Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. október 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/437/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1406220019
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1406220019.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov

JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Valérie Kleinovej v právnej veci navrhovateľov: 1/ O. R., H. XX, Z.,
2/ E. R., H. XX, Bratislava, obaja zastúpení advokátkou JUDr. Janou Polakovičovou, Mickiewiczova
6, Bratislava, proti odporcovi: V. R., B. XX, Z., zastúpenému FUTEJ & Partners, s.r.o., Radlinského 2,
Bratislava, IČO: 35 955 341, o určenie neplatnosti darovacej zmluvy a iné, na odvolanie odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 18C/67/2006 - 360, zo dňa 25.3.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti mení tak, že návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že darovacia zmluva V-XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX
(podľa LV XXX pre katastrálne územie Z. - mestská časť X.) uzavretá darcami N. R., nar. XX.XX.XXXX

a V. R., nar. XX.XX.XXXX, obidvaja bytom B. XX, Z. a obdarovaným V. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.
XX, Z., ktorej predmetom je 1/2 podiel na nehnuteľnosti - rodinnom dome so súpisným číslom XXXX,
nachádzajúcim sa na B. ul. XX v Z., postavenom na parcele č. XXX a parcely č. XXX o výmere XXX
mX - zastavané plochy a nádvoria, zapísanej na LV XXX v katastrálnom území X., okres Z. IV, obec Z.
- mestská časť X., je neplatná. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. Rozhodol, že o náhrade trov konania
rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení uviedol, že právny predchodca navrhovateľov E. R., nar. XX.XX.XXXX, sa domáhal
určenia neplatnosti darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 02.07.2004, medzi darkyňou N. R., zomrelou
dňa XX.XX.XXXX a odporcom V. R., nar. XX.XX.XXXX, B. XX, Z., predmetom ktorej bol prevod 1/4
spoluvlastníckeho podielu rodinného domu nachádzajúcom sa v Z. na B. ul. XX, zapísanej na LV č. XXX,
katastrálne územie X. (ďalej len „darovacia zmluva“) na tom základe, že nebohá matka N. sa asi rok pred
svojou smrťou liečila na demenciu a dôsledkom tejto choroby nebola schopná posudzovať následky
svojho konania. Právny úkon, ktorým previedla svoj spoluvlastnícky podiel na odporcu preto považoval

v zmysle § 38 Obč. zák. za neplatný.

Uznesením č.k. 18C/67/2006-225 zo dňa 28.09.2012, súd prvého stupňa pripustil zmenu žalobného
petitu spočívajúcej v určení, že: 1/ darovacia zmluva je neplatná, 2/ V. R. nar. XX.XX.XXXX, B. XX,
Z., nenadobudol vlastníctvo k 1/2 podielu na nehnuteľnosti - rodinnom dome so súpisným číslom
XXXX nachádzajúcim sa na B. ul. XX v Z. postavenom na parcele č. XXX a parcely č. XXX o výmere
XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria zapísanej na LV XXX v katastrálnom území X., okres Z.

IV, obec Z. - mestská časť X., 3/ V. R. nar. XX.XX.XXXX, B. XX, Z. nie je vlastníkom 1/2 podielu
na nehnuteľnosti - rodinnom dome so súpisným číslom XXXX nachádzajúcim sa na B. ul. XX v Z.
postavenom na parcele č. XXX a parcely č. XXX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria
zapísanej na LV XXX v katastrálnom území X., okres Z. IV, obec Z. - mestská časť X., 4/ N. R. bolaku dňu smrti, t.j. ku dňu XX.XX.XXXX bezpodielovou spoluvlastníčkou 1/2 podielu na nehnuteľnosti
- rodinnom dome so súpisným číslom XXXX nachádzajúcim sa na B. ul. XX v Z., postavenom na
parcele č. XXX a parcely č. XXX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria zapísanej na

LV XXX v katastrálnom území X., okres Z. IV, obec Z. - mestská časť X.. Vychádzal zo zistenia, že
podľa výpisu z LV č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX, vedeného Správou katastra pre hlavné mesto SR
Bratislavu, bol odporca vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele 3/4 na základe
darovacej zmluvy V-XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX a pôvodný navrhovateľ v spoluvlastníckom podiele
1/4. Pôvodný navrhovateľ E. R. zomrel dňa XX.XX.XXXX a jeho právnymi nástupcami sa na základe

osvedčenia o dedičstve XXD/XXXX/XXXX, X. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, stali navrhovatelia 1/
a 2/ ako dedičia zo zákona v 1. skupine. V. R., nar. XX.XX.XXXX, v čase podania návrhu označený
ako odporca 2/, zomrel dňa XX.XX.XXXX; jeho právnymi nástupcami sa na základe osvedčenia o
dedičstve XXD/XXX/XXXX, X. XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, stal odporca a navrhovateľ 2/. Dňa
21.5.2010 navrhovateľ 2/ oznámil súdu, že vstupuje do konania na strane navrhovateľa ako dedič po
svojom otcovi E. R.. Zo znaleckého posudku forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o.

č. 14/2012 zo dňa 21.01.2012, vypracovaného znalcami organizácie z odvetvia psychiatria, pre súd
prvého stupňa vyplynulo, že nebohá N. R. v čase spisovania darovacej zmluvy dňa 02.07.2004 trpela
okrem iného Alzheimerovou demenciou zmiešaného typu - stredne ťažká. Alzheimerova demencia bola
u nebohej diagnostikovaná dňa 22.01.2004 a v dôsledku uvedenej poruchy nebola z psychiatrického
hľadiska schopná posudzovať následky svojho konania. Z doplnku č. XX/XXXX zo dňa 10.04.2012

ku znaleckému posudku č. 14/2012 forensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. mal za
zrejmé,ženebohátrpelavčasespisovaniadarovacejzmluvydňa19.03.2004Alzheimerovoudemenciou
zmiešaný typ - stredne ťažká, aterosklerózou mozgových ciev, posttraumatickou léziou plexus brachialis
I.dx.,arteriálnouhypertenziou,ischemickouchorobousrdca.Prineurologickomvyšetrenízačiatkomroku
2004 bol realizovaný MMSE /mini mental state examination/ s hodnotou 17 bodov - čo znamená stredne

ťažký stupeň postihnutia kognitívne-mnestických funkcií pri dementnom syndróme. V dôsledku uvedenej
poruchy nebola z psychiatrického hľadiska schopná posudzovať následky svojho konania. Z výsluchu
znalca znaleckej organizácie forensic.sk W.. W. U. zistil, že demencia Alzheimerovho typu zmiešano-
stredne ťažká sa prejavuje poruchou pamäti, jedná sa o pacienta, ktorý si nespomína na veci minulé, u
ktorého je chyba exekutívnych funkcií; to znamená, že nie je schopný zmysluplného konania. U nebohej

išlo o ochorenie demencie Alzheimerovho zmiešaného typu a ochorenie ciev a mozgu. Na otázku, či v
prípade, ak by nebohá mala demenciu Alzheimerovho typu ľahšieho stupňa, by bola z psychiatrického
hľadiska schopná posudzovať následky svojho konania, znalec uviedol, že v prípade žijúceho pacienta
je potrebné vyšetriť ho nielen neurologicky ale aj psychiatricky a až po tomto vyšetrení by bolo možné
posúdiť mieru schopnosti pacienta posudzovať svoje konanie. V danej veci ide o nežijúcu pacientku,

psychiatrické vyšetrenie preto neprichádza do úvahy. Diagnóza nebohej bola stanovená neurológom,
bez psychiatrického vyšetrenia, to ale neznamená, že by diagnóza bola spochybniteľná, nakoľko
neurológ vychádzal aj zo záverov psychologického vyšetrenia, ktoré bolo vykonané. Diagnóza nebohej
bola určená na základe neurologického vyšetrenia - klinický obraz, ďalej psychologické vyšetrenie a CT
vyšetrenie mozgu a na základe MMSE. Pri spomínanom neurologickom vyšetrení bol realizovaný MMSE

s hodnotou 17 bodov, čo je stredne ťažký stupeň postihnutia, navyše sa jedná o progresívne ochorenie.
Podľa záverov kontrolného znaleckého dokazovania znalca W.. O. J., odborníka v oblasti neurológie,
nebohá v čase spisovania darovacej zmluvy dňa 19.03.2004 netrpela takým ochorením, v dôsledku
ktorého by nebola schopná posudzovať následky svojho konania. Nebohá bola liečená na Alzheimerovú
demenciu relatívne dlhú dobu. Podľa znalca však pacientka nemala na 100 % preukázané, že by trpela

dementnou ťažšou alebo ľahšou poruchou mnestických funkcií. S poukazom na uvedené, nebohá v
čase podpísania darovacej zmluvy bola schopná posudzovať následky svojho konania. Zo stanoviska
forensic.sk ku kontrolnému znaleckému posudku pre súd prvého stupňa vyplynulo, že na stanovenie
diagnózy demencie Alzheimerovho typu je kompetentný kvalifikovaný odborník, čo v tomto prípade
bolo dodržané - kvalifikovaným neurológom, ktorý v spolupráci so psychológom a pracoviskami iných

špecializácií (očné, rádiologické) stanovil uvedenú diagnózu. Pre stanovenie dementného syndrómu ako
takého, je potrebné a prvoradé klinické vyšetrenie, ktoré bolo v danom prípade zrealizované. Všetky
ostatné vyšetrenia uvádzané znalcom MUDr. J. sú podporné. Poukázal na skutočnosť, že znalci v rámci
vzájomnej konfrontácie trvali na svojich vyjadreniach.

K aplikácii § 80 písm. c/ O.s.p. súd prvého stupňa uviedol, že existencia naliehavého právneho záujmu
je nevyhnutou podmienkou úspešnosti určovacej žaloby, t.j. aby bolo súdu vôbec umožnené vo veci
meritórne rozhodnúť. Pri preukazovaní naliehavého právneho záujmu zaťažuje dôkazné bremeno
navrhovateľa. Určovaciu žalobu môže podať ten, kto má naliehavý právny záujem na požadovanomurčení proti žalovanému. Naliehavý právny záujem mal daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo
ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým.
Naliehavý právny záujem na určení, že určitý právny vzťah alebo právo tu je alebo nie je, je teda daný

vtedy, ak autoritatívne určenie súdom, ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu
odstráni bez toho, aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Naliehavý právny záujem nemal za daný
v prípade žaloby na určenie neplatnosti právneho úkonu, ak otázka jeho platnosti má povahu otázky
prejudiciálnej vo vzťahu k inej právnej otázke. Zdôraznil preventívny charakter a význam určovacej
žaloby, ktorá však nesmie byť samoúčelná a musí vyriešiť sporný vzťah v jeho základoch. Navrhovatelia

na ochranu svojich práv zvolili určovaciu žalobu s negatívnym petitom a dodal, že súdna prax považuje
za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. aj žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu. V
danom prípade konštatoval súd prvého stupňa, že sa jedná o žalobu určovaciu a preto sa zaoberal
otázkou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení zo strany navrhovateľov, pričom dospel
k záveru, že navrhovatelia majú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti darovacej zmluvy,
nakoľko návrhom sledujú cieľ, že zistením neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy by sa odporcovi

darované podiely na nehnuteľnosti stali znovu predmetom dedenia po darcovi, ktorý zomrel. Mal za
nesporné, že darovacia zmluva uzavretá medzi darcami a žalovaným ako obdarovaným v zmysle § 628
a nasl. Obč. zák., je právnym úkonom smerujúcim k vzniku a zániku príslušných práv a povinností v
zmysle § 34 Obč. zák. a v tejto súvislosti uviedol, že predpokladom platnosti právneho úkonu v zmysle
§ 38 Obč. zák. je spôsobilosť účastníka na ten právny úkon, ktorý robí. Ak túto spôsobilosť účastník

nemá a právny úkon urobí, je takýto úkon absolútne neplatný. Nevyžaduje sa pritom, aby konajúca
osoba bola súdom pozbavená alebo obmedzená v spôsobilosti na právne úkony; stačí, ak predmetný
úkon urobila v duševnej poruche, hoci aj prechodnej, pričom musí ísť o takú duševnú poruchu, ktorá
zapríčinila hoci aj dočasnú neschopnosť na daný právny úkon. Poukázal na to, že neplatnosť právneho
úkonu podľa ust. § 38 ods. 2 Obč. zák. vyžaduje bezpečné preukázanie toho, že účastník právneho

úkonu buď nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť. Ďalej dôvodil, že v
prospech tvrdenia navrhovateľov vyznel znalecký posudok znaleckej organizácie ako aj jeho doplnenie,
v ktorom bol, po zohľadnení zdravotnej dokumentácie nebohej, prijatý záver, že nebohá N. R. trpela v
čase uzatvorenia darovacej zmluvy Alzheimerovou demenciou zmiešaného typu - stredne ťažká, ktorá
ju robila nespôsobilou na právny úkon darovania v čase jeho vykonania. S poukazom na nezrovnalosti

kontrolného znaleckého dokazovania, v zmysle ktorého nebohá v čase podpísania darovacej zmluvy
bola schopná posudzovať následky svojho konania s tým, že nebohá bola liečená na Alzheimerovú
demenciu relatívne dlhú dobu, sa súd prvého stupňa stotožnil s názorom znaleckej organizácie,
že diagnózu nebohej stanovil kvalifikovaný odborník - neurológ v spolupráci so psychológom a
pracoviskami iných špecializácií (očné, rádiologické). Vychádzal z toho, že pre stanovenie dementného

syndrómu bolo uskutočnené potrebné klinické vyšetrenie. Pri tomto neurologickom vyšetrení nebohej
začiatkom roka 2004 bol realizovaný MMSE / mini mental state examination/ s hodnotou 17 bodov, čo
spolu s inými vykonanými vyšetreniami svedčí o tom, že nebohá v rozhodnom období trpela stredne
ťažkým stupňom postihnutia demencie Alzheimerovho typu. K podpísaniu darovacej zmluvy došlo dňa
19.03.2004, teda po zistení spomínanej poruchy, ktorú skutočnosť súd prvého stupňa ustálil tak, že

nebohá N. R. nebola schopná z psychiatrického hľadiska posudzovať následky svojho konania pri
darovaní. Vykonaným dokazovaním mal za bezpečne preukázané, že darujúca uzavrela predmetnú
darovaciu zmluvu v čase, keď trpela duševnou poruchou takej intenzity, ktorá ju na tento právny úkon
robila neschopnou a uzavrel, že nebohá ako darkyňa nebola dostatočne spôsobilá na vykonanie tohto
právneho úkonu, čo mal za dôvod absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy. Na uvedenom základe v

zmysle § 38 ods. 2 Obč. zák. návrhu v časti určenia neplatnosti darovacej zmluvy vyhovel. V nadväznosti
na právne posúdenie veci, že sa jedná o absolútne neplatný právny úkon, ktorý nemôže spôsobiť právne
následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností, súd prvého stupňa považoval za nadbytočné rozhodovať o tom, že odporca nenadobudol
vlastníctvo k 1/2 podielu na predmetnej nehnuteľnosti a rovnako, že odporca nie je vlastníkom 1/2

podielu na predmetnej nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu návrh v tejto časti ako nedôvodný zamietol.
Návrh v časti, ktorým navrhovatelia žiadali určiť, že N. R. bola ku dňu smrti, t.j. ku dňu XX.XX.XXXX
bezpodielovou spoluvlastníčkou 1/2 podielu na predmetnej nehnuteľnosti, súd prvého stupňa zamietol,
pretože z oznámenia o úmrtí Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto zo dňa 26.08.2005 obsiahnutom v
súdnom spise sp.zn. XXD/XXXX/XXXX mal za preukázané, že nebohá N. R., nar. XX.XX.XXXX, zomrela

dňa XX.XX.XXXX; dôvodil, že nie je možné určiť, že nebohá bola ku dňu 10.08.2005 bezpodielovou
spoluvlastníčkou 1/2 podielu na predmetnej nehnuteľnosti. Z logiky veci mu vyplynulo, že takýto výrok by
napokonnemoholbyťdostatočnýmpodkladompreiniciáciukonaniaododatočnomprejednanídedičstva
po poručiteľke, keďže doposiaľ v dedičskom konaní neprejednaný majetok musí reálne poručiteľ vlastniťv čase smrti. Rozhodujúcim okamihom pre určenie, čo patrí do dedičstva po poručiteľovi, považoval čas
smrti poručiteľa. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 1, 3 O.s.p. v spojení s § 155 ods. 1 O.s.p.

Proti rozsudku v časti, ktorým súd prvého stupňa určil neplatnosť darovacej zmluvy, podal odvolanie
odporca a žiadal rozsudok v napadnutej časti zmeniť a návrh na určenie neplatnosti darovacej zmluvy
zamietnuť, resp. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že napadnutý rozsudok neguje jeho
ústavné právo na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Z dôvodu intenzity tohto
rozporu považoval rozsudok súdu prvého stupňa za denegatio iustitiae, pretože napriek zložitosti

skutkovej a právnej stránky prejednávanej veci, jeho prednesom a navrhnutým, avšak bez odôvodnenia
nevykonaným dôležitým dôkazným prostriedkom, súd prvého stupňa vo veci rozhodol predčasne, bez
správnych skutkových zistení a správneho právneho posúdenia veci. Namietol, že súd prvého stupňa
nevzal do úvahy a ani sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s dôkazmi, ktoré boli v konaní vykonané a
boli v jeho prospech. Ide o svedecké výpovede troch svedkov, ktorí sa zhodne vyjadrili, že v relevantnom
čase na N. R. nebadali žiadne neprimerané prejavy, ktoré by svedčili o tak závažnom ochorení,

ako uvádza znalecký posudok znaleckej organizácie forensic.sk. Naopak z uvedených výpovedí mu
vyplynulo, že N. R. viedla aktívny život a dokonca svedkom (p. O. Z. a p. E. Z.) vysvetlila aj dôvody,
prečosaodporcovirozhodladarovaťsvojspoluvlastníckypodielnadome.N.R.nielenchcelapredmetnú
nehnuteľnosť darovať, ale to aj dlhodobejšie plánovala a rozmýšľala o následkoch svojho konania.
Poukázal na skutočnosť, že súd prvého stupňa sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nezaoberal

rozdielnymi závermi v znaleckých posudkoch a ani žiadnym spôsobom bližšie nevysvetlil, prečo sa
stotožnil so znaleckým posudkom znaleckej organizácie forensic.sk; iba konštatoval, že s poukazom
na nezrovnalosti kontrolného znaleckého dokazovania sa priklonil k znaleckému posudku znaleckej
organizácie forensic.sk. Uviedol, že nie je zrejmé, aké nezrovnalosti mal pritom súd prvého stupňa na
mysli, nakoľko W.. O. J. svoj kontrolný znalecký posudok riadne odovzdal a vyjadril sa v ňom presne ku

kladeným otázkam, mal však iné stanovisko k zdravotnej dokumentácii N. R., ktorá mu bola predložená,
ako znalecká organizácia forensic.sk. Bol názoru, že nestotožnenie sa stanoviska W.. U. zo znaleckej
organizácie forensic.sk so stanoviskom W.. J. nemožno považovať za dôvod, prečo by mal byť znalecký
posudok W.. J. považovaný za nedôveryhodný. Zdôraznil, že pojednávanie dňa 03.12.2013, na ktorom
malo dôjsť ku konfrontácii znalcov, počas ktorého by si vykonzultovali svoje rozdielne stanoviská, bolo

predčasne ukončené a na ďalšom pojednávaní ku konfrontácii nedošlo z dôvodu podania sťažnosti W..
J. v súvislosti s priebehom pojednávania dňa 03.12.2013. Na základe tejto skutočností mal rozsudok
súdu prvého stupňa za nejasný a nezrozumiteľný. Z dôvodu, že sa W.. J. nezúčastnil ani pojednávania
dňa 25.03.2014 a nebolo možné vysvetliť rozdiely v záveroch obidvoch znalcov, navrhol prizvať do
konania ďalšieho znalca, čo súd prvého stupňa zamietol a vyhlásil dokazovanie za skončené. Preto

bol názoru, že súd prvého stupňa rozhodol vo veci predčasne a bez potrebných skutkových zistení.
Odporca ďalej v odvolaní argumentoval tým, že navrhovateľ vo veci nepredvolal žiadnych svedkov,
ktorý by sa vyjadrili k zdravotnému stavu N. R. a jediným predloženým dôkazom na podporu jeho
tvrdení bol znalecký posudok vypracovaný znaleckou organizáciou foresic.sk (a následne stanovisko tej
istej organizácie ku kontrolnému znaleckému dokazovaniu). Poukázal na samotné konštatovanie súdu

prvého stupňa, že na neplatnosť právneho úkonu podľa § 38 ods. 2 Obč. zák. sa vyžaduje bezpečné
preukázanie toho, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania alebo svoje
konanie ovládnuť (čo vyplýva aj zo súčasnej judikatúry). Súdu prvého stupňa vytkol, že vzhľadom na
vykonané dokazovanie (výsluch svedkov, znalecký posudok W.. J.) v danom prípade nielenže nedošlo
k takémuto preukázaniu, ale práve naopak - platí ten predpoklad, že N. R. bola v čase spisovania

darovacej zmluvy spôsobilá na takýto právny úkon, keďže nebol dokázaný opak. Záverom zdôraznil, že
dokonca aj W.. U., zo znaleckej organizácie foresic.sk pripustil, že pri žijúcich pacientoch sa pacient
vyšetrí neurologicky aj psychiatricky a až po takomto vyšetrení sa posudzuje miera schopnosti pacienta
posudzovať svoje konanie. Vzhľadom na to, že šlo o nežijúcu pacientku (nebolo možné vykonať obidve
vyšetrenia), znalecké posudky museli vychádzať len z predloženej zdravotnej dokumentácie bez toho,

aby p. N. R. ako pacientku osobne poznali.

Navrhovatelia vo vyjadrení k odvolaniu žiadali rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.
Vo vzťahu k svedeckým výpovediam svedkov navrhovaných odporcom uviedli, že vypočutí svedkovia
sa síce mohli vyjadriť ku skutočnosti, ako na nich pôsobila N. R. v čase, keď trpela chorobou, ktorá

jej bránila rozpoznať následky svojho konania, alebo mohol to byť iba laický názor, ktorý nemohol mať
relevantný vplyv na rozhodnutie súdu prvého stupňa. Z tohto dôvodu nenavrhovali žiadnych svedkov.
Ku kontrolnému znaleckému posudku znalca W.. J. uviedli, že ide o znalca z odboru neurológie, ktorý
sa opätovne nemôže relevantne vyjadriť k spôsobilosti na právne úkony. Chorobu N. R. a skutočnostiuvádzané v jej zdravotnej dokumentácii mohol tak posúdiť iba z neurologického hľadiska. K odporcom
vytýkaným skutočnostiam ohľadom znaleckého posudku vypracovanému znaleckou organizáciou
forensic.sk poznamenali, že znalec W.. U. uvedené skutočnosti na pojednávaní vysvetlil a znalecký

posudok v plnom rozsahu obhájil. K údajnej nejasnosti rozsudku uviedli, že napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa je jednoznačný, jasný a zrozumiteľný. Poukázali na to, že súd prvého stupňa dal znalecký
posudok vypracovať podľa § 127 O.s.p. práve z dôvodu, že na rozhodnutie boli potrebné odborné
znalosti.Keďžejehozáverybolijednoznačné,nemalsúdprvéhostupňadôvodpolemizovaťsvýsledkami
znaleckého dokazovania. Odpovede znalca na všetky súdom prvého stupňa položené otázky boli

jednoznačne zodpovedané a jasne z nich vyplynul záver o tom, že N. R. v čase podpísania darovacej
zmluvy nemohla mať spôsobilosť na právne úkony z dôvodu svojej závažnej choroby.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie na
pojednávaní v zmysle § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a zopakoval dokazovanie oznámením obsahu
založených listín (§ 213 ods. 3 O.s.p.).

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Odvolacísúduvádza,ženávrh,ktorýmsanavrhovateliadomáhajúurčenianeplatnostidarovacejzmluvy,

je svojou povahou žalobou podľa § 80 písm. c/ O.s.p. Súčasťou právneho posúdenia veci súdom je v
prípade určovacej žaloby aj posúdenie jej procesnej prípustnosti z hľadiska preukázania naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení. Určovací návrh má spravidla preventívny charakter a má
miesto predovšetkým tam, kde ním možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom
vzťahu a zodpovedajúcu nápravu nemožno dosiahnuť inak. Určovací návrh je namieste tiež tam,

kde najúčinnejšie vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a možno ním dosiahnuť
odvrátenie budúcich sporov účastníkov konania a predísť rozmnožovaniu súdnych konaní. Pokiaľ
nemožno očakávať naplnenie týchto funkcií určovacieho návrhu, nie je daný naliehavý právny záujem
vyžadovaný ustanovením § 80 písm. c/ O.s.p. Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu,
pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však

určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj
napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované v
časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Pokiaľ súd dospeje k záveru, že určovací návrh nie je z
dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo procesne
prípustným nástrojom na ochranu práva, zamietne návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.

Určovací návrh nie je spravidla opodstatnený vtedy, ak ním požadované určenie má povahu (len)
predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo, teda najmä vtedy,
ak vyriešenie predbežnej otázky ešte neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho
vzťahu alebo práva. Ak napríklad právna otázka platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu má povahu
predbežnej otázky vo vzťahu k existencii práva alebo povinnosti, nie je spravidla daný naliehavý právny

záujem na vyriešení (určení) tejto predbežnej otázky, a to najmä vtedy, keď takáto predbežná otázka
nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah sporného právneho vzťahu alebo práva.

Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení
právnehovzťahualebopráva,zaťažujetoho,ktosatohtourčeniadomáha(žalobcu).Pokiaľchcežalobca

osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti
prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo
právojealebonieje,nadruhejstranevysvetliť,žeprávepodanážalobajeprocesnevhodnýmnástrojom,
ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre
jeho usporiadanie). Ak žalobca svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení nepreukáže

(nevysvetlí, neosvedčí), predstavuje nedostatok naliehavého právneho záujmu samostatný a prvoradý
dôvod, pre ktorý určovacia žaloba nemôže obstáť a ktorý sám osebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu
žaloby (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/91/2006).

Právny predchodca navrhovateľov v návrhu na začatie konania, ale ani navrhovatelia samotní na

súdnych pojednávaniach pred súdom prvého stupňa ničím nevysvetlili, v čom spočíva ich naliehavý
právny záujem (§ 80 písm. c/ O.s.p.) na určení neplatnosti darovacej zmluvy. Súd prvého stupňa
ich v danom prípade k takému vysvetleniu neviedol, existenciu naliehavého právneho záujmu na
požadovanomurčeníbližšienezisťoval,anapriektomudospelkzáveru,ženavrhovateliamajúnaliehavýprávny záujem na požadovanom určení, nakoľko zistením neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy by
sa odporcovi darované podiely na nehnuteľnosti stali znovu predmetom dedenia po darcovi, ktorý zomrel
a návrhu na určenie neplatnosti darovacej zmluvy vyhovel.

Odvolací súd navrhovateľom, resp. ich právnej zástupkyni, vytvoril na odvolacom pojednávaní konanom
15.10.2015 procesnú možnosť vysvetliť, v čom konkrétne spočíva danosť naliehavého právneho záujmu
navrhovateľov na určení neplatnosti darovacej zmluvy. Právna zástupkyňa navrhovateľov sa v tomto
smere vyjadrila tak, „že požadovaným rozhodnutím súdu sa postavenie navrhovateľov v dedičskom

konaní môže zmeniť. V súčasnosti je vlastníkom predmetu darovacej zmluvy odporca a iným spôsobom
si navrhovatelia nemôžu uplatniť svoje nároky, nemôžu bez takého určenia podať návrh na prejednanie
novoobjaveného dedičstva, nemôžu sa s odporcom dohodnúť, pretože takáto dohoda by nebola
podkladom pre záznam katastra a nemôžu podať ani žalobu o vydanie veci.“ Naliehavý právny záujem
v replike na prednes právnej zástupkyne odporcu ďalej vyvodzovala z toho, že „bude jasné, kto je
vlastníkom nehnuteľnosti, pretože na základe takéhoto rozhodnutia by kataster zapísal N. R. ako

vlastníka.“

Argument, podľa ktorého si navrhovatelia iným spôsobom nemôžu uplatniť svoje nároky a že na základe
požadovaného určenia by kataster zapísal N. R. ako vlastníka a následne by mohlo byť prejednané
novoobjavené dedičstvo, však neobstojí. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. (ďalej len „Katastrálny

zákon“) záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik,
zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. Ide o druh zápisu do katastra nehnuteľností, ktorý nemá
právotvorný, ale iba evidenčný charakter. Údaje o právach zaznamenaných v katastri sa týkajú právnych
vzťahov, ktoré vznikli, zmenili sa, alebo zanikli mimo sféry pôsobenia správy katastra na základe iných
právnych skutočností. V prípade určenia súdom, že darovacia zmluva je neplatná, správa katastra nie

je pri zázname do katastra oprávnená z predloženej listiny vyvodzovať ďalšie závery, berúc do úvahy
najmä okolnosť, že darkyňa N. R., dňa XX.X.XXXX zomrela (právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou
právnou zmenou za súčasného nesplnenia podmienok podľa § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona na
vyznačenie stavu pred určením neplatnosti právneho úkonu) a preto by navrhovateľom takéto určenie
neprivodilo priaznivejší stav. K obnovenému zápisu vlastníckeho práva nebohej N. R. by nedošlo a

nepredišlo by sa vzniku ďalších sporov. U., že darovacia zmluva je neplatná, sa teda spor nevyrieši,
iba sa posunie do inej roviny, keďže nebude zrejmé, komu vlastnícke právo k darovaným podielom na
nehnuteľnosti patrí. Iba na základe ďalšej žaloby by sa mohla spornosť úplne odstrániť.

Spor o tom, či súčasťou dedičstva po poručiteľovi je určitá vec, sa v občianskom súdnom konaní rieši

žaloboudedičovourčenie,ževec(jejspoluvlastníckypodiel)patrídodedičstvapoporučiteľovi(rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/154/2010, publikovaný pod č. 32 v Zbierke stanovísk NS a súdov SR
3/2011, rovnako rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3MCdo/4/2013, publikovaný pod č. 3 v Zbierke
stanovísk NS a súdov SR 1/2015). V konaní o takých žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase
smrti vlastníkom tejto veci. Požadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa. Rozhodnutie

súdu sa tak stáva podkladom pre dedičské konanie, pretože súd konajúci o dedičstve môže poňať
spornú vec do dedičstva. V prípade, ak má právna otázka, o ktorej má byť rozhodnuté na základe
žaloby o určenie, povahu otázky predbežnej vo vzťahu k inej právnej otázke, nie je daný naliehavý
právny záujem na určení tejto predbežnej otázky, ak je možné priamo žalovať na určenie existencie
alebo neexistencie samotného práva. Z uvedeného vyplýva, že tam, kde možno žalovať

určenie, že vec (jej spoluvlastnícky podiel) patrí do dedičstva po poručiteľovi, nemožno žalovať určenie
neplatnosti darovacej zmluvy. Otázka platnosti darovacej zmluvy sa posudzuje ako otázka predbežná
prerozhodnutieourčení,žedarovaný1podielnanehnuteľnostipatrídodedičstvapodarkyniakoprávnej
predchodkyni navrhovateľov.

Pri nepreukázaní existencie naliehavého právneho záujmu nebolo potrebné zaoberať sa vecnou
podstatoužaloby,tedaotázkou,čispornádarovaciazmluvabola,alebonebolaabsolútneneplatná,preto
sa odvolací súd námietkami hmotnoprávnej povahy ohľadom absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy
uvádzanými odporcom v odvolaní nezaoberal, keď odvolací súd svoje zmeňujúce rozhodnutie založil na
procesnej neprípustnosti návrhu v zmysle § 80 písm. c) O.s.p.

Na uvedenom základe odvolací súd v zmysle § 220 O.s.p. zmenil rozsudok v napadnutej časti a návrh
o určenie neplatnosti darovacej zmluvy zamietol.O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.