Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Rožňava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Iveta Farkašovská

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 4Csr/1/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816897515
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Farkašovská
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2019:7816897515.6

Uznesenie
Okresný súd Rožňava v spore žalobkyne C. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. L. XX, zast. JUDr. Hedvigou
Gallovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Zámocká 26, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o. so
sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť z a m i e t a .

II. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania o sťažnosti.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením č.k. 4Csr/1/2016 - 144 zo dňa 17.01. 2019 súd určil výšku náhrady trov konania (aj
odvolacieho) žalobkyne proti žalovanému sumou 981,00 Eur a žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni
náhradu trov konania (aj odvolacieho) vo výške 981,00 Eur do 15 dní od doručenia tohto uznesenia,
k rukám právneho zástupcu žalobkyne. Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník, s poučením o možnosti
podať sťažnosť.

2. Žalovaný dňa 04.02. 2019 podal na súd 1. inštancie sťažnosť, kde uviedol že nesúhlasí s uplatnenou
náhradou trov právneho zastúpenia a trovy považuje za neprimerane vysoké z nasledovných dôvodov:
Podľa ust. § 251 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporová poriadok (ďalej len ,,CSP“) „Trovy konania
sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti
s uplatňovaním alebo bránením práva.“ Podľa ust. § 257 CSP „Výnimočne súd neprizná náhradu trov
konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.“ Podľa ust. § 264 ods. 1 CSP „Ak možno hodnotu
nárokov alebo hodnotu, ktorá má byť základom na výpočet súdneho poplatku zistiť len s nepomernými
ťažkosťami alebo ak ju nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojho odhadu.“ Podľa ust. § 264
ods. 2 CSP „Rovnako sa postupuje aj vtedy, ak hodnotu podľa odseku 1 síce možno zistiť znaleckým
posudkom avšak náklady na jeho vypracovanie sú v zjavnom nepomere k predmetu sporu...“ Vo vyššie
uvedených ustanoveniach CSP je vyjadrená záujmová zásada a zásada proporcionality medzi výškou
vymáhanej čiastky a trovami konania. Uvedené ustanovenia vychádzajú z niekoľkých koncepčných
zmien oproti úprave trov konania zakotvenej v zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v
znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorých cieľom je len zjednodušenie a zefektívnenie
predchádzajúcej právnej úpravy. Zásada proporcionality vyjadrená v ust. § 150 ods. 1 OSP podľa ktorého
„Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo
sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania,
uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol
tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.“ je aplikovateľná aj za účinnosti novej právnej úpravy zakotvenej
v CSP. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 21.
mája 2014, sp. zn.: I. ÚS 759/2013-20 v ktorom konštatoval, že „ustanovenie § 150 ods. 2 OSP je
ustanovením s tzv. relatívne neurčitou hypotézou ponechávajúcou na zvážení súdu, či trovy konania
sú voči uplatnenej pohľadávke neprimerané, resp. čo vôbec pod neprimeranosťou treba rozumieť. Ide
teda o také ustanovenia, ktoré dáva relatívne široké medze pre sudcovské uváženie, resp. sudcovský

zmysel pre spravodlivosť.“ Žalovaný má za to, že napriek tomu, že CSP explicitne neustanovuje vyššie
vyjadrený právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky je potrebné ho rešpektovať a aplikovať
aj na predmetné 3 konanie v súlade s čl. 2 CSP podľa ktorého „Právna istota je stav, v ktorom každý
môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou
najvyšších súdnych autorít...“ Žalovaný má za to, že napriek čiastočnej zmene právnej úpravy týkajúcej
sa náhrady trov konania, vyššie uvedené právne zásady týkajúce sa rozhodovania o trovách spolu s
predmetnou judikatúrou je nevyhnutné aj za súčasného právneho stavu aplikovať a rešpektovať, pretože
zmeny úpravy náhrady a platenia trov v CSP podľa dôvodovej správy k CSP tieto inštitúty len systémovo
zjednodušujú a prispôsobujú charakteru sporového konania.
Cieľom súdneho konania má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať
záujem na vedení konania z hľadiska odmeny advokáta. Žalovanému sa javí ako neúčelné uplatnenie
si trov právneho zastúpenia za úkony v priznanom rozsahu za ich vykonanie, navyše s ohľadom na
právnu aj skutkovú jednoduchosť predmetu konania. Žalovaný má zároveň za to, že preskúmaním
účelnosti uplatneného nároku v tejto časti sa tunajší súd opomenul zaoberať. Žalovaný ďalej poukazuje
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 4 M Cdo 21/2009 zo dňa 25.02.2010,
v ktorom sa konštatuje, že „súd rozhodujúci o trovách je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených
trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania v spore. Účelnosť je vlastnosť procesu
spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza
zo zákonných dôvodov a neprekračuje medze. Je preto potrebné rozlišovať medzi právom účastníka
na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú právnu pomoc. Trovy konania
potrebné na účelné vynaloženie alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj
keď účastník má právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba
posudzovať samostatne.“ „Neprimeranosťou nemožno rozumieť iba zjavný nepomer medzi výškou
uplatnenej drobnej pohľadávky a výškou trov konania, ale vôbec aj vznik trov konania, ktorých vznik
vo vzťahu k jednoduchosti sporu je ako taký neprimeraný“ (Uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp.
zn.: 7Co/347/2015 zo dňa 31.03.2016) Pre odôvodnenie rozhodnutia súdneho úradníka platia rovnaké
kritéria ako pre rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania. Z odôvodnenia musí byť zrejmé
a preskúmateľné, ako súdny úradník vyhodnotil účelnosť vynaložených trov. Je potrebné vyzdvihnúť
skutočnosť, že práve účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou ich priznania. Súdu prináleží
hodnotiť ako kritérium pre ich priznanie účelnosť, resp. nevyhnutnosť v spojitosti s uplatňovaním práv
a obranou strany sporu. Táto otázka je predmetom úvahy súdu, ktorá musí byť vždy dostatočným
spôsobom odôvodnená. Žalovaný má za to, že tunajší súd Uznesením bez potrebného odôvodnenia
Žalobcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 981,00 EUR, pričom tunajší súd sa pri
jeho vyčíslovaní žiadnym spôsobom v odôvodnení predmetného Uznesenia nevysporiadal s otázkou
účelnosti ich vynaloženia. Žalovaný má v kontexte vyššie uvedeného zároveň za to, že trovy konania
vzniknuté zastupovaním advokátom v takýchto právnych a skutkovo nenáročných veciach nemožno
považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade
zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania 4
advokátom v súdnom konaní. Žalobca sa síce mohol dať zastupovať v civilnom konaní advokátom,
avšak trovy s tým spojené nemožno považovať za trovy účelné.

3. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

4. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

5. Podľa § 250 ods. 1/, 2/ CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je
súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

6. Právna zástupkyňa žalobkyne sa k sťažnosti nevyjadrila.

7. Súd má zato, že v uznesení č.k. 4Csr/1/2016 - 144 zo dňa 17.01. 2019 je správne vyčíslená výška
trov, ktorú má žalovaný zaplatiť žalobkyni. Vyšší súdny úradník k sťažnosti uviedol, že pri rozhodovaní
o výške náhrady trov žalobkyne posudzoval realizáciu toho - ktorého úkonu jednotlivo a s primeranou
citlivosťou vo vzťahu práve k princípu účelnosti trov vynaložených žalobkyňou v danom spore, pričom
každý z úkonov, za ktorý si žalobkyňa uplatnila odmenu a k nemu sa viažucu náhradu hotových výdavkov,
vnímal za plne opodstatnený.

8. Súd preto sťažnosť žalovaného zamietol.

9. O trovách sťažnostného konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalobkyni, ktorá mala v
konaní plný úspech, trovy sťažnostného konania nevznikli a žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal,
nevzniklo právo na náhradu trov sťažnostného konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.