Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. december 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5CoSr/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816206288
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7816206288.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.
Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobkyne P. W., B. U. XXX, zastúpenej
JUDr. Pavlom Kontrom, advokátom, Advokátska kancelária, Rožňava, Čučmianska dlhá 21, IČO: 42
321 859, proti žalovanej POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o zrušenie
rozhodcovskéhorozsudku,oodvolanížalovanejprotirozsudku5Csr/1/2016-39z29.12.2016Okresného

súdu Rožňava

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol: I. Z r u š u j e rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, Bratislava, Vansovej 2, zriadeného
záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, Bratislava, Rusovská cesta 15, z

1.6.2016, sp. zn. SRSAspA 02818/16. II. Z a v ä z u j e žalovanú nahradiť žalobkyni trovy tohto konania
vo výške 100 %.
2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čoho sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala, čím ju
odôvodnila, čo navrhovala (čo uviedla) žalovaná, že vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne,
pripojenými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci, konkrétne, že žalobkyňa trvala
na podanej žalobe tak, ako to uviedla v písomnom vyhotovení a, že žalovaná „sa“ po doručení žaloby

navrhlarozhodnúťvjejneprítomnosti,čovyplývazozmluvyospotrebiteľskomúvereuzavretej27.6.2013
a, čo zistil z pripojeného rozhodcovského rozsudku Stále rozhodcovského súdu pri Asociácii pre arbitráž,
Bratislava, Vansovej 2 z 1.6.2016. Ďalej, citujúc znenie § 46 ods.1,2 zák.č.335/14 Z. z. o rozhodcovskom
konaní, v znení neskorších predpisov, uvádza: Žaloba bola podaná v zák. stanovenej lehote. Dôvodom
pre podanie žaloby je návrh na zrušenie rozsudku rozhodcovského súdu s poukazom na existujúcu
rozhodcovskú doložku (ďalej len doložka), obsiahnutú v obchodných podmienkach (ďalej len OP),

tvoriacich súčasť zmluvy o revolvingovom úvere. Nepochybne „sa jedná“ o zmluvu spotrebiteľskú,
pretože dodávateľom bola žalovaná, ktorá konala v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej
činnosti a spotrebiteľom bola žalobkyňa, ktorá bola fyzickou osobou, nepodnikateľom. Z toho dôvodu v
zmysle Smernice Rady č.93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach a príslušných ust. O. z. musí
prihliadnuť na obsah ust. v zmluve a tiež v obchodných podmienkach, ktoré mohli spôsobiť značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Cituje znenie §

52 ods.1,2,3 O. z., účinného v čase uzavretia zmluvy, § 53 ods.1,4 a § 54 ods.1 O. z. Rozhodcovské
konanie umožňuje alternatívnym spôsobom riešiť niektoré majetkové spory. V rámci svojej rozhodovacej
činnosti posudzuje platnosť alebo neplatnosť doložky vo vzťahu k ust. zák. zakotvujúcim ochranu
spotrebiteľa. V prípade žaloby o „zrušenia“ rozhodcovského rozsudku je potrebné posudzovať doložku
aj v súvislosti a následne vydaným rozhodcovským rozsudkom. Pokiaľ takáto doložka obsahuje klauzulu
zneužívajúcu a poškodzujúcu spotrebiteľa z hľadiska uplatnenia jeho hmotnoprávnych nárokov, nie

je realizovateľná. Dohodu o doložke v spotrebiteľskej zmluve je možné pripustiť za predpokladu, že
podmienky ustanovenia rozhodcu a dohodnuté podmienky účastníkom garantujú spravodlivé konaniea rovnaké zaobchádzanie. Teda posudzoval z uvedeného hľadiska uvedenú doložku, z ktorej bez
akýchkoľvekpochybnostívyplývajednoznačnériešenieprípadnéhomajetkovéhosporuprostredníctvom
Slovenského arbitrážneho súdu, pričom táto doložka neumožňuje za daných okolností voľbu iného ako

rozhodcovského súdu. Naviac z tejto klauzuly vyplýva, že spotrebiteľ je týmto rozhodnutím viazaný,
pretože ide o rozhodnutie konečné a záväzné. Z uvedených OP nevyplýva nijaká možnosť pre
spotrebiteľa využiť svoje právo pre uplatnenie nároku z majetkového sporu na všeobecnom súde.
Žalobkyňa v prípade zakotvenia doložky do úverových podmienok nemala žiadnu možnosť individuálne
dojednať podmienky obsiahnuté vo formulárovej zmluve a v OP a z toho teda vyplýva, že je v značnej

nerovnováhe vo vzťahu k dodávateľovi pri uplatňovaní svojich práv. Neprijateľnosť z doložky spočíva v
tom, že dodávateľ určil spôsob prejednania prípadného majetkového sporu tak, že spotrebiteľovi bolo
zamedzené brániť sa pred všeobecným súdom. Takýmto spôsobom určený a vybraný rozhodcovský
súd nemôže založiť legitimitu pre rozhodovanie o veci a preto doložku hodnotí ako neprijateľnú doložku
a teda absolútne neplatnú. Výkon práv a povinností z takejto doložky je v rozpore so zák. a dobrými
mravmi. Skúmal, či sú dané zákonné dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 46 ods.1

zák.č.335/2014 Z. z. V tomto prípade je zrejmé, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecné záväzné
predpisy o ochrane práv spotrebiteľa, z toho dôvodu je zákonný dôvod pre rozhodovanie o zrušení
rozhodcovského rozsudku. Z týchto dôvodov vyhovel žalobe a rozhodcovský rozsudok zrušil. Výrok o
trovách konania sa opiera o § 255 ods.1 CSP.
3. I. Proti uvedenému Rozsudku podala žalovaná v zákonnej 15 dňovej lehote v celom rozsahu

odvolanie: II. Podáva odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods.1 písm. f/ a h/ C. s. p., nakoľko je toho
názoru, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 53 ods.4 písm. r/ O. z. (ak je vôbec vzhľadom
na bod 2. tohto „vyjadrenia“ aplikovateľné) je neprijateľnou podmienkou dojednanie, ktoré vyžaduje
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v

rozhodcovskom konaní. „Žalobca“ na úvod Odvolania uvádza, že pri rozhodcovskom rozsudku „nejde
o nič iné ako o nový súkromnoprávny kvalifikovaný záväzok, ktorý nemožno porovnávať s judikovaným
právom vo forme rozsudku všeobecného súdu.“ (úvodzovky žalovaná). ako aj vo vzťahu k žalobcom
uvedenému rozhodnutiu českého Ústavného súdu Českej republiky (ďalej len ÚS ČR) IV.ÚS 174/2002,
si dovoľuje podčiarknuť, že žalobcom prezentovaný postoj českého ÚS je prekonaný a nanajvýš

neaktuálny. Podčiarkuje, že ÚS ČR sa vo svojom náleze I.ÚS 3227/07 z 8.3.2011 posunul od zmluvnej
koncepcie rozhodcovského konania „viac smerom k jurisdikčnej koncepcii rozhodcovského konania ako
k nachádzaniu práva súkromnoprávnym subjektom analogickým a ekvivalentným k súdnemu konaniu
a v súlade s platným právom.“ (úvodzovky žalovaná) (Bělohlávek, A.: Ústavní soud České republiky
opustil striktní smluvní výklad koncepce rozhodčího řízení. Bulletin advokacie, 2011, č.12, s.40 a n.).

Dovoľuje si z rozhodnutia ÚS ČR citovať. Je nepochybné, že rozhodcovská zmluva, dohodnutá medzi
žalobcom a ňou je tzv. NEVÝHRADNOU rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej
strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho
konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od žalobcu, aby spory s ňou riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. V zmysle rozhodcovskej zmluvy čl. II - predmet zmluvy v bode 1 sa

uvádza: sa žalobca s ňou dohodli riešiť všetky spory vzniknuté z predmetných zmlúv úvere buď pred
Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej rozhodcovskej a.s. (ďalej len rozhodcovský súd) alebo pred
príslušným všeobecným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde.
Opäť poukazuje na mylné tvrdenie žalobcu, kde uvádza, že nebola možnosť sa podrobiť všeobecnému
súdu, avšak žalobca by mal čítať celé znenia Rozhodcovskej zmluvy a nie iba polovičné, nakoľko vo

svojej žalobe uvádza, že mu bola predložená len jediná možnosť, a to ktorú uvádza Rozhodcovská
zmluva v písm. a), ale Rozhodcovská zmluva pokračuje ďalej kde uvádza, že zmluvné strany sa majú
možnosť obrátiť aj podľa písm. b) na všeobecný súd. Z toho jasne vyplýva, že nie je daná výlučnosť
rozhodcovského súdu, a žalovaný sa má možnosť v prípade nespokojnosti obrátiť na všeobecný súd.
Námietku voči právomoci súdu je možné podať aj v čase keď žalovanému je doručená výzva na

žalobnú odpoveď. V predmetnom prípade, žalobná odpoveď doručená nebola. Keby žalobca tento
pocit nadobudol mal možnosť v lehote 10 dní odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy, bez toho aby bola
dotknutá platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo opäť naznačuje skutočnosti, že ich vzájomná
podmienenosť je vylúčená. Na odstúpenie, a to aj bez uvedenia dôvodu v lehote 10 dní odkazuje čl. II.
ods.3 Rozhodcovskej zmluvy. Ak by túto lehotu žalobca nestihol mal možnosť dovolávať sa neplatnosti

rozhodcovskej zmluvy alebo výberu rozhodcu priamo v rozhodcovskom konaní, o čom bol poučený vo
vyzve na žalobnú odpoveď, avšak napriek svojej nespokojnosti ostal nečinným v konaní. Obdobnou
otázkou sa zaoberal aj Okresný súd (ďalej len OS) Rimavská Sobota, ktorý Rozsudkom 14C/214/2014 z
24.9.2015 zamietol žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Svoje tvrdenia odôvodnil nasledovne(cituje z jeho odôvodnenia). Na podporu tvrdení uvádza nasledovné rozhodnutie: Navyše poukazuje
na Rozsudok Krajského súdu (ďalej len KS) v Košiciach 2Co/107/2015 z 28.2.2016, zamietol žalobu,
ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu obdobne ako v tomto

prípade s poukazom na nasledovné ohľadom rozhodcovskej zmluvy (cituje z jeho odôvodnenia). V
predmetnom prípade poukazuje aj na Rozsudok OS Košice I, ktorý 21.6.2016 pod sp. zn. 19C/289/2014
zrušil rozhodcovský rozsudok len v časti. Odôvodnil to nasledovne (cituje z jeho odôvodnenia). Následne
v zrušenej časti vrátil rozhodcovskému súdu v súlade s § 47 ods.2,3 zák.č.335/14 Z. z. v znení
neskorších predpisov a doplnkov. Zároveň poukazuje na mylné odôvodnenie Rozsudku, ktoré uvádza,

že žalobca uzatvoril s ňou rozhodcovskú doložku (ďalej len doložka). Pričom uvádza na právu mieru,
že so žalobcom uzavrela rozhodcovskú zmluvu a nie doložku. III. V predmetnom prípade poukazuje
aj na Rozsudok OS Košice I, ktorý 21.6.2016 pod sp. zn. 19C/289/2014 zrušil rozhodcovský rozsudok
len v časti. Odôvodnil to nasledovne (cituje z jeho odôvodnenia). Následne v zrušenej časti vrátil
rozhodcovskému súdu v súlade s § 47 ods.2,3 zák.č.335/14 Z. z. v znení neskorších predpisov a
doplnkov. IV. Zdôrazňuje, že takýto právny názor vyslovil v Uznesení 14NcC/10/2011 z 30.5.2011 aj

KS v Bratislave. Podľa odbornej literatúry doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa
nevýhradná (t.j. dáva mu možnosť vždy sa pred podaním žaloby proti dodávateľovi rozhodnúť, či ju
podá na všeobecnom alebo rozhodcovskom súde) nebude dotknutá § 53 ods.4 písm. r/ O. z. (Magál,
M. - Kubina, P.: Rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách. Justičná revue, 2008, č.4, s.616 a
n.). Žalobca má teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo.

Platnosť právneho úkonu naviac treba hodnotiť v čase jeho uzavretia a bez hypotetického zvažovania
okolností, ktoré môžu, ale nemusia, nastať po jeho uzavretí. Dôležité teda je to, či zmluva v čase jej
uzavretia sama osebe umožňuje alebo neumožňuje spotrebiteľovi uskutočniť voľbu medzi súdom alebo
alternatívnym riešením sporu. Nie je vôbec dôležité, čo sa môže stať v budúcnosti. Predmetné ust.
O. z. naviac treba vykladať eurokonformne v zmysle znenia Smernice. Podľa písm. q) ods.1 Prílohy

tejto smernice je zakázané iba dojednanie, aby spotrebiteľ riešil spory nepodliehajúce právnym ust.
výhradne arbitrážou. Okrem toho, nie je splnená ani podmienka existencie sporu nepodliehajúceho
právnym ust. Podľa konštantného záveru súdnej judikatúry a odbornej literatúry, ako aj iných jazykových
verzií smernice, ide o rozhodcovské konanie nemajúce oporu v príslušnej právnej úprave, a teda
o nezákonné rozhodcovské súdy (napr. Bandúrová, M.: Rozhodcovská doložka a plná moc. Právní

rozhledy, 2009, č.8, s.293 a n.). V danom prípade má rozhodcovské konanie plne oporu v Zák. o
rozhodcovskom konaní, ktorý arbitrabilitu spotrebiteľských sporov nevylučuje a nezakazuje. Prípustnosť
rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov. Možnosť
mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ak takáto zmluva v
danom prípade vôbec existuje, čo popiera) vyplýva jednoznačne z § 4 ods.2 písm. r) pôvodného Zák.

o spotrebiteľských úveroch (zák.č.258/01 Z. z. v znení neskorších predpisov), ako aj aktuálne účinného
§ 9 ods.2 písm. v) Zák. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
(zák.č.129/10 Z. z. v znení zákona č.394/11 Z. z.), ktoré jednoznačne umožňujú mimosúdne riešenie
sporov zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Rovnaký záver vyplýva aj zo znenia aktuálne účinnej smernice
č.2005/48/ES o spotrebiteľskom úvere (čl. 24 ods.1), ktorá zaväzuje členské štáty zabezpečiť primeraný

a účinný postup na urovnanie spotrebiteľských sporov, ktoré sa dotýkajú zmluvy o úvere. Tento záver
je uvedený, o. i., aj v odbornej literatúre: Raban, P: Autorizovaní rozhodcovia alebo adjudikátori? Je
efektívne zabezpečená spravodlivosť v spotrebiteľských vzťahoch? Bulletin „advokacie“, 2010, č.6, s.18.
Treba len zdôrazniť, že platné a účinné ust. týkajúce sa spotrebiteľských úverov sú vo vzťahu k právnej
úprave spotrebiteľských zmlúv v O. z. (aj keď ani táto zásadne rozhodcovské konanie nezakazuje)

nielen lex specialis, ale aj lex posterior, a teda jednoznačne majú prednosť pri aplikácii. Prípustnosť
rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch vyplýva jednoznačne aj z odporúčania Komisie
č.98/257/ES o zásadách použiteľných na orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských
sporov. Prípustnosť doložiek v spotrebiteľských sporoch vyplýva aj zo súdnej judikatúry a odbornej
literatúry. Cituje znenie § 372w (Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2015)

zák.č.335/14 Z. z. Zásadná prípustnosť doložky v spotrebiteľských sporoch bola priznaná Rozsudkom
Vrchného súdu v Olomouci 12Cmo 13/2010 z 2.3.2011, pričom tento súd výslovne uviedol, že existencia
rozhodnutia ESD č.C-168/05 vo veci Elisa Maria Mostaza Claro proti Centro Móvil Milénium SL. v
zmysle jeho bodov č.36-39 nestanovuje povinnosť národného súdu prehlásiť doložku z úradnej moci za
neplatnúavyvodiťztohoďalšiedôsledky.Prípustnosťdoložiekvspotrebiteľskýchsporochbolavpodobe

odmietnutia vecného prieskumu rozhodcovských rozsudkov potvrdená, o. i., aj Rozsudkom Najvyššieho
súdu (ďalej len NS) ČR 33Cdo 2675/2007 z 30.10.2009, ako aj Rozsudkom KS v Hradci Králové 19Co
481/2010 z 1.3.2011, publikovaného na www.profipravo.cz . Rozsudkom NS
ČR 23Cdo 1201/2009 z 29.6.2010, bolo popri pripustení doložky v spotrebiteľskom spore uvedené,že doložka bola písaná dobre čitateľným písmom a spotrebiteľ dobre vedel, že text, ktorý podpisuje,
obsahuje doložku, ako aj to, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno
ponímať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Prípustnosť doložky v spotrebiteľskom

spore potvrdil NS ČR aj svojím uznesením 23Cdo 4895/2010 z 28.4.2010. Uznesenie NS ČR 32Cdo
1590/2008 z 30.3.2009 s právnou vetou: v prípade spotrebiteľskej zmluvy nie je dojednanie doložky
vylúčené bolo publikované pod č. C 7386 v Súbore rozhodnutí NS ČR, ako aj v systéme www.beck-
online.cz . Odborná literatúra použitie doložky v spotrebiteľskom spore
pripúšťa, pričom odkazuje na: Hulmák, M. - Tomančáková, B.: Rozhodcovské konanie ako vhodný

prostriedok riešenia sporov medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Obchodnoprávna revue, 2010, č.6 a
7, s.168 a n. a 189 a n.; Nový, Z.: Spotrebiteľské úvery a rozhodcovské konanie. Jurisprudence, 2010,
č.7, s.22 a n. Medzi žalobcom a ňou bola v predmetnom prípade uzatvorená rozhodcovská zmluva, a to
na samostatnom liste papiera, oddelene od samotnej Zmluvy spotrebiteľskom o úvere. Cituje znenie §
17 zák.č.244/02 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Má za to, že v danom prípade nedošlo k porušeniu § 17
zák.č.244/02 Z. z., teda k porušeniu zásady rovnosti účastníkov, o čom svedčí aj odôvodnenie rozsudku

Rozhodcovského súdu. Stály rozhodcovský súd žalobcovi (predtým žalovanému) riadne doručil všetky
písomnosti - Oznámenie o podanom návrhu na začatie rozhodcovského konania, Výzvy na žalobnú
odpoveď - spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k návrhu na začatie rozhodcovského konania riadne, ku
ktorým mal žalobca možnosť sa vyjadriť. Pre rozhodcovské konanie je príznačná jeho písomná forma a
preto miesto rozhodcovského konania nie je zásadné, a vzdialenosť od miesta konania nie je dôležitá.

Navyše žalobca mal možnosť v zmysle rozhodcovskej zmluvy od nej odstúpiť v lehote 10 dní tak ako to
je uvedené v čl. II. ods.3, čo však neurobil. V. Vzhľadom na uvedené „žalobca“ navrhuje, podľa § 391
ods.1 C. s. p. v platnom znení Rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Zároveň žiada úhradu trov konania, „ktorý“ mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.
4. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi

odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 CSP a zistil, že nie sú
splnené podmienky na potvrdenie rozsudku (§ 387 ods.1 CSP), ani na jeho zmenu (§ 388 CSP), preto
ho podľa § 389 ods.1 písm. c) CSP zrušil a vec vrátil podľa § 391 ods.1 CSP súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a rozhodnutie.

5. Odvolací dôvod § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou

nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
ods.1 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to

vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov

strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti,
ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu
vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak

hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz
len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi
vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý
nesúlad.
6. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávneho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému

skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.

7.Nazákladeskutočnostíuvedenýchvodvolanímožnourobiťzáver,žeobauplatnenéodvolaciedôvody
sú dané, lebo skutkové zistenie, na základe ktorého súd vec posúdil po právnej stránke je nesprávne,
lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a súd z podradenia skutkového stavu pod právnu normu
nevyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu.
8. Ak sa súd dopustil omylu v právnom posúdení pre chybné použitie právnej normy alebo pre jej chybnú
interpretáciu a z tohto dôvodu súčasne nedostatočne zistil skutkový stav, nesplnil tým ústavnú a zákonnú

povinnosť garantovať obsah základného práva na súdnu ochranu a nie je povinnosťou odvolacieho súdu
takýto komplexne chybný postup naprávať.
9. Žalobkyňa v žalobe tvrdí, že v pozícii spotrebiteľky uzavrela so žalovanou 3.2.2014 Zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 250 € ,
ktorú sumu sa zaviazala vrátiť spolu s úrokom vo výške 39,15 % ročne a poplatkom vo výške 120,12 do

26.1.2015 a, že v deň uzavretia zmluvy bola zároveň podpísaná aj „rozhodcovská zmluva“ (úvodzovky
žalobkyňa), ktorej podpísanie bolo podmienkou poskytnutia úveru a ktorá sa svojou povahou viaže k
zmluve úverovej, keď je nepochybné, že boli podpísané prakticky naraz, teda v čase vzniku zmluvného
vzťahu.
10. Z tej istej zmluvy vychádzal pri svojim rozhodovaní aj Stály rozhodcovský súd, zriadený pri Asociácii

pre arbitráž, Bratislava, Vansovej 2.
11. Uvedená Zmluva o spotrebiteľskom úvere (z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že má mať
č.705803221) sa však v spise nenachádza, ale sú v ňom založené 2 fotokópie Zmluvy o spotrebiteľskom
úvere č.705802858 z 27.6.2013 (č.l.24 a 27) a 2 fotokópie Rozhodcovskej zmluvy z 27.6.2013 (č.l.25
a28) - uzavretej podľa § 3 a n. zák.č.244/02 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

12. Podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.705802858 z 27.6.2013 bol žalobkyni poskytnutý
bezúčelový spotrebiteľský uver v hotovosti v sume 350 € a celkové náklady spojené s úverom boli 322 €.
13. Z uvedeného je zrejmé, že súd nevykonal dôkaz Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č.705803221 z
3.2.2014 a preto nezistil riadne skutkový stav.
14. Nevykonanie uvedeného dôkazu má za následok, že ani závery súdu, tykajúce sa doložky (body 20.

a 21. odôvodnenia rozsudku) nemajú zatiaľ nijakú oporu vo vykonanom dokazovaní.
15. Súd v ďalšom konaní bude preto povinný vykonať dôkaz Zmluvou o spotrebiteľskom úvere
č.705803221 z 3.2.2014, Rozhodcovskou zmluvou z 3.2.2014, Všeobecnými podmienkami poskytnutia
spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.705803221
z 3.2.2014 a podrobne sa vysporiadať so všetkými skutočnosťami uvedenými vo vyjadrení žalovanej

zo 7.11.2016 (č.l.15-18), ako aj v odvolaní a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom zaujme stanovisko k
rozhodovacej praxi súdov a záverom odbornej literatúry, na ktoré žalovaná poukazuje.
16. Len pre úplnosť treba poznamenať, že nevedno z čoho súd vychádzal v bode 3. odôvodnenia
rozsudku, lebo skutočnosti v ňom uvedené nevyplývajú z vyjadrenia žalovanej zo 7.11.2016 (č.l.15-18).
17. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 237 ods.1 CSP).

18. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.