Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. marec 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14Csp/29/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216211718
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2216211718.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v spore žalobcu:

Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne
zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, 810 00 Bratislava, proti
žalovanému: E. H., X.. XX.X.XXXX, L. H. XXX/XX, XXX XX G. R., o zaplatenie 4281,18 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie 576,37 eur s prísl. sa zastavuje.
II. Súd pripúšťa, aby do konania namiesto pôvodného žalobcu: Všeobecná úverová banka, a. s., IČO:
31320 155, so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava vstúpila obchodná spoločnosť: Intrum Justitia

35 831154, so sídlom Karadžičova 1,82108 Bratislava.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1690 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
1690 eur od 16.6.2016 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti..
IV. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
V. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním doručeným súdu dňa 28.7.2016 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bol
žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy vo výške 4281,18 eur s príslušenstvom z titulu nesplateného
úveru zo zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VUB a.s. Žalovanému bol poskytnutý

úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového úctu mal žalovaný
schválený úverový rámec vo výške 1800 eur a bol povinný žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku
vo výške 60 eur.
2. Žalovaný v mieste hláseného trvalého pobytu zásielky nepreberá. Úkony súdu potrebné na zistenie
adresy jej skutočného pobytu boli neúspešné. Dňa 20.februára 2017 zverejnil súd na úradnej tabuli ako
aj na webovej stránke úradné oznámenie o podanej žalobe. V zmysle § 116 ods. 2 CSP sa žaloba
považuje po 15 dňoch od takéhoto zverejnenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

Žalovaný sa k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadril.
3. Žalobca ani žalovaný sa nezúčastnili pojednávania, hoci mali riadne a včas doručené predvolanie na
pojednávania, pričom súd nezistil žiadny dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. Preto s odkazom
na ustanovenie § 180 C. s. p. realizoval pojednávanie v neprítomnosti strán sporu.
4. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie konštatovaním žalobného návrhu, Zmluvou o aktiváciu
Bankomatky Quatro, všeobecnými obchodnými podmienkami, výpisom z účtu, pričom zistil nasledovný
skutkový a právny stav:

5. Dňa 28.11.2012 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená Zmluva s úverovým romcom 1800
eur s mesačnými splátkami vo výške 60 eur s úrokom 22,8% p.a. Zmluvu tvorí len vopred pripravené
formulované tlačivo.6. Z výpisu z účtu je zrejmé, že za obdobie od 16.12.2012 do 16.2.2013 žalovaný kartou čerpal celkom
sumu vo výške 1870 eur a zaplatil celkom na splátkach sumu vo výške 180 eur spolu Z tohto prehľadu
je tiež zrejmé, že dlžná suma pozostáva aj z poplatkov, pokút za omeškanie, z pokuty za vypovedanie

a zo sankčných pokút.
7. V priebehu konania podal žalobca na tunajší súd (29.novembra 2016, č.l. 25) návrh na zmenu
účastníka na strane žalobcu. Súd pripustil v zmysle ustanovení § 80 CSP, aby do konania namiesto
pôvodného žalobcu: Všeobecná úverová banka, a. s., IČO: 31320 155, so sídlom Mlynské nivy 1, 829
90 Bratislava, vstúpil ako nový žalobca: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821

08 Bratislava, IČO: 35 831 154.
8. Ďalej podaním zo dňa 15.3.2017 žalobca vzal žalobu späť v časti konania o zaplatenie 576,37 eur
s príslušenstvom.
9. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
10. Postupujúc podľa označenej právnej úpravy, súd konanie v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby,

ku ktorému došlo po doručení žaloby žalovanému a pred prejednaním sporu, v časti uvedenej v
enunciáte, zastavil.
11. V danom prípade súd sa predovšetkým zaoberal náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
keďže uvedenú zmluvu je potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

12. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými
(od 1.marca 2012 do 31.decembra 2014, ďalej len „Občiansky zákonník“), Spotrebiteľskou zmluvou je
každázmluvabezohľadunaprávnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.(2)Ustanoveniao
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 53 ods. 1 až 3 a 5 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú
za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

14. Podľa § 9 ods. 1, 2 písm. c), f), k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platnom v
čase uzavretia zmluvy (od 1.januára 2012 do 31.augusta 2014, ďalej len „zákon o spotrebiteľských
úveroch“), Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane
najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné

spotrebiteľovi. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: c) adresu predávajúceho,
na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny,

úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
15. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) až d) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú
formu podľa § 9 ods. 1 ;

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k)
,r) a y) ; c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorýsa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom
úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
17. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka (v stave účinnom do 1.februára 2013), výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania splnením peňažného dlhu.
18. Pokiaľ ide o obligatórnu náležitosť, ktorá je uvedená pod § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských
úveroch, túto nie je možné nahradiť určením počtu splátok. Počet splátok (okrem iných náležitostí) je
totiž ďalšou obligatórnou náležitosťou zmluvy, ktorá je uvedená pod písm. k/. Nepochybne zákonodarca

pod konečnou splatnosťou úveru nemyslel len stanovenie počtu mesačných splátok, pretože inak by
sa uspokojil s náležitosťou pod písm. k/, kde sa uvádza aj počet splátok. Obe tieto náležitosti teda
nie je možné stotožniť a iný výklad než ten, že termín konečnej splatnosti úveru je potrebné určiť
dátumovo, neprichádza do úvahy. Nepochybne tento údaj v predmetnej zmluve chýba. V zmluve však
chýba aj ďalšia obligatórna náležitosť, ktorá je zakotvená pod písm. k/ vyššie citovaného zákonného

ustanovenia, v zmysle ktorého v zmluve musia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov a iných poplatkov,
teda nepostačuje, ak je uvedená len suma predstavujúca súčet splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Je potrebné zdôrazniť, že zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom
úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je totiž ochrana spotrebiteľa ako
slabšieho účastníka záväzkovo právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Uvedený právny záver o

nutnosti rozlíšenia spomínaných splátok vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Trnave 9Co 401/2012
zo dňa 6.augusta 2013. Takisto v zmluve chýba údaj o adrese predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ
uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. V zmluve, v jej hlavičke je síce uvedená adresa žalobcu, nikde však
nie je uvedené, že táto adresa je adresou, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť.
Ani v úverových podmienkach nie je nikde uvedené, že adresa žalobcu alebo adresa predajcu je tou,

na ktorej má spotrebiteľ právo uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Táto náležitosť tak v zmluve chýba.
19. Absencia týchto obligatórnych náležitostí v predmetnej zmluve, a to prípadne aj len jednej z nich,
spôsobuje dôsledok uvedený v § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. spočívajúci v tom, že spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vyplýva z toho, že žalobca by mal právo na vrátenie
skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru a nemá právo žiadať úroky z úveru, prípadne

iné sankcie.
20. Súd zistil, že žalovaný čerpal pôžičku v sume 1870 eur, pričom na splátkach uhradil celkom 180.
Vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj na vyššie uvedené je žaloba dôvodná v časti neuhradenej úverovej
istiny vo výške 1690 eur. Žalovaný sa dostal do omeškania, a žalobca tak má popri dlžnej istine aj nárok
na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý si uplatnil vo výške 8% ročne počnúc od 16.6.2016, súd mu

ich priznal v takejto výške s takýmto dátumom. Preto súd v tejto časti rozhodol tak ako je vo výrokovej
časti rozsudku.
21. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanému týmto rozsudkom, je žalovaný povinný splniť v súlade s §
232 ods. 3 CSP do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
22. V ostatnej časti žalobu zamietol s poukazom na zistený skutočný dlh na úvere ako aj na to, že úver

sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a s poukazom aj na výšku úroku z omeškania.
23. Ak nebolo priznané právo v žalovanej výške, nevznikol žalobcovi ani nárok na zaplatenie úroku
z omeškania z tejto sumy a preto súd žalobu zamietol aj v časti požadovaného úroku z omeškania z
prevyšujúcej sumy. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
24. Ďalej súd pripomína, že splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie

požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku
a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle
cenyobetovanejpríležitostiveriteľa,ktorýtým,ženemáistinuúverukdispozícii,nemôžestoutonakladať
a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v
režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti potvrdzuje nárok

dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v
záujmezískaniabudúcichúžitkovvpodobekapitalizovanejodplatyzískanejzaceléobdobiepostupného
splácania úveru, a teda výhody splátok.25. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi
vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku
dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom

má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho
na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie
obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto
rozhodujúcom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie
peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ

záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok
mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo
zosplatnenej pohľadávky (úveru).
26. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto
užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, prípadne aj poplatky, ktoré by mu patrili
výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený

krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným
mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy,
ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli
účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene
záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo

zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku.
27. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády
dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa
domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké
obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by navyše

súd takúto zmenu pripustil, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň by podporoval aj stav
v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho
potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto
konanie veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet
titulu na inkasovanie odplatných úrokov.

28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko však v konaní úspešnejšiemu žalovanému
žiadne trovy nevznikli, súd mu ani náhradu trov konania nepriznal. Súd má pritom za to, že v súlade
s čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo
v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovanej uvedeným spôsobom, t.j. o nároku na

náhradu trov konania, ako aj o výške trov konania jedným rozhodnutím. V prejednávanej veci by bolo
nehospodárne rozhodnúť najprv spôsobom, že sa žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania vo
výške 100% a následne uznesením rozhodnúť, že žalovaná má právo na náhradu trov konania vo výške
0 eur. Takýto postup by bol v rozpore z vyššie citovaným článkom základných princípov a nebolo ani v
úmysle zákonodarcu takéto predlžovanie rozhodovania o trovách konania v obdobných prípadoch.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).