Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. február 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/243/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117230848
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4117230848.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.

Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci - spore žalobcu: BENCONT
COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, zast.: Advokátska
kanceláriaJUDr.VeronikaKubriková,PhD.,s.r.o.,sosídlomMartinčekova13,Bratislava,protižalovanej:
E. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, C. A., o zaplatenie 1.540,66 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 12Csp/322/2017-117 zo dňa 27. júna 2018, takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej proti žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.11.2017 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 1.540,66
eura, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.540,66 eura od 9.3.2009 do 16.11.2017 v
sume 1.005,39 eura, úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.540,66 eura od 17.11.2017
do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca -
Poštová banka, a.s. uzatvoril so žalovanou dňa 28.7.2008 úverovú zmluvu, na základe ktorej poskytol
žalovanej úver vo výške 1.659,70 eura, ktorý mala splácať v dohodnutých splátkach, svoj záväzok

splnila len čiastočne, dostal sa do omeškania, dátum vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru nastal dňa
9.3.2009. Pohľadávka voči žalovanej bola postúpená na žalobcu Zmluvami o postúpení pohľadávok
zo dňa 15.12.2010, 24.2.2011, 9.8.2017. Vo všeobecnej premlčacej lehote bola podaná žaloba na
rozhodcovský súd, od podania žaloby na rozhodcovskom súde po zastavenie exekučného konania
spočívala.

2. K podanej žalobe sa žalovaná vyjadrila písomne dňa 8.3.2018, kde okrem iného vzniesla námietku

premlčania. Na vyjadrenie žalovanej reagoval aj žalobca písomne podaním doručeným súdu dňa
16.5.2018, kde k vznesenej námietke premlčania uviedol, že jeho právny predchodca vyhlásil úver za
predčasne splatný 9.3.2009, premlčacia doba začala plynúť 10.3.2009, dňa 8.3.2010 bola doručená
žaloba na Rozhodcovský súd, žalobca vyčerpal zo zákonnej trojročnej premlčacej doby 11 mesiacov
a 29 dní, následne bol podaný návrh na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku,
súd zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, exekučné konanie bolo
zastavené uznesením zo dňa 6.6.2017, doručené 9.7.2017, od 9.7.2017 do 28.11.2017 /doručenie

žaloby na súd/ žalobca vyčerpal zo zákonnej trojročnej premlčacej doby ďalšie 4 mesiace a 19 dní, spolu
1 rok a4 mesiace. Počas konania na rozhodcovskom súde a počas exekučného konania premlčacia
doba spočívala, neplanula.3. Napadnutým (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným) rozsudkom Okresný súd Nitra ako súd
prvej inštancie podanú žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a súčasne o trovách strán sporu voči
sebe navzájom rozhodol tak, že žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

4. Skutkový stav veci - sporu súd prvej inštancie zistil nasledovne:

5. Medzi právnym predchodcom žalobcu (Poštová banka, a.s.) a žalovanou bola dňa 28.7.2008
uzatvorená Zmluva o úvere, na základe uvedenej zmluvy žalobca poskytol žalovanej úver vo výške

1.659,70 eura, ktorý bol úročený úrokovou sadzbou vo výške 24% ročne, žalovaná sa zaviazala
poskytnutý úver splácať v 20 splátkach po 103,93 eura k 24 - temu dňu v mesiaci, počnúc prvou
splátkou 24.8.2008 a dátum konečnej splatnosti bol 24.3.2010, RPMN bola dojednaná vo výške 26,82
%, priemerná RPMN vo výške 64,79 %. Celková výška nákladov 366,12 eura. Žalovaná nesplácala
poskytnutý úver riadne a včas v zmysle dojednaného splátkového kalendára, výzvou zo dňa 9.3.2009
bola vyzvaný na predčasné splatenie úveru, úverová pohľadávka sa stala predčasne splatnou v celom

rozsahu ku dňu 9.3.2009, mala ju uhradiť v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy, výzva jej bola
doručená do vlastných rúk dňa 17.3.2009 ako vyplýva z predloženej doručenky. Pohľadávka bola na
základe Zmluvy o postúpení pohľadávok postúpená na žalobcu, ktorý je v konaní aktívne legitimovaným
na podanie žaloby. Žalovaná vzniesla námietku premlčania, žalobca sa bránil tým, že počas trvania
rozhodcovského konania a exekučného konania premlčacia doba neplynula, spočívala.

6. Svoje rozhodnutie, s poukazom na vykonané dokazovanie, zistený skutkový stav a citované
ustanovenia Občianskeho zákonníka (OZ - zákon č. 40/1964 Zb. - § 52 ods. 1 a 2 § 54 ods. 2, § 524
ods. 1 a 2, § 100 ods. 1, § 101 a § 112), citované ustanovenie § 1 ods. 2 písm. e/ zákona č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a citované ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP

- zákon č. 160/2015 Z. z.) odôvodnil nasledovne:

7. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanou bola uzatvorená úverová zmluva, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver,
úverovú zmluvu súd posúdil ak o spotrebiteľskú zmluvu. Základnú charakteristiku spotrebiteľských

zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52 a nasl. O spotrebiteľskú zmluvu sa jedná v
tom prípade, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ,
ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie
zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z.. Do Občianskeho
zákonníka bola spotrebiteľská zmluva zakomponovaná novelou č. 150/2004 účinnou od 01.04.2004 a
režim typových zmlúv bol do nášho právneho poriadku zavedený novelou Zákona o ochrane spotrebiteľa
č. 310/1999 Z.z. účinnou od 01.01.2000. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre

spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho
zmeny. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku,
teda ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné
podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich

neplatnosti spotrebiteľ dovolával. I v prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím
účinnosti zákona, ktorý bol režim spotrebiteľských zmlúv do nášho právneho poriadku transformovaný,
je treba zabezpečiť právnu ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko materiálne nahliadané pozícia
kontrahenta uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona sa nijako nelíši od spotrebiteľa
uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv, to znamená, že práva dodávateľa

vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úvahy povahu tzv.
neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok a ktoré by tak boli s poukazom na ustanovenie § 53
ods. 5 Občianskeho zákonník v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu v zmysle ust. § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka používať právnu ochranu (nález Ústavného
súdu ČR sp. zn. 1.ÚS 342/2009, uznesenie KS v Žiline sp. zn. 9Co 236/2010 zo dňa 30.08.2010,

uznesenie KS Prešov z 30.09.2009 sp. zn. 7 CoE 34/2009, rozhodnutie KS v Nitre z 10.02.2009 sp.
zn. 6Co 254/2008). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba na zmluvu účastníkov pozerať ako
na spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. OZ. Vzhľadom na charakter
účastníkovzmluvyvpostavenídodávateľaaspotrebiteľaakoajvzhľadomnatzv.formulárovýtypzmluvy,keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny
vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa § 23a) ods.
2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa sa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa

Občianskeho zákonníka použijú primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka (rozsudok KS Žilina z
30.09.2010 sp. zn. 9Co 312/2010, rozsudok KS Žilina z 13.10.2010 sp. zn. 7Co 284/2010).

8. V prvom rade sa súd vysporiadal s otázkou, či sa v danej veci jedná o občiansko-právny vzťah
alebo obchodno-právny vzťah aj vzhľadom na vznesenú námietku premlčania a vzťah medzi žalobcom

a žalovanou vyhodnotil ako spotrebiteľský vzťah, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, vrátane jeho ustanovení o premlčaní, a to vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v
postavení dodávateľa a spotrebiteľa a s poukazom na ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, súd aj
v danej veci aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a jeho ustanovenia o premlčaní § 100 a

nasl. Uvedený právny názor bol konštatovaný aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 MCdo
12/2014 zo dňa 21.4.2015. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné
ustanovenia, keďže vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru nastalo dňom 9.3.2009, táto skutočnosť v
konaní sporná nebola, dňom 10.3.2009 začala plynúť trojročná premlčacia lehota, čo je deň po vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru, ktorá uplynula dňom 10.3.2012. Keďže žaloba bola súdu doručená až

dňa 24.11.2017, teda po uplynutí premlčacej doby, súd žalobu zamietol. Spornou ostala otázka, či
v danom prípade došlo k spočívaniu premlčacej doby v zmysle ustanovenia § 112 Občianskeho
zákonníka, v dôsledku toho, že žalobca uplatnil svoje právo na plnenie na rozhodcovskom súde,
ktorý vo veci rozhodol rozhodcovským rozsudkom a následne pokračoval vo vymáhaní pohľadávky
v exekučnom konaní. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že premlčacia doba spočívala počas

trvania rozhodcovského konania a exekučného konania a to z nasledovných dôvodov. Zo zmluvy o
úvere zo dňa 28.7.2008 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vyplýva, že
zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré zo zmluvy vzniknú, budú rozhodované v súlade s
rozhodcovskoudoložkouuvedenouvoVšeobecnýchobchodnýchpodmienkach.Rozhodcovskádoložka
mala založiť právomoc rozhodcovského súdu bola uvedená ako súčasť Všeobecných obchodných

podmienok v článku 10. Podľa tejto doložky sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré medzi
nimi vzniknú z právnych vzťahov na základe tejto zmluvy alebo súvisiacich s touto zmluvou, predložia
na rozhodnutie Rozhodcovského súdu a že sa podrobia rozhodnutiu Rozhodcovského súdu. Takto
formulovaná rozhodcovská doložka znemožňuje spotrebiteľovi, v prípade podania žaloby dodávateľom,
dosiahnuť rozhodnutie sporu všeobecným súdom, keď výber rozhodcovského súdu dodávateľom bol

obsahom všeobecných obchodných podmienok tvoriacich súčasť zmluvy, ktorá je dodávateľom vopred
pripravená a spotrebiteľ nemal možnosť obsah zmluvy, a teda ani rozhodcovskej doložky ovplyvniť,
mohol ju ako celok len prijať alebo odmietnuť. V danej veci nemožno uvažovať nad tým, že by
rozhodcovská doložka bola individuálne dojednanou zmluvnou podmienkou. S poukazom na uvedené
súd je toho názoru, že zmluvná podmienka obsiahnutá vo Všeobecných obchodných podmienkach

v podobe rozhodcovskej doložky, podľa ktorej všetky spory v prípade žaloby podanej veriteľom
prejedná vopred vybraný rozhodcovský súd, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je teda neprijateľnou zmluvnou podmienkou, na ktorú
musí súd v ktoromkoľvek štádiu konania z úradnej povinnosti prihliadať. Takáto rozhodcovská doložka
nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť, teda rozhodcovský

súd nebol príslušným orgánom na prejednanie a rozhodnutie danej veci. V dôsledku toho, podaním
návrhu na začatie konania na tento orgán ani pokračovaním v začatom konaní, a následne podaním
návrhu na začatie exekučného konania, ktoré bolo exekučným súdom zastavené, čomu predchádzalo
rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, nemohlo dôjsť k zastaveniu-
spočívaniu premlčacej doby.

9. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej súd náhradu
trov konania nepriznal, aj keď vo veci mala plný úspech, v sporových konaniach sa uplatňuje zásada
úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo je v tomto prípade žalovaná, keďže žaloba
bola v celom rozsahu zamietnutá, má právo na náhradu trov konania proti neúspešnej strane, avšak

náhradu trov konania si neuplatnila.

10. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadol len žalobca domáhajúci sa jeho zrušenia (a
vrátenia veci na ďalšie konanie) alternatívne jeho zmeny odvolacím súdom tak, aby bolo žalobe v celomrozsahu vyhovené, keď požadoval aj náhradu trov odvolacieho konania. Ohľadom odvolacích dôvodov
právne poukázal na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP. Poukázal na to, že
v zmysle § 21 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní je v prvom rade samotný rozhodcovský súd

oprávnený posudzovať platnosť rozhodcovskej zmluvy a tým aj svoju vlastnú právomoc; ak ju uzná, je
možné hovoriť o tom, že tak uznal aj platnosť samotnej rozhodcovskej doložky, ktorá túto právomoc
spotrebiteľskej zmluve zakladá. V zmysle tohto ustanovenia mohol spotrebiteľ už pred rozhodcovským
súdom neplatnosť rozhodcovskej doložky namietať. Žalovaný však v rozhodcovskom konaní právomoc
rozhodcovského súdu nenamietal, toto skončilo vydaním rozhodcovského rozsudku a je možné tvrdiť,

že platnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve trvala až do právoplatného rozhodnutia súdu
o neplatnosti takejto doložky. Má za to, že až do zastavenia exekučného konania exekučným súdom
bol rozhodcovský rozsudok materiálne vykonateľný exekučný titul, pričom po zastavení exekučného
konania sa rozhodcovský rozsudok stáva materiálne nevykonateľným exekučným titulom. Dospel k
záveru, že výklad a aplikácia ustanovenia § 112 OZ spôsobom, ktorý nepripúšťa spočívanie premlčacej
doby v situácii, keď účastník právneho vzťahu uplatní svoje právo na rozhodcovskej súde v zmysle

rozhodcovskej doložky, ktorá je však neskôr v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
vyhlásená za neplatnú, je v rozpore s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR a aj článkom 6 ods. 1 Dohovoru,
keďže by týmto došlo k faktickému sťaženiu, resp. úplnému zmareniu možnosti oprávnenej osoby.
domáhať sa svojho práva na súde. Má preto za to, že odo dňa podania žaloby na rozhodcovský súd
premlčacia doba prestala plynúť a začala spočívať v zmysle ustanovenia § 112 OZ a spočívala až do

právoplatnosti uznesenia o zastavení exekučného konania, keď potom začala opätovne plynúť až do
momentu podania žaloby v tomto spore. V zmysle Nálezu Ústavného súdu II. ÚS 499/2012 je to v prvom
rade rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený posudzovať platnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky) a tým
aj svoju vlastnú právomoc, keď je zrejmé, že rozhodcovský súd svoju právomoc uznal, čím uznal aj
platnosť rozhodcovskej doložky, ktorá túto právomoc zakladá. Právomoc rozhodcovského súdu má tak

oprávnenie skúmať len samotný rozhodcovský súd, v konaní pred rozhodcovským súdom a podľa tohto
bola rozhodcovská doložka dojednaná platne. V tejto súvislosti považuje za nevyhnutné poukázať aj na
rozhodnutie Súdneho dvora zo dňa 09.11.2016 vo veci C 42/15, z ktorého vyplýva, že zmluva o úvere
nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, keď poukazuje na skutočnosť, že zmluva o
úvere obsahuje odkaz na Obchodné podmienky, Všeobecné obchodné podmienky, ako aj na Sadzobník

poplatok a iné dokumenty Poštovej banky a.s..

11. Vyjadrenie žalovanej k podanému odvolaniu žalobcu podané nebolo.

12. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho

pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
žalobcu dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ustanovenia
§ 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako rozhodnutie (vo výroku) vecne správne, pričom súčasne rozhodol aj
o trovách odvolacieho konania, keď vychádzal z toho, že žalovanej pri úspechu v odvolacom konaní
vznikol nárok na ich náhradu, avšak žiadne jej nevznikli, preto rozhodol o nich tak, že žalovanej nárok

nepriznal.

13. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzuje len na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, keď na zdôraznenie jeho správnosti aj s

ohľadom na odvolacie dôvody poukazuje na to, že

- právny názor súdu prvej inštancie nie je ojedinelý a je v zmysle článku 2 ods. 1 a 2 CSP súladný s
ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, konkrétne s právnym názorom Ústavného
súdu SR vysloveným v uznesení zo dňa 20.09.2017 sp. zn. III.ÚS 572/2017 v bode 35 odôvodnenia,

- právny záver súdu prvej inštancie potom nevedie k záveru o dostatku jeho relevantnej súvislosti
s porušením označených článkov Ústavy SR a Dohovoru (bod 41. odôvodnenia zhora uvedeného
uznesenia),
- výklad súdu prvej inštancie je správny aj v kontexte s výkladom vecí spotrebiteľského charakteru
(spotrebiteľských zmlúv), a že

- žaloba v tomto spore nebola inak podaná ani do 30 dní od ukončenia exekučného konania (§ 6 ods. 3
CSP), keď neboli ani produkované dôkazy na platnosť postúpenia pohľadávky s ohľadom na ust. § 92
ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (viď rozsudok NS SR z 24.04.2018 sp. zn. 1Cdo/147/2017,
t.j. R 60/2018).14. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).