Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. marec 2016

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 10C/231/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7914214314
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Pavková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2016:7914214314.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Editou Pavkovou právnej veci navrhovateľky :

V. S., F. U. M., M. XXXX/X, zastúpená JUDr. Viktóriou Hajduovou, advokátkou so sídlom v Trebišove,
M.R.Štefánika 3197/32, proti odporcovi : Y. S., M. F. U. M., M. XXXX/X, toho času Čsl. armády 1870/20,
Trebišov, zastúpený JUDr. Andrejom Molnárom, advokátom so sídlom v Kráľovskom Chlmci, Majlátha
2518/14, v konaní o vylúčenie odporcu z užívania bytu, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Návrh navrhovateľky sa z a m i e t a.

II. O trovách konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti, rozsudku vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom na začatie konania zo dňa 26.09.2014 sa domáhala toho, aby súd vylúčil

odporcu Milana Ferka, nar. 09.05.1963, z práva užívať byt na ul. Ternavskej č.s. 2245/8, Trebišov .
Svoj návrh odôvodnila tým, že odporca je agresívnej povahy, žiarlivý a výbušný. Sústavne jej vulgárne
nadáva, vyhráža sa jej fyzickou likvidáciou, zabitím a trýznivým konaním smerujúcim voči nej.

Odporca s návrhom navrhovateľky nesúhlasil. Poukázal na to, že skutkové tvrdenia v návrhu na začatie
konania nie sú pravdivé a nie sú dané zákonné dôvody na vylúčenie odporcu z užívania bytu podľa
ust. § 705a Obč. zák.

Návrh na začatie konania obsahoval aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Navrhovateľka
návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnil tým, že odporca sa jej sústavne vyhráža
zabitím alebo iným spôsobom fyzického ublíženia na zdraví, ukradol jej veci z bytu na ktorom rozbil
dvere v čase jej neprítomnosti a naposledy dňa 25.09.2013 domáhal sa vstupu do bytu násilím,
vyhrážkami, zastrašovaním a sebaubližovaním si,. Uviedla, že odporca je agresívnej povahy, žiarlivý a
výbušný a z týchto dôvodov podala dňa 23.9.2014 návrh na rozvod manželstva. Sústavne jej vulgárne

nadáva, vyhráža sa jej fyzickou likvidáciou, zabitím a trýznivým konaním smerujúcim voči nej. Z týchto
dôvodov podala na odporcu trestné oznámenie dňa 26.9.2014 napriek tomu, že sa bojí následkov tohto
svojho podania, žije v neustálom strachu zo správania odporcu, či jej tento neublíži alebo dokonca
či ju nezabije a keďže jej bezprostredne hrozí ujma na zdraví zo strany odporcu, vychádzajúc z jeho
vyhrážok o použití sily a zabití, má obavu o svoj život, pre ktoré dôvody žiadala nariadiť predbežné
opatrenie. Na preukázanie dôvodnej obavy z ohrozenia svojho života a zdravia predložila potvrdenie
Okresného riaditeľstva policajného zboru v Trebišove, odbor poriadkovej polície zo dňa 26.09.2014

o tom, že urobila trestné oznámenie dňa 26.09.2014 o neustálom vyhrážaní sa jej manželom, ku
ktorému došlo aj dňa 25.09.2014 v čase okolo 21.00 hod., kedy odporca búchal na dvere a opätovne
sa jej vyhrážal. Uznesením sp.zn. 10C/231/2014-7 zo dňa 26.09.2014, súd vydal v predmetnej
veci predbežné opatrenie a nariadil odporcovi, aby sa nedomáhal vstupu a ani nevstupoval dočasnedo bytu, v ktorom býva navrhovateľka, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia, a to až do
právoplatného skončenia konania o vylúčenie z práva užívania bytu. Zároveň súd naradil odporcovi
povinnosť zdržať sa zásahov do práva navrhovateľky, a to až do právoplatného skončenia konania vo

veci samej.

Proti tomuto uznesenie v zákonnej lehote podal odvolanie odporca a žiadal napadnuté uznesenie
zrušiť a konanie zastaviť. Vytýkal súdu, že rozhodol iba na základe tvrdení navrhovateľky bez zistenia
skutkového stavu. Tvrdil, že navrhovateľka účelovo podala na neho trestné oznámenie a krivo ho

obviňuje z toho, že sa jej dňa 25.09.2014 vyhrážal.

Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 6Co/842/2014-41 zo dňa 24.11.2014 potvrdil uznesenie vo
výroku, ktorým súd nariadil odporcovi, aby nevstupoval dočasne do bytu, v ktorom býva navrhovateľka
V. S., C. T., W. X.X.XXXX, F. U. M., M. XXXX/X - F. Č.. XXX, W. X. T., U. U. Č.. X W. M. G. XXXX/X U. M.I.,
A. W. N. XXXX, V.. Ú.. M., a to až do právoplatného skončenia konania o vylúčenie z práva užívania bytu.

V prevyšujúcej časti zmenil uznesenie tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi poukázala na to, že v predmetnom byte na ul. Ternavskej 2245/8
v Trebišove, v súčasnosti býva so svojim mladším synom Dávidom. Návrh odôvodnila tým, že

odporca sa jej sústavne vyhráža zabitím alebo iným spôsobom fyzického ublíženia na zdraví, ukradol
jej veci z bytu, na ktorom rozbil dvere v čase jej neprítomnosti a naposledy dňa 25.9.2014 domáhal
sa vstupu do bytu násilím, vyhrážkami, zastrašovaním a sebaubližovaním si, z ktorého potom obviňuje
navrhovateľku a pre toto jeho správanie bola nútená podať trestné oznámenie. Uviedla, že odporca
je agresívnej povahy, žiarlivý a výbušný a z týchto dôvodov podala dňa 23.9.2014 návrh na rozvod

manželstva. Sústavne jej vulgárne nadáva, vyhráža sa jej fyzickou likvidáciou, zabitím a trýznivým
konaním smerujúcim voči nej. Z týchto dôvodov podala na odporcu trestné oznámenie dňa 26.9.2014
napriek tomu, že sa bojí následkov tohto svojho podania, žije v neustálom strachu zo správania odporcu,
či jej tento neublíži alebo dokonca či ju nezabije a keďže jej bezprostredne hrozí ujma na zdraví zo strany
odporcu, vychádzajúc z jeho vyhrážok o použití sily a zabití, má obavu o svoj život, pre ktoré dôvody

žiadala nariadiť aj predbežné opatrenie. Na preukázanie dôvodnej obavy z ohrozenia svojho života a
zdravia predložila potvrdenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trebišove, odbor poriadkovej
polície zo dňa 26.9.2016 o tom, že urobila trestné oznámenie dňa 26.9.2014 o neustálom vyhrážaní
sa jej manželom, ku ktorému došlo aj dňa 25.9.2014 v čase okolo 21.00 hod., kedy odporca búchal na
dvere a opätovne sa jej vyhrážal.

Z vyjadrenia odporcu vyplynulo, že s navrhovateľkou v čase podania návrhu na začatie konania o
vylúčenie z práva užívať byt boli manželia. Manželstvo uzavreli dňa 17.10.1987 na Mestskom úrade
v Trebišove, Z manželstva pochádzajú dve dospelé deti M. S., W.. XX.XX.XXXX E. H. S., W..
XX.XX.XXXX. Počas trvania manželstva získali spoločný nájom k bytu, kde majú spoločné bydlisko v M.

W. G.. M. XXXX/X. Tento byt je vo vlastníctve Okresného stavebného bytového družstva v Trebišove.
Počas trvania manželstva ako manželia nadobudli do BSM členský podiel v OSBD Trebišov a spoločný
nájom k predmetnému bytu. V súčasnosti ich syn H. S. študuje na vysokej škole a druhý syn M. S.
nebýva v predmetnom byte. Býva oddelene. Odporca tvrdil, že navrhovateľka klame, keď v návrhu
tvrdí, že sústavne sa jej vyhráža zabitím alebo iným spôsobom fyzického násilia a aj synovi Dávidovi.

Krivo ho obviňuje z toho, že jej mal ukradnúť veci. Sú to len výmysly navrhovateľky bez akéhokoľvek
reálneho podkladu. Navrhovateľka v rozpore so zákonom svojvoľne ho vymkla z ich spoločného bytu
a vymenila zámok na dverách. Odporca sa preto obrátil na OO PZ Trebišov, aby mu bolo umožnené
dostaťsadobytu, nakoľkonavrhovateľka muprotizákonnebránivtom,abyvošieldobytu,kdemátrvalé
bydlisko a ku ktorému má aj nájomný pomer. Po zásahu polície potom došlo k tomu, že navrhovateľka

mu dala kľúče, avšak predtým vymýšľala, že kľúče stratila a preto musela vymeniť zámok a vyhovárala
sa, že nemôže nájsť kľúče. Odporca tvrdil, že navrhovateľke sa nevyhrážal a ani sa jej nevyhráža.
Nemôže jej tolerovať, že svojvoľne sa rozhodne, že ona sama výlučne bude užívať ich spoločný byt a
jeho jednoducho vymkne z bytu. Podľa názoru odporcu je pre premyslený úmyselný spôsob zo strany
navrhovateľky, že ho krivo obvinila , avšak bez toho aby jej akýmkoľvek spôsobom ublížil .

K tvrdeniu navrhovateľky, že odporca jej bezdôvodne žiarlivý, odporca uviedol, že ani toto jej
tvrdenie nie je pravdivé. Odporca podal návrh na rozvod manželstva na Okresný súd Trebišov,
avšak navrhovateľka robila v rámci rozvodového konania obštrukcie a z uvedeného dôvodu bol návrhna rozvod manželstva zamietnutý rozsudok Okresného súdu Trebišov sp.zn. 12C/82/2014 zo dňa
13.06.2014. Odporca po pojednávaní vytýkal navrhovateľke klamstvo a falošnosť a dohodli sa, že po
druhý krát podá návrh na rozvod navrhovateľka. Navrhovateľka podala návrh na rozvod manželstva

na Okresný súd Trebišov dňa 23.09.2014. Konanie sa viedlo na Okresnom súde Trebišov pod sp.zn.
2C/226/2014.

Z obsahu spisu Okresného súdu Trebišov 2C/226/2014, konkrétne z rozsudku 2C/226/2014-49 zo
dňa 29.06.2015 vyplynulo a sú má za preukázané, že manželstvo účastníkov konania Kamily Ferkovej,

rod. Pustajovej a odporcu Milana Ferka bolo rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
29.07.2015. Dôvody rozvratu manželstva nie sú v rozsudku uvádzané, v rozsudku súd uviedol iba
zákonné ustanovenia na základe ktorých rozhodol, pretože na pojednávaní dňa 29.06.2015 účastníci
konania sa vzdali práva podať odvolanie proti všetkým výrokom rozsudku.

Z obsahu spisu 2C/224/2014( č.l. 46), navrhovateľka vypovedala, že odporca jej fyzicky neubližoval.

K prvému incidentu došlo 13.06.2014 po pojednávaní. Vtedy navrhovateľka podala na odporcu
trestné oznámenie a vec bola riešená v priestupkovom konaní. K druhému incidentu došlo cez víkend
20.09.-21.09.2014 kedy došiel domov, začal kopať do dverí tvrdiac, že sa chce s navrhovateľkou
porozprávať. Keď ho pustila do bytu, fyzicky jej vôbec neublížil. Ubližoval si sám, potrhal si v kúpeľni
košeľu, rozbil rukou navrhovateľky okuliare a sám si udrel päsťou do tváre. Následne zavolal políciu

a smial sa, aby mu navrhovateľka dokázala, že to neurobila ona. Odporca žiadal políciu, aby zobrali
navrhovateľke otlačky prstov. Počas trvania manželstva došlo k incidentu asi pred piatimi rokmi.
Odporca sotil navrhovateľku do steny, udrel ju päsťou, mala modrinu ale nikdy nikde a nikomu to
nenahlásila. Vo svojej výpovedi ( v rozvodovom konaní) navrhovateľka uviedla, že syn H. s otcom
vôbec nekomunikuje. Syn M. Ž.ije vlastným životom a nekomunikuje ani s matkou ani s otcom, resp.

komunikujú, ale sa nenavštevujú. V konaní o rozvod manželstva, navrhovateľka potvrdila, že odporca
sa liečil na psychiatrií v decembri 2013. Bolo to z toho dôvodu, že pod vplyvom alkoholu sa pokúsil o
samovraždu v spálni na švihadle. Domov sa vrátil presne na Silvestra 2013. Poprela, že by to bolo z
dôvodu, že odporca videl video na mobilnom telefóne navrhovateľky. Ona žiadne video do mobilu
nenahrávala. Video jej poslal kolega S. z toho dôvodu, že nedokázal „ prežuť to“ , že odporkyňa mu

odolala.

Z výpovede svedka M.E. S.( č.l. 74, starší syn účastníkov konania), vyplynulo, že s rodičmi momentálne
nie je v žiadnom vzťahu. Žije osobitne. Poznamenal, že o trestnom oznámení zo dňa 26.09.2014 má

vedomosti. Informácie získal od otca. 19.09.2014 viezol svedok brata H.a aj matku do ČR. H. nastupoval
na vysokú školu. Vrátili sa domov v sobotu večer okolo 20.00 hod., kedy mu zavolal otec. Oznámil mu,
že si chce zobrať z bytu veci, avšak mama vymenila zámok. Svedok potvrdil, že odporca je živnostník,
chodí na turnusy. Potreboval si zobrať veci do práce, pretože v pondelok mal nastúpiť do práce. Z
rozprávania vie, že neskôr odporca skontaktoval navrhovateľku. Tvrdil, že odporca, nie je ten typ, že by

sa násilím dobíjal do bytu. Odporca mu volal, či s ním nepôjde svedok do bytu. Svedok mu odporučil,
aby volal políciu, keď sa nemôže dostať do bytu. On s odporcom do bytu nešiel. Svedok sa nevedel
vyjadriť ku konkrétnostiam, nemá vedomosti o tom, kde sa nachádzajú veci odporcu v súčasnosti.
Uviedol, že navrhovateľka sa mu nikdy nesťažovala, že odporca je k nej agresívny, že sa jej vyhráža
zabitím a fyzickou ujmou, že sa ho bojí. Svedok uviedol, že v čase kedy odporca býval v byte, dával

navrhovateľke výplaty celý čas, t.j. 2 roky dozadu. V období, keď začali konflikty medzi nimi, prestali si
rozumieť, odporca začal dávať peniaze priamo bratovi H.. Tieto informácie získal od brata a otca.
Svedok nemá vedomosti o tom, že by sa odporca vyhrážal navrhovateľke. Nikdy nebol svedkom toho,
že by sa otec vyhrážal matke, alebo sa pokúsil o nejaký fyzický útok. Poznamenal, že ak vznikali
konflikty, provokatérom bola stále navrhovateľka. Zdôraznil, že v čase, keď bol malý, odporca mal dve

zamestnania, aby si ten byt vôbec mohli dovoliť. Celý čas bol zamestnaný. Všetky peniaze odovzdával
navrhovateľke.

Z výpovede svedka H.U. S.( č.l. 84, mladší syn účastníkov konania) vyplynulo, že s matkou udržiava

veľmi pozitívny vzťah. S otcom má skôr neutrálny vzťah. Aj keď mu veľmi ublížil, akceptuje ho, ako
otca a nechce mu ublížiť. K veci uviedol, že v lete minulého roku sa stali určité veci, teda otec na neho
zaútočil, robil doma cirkus, zaútočil aj na mamu, a svedok volal políciu. Po vypočutí na polícii, keď sa
vrátil otec domov, rozbíjal veci, hádzal cenné predmety do steny. Svedok sa bál, že mu odporca ublíži.Takýto cirkus sa u nich uskutočňoval veľmi často. Svedok si nevedel presne spomenúť, čo sa stalo dňa
25.09.2014. Svoju výpoveď upriamil na skutočnosti, ktoré uviedol lekárovi, MUDr. V., ktorý uvádza v
dokumente, že jeho psychické poruchy sú spôsobené otcom. V lekárskej správe sa spomínajú aj fakty,

ktoré sa uskutočnili v predchádzajúcom roku v lete. Svedok tvrdil, že u vyššie spomínaného lekára sa
lieči na následky psychického týrania zo strany otca.
Psychické týranie svedok popísal slovami, že otec sa mu často vyhrážal už v detstve bitkou, našli
u otca aj nôž. Tvrdil, že jeho otec je alkoholik. Má vedomosti o tom, že jeho otec liečil u psychiatra
z depresií. Vie, že počas užívania alkoholu, užíval silné lieky, taktiež marihuanu. Tvrdil, že v takýchto

stavoch bola činnosť odporcu nevyspytateľná. Často sa stávalo, že keď svedok bol s otcom sám doma,
veľmi sa bál, musel sa zabarikádovať do izby. Počul, ako odporca búchal s vecami, kričal a vyhrážal sa
„....dávaj si pozor čo rozprávaš, pretože stále som tvoj otec a môžem Ti ublížiť!...“ . Tieto slová si svedok
vysvetľoval tak, že mu otec chce fyzicky ublížiť. Svedok konkrétne neuviedol, ako a akým spôsobom
mu otec fyzicky ubližoval. Tvrdil iba, že sa mu vyhrážal, vyhrážal sa aj jeho matke.

Svedok uviedol, že bol prítomný pri konfliktoch medzi účastníkmi konania. Videl, ako otec niekoľkokrát
zaútočil na matku, hádzal do nej predmety, dal jej facku a vyhrážal sa. Vyhrážal sa slovami, že im ublíži.
V jednom prípade, keď bol odporca napitý, počúval nahlas hudbu, naschvál sa ich snažil vyprovokovať
svojim správaním. Keď ho upozornili, aby prestal, odporca sa na nich zahnal päsťou , hádzal notebook
do steny, váľal stôl, robil doma hluk. Svedok sa postavil pred mamu, aby ju bránil, odporca sa na neho

zahnal päsťou, niekoľkokrát mu povedal, že ho zabije. Útoky zo strany otca nahlásil na políciu. Nemá
vedomosti o tom, ako sa tieto veci vyriešili. Svedok tvrdil, že veci , ktoré mu napáchal otec od detstva, sú
dôsledkom toho, aké má následky on, aké má následky jeho mama, ako sa ho boja. Obávajú sa toho,
že sa otec vráti domov. Nevie si predstaviť, čo sa stane, keď odporca bude mať prístup do bytu.

Svedok sa nevedel vyjadriť ku dňu 25.09.2014 . Uviedol, že si nepamätá, čo bolo presne v ten deň. Je
to následok jeho diagnózy, ktorú uvádza ako fakt. Ide o to, že niektoré ťažké prípady si nie vždy dobre
pamätá, avšak dobre vie, že otec mu mnohokrát ublížil. Z jeho výpovede súd konštatuje, že svedok sa
aktívne lieči od 25. novembra 2014 u psychiatra. Predložil správu o ambulantnom vyšetrení.

Zo svedeckej výpovede svedkyne H. U. vyplynulo, že s navrhovateľkou sa poznajú z práce. Už
predtým vedela, že pani S. má problémy s manželom, že to nie je ideálne. Tieto informácie získala od
navrhovateľky. O jej problémoch svedkyňa pred dvomi rokmi ešte nič nevedela. Raz keď mala nastúpiť
navrhovateľka do dennej, aj nastúpila do dennej, vtedy mala svedkyňa nočnú, videla na navrhovateľke,
že je na tom psychicky zle. Navrhovateľka sa jej zdôverila. V tom čase mala aj svedkyňa určité

problémy doma a ona sa taktiež zdôverila so svojimi problémami navrhovateľke. Navrhovateľka jej
povedala, že manžel jej zobral značku z auta. Svedkyňa potvrdila, že navrhovateľka došla do práce
na aute, bez značky. Navrhovateľka sa svedkyni zdôverila s tým, že predchádzajúci deň jej odporca
narobil dosť problémov. Prišiel domov, vykopol dvere, keď vošiel do bytu tak začal sa sám fyzický
napádať a tom tým spôsobom, že chytil pani S. za ruku a sám sa udieral jej rukou do tváre. Svedkyňa

poradila navrhovateľke, aby túto situáciu riešila napríklad na polícií, videla, že navrhovateľka má strach
z manžela. Z výpovede svedkyne vyplynulo, že s navrhovateľkou sa v minulosti nenavštevovali, teda v
období, kedy malo dôjsť k roztržkám. Navštevujú sa od obdobia odkedy odporca v byte nebýva. Podľa
svedkyne navrhovateľka túto situáciu psychicky veľmi zle prežíva, lebo nevie čo môže očakávať od
manžela. K tomuto úsudku svedkyňa dospela z toho, čo sa dozvedela od navrhovateľky. Odo dňa,

kedy prišla navrhovateľka do práce druhý krát bez značky na aute, kolegyne sa zblížili( navrhovateľka
a svedkyňa). Jedna druhej sa zdôverila so svojimi problémami. . Od toho času hodnotí svedkyňa
psychický stav navrhovateľky za zlý. Na otázku súdu, ako dospela svedkyňa k úsudku, že navrhovateľka
mala z odporcu strach, svedkyňa uviedla, že to zistila na zmene nálady. Plakala, bola v zlom psychickom
stave.

Zo svedeckej výpovede M. Q.( č.l. 127, kamarát syna účastníkov konania H. S.) vyplynulo, že o
spolunažívaní účastníkova konania má vedomosti od ich syna H..
Viem,že vzťahymedzi účastníkmikonanianeboliideálne.Bolitamvečnéspory,excesyodporcu,takmer
neúnosné. So synom účastníkov, H., sú priatelia od strednej školy, t.j. od roku 2008-2009. Informácie
boli vnímané svedkom prostredníctvom H., teda z jeho podania. Vo všeobecnosti z jeho správania sa.

Keď sa spoznali, svedkovi bolo zjavné, že H. nie je úplne v poriadku po psychickej stránke. V tom čase
sa to veľmi nemanifestovalo na jeho osobe, ale bolo zjavné, že nie je taký, ako väčšina ich rovesníkov.
Bol extrémne utiahnutý. Stále sa niečoho bál. Obzeral sa okolo seba. Nemal takmer žiadne sociálne
kontakty. Neskôr, keď sa bližšie spoznali, svedok začal vnímať, že doma niečo nie je v poriadku. Svedoksi vydedukoval, že tie problémy musia byť doma, keďže väčšinu času trávil doma. Potvrdil, že mu H.
povedal, že otec pod vplyvom alkoholu, návykových látok, dobíjal sa mu do izby, kde bol on zamknutý,
obával sa otca, pretože to bolo pravidelné. Nevedel, kedy a čo môže od otca očakávať. Svedok má

vedomosti o tom, že keď odišiel H. študovať do Čiech, obával sa vyjsť na ulicu, obával sa toho, aby
nestretol otca, ktorý v tom čase pracoval v Čechách. Celý ten psychický stav u H.a sa negatívne
stupňoval, nakoľko zo subjektívneho hľadiska svedka, bolo jasné, kto je jediný rušivý činiteľ doma. O
spolunažívaní účastníkov konania svedok má informácie iba z podaní ich syna H.. Svedok nikdy
nebol v domácnosti účastníkov konania. S H. sa nenavštevovali. Svedok nemal vedomosti o tom, že by

boli podané trestné oznámenia na pána S. a ani o tom, že by odporca navrhovateľku fyzicky napádal.

Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, súd dospel k tomuto právnemu záveru:

Podľa ust. § 705a Obč. zák., ak sa z dôvodu fyzického násilia alebo psychického násilia, alebo hrozby
takýmto násilím vo vzťahu k manželovi alebo k rozvedenému manželovi ako spoločnému užívateľovi
bytu alebo k blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže
súd na návrh jedného z manželov alebo rozvedených manželov obmedziť užívacie právo druhého z

nich, alebo ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

Rovnako ako v prípade bytov, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (§ 146 ods. 2), tak aj
v súvislosti so spoločným nájmom bytov sa novelou (zákonom č. 526/2002 Z.z.) účinnou od 1. januára
2003 doplnilo nové ustanovenie, ktoré má slúžiť na ochranu týraných osôb v bytoch. Ide o obmedzenie

užívania bytu, ktorý je v spoločnom nájme manželov. Hlavným cieľom je to, aby z bytu bolo možné
vysťahovať osobu, ktorá psychicky alebo fyzicky týra manžela alebo aj bývalého manžela, ktorý má aj
po rozvode právo v byte bývať.

Manžel (resp. bývalý manžel), ktorý podá návrh na súd, musí preukázať, že došlo k psychickému alebo

fyzickému násiliu, resp. že je tu hrozba takéhoto násilia aj v budúcnosti. Podmienkou je, že konanie
jedného z manželov spôsobuje neznesiteľné spolužitie, čo treba chápať tak, že pomery v byte druhému
manželovi a jeho deťom či iným blízkym príbuzným bývajúcim v byte nedovoľujú byt pokojne užívať bez
strachu o svoju osobu a bez strachu o svoj život a zdravie.

Súd môže právo užívať byt druhému manželovi obmedziť, alebo ho môže z užívania úplne vylúčiť.

Právo musí chrániť slabšiu stranu a aj za cenu zásahu do výkonu vlastníckeho práva.

Ide o pomerne veľký zásah do práv spoluvlastníka, avšak ešte väčšmi ako vlastníctvo treba chrániť

zdravie a život druhého manžela, ako aj členov rodiny (najmä detí) bývajúcich v spoločnom byte.

Obmedzenie užívania alebo úplné vylúčenie z užívania bytu neznamená, že je to navždy. Ak sa zmenia
pomery, najmä pokiaľ pôjde o osobu druhého manžela, ktorý sa podrobil napríklad protialkoholickej
liečbe a sú tu predpoklady na obnovenie spolužitia v byte, súd na návrh niektorého z manželov môže

zrušiť obmedzenie či vylúčenie z užívacieho práva druhého manžela.

Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo aj v súvislostiach a možno konštatovať, že svedok M. Q. nebol
prítomný pri žiadnom incidente. Osobne nič nevidel, to čo uviedol vo svojej svedeckej výpovedi, sú ibajeho subjektívne úsudky, nie sú smerodajné. Svedkovi neprináleží robiť úsudky o spolužití, keď nemá o
tom konkrétne vedomosti, t.j. skutočnosti nevnímal svojimi zmyslami. Predmetom svedeckej výpovede
má byť to , čo osobne prežil a vnímal. Tak isto svedkyňa H. U. má informácie o spolužití účastníkov

konania, iba z podania - rozprávania navrhovateľky. Odporcu nepozná. S navrhovateľkou v minulosti
sa nenavštevovali. Svedkyňa osobne nikdy nebola prítomná pri konfliktoch, ktoré mali vznikať medzi
účastníkmi konania. Z vyššie uvedených dôvodov, súd hodnotí tieto svedecké výpovede, ako právne
irelevantné.
Svedecká výpoveď M. S., ktorý je starším synom účastníkov konania, v celom rozsahu neguje tvrdenia

navrhovateľky. Nebýva s účastníkmi konania v spoločnej domácnosti približne 2 roky. Z jeho výpovede
možno konštatovať, že počas jeho detstva a počas celého obdobia, kedy žil s rodičmi, nebol svedkom
žiadnych konfliktov medzi účastníkmi konania. Osobu odporcu charakterizoval ako nekonfliktnú a
neagresívnu.

Skutočnosti uvádzané navrhovateľkou v písomnom návrhu, ako aj na pojednávaniach, dosvedčil mladší

syn H. S.. Sám prehlásil, že na konkrétnosti sa nepamätá, nepamätal sa ani na kritický deň 25.09.2014.
Odporučil súdu prečítať si správu jeho ambulantného lekára MUDr. V.a. Súd konštatuje, že MUDr.
V. v lekárskej správe ( č.l. 108-109) uvádza skutočnosti získané z rozprávania svedka, t.j. opisuje
jeho výpoveď. Tento dôkaz nemôže v predmetnej veci slúžiť ako relevantný dôkaz o tvrdených
skutočnostiach navrhovateľkou o psychickom a fyzickom týraní zo strany odporcu. Tieto skutočnosti

neboli v konaní preukázané.

Z potvrdenia OR PZ Trebišov, zo dňa 29.02.2016, bolo jednoznačne preukázané, že vo veci proti
odporcovi o vylúčenie z práva užívania bytu sa vykonávalo skrátené vyšetrovanie vo veci prečinu
nebezpečné vyhrážanie( § 360 ods. 1/, 2/ písm. b /Tr. zákona). Predmetná vec bola postúpená na

Okresný úrad, odbor všeobecnej vnútornej správy Trebišov za účelom prejednania priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu( §49 ods. 1 písm. d / Zákon č. 372/1990 Zb.).

V občianskom sporovom konaní má účastník konania povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť.

Povinnosť tvrdenia vyplýva z ust. § 79 ods. 1 O.s.p. a znamená to, že žalobca je povinný označiť všetky
rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú uplatňovaný návrh. Dôkazná povinnosť vyplýva z ust. § 120
ods. 1 O.s.p. a spočíva v tom, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Dôkaznýmbremenomsapotomrozumieprocesnázodpovednosť účastníkakonaniazato,ževpriebehu

konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v
jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých
prípadoch, ak určitá skutočnosť významná z hľadiska hmotného práva pre rozhodnutie vo veci nebola
alebo nemohla byť preukázaná a keď výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver
ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné

bremeno ohľadom určitých skutočností spočíva na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie takýchto
skutočnostívyvodzujepresebapriaznivéprávnenásledky;idezároveňotohoúčastníka,ktorýexistenciu
týchto skutočností tvrdí.

V tomto konaní dôkazné bremeno je na navrhovateľke, aby preukázala , že došlo k fyzickému,

alebo psychickému násiliu a že je tu hrozba takého násilia aj v budúcnosti. Podmienkou je, že konanie
jedného z manželov spôsobuje neznesiteľné spolužitie, čo treba chápať tak, že pomery v byte druhému
manželovi nedovoľujúbytpokojneužívať bezstrachuosvojuosobuabezstrachu osvojživotazdravie.
V konaní nebolo preukázané, že by sa odporca dopustil takého konania, ktoré by zakladalo uplatnenie
§ 705a Obč. zák. Potvrdenie OO PZ Trebišov DÚ1713/TV/2014, ktoré predložila navrhovateľka do spisu,

svedčí iba o tom, že podala na odporcu oznámenie na polícií. Z potvrdenia OR PZ Trebišov, zo dňa
29.02.2016, bolo jednoznačne preukázané, že vo veci proti odporcovi o vylúčenie z práva užívania
bytu sa vykonávalo skrátené vyšetrovanie vo veci prečinu nebezpečné vyhrážanie( § 360 ods. 1/, 2/
písm. b /Tr. zákona). Predmetná vec bola postúpená na Okresný úrad, odbor všeobecnej vnútornej
správy Trebišov za účelom prejednania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu( §49 ods. 1 písm.

d / Zákon č. 372/1990 Zb.).Riadiac sa vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, na základe zisteného skutkového stavu veci,
súd žalobu navrhovateľky v celom rozsahu zamietol. Navrhovateľka v predmetnom konaní neuniesla
dôkazné bremeno.

O trovách konania súd rozhodne osobitným uznesením, po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu, na Krajský súd v Košiciach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 OSP/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie,
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

v zmysle ust. § 205 ods. 2 len tým, že
a/ v konaní došlo k vydám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené/ § 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnom
konaní.