Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. marec 2019

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 10C/36/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317212730
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Foltánová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2019:2317212730.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Foltánovou v spore žalobcu: Š. R., R..

XX.X.XXXX, D. K., I..Z. XXX, právne zastúpený PROSMAN A PAVLOVIČ advokátska kancelária, s.r.o.,
IČO: 36 865 281, so sídlom Trnava, Hlavná 31 proti žalovanému: S. E., R.. XX.X.XXXX, D. Š., N. XX,
zastúpený: Čibrik & Blazsek advokátka kancelária s.r.o., Hlavná 14, Šaľa o zaplatenie 3640,14 Eur s
prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 % trov konania, pričom výšku trov
konania je povinný zaplatiť žalobca žalovanému do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške

náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou podanou na tunajší súd 1. júna 2017 v mailovej podobe prostredníctvom svojho
právneho zástupcu žiadal žalovaného zaviazať zaplatiť 3 640,14 Eur žalobcovi z titulu náhrady škody.
2. Žalobca žalobu skutkovo vymedzil tak, že žalovaný spôsobil dopravnú nehodu v obci K., pričom
na mieste dopravenej nehody pri podrobení dychovej skúšky bola u žalovaného nameraná hodnota
alkoholu v dychu 0,69 mg/l. Žalovaný bol v čase škodovej udalosti vodičom nemotorového vozidla,
pričom pri odbočovaní nedal znamenie o zmene smere jazdy, čím ohrozil a obmedzil žalobcu, ktorý
jazdil za ním. Protiprávnym konaním žalovaného vznikla žalobcovi škoda na zdraví, ktorá bola lekárskym

posudkom vyčíslená na 3 260,40,-Eur a okrem toho žalobcovi vznikla škoda na majetku, a to vo výške
250,-Eur na motocykli, v zničení prilby vo výške 50,-Eur, nákladoch na vyhotovenie lekárskeho posudku
vo výške 15,-Eur a účelných nákladoch spojených s liečením vo výške 64,74,-Eur.
3. Žalobca po právnej stránke žalobu odôvodnil podľa § 420 ods. 1, § 442, § 444, § 449 ods. 1, § 517
ods. 1 Občianskeho zákonníka / ďalej len OZ /, § 4 ods. 2, § 19 ods. 1, § 30 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z.
4. Žalobca spolu so žalobou súdu doručil listiny - lekársku prepúšťaciu správu, lekársku správu, lekársky
posudok o bolestnom, úhradu faktúry č. 0013, potvrdenie, čestné prehlásenie, záznam jázd.

5. Tunajší súd vydal 12. júna 2017 platobný rozkaz č. k. 10C/36/2017-22 v zmysle žaloby, proti ktorému
v zákonnej lehote spolu s vecným odôvodnením podal žalovaný odpor a žiadal žalobu zamietnuť. V
odpore žalovaný poukázal na uznesenie z 24. septembra XXXXCVS:V.-XX/DI-I.-XXXX, ktorým bola
vec postúpená na prejednanie priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky z dôvodu,
že výsledky vyšetrovania preukázali, že nejde o trestný čin. V odôvodnení uznesenia bolo poukázané
na znalecké dokazovanie znalcom z odboru cestná doprava X.. W. Č., ktorý vypracoval znalecký
posudok č. 43/2015, v ktorom určil technickú príčinu dopravnej nehody, ktorou bola nesprávna jazda

motocyklistu, ktorý neprispôsobil svoje správanie situácii v cestnej premávke a svojim schopnostiam,
nesprávnym spôsobom - intenzívnym brzdením zareagoval na cyklistu, v dôsledku čoho stratil jazdnú
stabilitu a spadol. Znalec ďalej skonštatoval, že spôsob a technika jazdy cyklistu bola správna a
bez príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody. Cyklista odbočovaním vľavo neohrozil, ale lenobmedzil motocyklistu. Vzhľadom na záver znaleckého dokazovania vyplýva, že neexistuje príčinná
súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a škodou, ktorá vznikla žalobcovi. Okrem toho
vzniesol námietku premlčania. V čase vzniku dopravnej nehody, t. j. 23. apríla 2015 bolo žalobcovi

zrejmé, že došlo ku škode a kto bol účastníkom dopravnej nehody.
6. Súd uznesením zo 6. septembra 2017 č. k. 10C/36/2017-30 platobný rozkaz zrušil. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 19. septembra 2017.
7. Žalobca sa písomne vyjadril k podanému odporu, v ktorom uviedol, že žalovaný porušil zákonnú
povinnosť ustanovenú v § 30 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávky / ďalej len zákon /, podľa

ktorého je vodič povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy včas pred začatím jazdného úkonu podľa
ods. 1, a to s ohľadom na okolnosti cestnej premávky, najmä na vozidlá idúce za ním a na povahu jazdy.
Porušením tejto povinnosti vznikla podľa § 420 ods. 1 OZ občianskoprávna zodpovednosť za škodu,
vzniknutá v príčinnej súvislosti s porušením predmetnej zákonnej povinnosti a z nej vyplývajúci nárok
žalobcu. Kauzálny nexus medzi porušením zákonnej povinnosti žalovaného a vznikom škody na strane
žalobcu je daný, pretože žalovaný počas jazdy bol pod vplyvom alkoholu, pričom pred zmenou smeru

jazdy nedal znamenie o zmene smeru jazdy, v dôsledku čoho žalobca počas zmeny jazdy žalovaným
nereagoval brzdiacim manévrom a následkom čoho žalobca spadol s motocyklom na zem a utrpel
ujmu na zdraví. Žalobca nesúhlasil s tým, že jeho nárok je premlčaný. Poukázal na to, že subjektívna
premlčaciadobajedvojročná.Zákonvdanomprípadevyžadujekumulatívnesplneniedvochpodmienok,
a to vedomosť poškodeného o škodcovi a o škode. V prípade nároku na odškodnenie a sťaženie

spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie o škode v čase, kedy možno objektívne vykonať bodové
ohodnotenie bolesti a spoločenského uplatnenia. K ukončeniu liečby žalobcu došlo XX. S.Ú. XXXX,
kedy bolo možné zdravotný stav žalobcu považovať za ustálený pre účely posúdenia bolestného, nie
však sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré je podľa § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z .z. možné
vykonať až s odstupom jedného roka po ustálení zdravotného stavu. Čo sa týka vedomosti o tom, kto

za škodu zodpovedá, poukázal na znalecký posudok vypracovaný v trestnom konaní, ktorý predstavuje
preukázateľné zistenia o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si mohol žalobca urobiť úsudok o
tom, kto zodpovedá za dopravnú nehodu. Žalobca sa mal možnosť oboznámiť so znaleckým posudkom.
Znalecký posudok bol vypracovaný 5. augusta 2015, ktorým dňom sa mohol žalobca s posudkom
oboznámiť. Subjektívna premlčacia doba uplynula 5. augusta 2015 a žaloba bola podaná 2. júna 2017.

8. Súd vo veci vypočul právneho zástupcu žalobcu, žalobcu, právneho zástupcu žalovaného, oboznámil
sa s podstatným obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav veci.
9. Právny zástupca žalobcu žiadal žalobe vyhovieť. Podľa jeho názoru boli splnené všetky predpoklady
zodpovednosti za škodu. Nárok žalobcu nepovažoval za premlčaný, pretože aj v poslednej lekárskej
správe je uvedené, že liečenie žalobcu sa skončilo 29. júna 2015. Poukázal na príčinnú súvislosť medzi

protiprávnym konaním žalovaného a ujmou v zmysle judikátu Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
25Cdo/1946/2000 z 24. mája 2001. Okrem toho poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn.
11S/108/2016, v ktorom súd vyjadril názor, že technika jazdy žalobcu bola správna, resp. nepovažoval
ju za nesprávnu.
10. Právny zástupca žalovaného žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu neexistencie príčinnej súvislosti

medzi konaním žalovaného a vznikom škody. V tomto smere poukázal na znalecký posudok, v ktorom
znalec jednoznačne skonštatoval, že spôsob a technika jazdy žalovaného bola správna a bez príčinnej
súvislosti so vznikom dopravnej nehody. Tento záver nie je právny, ale odborný, pretože znalec posúdil
techniku jazdy a príčinu dopravnej nehody. Znalec neriešil otázku viny, neviny, ale len technickú stránku
jazdy. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že spôsob jazdy žalovaného bol v technickom súlade

so zákonom o cestnej premávke. Dôvodom stratenia jazdnej stability žalobcu bol výlučne nesprávny
spôsob reakcie na žalovaného. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5
Cdo/126/2009, ktoré závery je možné uplatniť aj v prejednávanej veci.
11. Žalobca uviedol, že v predmetný deň išiel z vinohradu, pričom za cyklistom išiel vo vzdialenosti 4 - 5
metrov za ním. Mienil cyklistu predbehnúť, ktorý nedal znak na odbočenie, z ktorého dôvodu, keď zistil,

že odbočuje v ľavo, prudko zabrzdil a spadol. Žalovaný prišiel za ním opýtať sa, čo sa stalo. Povedal,
že má zlomenú nohu a žalovaný išiel za sestrou, ktorá zavolala sanitku a policajtov.
12. Z pripojených spisov Okresného riaditeľstva policajného zboru / ďalej len OR PZ / Š. Č.. V.-I.-V.-XXX/
XXXX-N. O. Č.:V.-XX/DI-I.-XXXX vyplýva, že 23. apríla 2015 v čase o 14:50 hodine prišlo v obci K. na
ulici C. k dopravnej nehode žalobcu jazdiaceho na motocykli EČV:HC 001 AD. K dopravnej nehode došlo

tak, že žalobca jazdil po ulici C.Á. smerom do centra obce K. s motocyklom za cyklistom / žalovaným /,
ktorý bez toho, aby dal znamenie o zmene smeru jazdy, odbočil vľavo ku rodinnému domu č. XXXX. Na
odbočenie cyklistu žalobca reagoval tak, že s motocyklom zabrzdil, následkom čoho motocykel neudržal
na kolesách a po zabrzdení s motocyklom spadol na vozovku, kde prišlo k tomu, že motocykel pritlačilpravú nohu žalobcu medzi vozovku a motocykel. K zrážke so žalovaným nedošlo. Na mieste dopravnej
nehody boli obaja účastníci podrobený dychovej skúške, kde bolo zistené požitie alkoholických nápojov
u žalovaného, ktorému bola nameraná hodnota alkoholu v dychu 0,69 mg/l, u žalobcu nebolo zistené

požitie alkoholických nápojov. V rámci trestného konania bol vypracovaný znalecký posudok č. 43/2015
vypracovaný znalcom v odbore doprava cestná X.. W. Č., B. N. N. X, XXX XX R. - A. / ďalej len
znalec /. V závere znaleckého posudku znalec uviedol, že na mieste dopravnej nehody sa nezachovala
brzdná stopa motocykla a ani pádové stopy motocykla. Z dôvodu absencie týchto stôp nie je možné
technicky spočítať rýchlosť jazdy motocykla. Motocyklista uviedol, že pred dopravnou nehodou jazdil

rýchlosťou okolo 30 km/h, ktorá je vzhľadom na jeho zranenie technicky prijateľná. Do analýzy dopravnej
nehody znalec počítal s rýchlosťou 35 km/h +- 5 km/h, t. j. 30 km/h - 40 km/h, nakoľko uvedený
interval množných rýchlostí motocyklistu zahŕňa technicky najpravdepodobnejšie rýchlosti, ktorými
mohol jazdiť motocyklista pred dopravnou nehodou. Znalec posúdil možnosť zabránenia dopravnej
nehody zo strany obidvoch účastníkov. Z analýzy dopravnej nehody a z posúdenia možnosti zabránenia
dopravnej nehody zo strany motocyklistu vyplýva, že dopravnej nehode mal možnosť zabrániť, ak

by na cyklistu odbočujúceho vľavo reagoval technicky správnym spôsobom - polovičným brzdením a
miernym vyhýbaním vpravo, mal možnosť zabrániť dopravnej nehode tým, že by sa minul s cyklistom v
bezpečnej odstupovej vzdialenosti okolo 8,7 m a nebol by cyklistom ohrozený, ale len obmedzený, čo
je v technickom súlade s ustanovením § 19 ods. 1 zákona. Dopravnej nehode mal možnosť zabrániť
aj cyklista, ak by odbočoval vľavo až po predbehnutí motocyklistom, nevznikla by kolízna situácia a

ani dopravná nehoda. Znalec určil technickú príčinu dopravnej nehody, a to nesprávna technika jazdy
motocyklistu, ktorý neprispôsobil svoje správanie situácii v cestnej premávke a svojim schopnostiam,
nesprávnym spôsobom zareagoval na cyklistu intenzívnym brzdením v dôsledku čoho stratil jazdnú
stabilitu a spadol. Spôsob a technika jazdy cyklistu bola správna a bez príčinnej súvislosti so vznikom
dopravnej nehody. Cyklista odbočovaním vľavo neohrozil, ale len obmedzil motocyklistu, čo bolo v

technickom súlade s § 19 ods. 1 zákona.
13. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Okresné riaditeľstvo policajného zboru v Šali vo veci vydalo
uznesenie 24. septembra 2015 podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku trestnú vec, v ktorej bolo začaté
trestné stíhanie za prečin ublíženia na zdraví postúpilo na prejednanie priestupku proti bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky na Okresné riaditeľstvo PZ Šaľa, Okresný dopravný inšpektorát Šaľa.

14. Krajský súd v Nitre rozsudkom z 29. marca 2017 č. k. 11S/108/2016-78 zrušil rozhodnutie krajského
riaditeľstva policajného zberu v Nitre, Krajského dopravného inšpektorátu č. J.-R.-J.-XX/XXXX-I. U. XX.
O. XXXX a vec vrátil na ďalšie konanie. Predmetným rozhodnutím žalovaný / KRPZ v Nitre / zamietol
odvolanie žalobcu / v tomto konaní žalovaného / a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu, ktorým bol uznaný za vinného z priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona a bola mu uložená

pokutavovýške150,-Eurapovinnosťnahradiťtrovykonaniavovýške16,-Eur.Krajskýsúdvodôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že správne orgány vec neposudzovali podľa platnej právnej úpravy, platnej
od 1. januára 2016, a to § 22 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov. Okrem toho súd dal do pozornosti, že správny orgán prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle
znalecké dokazovanie, ale bez toho, aby sa vysporiadal so zásadnou a základnou otázkou, či vôbec

udalosť, ku ktorej došlo 23. apríla 2015 možno považovať za dopravnú nehodu na základe čoho a či
konanie cyklistu možno posúdiť ako priestupok. Podľa názoru súdu v danom prípade udalosť nie je
možné považovať za dopravnú nehodu. Súdu nebolo zrejmé, na základe čoho správny orgán dospel
k záveru, že reakcia motocyklistu na zmenu smeru jazdy cyklistu / jazdiaceho pod vplyvom alkoholu,
odbočujúceho vľavo bez toho, aby dal znamenie o zmene smeru jazdy v čase, keď už bol motocyklista

v jeho blízkosti, resp. ho predchádzal / bola v danej situácii nesprávna. Podľa názoru súdu je otázne, či
vôbec možno hovoriť o intenzívnom brzdení, keď podľa znalca nebolo možné technicky určiť rýchlosť
jazdy motocyklistu z dôvodu absencie brzdných stôp a rýchlosť jazdy motocyklistu nebola ani podľa
zistení znalca v príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody.
15. ORPZ v Šali vydalo 6. októbra 2017 rozhodnutie vo veci, ktorým zastavilo konanie o priestupku proti

bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 30. októbra 2017 z
dôvodu, že vina žalobcu nebola preukázaná.
16. Na základe zisteného skutkového stavu vo veci súd právne uzatvára.
17. Podľa § 420 ods. 1, 2, 3 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri

ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa
tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
18. Podľa § 442 os. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).19. Podľa § 106 ods. 1, 2 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri
roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda

vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
20. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z. z. vodič nesmie použiť počas vedenia vozidla alkohol alebo
inú návykovú látku.
21. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. pred odbočovaním a počas odbočovania je vodič povinný
dávať znamenie o zmene smeru jazdy. vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť vodiča idúceho za ním.

Vodič je povinný pri odbočovaní dbať na zvýšenú opatrnosť. Vodič vozidla idúceho za vozidlom, ktoré
odbočuje,musídbaťnazvýšenúopatrnosťasvojoujazdounesmieohroziťvodičaodbočujúcehovozidla.
22. Podľa § 30 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z. znamenie o zmene smeru jazdy sa dáva smerovými
svietidlami. Ak nimi nie je vozidlo vybavené alebo ak majú poruchu, dáva sa znamenie upažením. Rukou
ohnutou v lakti hore sa dáva znamenie o zmene smeru jazdy na opačnú stranu. Ak to vyžadujú okolnosti,
najmä ak znamenie dávané smerovými svietidlami alebo rukou nie je dostatočne viditeľné najmä pre

šírku nákladu alebo za zníženej viditeľnosti, musí dávať znamenie spôsobilá a náležite poučená osoba
alebo sa musí použiť iný zreteľný spôsob. Inak vodič nesmie zamýšľaný jazdný úkon uskutočniť len
vtedy a takým spôsobom, aby neboli ohrození ani obmedzení iní účastníci cestnej premávky.
23. V danom prípade predmetom konania je náhrada škody, ktorá vznikla žalobcovi pri dopravnej
nehode. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že XX. O. XXXX V. XX:XX hodine došlo v

obci K. k dopravnej nehode žalobcu jazdiaceho na motocykli tak, že počas riadenia motocykla reagoval
na konanie žalovaného jazdiaceho na bicykli, ktorý bez toho, aby dal znamenie o zmene smeru jazdy
odbočil vľavo k svojmu rodinnému domu, na čo žalobca reagoval brzdením, pričom motocykel neudržal
na kolesách a spadol na vozovku, čím si spôsobil ujmu na zdraví a na veciach.
24. V prvom rade sa súd zaoberal vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaného. Pokiaľ by

súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný, nevykonával by dokazovanie v merite veci. Pri
posudzovaní premlčacej doby súd vychádzal z ustanovenia § 106 OZ. V zmysle tohto ustanovenia
je stanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Začiatok subjektívnej a
objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne, na sebe nezávisle, a ich plynutie a skončenie je
vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a pre jej začatie plynutia je významný

moment, kedy sa poškodený dozvie o škode, pričom sa vyžaduje preukázaná vedomosť, nestačí len
možnosť vedomosti, a to určitého druhu a rozsahu do tej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť v
žalobnom návrhu na súde. Okamih vzniku škody, resp. vedomosť poškodeného o škode sa nemusí kryť
s okamihom škodnej udalosti a kto za škodu zodpovedá. Objektívna premlčacia doba je trojročná a
začína plynúť od okamihu škodnej udalosti. Objektívna premlčacia doba vôbec neplatí pri práve na

náhradu škody spôsobenej na zdraví. Uplatní sa len subjektívna premlčacia doba, ktorá začína plynúť
od okamihu, keď sa poškodený dozvie o škode a kto za ňu zodpovedá. Ak právo na náhradu škody na
zdraví tvorí niekoľko zložiek súčasne / právo na bolestné, právo na náhradu sťaženia spoločenského
uplatnenia /, súdna prax vychádza z názoru, že jednotlivé zložky práva na náhradu škody sa prejavujú
ako samostatné čiastkové nároky. Určenie výšky náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského

uplatnenia je závislé od znaleckého posudku alebo bodového hodnotenia lekára. V danom prípade k
škodnej udalosti došlo 23. apríla 2015. Žalobca pri dopravnej nehode utrpel zranenie, a to zlomeninu
pravého predkolenia, odreniny ľavej ruky. Lekársky posudok bol vypracovaný 6. júla 2015, pričom lekár
bolestné ohodnotil na 190 bodov. Žalobca sa dozvedel o tom, kto zodpovedá za škodu na znaleckého
dokazovania v rámci trestné konania, ktorý bol vypracovaný znalcom 5. augusta 2015 a žalobca sa

oboznámilsoznaleckýmposudkomažpotomtodátume.Zákonvyžadujekumulatívnesplnenieobidvoch
podmienok je potrebné vychádzať z neskoršieho začiatku vedomosti poškodeného, kto za škodu
zodpovedá, teda dňom 5. augusta 2015, od ktorej doby začala plynúť premlčacia doba. Žaloba na súde
bola podaná v mailovej forme 1. júna 2017, takže nárok žalobcu nie je premlčaný.
25. Na to, aby žalobca mal v konaní úspech musí preukázať všetky predpoklady zodpovednosti za

škodu, a to: 1. porušenie právnej povinnosti, 2. vznik škody, 3. príčinnú súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti a škodou, 4. zavinenie.
1. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym
právom. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej
povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré má škodca

zachovávať. V danom prípade mal súd preukázaný protiprávny úkon, pretože žalovaný jazdil pod
vplyvom alkoholu a počas škodovej udalosti pri odbočovaní vľavo nedal znamenie o zmene smeru jazdy,
teda ako účastník cestnej premávky jazdil v rozpore s ustanovením § 4 ods. 2 a § 30 ods. 3 zákona
č. 8/2009 Z. z.2. Škodou sa rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú je možné objektívne vyjadriť v peniazoch.
Uhrádza sa skutočná škoda a úšlý zisk. Judikatúra za skutočnú škodu považuje majetkovú ujmu
vyjadriteľnú v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného a predstavuje

majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do pôvodného stavu. Skutočnú
škodu nemožno obmedziť len na škodu na veciach, ale aj na škodu, ktorú poškodený utrpel na iných
majetkových hodnotách alebo na zdraví či na živote. Pri určení výšky škody sa vychádza z ceny veci v
čase poškodenia. Žalobcovi bola spôsobená škoda na zdraví a aj na veciach, ktorú si uplatnil žalobou.
3. Príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody musí byť vzťah príčiny a následku.

Príčinná súvislosť musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nestačí ju len
predpokladať. Príčinná súvislosť je vo svojom základe otázkou skutkovou, ktorá môže byť riešená len
v konkrétnych súvislostiach, vymedzenie toho, medzi akou ujmou / následkom / a akou skutočnosťou /
príčinnou / má byť príčinná súvislosť zisťovaná, je posúdením právnym. To znamená, že ani znalec
nemôže sa vyjadrovať k príčinnej súvislosti. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto
zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda, za ktorú je náhrada požadovaná. Príčinnú

súvislosť nemožno zamieňať s časovou nadväznosťou a súvislosťou, neplatí zásada ante hoc, propter
hoc. Predmetné tvrdenie skonštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku R 21/1992, podľa
ktorého časová súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a skutkovou udalosťou, z ktorej škoda
vznikla, sama o sebe nie je rozhodujúca, rozhoduje vecná súvislosť príčiny a následku. Časová
súvislosť napomáha len pri posudzovaní vecnej súvislosti. Pri posudzovaní príčinnej súvislosti strany

mali rozlišné názory. Podľa názoru žalobcu príčinná súvislosť súvisela s konaním žalovaného, kedy
došlokobmedzeniuvodičaidúcehozažalovaným,ktorýmkonanímbolobmedzený.Protiprávnekonanie
žalovaného viedlo k povinnosti alebo nutnosti reagovať na vzniknutú situáciu, čo viedlo k vzniku škody.
V prípade, ak by nedošlo k protiprávnemu konaniu žalovaného, žalobca by uskutočnil bez problémov
prejazd v rýchlosti 30 km/h-40km/h. Žalovaný tvrdil, že žalobca si sám spôsobil pád z motocykla

tak, ako je preukázané pripojenými spismi a znaleckým posudkom vypracovaným v trestnom konaní.
Jednoznačne znalec uviedol, že spôsob a technika jazdy žalovaného bola správna a bez príčinnej
súvislosti so vznikom dopravnej nehody. Žalovaný sa nachádzal v dostatočnej vzdialenosti od žalobcu
a jeho konanie nemalo žiadny vplyv na pád žalobcu. Súd znalecký posudok posúdil, ako listinu z
dôvodu, že znalecký posudok bol vypracovaný v rámci trestného konania a nie je ho možné považovať,

ani za súkromný znalecký posudok z dôvodu, že neobsahuje doložku podľa § 209 ods. 2 Civilného
sporového poriadku / ďalej len CSP /. Zo záveru tohto posudku vyplýva, že žalobca použil nesprávnu
techniku jazdy a technickou príčinnou dopravnej nehody bola skutočnosť, že žalobca neprispôsobil svoje
správanie situácii v cestnej premávke a svojim schopnostiam, nesprávnym spôsobom zareagoval na
cyklistu intenzívnym brzdením v dôsledku čoho stratil jazdnú stabilitu a spadol. Žalovaný technikou

jazdy neohrozil, ale len obmedzil žalobcu, čo bolo v technickom súlade s ustanovením § 19 ods. 1
zákona o cestnej premávke. Bezprostrednou príčinnou dopravnej nehody bolo konanie žalobcu, ktorý v
stresovej situácii nezvládol riadenie svojho motocykla a spadol na vozovku. Nie je pochýb, že žalobca
reagoval práve na spôsob jazdy žalovaného, ktorý ho svojim spôsobom jazdy ohrozil. S poukazom na
rozsudok súdnej autority / rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo/126/2009 z

30. júna 2010 / vyplýva, že právnym posúdením je vymedzenie, medzi akou ujmou a akou skutočnosťou
tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má
zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda , za ktorú je náhrada požadovaná. Vo vzťahu
medzi konkrétnou ujmou poškodeného a konkrétnym konaním škodcu sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri
zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju

vyvolala. V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná a každý ňou spôsobený následok sa
stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite.
Atribútompríčinnejsúvislostijetotižpriamosťpôsobeniapríčinynanásledokanásledkumusíbyťpriamy,
bezprostredný,neprerušený,nestačí,akjeibasprostredkovaný.Vkontextetohtopovedanéhovzhľadom
na vykonané dokazovanie súd nemal za jednoznačne preukázané s poukazom na znalecký posudok, že

správanie žalovaného pri jazde bicyklom pri odbočovaní vľavo bez znamenia bezprostredne spôsobilo
škodu žalobcovi, keď znalec uviedol, že žalobca svojou jazdou na motocykli neprispôsobil svoje
správanie situácii v cestnej premávke a svojim schopnostiam, nesprávnym spôsobom - intenzívnym
brzdením zareagoval na cyklistu v dôsledku čoho stratil jazdnú stabilitu a spadol. Znalec dokonca
uviedol, že technika jazdy cyklistu bola správna, pričom jazdou neohrozil, ale len obmedzil motocyklistu.

Vzhľadom na tieto okolnosti nemal súd z predložených listín za jednoznačne preukázanú príčinnú
súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody, čo viedlo súd k zamietnutiu žaloby. K
pripojenému rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky súd uvádza, že sa jedná o rozsudok cudziehoštátu, aj keď príbuzného, z ktorého dôvodu nie je možné tento súd považovať za súdnu autoritu na území
Slovenskej republiky.
4.Žalobcanepreukázalvkonaníjedenzpredpokladovzodpovednostizaškodu,súdsapretonezaoberal

ďalším predpokladom, a to zavinením.
26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal plný úspech
v konaní mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania. O výške náhrady trov konania
rozhodne po právoplatnosti rozsudku súdny úradník samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom

súde Galanta.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.

V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.