Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. september 2018

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 13Csp/46/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618203162
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Šulaj

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2018:6618203162.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Jánom Šulajom v spore žalobkyne: M. I., J. XX.XX.XXXX, Y. G.

V. F., XXX XX X., štátna občianka SR, v zastúpení JUDr. Vladimír Sidor, advokát, so sídlom Železničná
4/A, 920 01 Hlohovec, IČO: 42 256 593 proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 824 96 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 792 752, v zastúpení Advokátska kancelária
JUDr. Veronika Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, v konaní
o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500,- € s príslušenstvom s návrhom na
vydanie platobného rozkazu, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 500,- € v lehote troch dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, vo výške ako bude
rozhodnuté osobitným uznesením vyšším súdnym úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 12.07.2018 domáhala zaplatenia primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 500,- Eur s príslušenstvom, pričom uviedla, že dňa 12.11.2013 uzatvorila so
žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej
žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 1 500,- Eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splácať v 42

mesačných splátkach po 80,37 Eur, pri dojednanej ročnej úrokovej sadzbe 70,01 % a RPMN 69,72 %.
Celková čiastka, ktorú mala žalovaná vrátiť bola 3 375,54 Eur.

2. Žalobkyňa ďalej v žalobe uviedla, že Zmluva je v rozpore s právnou úpravou, najmä zákonom č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 129/2010 Z. z.“), teda že
zmluva neobsahuje náležitosti vyžadované zákonom, pričom absencia alebo nesúlad týchto náležitostí

so zákonom spôsobuje fikciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti Zmluvy.

3. Krajský súd Banský Bystrica rozsudkom zo dňa 17.01.2018, sp. zn. 15Co/247/2017 potvrdil rozsudok
Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 8Csp/79/2017, ktorý žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel. Súd
v rámci predmetnej zmluvy zistil najmä nasledovné nedostatky: absencia termínu konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru a termínov splátok istiny, výška úrokovej sadzby v rozpore s dobrými mravmi,
neprijateľná zmluvná podmienka - Dohoda o poskytnutí služby. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa

02.02.2018.

4. Podľa ustanovenia § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 129/2010 Z. z., spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne
uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právona primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

5. Žalobkyňa má za to, že sú dané všetky podmienky na priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia podľa citovaného ustanovenia. Vo veci totiž existuje
1. porušenie povinnosti veriteľom, ktorú povinnosť mu ukladá zákon č. 129/2010 Z. z.; konkrétne sa
jednalo o neuvedenie obligatórnych náležitostí do zmluvy o spotrebiteľskom úvere a v dôsledku toho
nedostatočné, resp. zavádzajúce informovanie spotrebiteľa o podmienkach poskytovaného úveru.

2. spotrebiteľ (žalobca) úspešne uplatnil na súde porušenie predmetných povinností, keďže o nich bolo
právoplatne (v prospech spotrebiteľa) rozhodnuté Rozsudkom.
3. príčinná súvislosť, pretože spotrebiteľ bol v predmetnom konaní úspešný práve v dôsledku toho, že
veriteľ (žalovaný) porušil právne predpisy a vyhotovil Zmluvu v rozpore s výslovným znením právnej
úpravy.

6. Škoda spotrebiteľovi nie len hrozila, ale reálne aj vznikla. Zásah do práv a majetkovej sféry žalobkyne
je pritom zrejmý z toho, že najskôr bola zo strany žalovaného zavedená (nepravdivo informovaná) o
podmienkach úveru, následne bola nútená plniť na účet žalovaného prostriedky na ktoré zo zákona
nemal žalovaný nárok a napokon bola žalobkyňa nútená podstúpiť súdne konanie za účelom ochrany
svojich práv, keďže žalovaný sa aj napriek svojmu nezákonnému postupu odmietol akýmkoľvek

spôsobom mimosúdne dohodnúť.

7. Uznesením č.k. 13Csp/46/2018 - 37 zo dňa 13.07.2018 súd vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k
žalobe. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.07.2018 a vykonateľnosť dňa 24.07.2018.

8. Písomným podaním zo dňa 18.07.2017 (č.l. 43-46) sa žalovaný k žalobe vyjadril, pričom uviedol,
že z formulácia zákonného ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. vyplýva, že zákon v
prvom rade vyžaduje postup podľa prvej vety (domáhanie sa ochrany svojho práva). Za predpokladu
úspešného uplatnenia porušenia práva môže prichádzať do úvahy úvaha o vzniku nároku na finančné
zadosťučinenie. Ako však uvádza v rozsudku sp. zn. 14Co91/2012 Krajský súd v Prešove, s ohľadom

na jeho (pozn. § 3 ods. 5 uvedeného zákona) neurčitú hypotézu a v záujme eliminácie jeho
možného zneužitia je nevyhnutné sledovať jeho účel, ktorým je nastolenie rovnováhy zmluvných strán,
pričom posudzovanie každého nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je vecou
individuálnych skutkových zistení. Poskytovanie právnej ochrany v dôsledku porušenia práv strán v
spore má však byť vyvážené, čo teda znamená aj posúdenie, či účel sledovaný zákonom sa dosahuje

vyslovením neplatnosti zmluvnej podmienky, celej odplaty za úver alebo nad rámec toho aj záverom o
vzniku nároku na primerané finančné zadosťučinenie. Z podanej žaloby nevyplývajú žiadne skutkové
okolnosti, ktoré by preukazovali nutnosť priznania finančného zadosťučinenia ako spôsobu zavŕšenia
ochrany spotrebiteľa. Jeho vznik nie je automatický, ako to tvrdí žalobca; naopak, vznik tohto nároku
treba chápať ako prostriedok završujúci ochranu spotrebiteľa za situácie, kedy to okolnosti vyžadujú.

Údaj o konečnom termíne splatnosti úveru zákon č. 129/2010 Z.z. nevyžaduje, a to dôvodu, že by išlo
o postup v rozpore s únijným právom. Z tohto dôvodu ani nemôže byť úver bezúročný. Najvyšší súd
SR v uznesení sp.zn. 3Cdo 146/2017 uviedol : „To však nič nemení na tom, že zásada konformného
výkladuvyžaduje,abysasúdypriinterpretáciivnútroštátnehoprávausilovalidospieťkriešeniu,ktoréjev
súladesúčelomsledovanýmsmernicouazaručujejejúplnúúčinnosť(pozribližšierozsudokEurópskeho

súdneho dvora C-212/07, bod 110).“ Ohľadne dôsledku v podobe bezúročnosti úveru Súdny dvor EÚ
vo veci C-42/15 vo výroku 4 vyslovil podstatnú vec: „Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v
tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v
prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice,
táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej

neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.“ Ak by sa mala
uvádzať konečná splatnosť, potom by v zákone bola uvedená. Zosúladenie právneho textu zákona č.
129/2010 Z.z. s únijným právom od 01.05.2018 potvrdzuje, že ide o znenie v súlade s únijným právom.
Znenie zákona do 30.04. 2018 je preto potrebné vykladať tak, aby sa dosiahol rovnaký účinok. Toto
uviedol Najvyšší súd SR v citovanom uznesení. Rovnako je spornou skutočnosťou aj to, či má žalovaný

pre účely tohto konania zodpovedať za to, že po uzavretí zmluvného vzťahu so spotrebiteľom bolo
nejaké ustanovenie posúdené ako neplatné, ak v čase jeho uzavretia vychádzal z toho, že jeho postup
zákonu neodporuje. Žiadnym rozhodnutím nebolo v čase uzavretia zmluvy posúdené, že žalovaný
porušil zákon ohľadne výšky odplaty či uzavretím dohody o poskytnutí služby. Odkazovať na dátumovoneskoršie rozhodnutia ako je zmluva samotná je skresľujúce a zavádzajúce. Žalovaný poukazuje
na pripojené závery z výsledkov kontrolnej činnosti štátnych orgánov, ktoré sa zaoberali obsahom
zmluvy a nekonštatovali porušenie zákona. Žalovaný napáda vecnú dôvodnosť uplatňovaného nároku

na primerané finančné zadosťučinenie. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie
ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom,
ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na
ďalšie konanie bez porušovania základného práva (viď IV. ÚS 210/04). Žalobkyňa sa podľa rozsudku
žiadneho pojednávania nezúčastňovala, rovnako netvrdila a rovnako ani teraz neuvádza, že pociťovala

ujmu či diskomfort spojený s podaním žaloby. Vzhľadom na obsah plnej moci je vôbec otázne a
nepreukázané, že s ohľadom na opakované uzatváranie zmluvných vzťahov z jej strany s viacerými
subjektmi nastal taký stav, aby odôvodňoval priznanie žalovaného nároku.

9. Žalovaný napáda aj výšku požadovaného nároku. V žalobe absentuje uvedenie akýchkoľvek
skutočností.

10. Uznesením č.k. 13Csp/46/2018-61 zo dňa 26.07.2018 súd vyzval žalobkyňu na vyjadrenie sa k
vyjadreniu žalovaného k žalobe. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.08.2018 a vykonateľnosť
dňa 20.08.2018.

11. Súd vykonal vo veci dokazovanie prečítaním rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k.
8Csp/79/2017-92 (č.l. 4-18), rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 15Co/247/2017-138 (č.l.
19-24), inšpekčných záznamov (č.l. 50-54; 55-58) a zistil tento skutkový stav:

12. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 8Csp/79/2017 - 92 (č.l. 4-18) bol žalovaný zaviazaný

zaplatiť žalobkyni sumu 1 750,- Eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 750,- Eur
od 26.10.2016 až do zaplatenia a náhradou trov konania v plnom rozsahu. Predmetný rozsudok bol
rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 15Co/247/2017-138 (č.l. 19-24) potvrdený.

13. Z odôvodnenia vyššie uvedených rozsudkov, najmä rozsudku krajského súdu č.k.

15Co/247/2017-138 v bodoch 11, 12 a 13 vyplýva, že:

14. Bod 11.: „Okresný súd správne ustálil, že Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi nie je
súčasťou zmluvy. Aj v zmysle rozhodnutia súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, konkrétne body 39,
40, 41, 44 a 45 v spojení s bodom 26 rozhodnutia, z ktorých vyplýva, že „nebráni tomu, aby členský

štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere, ktorá patrí do
pôsobnosti smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne, musí byť podpísaná zmluvnými stranami
a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy uvedené
v článku 10 ods. 2 tejto smernice. Potom, ak zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje na platnosť
zmluvy o spotrebiteľskom úvere písomnú formu, pričom v tejto podobe musia byť obsiahnuté všetky

jej náležitosti, v zmysle aktuálnej judikatúry slovenských súdov (ako aj Súdneho dvora) je podmienka
písomnosti, a teda platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, resp. uvedenia podstatných náležitostí
do zmluvy, splnená len vtedy, ak je osobitne podpísaná zmluvnými stranami. NS SR v uznesení zo
dňa 30.11.2011 sp.zn. 2 Cdo/245/2010, vyslovil názor, že ak nie sú obchodné podmienky podpísané,
dojednania, ktoré sú v nich obsiahnuté - ak im zákon povinne ukladá písomnú formu - sú pre absenciu

tejto predpísanej formy neplatné. Uvedený názor je aplikovateľný aj v danom prípade.“

15. Bod 12.: “ Správny je aj názor súdu v časti označenia úrokovej sadzby za odporujúcu dobrým
mravom. Hoci bola zmluva uzatvorená v roku 2013, nič to nemení na skutočnosti, že spadá pod
režim Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch. Ust. § 52 ods. 2 tretej vety

Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa
vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (viď. rozhodnutie
NS SR z 21.04.2015, sp. zn. 3MCdo/14/2014).“

16. Bod 13.: „Žalovaný napáda závery súdu o neprijateľnosti Dohody o poskytnutí služby, pričom tvrdí,
že závery súdu sú predčasne a neúplné. Súd celkom jasne a zrozumiteľne poukázal na neprijateľnosť
tejto dohody, pričom poukázal aj na iné rozhodnutia súdov SR. Súd správne poukazuje na to, že „služby“
vyplývajúce z dohody sú spotrebiteľovi vnútené, o ktoré spotrebiteľ vôbec nepožiadal a v skutočnosti muneboli ani dodané. Taktiež prostredníctvom dohody žalovaný umelo znižuje výšku poskytnutého úveru,
z čoho následne vyplýva aj podhodnotenie výšky RPMN. Dohoda nebola individuálne dojednaná, túto
skutočnosť žalovaný v konaní nepreukázal, samotný podpis nie je dôkazom individuálneho dojednania.

V tejto súvislosti poukazuje žalobkyňa na viaceré rozhodnutia súdov, kde o identickej „Dohode o
poskytnutí služby“ prijali súdy rovnaký záver, že ide o neprijateľnú a neplatnú podmienku zmluvy.“

17.ZInšpekčnéhozáznamuzodňa16.10.2009(č.l.50-54)azInšpekčnéhozáznamuzodňa31.05.2011
súdzistil,žekontrolaZmluvyorevolvingovomúvereč.8200062557,ktorejsapodanážalobatýkanebola

predmetom kontroly.

18. Podľa § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

19. V zmysle zákonného ustanovenia § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z.z. vyplýva,
že spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom, resp. osobitnými predpismi má právo na primerané zadosťučinenie od toho kto, ktorý za
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými zákonmi zodpovedá. Z

právoplatných rozhodnutí súdov (sp. zn. 8Csp/79/2017, 15Co/247/2017) vyplýva, že žalobca sa ako
spotrebiteľ právoplatne úspešne domohol svojho práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré
bolo založené na porušení práva spotrebiteľa pri súčasnom nedodržaní povinností poskytovateľa úveru
z hľadiska dodržania obsahových náležitostí zmluvy o revolvingovom úvere, nedodržania podmienky
písomnosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy a neprijateľnosti dohody o poskytnutí služby. Žalobca sa

domohol svojho práva na vydanie bezdôvodného obohatenia v súdnom konaní potom čo takéto
konanie inicioval a úspešne mu právo bolo priznané, pričom čelil taktiež odvolaciemu konaniu, keďže
žalovaný jeho právo neuznával a prvostupňový rozsudok napadol odvolaním. Z textu vyššie uvedeného
zákonného ustanovenia vyplýva, že základným predpokladom pre priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia je úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom

čo žalobca spĺňa, keďže v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia pri prejudiciálnom posúdení
viacerých porušení práv tak čo sa týka obsahových náležitostí zmluvy, jej písomnej formy ako aj
neprijateľných podmienok splnil. Je nutné súhlasiť s názorom vysloveným žalovaným ohľadom priznania
primeraného finančného zadosťučinenia v tom, že takéto priznanie by nemalo byť automatické a malo
by byť založené na individuálnych okolnostiach toho ktorého prípadu. Okrem formálnej podmienky

vyžadovanej zákonom, a to úspešné porušenie práva alebo povinností má súd za to, že sú taktiež
dôvody na strane žalobcu, ktoré vzhľadom na individuálnu povahu jeho sporu priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia odôvodňujú. Pri právoplatnom konštatovaní porušenia práva žalobcu, ktoré
bolovyššiesúdompopísanéjepotrebnézohľadniťskutočnosť,žežalovanýkreparáciivzniknutéhostavu
neprikročil. Žalobca sa musel svojho práva na vydanie bezdôvodného obohatenia domáhať súdom,

keďže žalovaný neplnil dobrovoľne a iniciovať súdne konanie jednak na súde prvého stupňa a následne
čeliť odvolaciemu konaniu. Súdnych rozhodnutiach boli konštatované viaceré porušenia práva tak vo
vzťahu k absencii náležitostí úverovej zmluvy k nedodržaniu písomnej formy, ako aj k neprijateľnosti
zmluvy o poskytnutí služby. Je potrebné taktiež konštatovať, že porušenie práva žalobcu nielenže
bolo spôsobilé privodiť mu ujmu ako spotrebiteľovi, ale takúto ujmu mu aj privodilo, keď spotrebiteľ

nad rámec svojich povinností uhradil celkovo sumu 1 750,- € v ohraničenom časovom období čo na
jeho strane znamenalo v tomto období ekonomickú ujmu minimálne v nemožnosti týmto finančnými
prostriedkami nakladať. Naviac jediným zákonným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané
finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti zákon nevyžaduje pre vznik tohto práva,
abyspotrebiteľovibolavôbecspôsobenáujma.Sumu500,-€súdpovažujezaprimeranázadosťučinenie

v pomere k sume, ktorú žalovaný pre porušenie zákonných povinností titulom bezdôvodného obohatenia
vo výške 1 750,- € prijal. Zadosťučinenie vo výške 500,- € predstavuje cca 30 % zo sumy, ktorá bola
žalobcom žalovanému bezdôvodne zaplatená.

20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.22.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, súd jej preto priznal právo na náhradu trov konania vo v celosti.
O výške náhrady trov konania už nie je potrebné samostatne rozhodovať, nakoľko žalovanej žiadne
trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984

37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno

meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným

skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatnéspoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré
subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý

spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa

ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.