, nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva. Žalovaná sporný
byt zákonne nadobudla a žalobca sa jej ho pokúšal vziať bez právneho dôvodu. V tejto súvislosti
odvolateľka uviedla, že spoločnosť TOMA úverová a leasingová, ktorá jej mala poskytnúť úver vo
výške 37.144,- eur v roku 2005, sa nikdy nestala vlastníkom bytu a nemala právo ho prevádzať na
tretie osoby, nikdy jej neoznámila výkon záložného práva. Už z toho dôvodu sa žalobca nemohol stať

vlastníkom bytu patriacej žalovanej. Žalovaná nemala vôľu predať byt, pretože to je jediné obydlie,
ktoré jej nemá právo nikto scudziť. Dobrovoľná dražba je neplatný právny úkon s poukazom na ust.
§ 39 Občianskeho zákonníka. Okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia nesprávne konštatoval,
že žalovaná užíva byt bez právneho dôvodu, keďže nemá žiadnu platnú nájomnú zmluvu. Žalovaná
nepotrebuje nájomnú zmluvu, keďže je právoplatný a výlučný vlastník bytu. V rozhodnutí súdu prvej

inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pretože súd sa nevysporiadal s každou
námietkou žalovanej, riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie, ktoré je v konečnom dôsledku arbitrárne.
Napokon odvolateľka namietla aj nesprávne posúdenie jej žiadosti o odročenie pojednávania, pretože jej
podnetnaMinisterstvospravodlivostiSlovenskejrepublikybolvýznamný,spravodlivýprerozhodnutievo
veci, i keď sa z pohľadu okresného súdu javil ako bezdôvodný. Týmto spôsobom bola porušená zásada

kontradiktórnosti konania. Nerešpektovaním vykonania návrhov na dokazovanie bola žalovanej odňatá
možnosť konať pred súdom (porušenie rovnosti zbraní a rovnosti účastníkov konania). Na základe
uvedených dôvodov žalovaná odvolací súd žiadala, aby napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobca v podanom vyjadrení k odvolaniu žalovanej žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že žalovanou vytýkané formálne vady rozhodnutia
nie sú relevantnými a zákonnými dôvodmi pre zmenu rozhodnutia. Zopakoval, že v minulosti bola
žalovaná vlastníčkou dotknutého bytu. Za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovanej voči spoločnosti
TOMA úverová a leasingová, a. s. týkajúcej sa bezúčelového spotrebného úveru, bolo na v tom čase

jej byte zriadené záložné právo, v zmysle ktorého žalovaná poskytla vopred súhlas s jeho výkonom
v prípade, ak pohľadávka z úveru nebude riadne a včas splatená, k čomu aj v prejednávanom
prípade došlo. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že dodávateľ, resp. navrhovateľ dražby zneužil jej finančnú tieseň,
nárokoval si nezákonné plnenia, konal v rozpore so zákonom a s dobrými mravmi, neposkytol jej
riadnu odbornú starostlivosť v procese pred uzatvorením zmluvy, jedná sa o absolútne irelevantné

námietky, keďže v tomto konaní navrhovateľ dražby nevystupuje. Navyše žalovaná mala možnosť tieto
prostriedky procesného útoku uplatniť v súdnom konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby vedenom na
prvostupňovom, ako aj na druhostupňovom súde. Neplatnosť dobrovoľnej dražby môže súd vysloviť
iba v civilnom sporovom konaní, ktoré začalo podaním návrhu na určenie neplatnosti dobrovoľnej
dražby podľa § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že

otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby nemôže súd riešiť, dokonca ani ako prejudiciálnu (viď rozsudok
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co 580/2014 zo dňa 18.06.2015, resp. rozsudok Krajského súdu
v Trnave sp. zn. 11Co 195/2011 zo dňa 20.06.2012). Teda len vyslovenie neplatnosti dobrovoľnej
dražby môže založiť právne účinky navrátenia vlastníckeho práva späť na záložného dlžníka. Keďže vdanomprípadenavyšedošlokdobromyseľnémunadobudnutiuvlastníckehoprávakbytutreťouosobou,
nemôže ani prípadné vyslovenie neplatnosti dobrovoľnej dražby viesť k navráteniu vlastníckeho práva
z tretej osoby ako dobromyseľného nadobúdateľa na pôvodného vlastníka (viď rozsudok Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 4Cdo 274/2006). S poukazom na uvedené je preto nepochybné, že žalobca platne a
v súlade s platným poriadkom SR nadobudol vlastnícke právo k bytu. Žalobca nie je vo
vzťahu k žalovanej ani dodávateľom, neuzatvoril s ňou žiadnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva,
ktorá by mohla spĺňať znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, preto sú žalovanou
citované ustanovenia, judikatúra spotrebiteľského práva vo vzťahu k predmetu tohto

konania irelevantné. Nemožno sa stotožniť ani s návrhmi žalovanej na vykonanie dôkazov - výsluch
svedkov. Uvedené je nadbytočné a irelevantné k prejednávanej veci. Vo vzťahu k námietke žalovanej
týkajúcej sa nezákonnosti dotknutého rozsudku žalobca uviedol, že toto rozhodnutie spĺňa kvalitatívne
požiadavky súdnej ochrany. Žalobou uplatnený nárok žalobcu na vypratanie predmetného bytu je
legitímnym nárokom (§ 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ktorý vznikol po splnení všetkých
zákonom stanovených podmienok.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379,
§ 380 a § 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219
ods. 3 CSP, a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa odseku 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného
súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s
vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým

spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda
spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie vecnej
správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd uvádza nasledovné:

7. Odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP). Odvolací súd teda preskúmava

napadnuté rozhodnutie len z dôvodov, ktoré odvolateľ uvádza vo svojom odvolaní.

8. 1 Žalovaná vo svojom odvolaní uvádza všetky odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. a/ až h/
CSP;podľacit.ustanoveniaodvolaniemožnoodôvodniťlentým,že:nebolisplnenéprocesnépodmienky
(§ 365 ods. 1 písm. a/), súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala

jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365
ods. 1 písm. b/), rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd (§ 365 ods. 1 písm. c/),
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm.
d/), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
(§ 365 ods. 1 písm. e/), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365
ods. 1 písm. g/), alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 365 ods. 1 písm. h/). Odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/, c/, d/ a g/ CSP žalovaná
bližšie nekonkretizuje. K týmto odvolacím dôvodom teda neuvádza žiadne konkrétne argumenty, t. j. z

akých dôvodov rozhodoval vo veci vylúčený sudca, ktorá iná vada mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a aké ďalšie prostriedky procesnej obrany neboli v konaní uplatnené, v dôsledku
čoho zistený skutkový stav neobstojí. Tieto „všeobecné“ odvolacie námietky odvolací súd nemohol
akceptovať, a preto ich vyhodnotil ako neopodstatnené.

8.2 Z odvolania žalovanej možno vyvodiť, že uplatňuje odvolací dôvod podľa § 365 ods.
1 písm. b/ CSP, namieta správnosť procesného postupu súdu vedúceho k vyhláseniu napadnutého
rozhodnutia. Tento označuje za nezákonný a samotné rozhodnutie zjavne neodôvodnené a extrémne
inkonzistentné (viď bod 2 rozhodnutia). V nadväznosti na uvedenú argumentáciu sa odvolací súdzaoberal tým, či súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane (v danom
prípade žalovanej), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k zrušeniu
práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký (medzi jeho zložky

možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na závislý,
nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na
riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy
a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania a rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí,
zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany

súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia).
Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu.
O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP však pôjde vtedy, ak
nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu,
ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu
preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia

nesprávneho postupu, následky, atď.). Ďalší uplatnený odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 365
ods. 1 písm. f/ CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej
v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie, je nesprávne, t. j. musí
ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v
tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia

a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle
nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné
skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také
skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor
v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo ktoré vyšli najavo

inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti. Odvolateľka
napokon namieta aj odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t. j. rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne

zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý
mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na
daný prípad.

9. Aj ďalšie odvolacie dôvody žalovanej (podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP) vyhodnotil odvolací

súd ako neopodstatnené.

10. Okresný súd vykonal dokazovanie v prejednávanej veci náležitým spôsobom a
v potrebnom rozsahu a spôsobom plne zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania, umožnil
stranám sporu realizáciu ich procesných práv a nadväzne zákonným spôsobom vyhodnotil tak

procesnú aktivitu strán, ako aj meritum veci. Odvolacie dôvody žalovanej vyhodnotil odvolací súd ako
neopodstatnené,pričomzároveňnezistilaninedostatkyvpostupesúduprvejinštancie,naktoréodvolací
súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie po vykonaní a vyhodnotení
dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré je
dostatočne podrobné, ale i jasné, zrozumiteľné a logickým spôsobom sa vysporiadava so

všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritériá
odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

11. Žalovaná v odvolaní produkovala v prevažnej miere iba argumenty týkajúce sa samotnej dražby
predmetného bytu zo dňa 10.09.2015, v dôsledku ktorej došlo k zmene vlastníckeho práva k bytu

pôvodne patriaceho žalovanej, ako aj námietky týkajúce sa povahy úverovej zmluvy uzatvorenej
medzi žalovanou a spoločnosťou TOMA úverová a leasingová, a. s., v dôsledku neplnenia ktorej táto
spoločnosť pristúpila k výkonu záložného práva k predmetnému bytu. Ohľadom uvedených námietok
odvolací súd konštatuje, že nie sú relevantné vo vzťahu k prejednávanej veci. Rovnako tak aj návrhy
odvolateľky na vykonanie dôkazov - výsluch vydražiteľa, spoločníkov dražobnej spoločnosti a žalobcu.

Žalovaná mala právo produkovať takéto tvrdenia a navrhovať dôkazy v konaní o určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 15C/498/2015. Uvedené konanie
je už právoplatne skončené, pričom okresný súd ani odvolací súd v uvedenom konaní nenašli dôvod
pre určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Súd tak v aktuálne prebiehajúcom konaní o vypratanie bytuje viazaný právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Martin sp. zn. 15C/498/2015 zo dňa 11.11.2016
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/56/2017 zo dňa 30.03.2017, a teda si
už nemôže sám posúdiť otázku platnosti, resp. neplatnosti dobrovoľnej dražby, keď už o nej raz bolo

právoplatne rozhodnuté.

12. Z ustanovenia § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách vyplýva, že neplatnosť
dobrovoľnej dražby môže určiť len súd v samostatnom konaní o určenie jej neplatnosti. Neplatnosť
dobrovoľnej dražby môže vysloviť súd iba v spore, ktorý začal podaním žaloby o určenie neplatnosti

dobrovoľnej dražby v zmysle § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. Otázku neplatnosti
dobrovoľnej dražby nemôže súd posudzovať v inom konaní než v konaní podľa uvedeného ustanovenia,
a to ani ako otázku prejudiciálnu (predbežnú). Uvedené platí aj pre konanie o vydanie veci, resp.
vypratanie nehnuteľností (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo
186/2010 zo dňa 16.12.2010).

13. Pokiaľ sa týka odvolacích námietok o nesprávne vyhodnotených dôkazoch, odvolací súd uvádza,
že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191
ods. 1 CSP). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné
dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd prvej

inštancie pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s
akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného
hodnotenia dôkazov. V danom prípade súd prvej inštancie dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav,
z ktorého pri rozhodnutí vychádzal, primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania,
správne citoval právne predpisy, ktoré na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne

závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal.
Odvolací súd v hodnotení dôkazov (§ 191 ods. 1 CSP) zo strany prvoinštančného súdu nezistil žiadny
rozpor s princípmi formálnej logiky a so zákonnými procesnými pravidlami, a preto nepovažoval za
potrebné ním prevedené dokazovanie opakovať, alebo doplniť. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre
ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť. Odvolateľka v odvolaní neuviedla žiadne

relevantné skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd nebol vysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé privodiť
zmenu napadnutého rozsudku.

14. Čo sa týka odvolacích námietok o nevykonaní všetkých navrhovaných dôkazov, v dôsledku ktorej
skutočnosti mal okresný súd rozhodnúť bez náležitého zistenia skutkového stavu, je potrebné uviesť,

že povinnosťou súdu prvej inštancie nie je vykonať všetky účastníkmi navrhované dôkazy, ale podľa §
185 ods. 1 CSP sám rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. V danom prípade, oboznámiac sa
s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ako aj obsahom celého spisového materiálu, odvolací súd dospel
k záveru, že už tie dôkazy, ktoré vo veci boli vykonané, poskytovali dostatočný podklad pre
rozhodnutie súdu v prejednávanej veci.

15. Napokon, nedôvodná je aj námietka žalobkyne, že napadnutý rozsudok nie je podpísaný sudkyňou
a nie je v záhlaví rozsudku uvedené, že ide o rovnopis.

16. Podľa § 61 ods. 1 prvá veta vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.

z.oSpravovacomakancelárskomporiadkupreokresnésúdy,krajskésúdy,Špecializovanýtrestnýsúda
vojenské súdy (ďalej len „ Vyhláška“), ak predpisy o konaní pred súdmi neustanovujú inak, prvopis
rozhodnutia súdu autorizuje predseda senátu, samosudca alebo súdny úradník, ktorý rozhodnutie vydal.

17. Podľa § 61 ods. 2 Vyhlášky, rovnopis rozhodnutia vlastnoručne podpisuje osoba zodpovedná za

správnosť vyhotovenia rozhodnutia. Vlastnoručný podpis podľa prvej vety možno nahradiť doložkou
o autorizácii, v ktorej sa uvedie meno, priezvisko a funkcia toho, kto autorizoval prvopis vrátane
dátumu autorizácie a spisovej značky. Doložka o autorizácii sa spojí k rovnopisu rozhodnutia; doložku o
autorizácii možno vytlačiť na druhú stranu rozhodnutia, ak rozhodnutie nepresahuje jednu stranu.

18. Z citovaných ustanovení vyplýva, že iba prvopis rozsudku, ktorý sa zakladá do súdneho spisu,
podpisuje vo veci konajúci sudca. Rovnopis rozsudku, ktorý sa doručuje stranám sporu, podpisuje iba
osoba zodpovedná za správnosť vyhotovenia, spravidla asistentka sudcu. Zároveň zákon neukladá, aby
na písomnom vyhotovení rozsudku bolo uvedené, že ide o prvopis alebo rovnopis.19. Odvolacia námietka žalovanej o nedostatkoch napadnutého rozsudku spočívajúcich v neuvedení
identifikačného čísla žalobcu a jeho zástupcu bola odstránená opravným uznesením vydaným súdom

prvej inštancie dňa 12.11.2018, č. k. 7C/71/2016-146.

20. Odvolací súd uzatvára, že nakoľko v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby bola žaloba
právoplatne zamietnutá, žalovaná už nie je vlastníčkou predmetného bytu. Pokiaľ potom v spore o
vypratanie bytu žalovaná nepreukázala žiaden iný právny dôvod na jeho užívanie, odvolací súd sa

stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca ako vlastník bytu sa v zmysle § 126 ods. 1 zák. č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka vypratania bytu žalovanou domáhal dôvodne.

21. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách
prvoinštančného konania, ktorý plne zodpovedá procesnému úspechu strán v konaní a zákonným
ustanoveniam v ňom uvedeným.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1
CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi ako úspešnej procesnej
strane nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalovanej, ktorá vo veci úspech nemala. O výške
náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník súdu

prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)