Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. január 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 16P/60/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4218200418
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Nagyová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4218200418.4

Rozhodnutie

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: O.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., M. XXXX/X, prechodne bytom: D. R., B. XXXX/XX, v konaní zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: matka Z.
N., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., prechodne bytom: D. R., B. XXXX/XX, otec O. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. R., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, určenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd maloleté dieťa: O. C., nar. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke od 31.01.2018
a otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 90 eur mesačne od 31.01.2018,
vždy do 15-teho dňa v mesiaci toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc vykonateľnosťou
rozsudku.

II. Zročné výživné za obdobie od 31.01.2018 do 31.01.2019 vo výške 930 eur súd p o v o ľ u j e otcovi

splácať v splátkach vo výške 310 eur mesačne spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania s
tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

III. Obaja rodičia b u d ú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

IV. Súd u p r a v u j e styk otca s maloletým O. C. tak, že otec má p r á v o sa s maloletým stýkať
každý párny víkend v mesiaci, v sobotu od 9.00 hod. do 19.00 hod. tak, že si dieťa prevezme u matky
v mieste bydliska matky a dieťa matke odovzdá v mieste bydliska matky.

V. Matka je p o v i n n á maloleté dieťa na styk riadne pripraviť.

VI. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka - matka maloletého dieťaťa sa návrhom doručeným Okresnému súdu Komárno dňa
31.01.2018 domáhala zverenia maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti a určenia výživného vo
výške 180 eur mesačne, pretože s otcom mal. dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti. Všetky záležitosti
týkajúce sa dieťaťa, zabezpečuje ona, otec na mal. dieťa neprispieva.

1.1 Vec bola postúpená Okresnému súdu Nové Zámky ako miestne príslušnému súdu dňa 18.06.2018.

2. Súd pojednával v neprítomnosti otca podľa § 31 CMP, ktorý návrh prevzal dňa 14.04.2018 a doručenie
predvolania mal vykázané dňa 21.12.2018 podľa § 106 ods. 3 CSP. Súd doručoval predvolanie otcovi
mal. dieťaťa i na adresu zistenú cestou REGOB Banská Bystrica, t. j. Mestský úrad Nové Zámky s
tým, že zásielka sa súdu vrátila s tým, že si ju adresát neprevzal v odbornej lehote dňa 03.01.2019.

Súd doručoval predvolanie otcovi mal. dieťaťa i na adresu oznámenú matkou mal. dieťaťa, z ktorej sa
zásielka vrátila s tým, že adresát je neznámy dňa 12.12.2018.3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a oboznámením predložených listinných dôkazov: rodný
list mal. dieťaťa, , príjmové a pokladničné doklady o úhradách nájomného a zistil tento skutkový a právny

stav.

4. Matka mal. dieťaťa vo svojej výpovedi uviedla, že s otcom mal. dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti
viac ako 3 roky, pretože keď mal. dieťa nastúpilo do MŠ, zostali na Slovensku. Predtým žili s otcom
dieťaťa v Rakúsku, kde pracovala ako umývačka riadu a zarobila 1 400 eur v čistom. Otec dieťaťa je

kuchár a počas ich spolužitia zarábal 1 800 eur. Podľa jej názoru je jeho príjem minimálne 1 400 eur.
Žiadne výdavky na ubytovanie a stravu nemá, pretože to poskytuje zamestnávateľ. Otec mal. dieťaťa
má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči A. C. nar.XX.XX.XXXX vo výške 150 eur mesačne. Otec dieťaťa
si dobrovoľne vyživovaciu povinnosť neplní, za posledné dva roky poslal dvakrát 100 eur, preto bola
nútená aj podať návrh na zverenie dieťaťa a určenie výživného. Výdavky na mal. dieťa pozostávajú z
mesačných platieb: obedy 30 eur, družina 12 eur, s tým, že dieťa je žiakom 1 ročníka ZŠ na ulici G.

Bethlena. Navštevuje záujmové krúžky v škole, ktoré sú neplatené. Chcela by, aby dieťa chodilo na
doučovanie z anglického jazyka a na nejaký šport, na čo však doteraz nemala finančné prostriedky.
Dieťa je evidované v očnej ambulancii od 3 rokov a min. náklady na okuliare sú 2x do roka 80 eur (50 eur
rám a 30 eur sklá). Na kontroly chodievajú dvakrát do roka a zrak sa dieťaťu zlepšuje a preto je potrebné
vymieňať sklá. Býva v spoločnej domácnosti s mal. dieťaťom a jej priateľom, ktorý pracuje na dohodu

a jeho príjem je 205 eur s tým, že počas víkendov si privyrába ako SBS, mesačne podľa potreby, max.
200 eur. Nájomné uhrádzajú na polovicu. Otec mal. dieťaťa chodí na Slovensko 2x do roka podľa toho,
aké má turnusy, zimná a letná sezóna, letná sezóna začína v júni a končí začiatkom októbra a zimná
začína v decembri a končí v marci. Nemala výhrady voči tomu, aby sa otec s mal. dieťaťom stretával,
avšak navrhla upraviť styk presne, pretože, keď mu dieťa dala a zobrala mu ho v júni 2018 v piatok na

víkend, vrátil jej ho až v stredu. Nezobral ho ani do škôlky. Navrhla, aby sa otec s mal. dieťaťom stýkal
každý párny víkend v sobotu od 09.00 hod do 19.00 hod. tak, že si otec dieťa prevezme u nej v mieste
bydliska a dieťa jej odovzdá v mieste bydliska. Dieťa na styk riadne pripraví. Navrhla upraviť styk preto,
aby boli určené presné pravidlá. Ak si otec vyrieši bytovú otázku, nemá výhrady voči tomu, aby dieťa u
neho aj prespalo, ak bude vedieť, že sú to vhodné podmienky. Po vykonanom dokazovaní žiadala zveriť

dieťa do osobnej starostlivosti od 31.01.2018, otca zaviazať na platenie výživného vo výške 100 eur s
tým, aby zročné výživné bolo zaplatené v štyroch splátkach. Od podania návrhu otec zaplatil výživné vo
výške 150 eur. Zároveň žiadala upraviť styk otca s mal. dieťaťom v zmysle vyššie uvedeného návrhu.

5. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa po vykonanom dokazovaní navrhol maloleté dieťa zveriť do

osobnej starostlivosti matky od 31.01.2018 a otca zaviazať na platenie výživného vo výške 90 eur
mesačne od podania návrhu s tým, že navrhol upraviť styk v zmysle návrhu matky.

6. Matka mal. dieťaťa je zamestnaná od 12.11.2018 v spoločnosti ZODREX s. r. o. Nové Zámky, Zelená
4, kde pracuje ako operátor výroby a jej čistý mesačný príjem v zmysle predloženej výplatnej pásky za

mesiac 12/2018 bol 392,99 eur. Hrubá mzda 480 eur. Pracovný pomer v Hurbanove Základná škola
Hurbanovo ukončila po uplynutí doby určitej dňa 30.04.2018. Príjem matky za obdobie od augusta 2017
do januára 2018 bol 247,89 eur mesačne v zmysle potvrdenia zamestnávateľa. V mesiaci jún pracovala
v spoločnosti UNICORN s. r. o. Nové Zámky, Viničná 14 s dohodnutou minimálnou mzdou, kde ukončila
pracovný pomer, pretože nestíhala normy.

6.1 Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno mal súd preukázané, že matka mal.
dieťaťa bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie naposledy od 01.08.2018 do 12.11.2018.

6.2 ORPZ OOPZ Nové Zámky potvrdilo dňa 05.07.2017, že týmto dňom bola zo strany povinného O.

C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. R. uhradená čiastka vo výške 150 eur ohľadne zaostalého výživného
za mesiac apríl 2014 na mal. dieťa A. C., nar. XX.XX.XXXX oprávnenej, matke mal. dieťaťa.

6.3 Priateľ matky mal. dieťaťa uzavrel zmluvu o nájme bytu dňa 09.04.2018, v zmysle ktorej predmetom
nájmu je byt v D. R. na adrese B. XX, pozostávajúci z 3 izieb a prísl. podľa čl. I zmluvy. Podľa čl. II zmluvy,

byt môžu užívať O. C., Z. N. a O. C.. Zmluva je uzavretá na dobu určitú od 01.04.2018 do 31.03.2019
s výpovednou lehotou 2 mesiace, nájom za užívanie bytu je 280 eur a poplatky za služby spojené s
užívaním bytu 120 eur.6.4 Z lustrácie Sociálnej poisťovne mal súd preukázané, že otec mal. dieťaťa nie je evidovaný ako
zamestnanec. Nepoberá dávky v nezamestnanosti.

6.5 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky potvrdil súdu, že otec mal. dieťaťa nie je evidovaný
ako uchádzač o zamestnanie, nepoberá pomoc v núdzi ani štátne sociálne dávky.

7. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

8.Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

9. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.

10. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

11. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

12. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

13. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah

ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

16. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

17. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

18. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných

nákladov.

19. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Vyživovacia povinnosť rodičov
voči deťom predstavuje základný pilier celého systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom
tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti - deťom.

Právo dieťaťa na výživu voči rodičom vzniká jednoznačne najneskôr narodením. Plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy
nastanetakýtoprávnystavzávisíodokolnostíkonkrétnehoprípadupričommedzirozhodujúcefaktoryna
strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávaťprácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové potreba a podobne. Súhrnne možno konštatovať, že
dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Povinnosť
rodičov vyživovať svoje deti existuje ako podporný prostriedok výživy po celú dobu života subjektov

tohto právneho vzťahu. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a nie až
na základe rozhodnutia súdu. Povinnosť prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou
obidvoch rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je
povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zásadne trvá po celú dobu prípravy dieťaťa na budúce povolanie
pokiaľ je táto doba spoločensky odôvodnená. Tak je tomu vtedy, keď sa dieťa pripravuje na svoje budúce
povolanie a pokračuje vo vysokoškolskom štúdiu, ktoré nadväzuje na štúdium stredoškolské. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádza z kritéria schopností, možností a majetkových pomerov
rodičov s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Výživou dieťaťa na ktoré obidvaja
rodičia prispievajú sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre

všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Potreby dieťaťa sú odstupňované jeho vekom, telesnou a
duševnou vyspelosťou, zdravotným stavom a spôsobom prípravy na budúce povolanie. Pri rozhodovaní
o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny pomerov účastníkov, ku ktorým došlo
do predchádzajúcej úpravy a musí tiež prihliadnuť na vývoj životných nákladov za celé obdobie, ktoré
uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust.

§ 78 ods. 3 Zákona o rodine. Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé predovšetkým od jeho veku,
zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie,
od hodnoty jeho majetku, prípadne výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované
schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené sú odôvodnenými
lenbežnépotrebydieťaťa,ktorénepresahujúobvyklúzákladnúmieruvšetkýchpotriebnevyhnutnýchpre

život kultúrneho človeka. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové
možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nie len ich subjektívnymi
vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru.

20.Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že návrh matky je dôvodný. Súd mal jednoznačne

preukázané a výpoveďou matky potvrdené, že výchovu mal. dieťaťa zabezpečuje matka, pretože s
otcom dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti od obdobia, ako dieťa nastúpilo do materskej školy,
to je viac ako 3 roky. Matka s mal. dieťaťom býva v spoločnej domácnosti s priateľom v Nových
Zámkoch, v zmysle uzatvorenej nájomnej zmluvy od apríla 2018. Z týchto dôvodov súd maloleté dieťa
zveril do osobnej starostlivosti matke od podania návrhu. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine na

rozdiel od rozhodnutia o výživnom, môže rozhodnutie o zverení do osobnej starostlivosti smerovať
len do budúcnosti (nie spätne). Výnimkou je prípad, ak bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti
predbežným opatrením. Keďže v danej veci dieťa predbežným opatrením do osobnej starostlivosti
matke zverené nebolo, súd rozhodol o zverení mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti matke od podania
návrhu. Zastupovať a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Súd zaviazal otca prispievať na

výživu maloletého dieťaťa sumou 90 eur mesačne, vzhľadom na nevyhnutné výdavky mal. dieťaťa. Súd
uznal výdavky na mal. dieťa, ktoré pozostávajú z mesačných platieb na obedy v škole 30 eur, družina
12 eur. Jednorazových výdavkov ZRPŠ 20 eur a školské potreby v priemere 5 eur. Okrem toho sú to
bežné výdavky na stravu, ošatenie a hygienické potreby vzhľadom na vek mal. dieťaťa. Mal. dieťa je
evidované v očnej ambulancii od troch rokov a minimálne náklady na okuliare 2x do roka sú 80 eur.

Náklady na bývanie pripadajúce na mal. dieťa, v zmysle nájomnej zmluvy, vo výške 130 eur. Pri určení
výživného súd vychádzal z vyjadrenia matky, v zmysle ktorého príjem otca, ktorý nie je evidovaný ako
zamestnanec v Slovenskej republike, vzhľadom na jeho ukončený študijný odbor - kuchár a prácu v
zahraničí i predtým, jeho príjem predstavuje minimálne sumu 1 100 eur. Ak otec mal. dieťaťa nie je
povinný uhrádzať náklady na stravu a ubytovanie, tak ako to súdu potvrdila matka, ktorá predtým žila

v spoločnej domácnosti s otcom, z uvedeného príjmu bude otec schopný bez akéhokoľvek ohrozenia
zaplatiť určené výživné vo výške 90 eur s tým, že súd zohľadnil i ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca
voči mal. dieťaťu A. C., nar. XX.XX.XXXX vo výške 150 eur. Pri určení výživného súd vychádzal i zo
samotného vyjadrenia otca na pojednávaní dňa 12.06.2018, kde rodičia zhodne uviedli, že sú schopní
sa dohodnúť a otec bude platiť výživné vo výške 90 eur mesačne od 31.01.2018 s tým, že žiadal, aby

zaostalé výživné mohol splácať v splátkach po 10 eur mesačne. Ak otec dieťaťa bude platiť výživné vo
výške 90 eur mesačne a alikvotnou čiastkou prispeje i matka, po zohľadnení každodennej starostlivosti
minimálne vo výške 30 eur, z uvedenej sumy bude matka schopná pokryť nevyhnutné výdavky na mal.
dieťa vzhľadom na jeho vek a potreby.Zročné výživné za obdobie od 31.01.2018 do 31.01.2019 vo výške 930 eur, ktoré pozostáva z výživného
za mesiace január 2018 až január 2019 vo výške 1 080 eur, od ktorej súd odpočítal zaplatené výživné vo
výške 150 eur. Súd povolil zročné výživné otcovi splácať v splátkach vo výške 310 eur mesačne podľa

§ 232 CSP s tým, že i uvedenú sumu bude otec schopný z príjmu zaplatiť bez akejkoľvek ujmy s tým, že
otec mal vedomosť o prebiehajúcom konaní a bolo jeho povinnosťou platiť riadne výživné, minimálne vo
výške, s ktorou súhlasil, t. j. 90 eur tak, aby nevzniklo zročné výživné alebo si uvedenú sumu šetriť, aby
bol schopný zročné výživné zaplatiť v splátkach, keďže v podstate v priebehu roka od podania návrhu
zaplatil výživné len vo výške 150 eur. Nebolo by v súlade so zákonom umožniť otcovi splácať výživné

splácať v splátkach po 10 eur vzhľadom na jeho ľahostajný prístup k plneniu si zákonných povinností
rodiča, a to platenie výživného.

21. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

22. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť sa na o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

23. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom,

podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

24. Citované ustanovenie § 25 Zákona o rodine je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k ustanoveniu §
24, keďže sa dotýka len jedného prvku rodičovských práv, a to styku s maloletým dieťaťom. Rozhodnutie

o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské
práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti.
Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv
a povinností, najmä sústavného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa, nie je pozbavený práva dieťa
vychovávať. Je na ňom, aby využíval aspoň obmedzené možnosti na to, aby aj pri nedostatku príležitostí

na sústavné výchovné pôsobenie mal na výchovu dieťaťa vplyv. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie
čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na
výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je
osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
výchovy, je najmä to, aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju rolu vo výchove dieťaťa uplatňoval len

pozitívnym a nie aby maril výsledky výchovy dieťaťa rodičom, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej
starostlivosti. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby
so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom,
a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi (R 96/1967).

25. Podľa čl. 41 ods. 4 ústavy starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na
rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov
odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Rodičovské práva a povinnosti patria
obidvom rodičom. Ak rodičia žijú v manželstve, predpokladá sa, že svoje deti vychovávajú v zásade
na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletých detí. Zákon o rodine úpravu výkonu rodičovských

práv a povinností rieši v určitých špecifických situáciách osobitne, tak ako to predpokladá čl. 51 ods.
1 ústavy. Zákon o rodine preferuje dohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (§ 24
ods. 2, § 25 ods. 1, § 35 a § 36 ZR). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv,
rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. Ústavný súd už
vo svojom rozhodnutí sp. zn. PL. ÚS 26/05 vyslovil právny názor, že právna úprava styku rodičov s ich

maloletými deťmi nevedie k obmedzeniu práv rodičov, ale práve naopak, prostredníctvom tejto úpravy
sa prispieva k ich garancii, a preto nemôže byť v nesúlade s čl. 41 ods. 4 ústavy (uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 31. marca 2010, č. k. I. ÚS 120/2010-15).26. Podľa čl. 5 Základných zásad Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom
pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa sa zohľadňuje najmä

a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do

duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do

rodičovských práv a povinností.

27. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadenia,
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že aj keď záujmy detí a rodičov
majú byť v rovnováhe, zvrchovaný záujem dieťaťa môže podľa okolností konkrétneho prípadu prevážiť
nad záujmom rodiča, pričom posúdenie proporcionality spočíva na vnútroštátnych súdoch, ktoré sú v
bezprostrednom kontakte so zúčastnenými stranami (vec Elsholz proti Nemecku).

28. Ak súd rozhoduje o úprave styku rodičov s dieťaťom, musí zohľadniť tú skutočnosť, že obidvaja
rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa zásadne v rovnakej miere, tomu zodpovedá aj právo
dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov. Ak teda súd zverí do osobnej starostlivosti jedného z rodičov,
potom by malo byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bola táto zásada
čo najviac naplnená (nález Ústavného súdu ČR z 15. marca 2016, sp. zn. III. ÚS 2298/15).

29. Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva
všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do
osobnej starostlivosti. Je na ňom, aby využíval aspoň obmedzené možnosti na to, aby aj pri nedostatku
príležitosti na sústavné výchovné pôsobenie mal na výchovu dieťaťa vplyv. Jedným z prostriedkov

na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie
citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča je najmä, aby pri styku s
maloletým dieťaťom svoju rolu vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym spôsobom a v intenciách
§ 30, ako aj čl. 29 Dohovoru o právach dieťaťa a nie aby maril výsledky výchovy dieťaťa rodičov,

ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej
starostlivosti je okrem iného, aby vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým
dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi (R 96/1997).

30. Súd na návrh matky upravil styk otca s mal. dieťaťom, tak ako je uvedené vo výroku rozsudku

vzhľadom na to, aby boli presne určené podmienky na styk otca s mal. dieťaťom, ktorý má rovnako právo
podieľať sa na výchove a starostlivosti o mal. dieťa a zabezpečovať jeho zdravý vývoj. Pri úprave styku
súd vychádzal z vyjadrenia matky, ktorá nemala žiadne výhrady voči styku otca s mal. dieťaťom, avšak
navrhla ho upraviť z toho dôvodu, aby mali rodičia presne určené podmienky na realizáciu styku, aby
nedochádzalo k tomu, že otec matke dieťa nevráti po víkende, prípadne ho nepripraví do školy a pod.

S poukazom na to, že otec sa pojednávania nezúčastnil, v čase rozhodovania súdu, súd vychádzal z
podmienok, ktoré mal preukázané a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. V prípade
vzniku iných podmienok na strane rodičov, je na rodičoch, aby sa dohodli, prípadne podali návrh na
úpravu styku.

31.O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).