Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. február 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/65/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2616209307
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2616209307.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:

JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: T. A., nar. XX.XX.XXXX,
bydlisko I. XXX, proti žalovanému: SMS CREDITS s. r. o., so sídlom Dlhá 95C, Žilina, IČO: 44 769 911,
právne zast.: Hronček & Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Národná 10, 010 01 Žilina, o
neplatnosť právneho úkonu, vydanie bezdôvodného obohatenia, o ochranu práv spotrebiteľa, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Senica, č. k. 6Csp/11/2017-144 zo dňa 25. októbra 2017
vo výrokoch IV. a VI., takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu I. inštancie sa v napadnutej časti vo výrokoch IV. a VI. p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi sa nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd I. inštancie rozhodol výrokmi :
I. Súd žalobu o určenie, že zmluvy o spotrebiteľských úveroch č. 029799/25.6.2015, 029799/10.7.2015,
029799/20.11.2015, 029799/13.1.2016, 029799/17.2.2016, 029799/18.4.2016, 029799/3.6.2016 sú
bezúročné a bez poplatkov z a s t a v u j e .
II. Súd žalobu o určenie, že zmluvy o spotrebiteľských úveroch č. 029799/25.6.2015,
029799/10.7.2015, 029799/20.11.2015, 029799/13.1.2016, 029799/17.2.2016, 029799/18.4.2016,

029799/3.6.2016 sú neplatné z a s t a v u j e .
III. V časti o zaplatenie 5,05 % ročného úroku z omeškania zo sumy 387,80 € od 20.12.2016 do
26.12.2016 z a s t a v u j e .
IV. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 387,80 € spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania
od 13.5.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V. V časti o zaplatenie 5,05 % ročného úroku z omeškania zo sumy 387,80 € od 27.12.2016 do 12.5.2017
z a m i e t a .

VI. Stranám sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

2. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu zmlúv na
diaľku a vo všetkých prípadoch ide o zmluvy o pôžičke. Žalovaný má aj mal v predmete svojej činnosti
aj poskytovanie úverov a/alebo pôžičiek z peňažných zdrojov získaných výlučne bez verejnej výzvy a
bez verejnej ponuky majetkových hodnôt. Z uvedeného je potom nutné vyvodiť záver, že žalovaný pri
uzatváraní zmlúv bol dodávateľom a zároveň veriteľom podľa zák. ust. § 52 ods. 3/ Obč. zák., pretože

túto činnosť vykonáva v rámci svojho podnikania. Žalobca v zmluvných vzťahoch vystupoval ako fyzická
osoba - občan, teda ide o spotrebiteľa ako to vyplýva z zák. ust. § 52 ods. 4/ Obč. zák., pretože nekonal
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Okolnosť, že by žalobca konal
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti z pripojených zmlúv nevyplýva ažalovaný takéto postavenie žalobcu netvrdil. Vzhľadom na postavenie účastníkov zmluvných vzťahov
zo zmlúv je zrejmé aj s poukazom na ust. § 52 ods. 1/ Obč. zák., že ide o vzťahy spotrebiteľské, zo
spotrebiteľských zmlúv. Z uvedeného je potom nutné vyvodiť záver, že žalovaný pri uzatváraní zmlúv

bol dodávateľom a zároveň veriteľom podľa zák. ust. § 52 ods. 3/ Obč. zák., pretože túto činnosť
vykonáva v rámci svojho podnikania. V danom prípade však nejde o spotrebiteľské úvery, keďže lehota
splatnosti jednotlivých pôžičiek nepresahuje ani v jednom prípade tri mesiace. Vzhľadom na § 24 zákona
o spotrebiteľských úveroch sa na zmluvy vzťahujú určené ustanovenia tohto zákona.

3. Vo všetkých zmluvách je uvedená ročná percentuálna miera nákladov. V zmluve č. 029799/25.6.2015
zo dňa 25.6.2015 je uvedená ročná percentuálna miera nákladov vo výške 0 %. To znamená, že s
pôžičkou nie sú spojené žiadne náklady, ktoré je žalobca povinný vrátiť, a teda žalobca je povinný
vrátiť žalovanému len istinu v sume 100,- €. Súd mal preukázané, že žalobca uhradil žalovanému túto
sumu bez akéhokoľvek navýšenia. Pokiaľ ide o ostatné zmluvy, v čase ich uzavretia platila právna
úprava, podľa ktorej ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,

nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí
peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia
a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 1a ods. 2 nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z. z. ak ide o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi na obdobie kratšie
ako tri mesiace alebo o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, ktorých výška nepresiahne

100 eur, je najvyššia prípustná výška odplaty zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov
30 % ročne. V zmysle týchto ustanovení je najvyššia prípustná výška odplaty uvedených zmlúv 30
% ročne. Ročná percentuálna miera nákladov je v uzavretých zmluvách určená v rozpätí od 560,72
% do 2378,99 %. Na základe uvedených skutočností má súd za to, že odplata za poskytnutý úver
zreteľne prevyšuje odplatu ustanovenú právnymi predpismi, ktorú pri poskytnutí peňažných prostriedkov

možno od spotrebiteľa žiadať. Ide teda o zjavný rozpor s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, čo
má za následok neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy. Zmluvné strany sú tak povinné vydať si všetky
plnenia, ktoré podľa neplatnej zmluvy dostali. Podľa ustálenej súdnej praxe sa vykoná zúčtovanie
druhovo rovnakých a vzájomne podmienených pohľadávok sporových strán bez toho, aby sa uplatnil
režim kompenzačnej námietky alebo vzájomnej žaloby. Žalobca zaplatil žalovanému sumu 2387,80 €

a žalovaný žalobcovi 2000,- €. Po započítaní vzájomných pohľadávok je tak žalovaný je povinný vydať
žalobcovi bezdôvodné obohatenie spočívajúce v rozdiele týchto súm vo výške 387,80,- €. Navyše z
predmetných zmlúv vyplýva, že priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov zverejnená
podľa § 21 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch za príslušný kalendárny štvrťrok je v rozpätí od
20,63 % do 28,45 %. Ročné percentuálne miery nákladov zo zmlúv (v rozpätí od 560,72 % do 2378,99

%) tak mnohonásobne prevyšujú uvedené hodnoty ako aj najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenú
podľa osobitných predpisov, v dôsledku čoho sú pôžičky z nich vyplývajúce bezúročné a bez poplatkov
podľa 11 ods. 1 písm. d), g) zákona o spotrebiteľských úveroch, teda plnenia žalobcu sa považujú za
plnenia bez právneho dôvodu a zakladajú nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

4. Pokiaľ ide o dojednania v uvedených zmluvách o zmluvnej pokute, sú tieto neplatné v dôsledku
neplatnosti zmlúv. Ak by však súd posudzoval samostatne dojednania o zmluvnej pokute odkazujúce
ďalej na zmluvné podmienky, išlo by o absolútne neplatný právny úkon. Ustanovenie § 544 Občianskeho
zákonníka predpokladá existenciu písomnej dohody v predmete dojednania zmluvnej pokuty pre
porušenie zmluvnej povinnosti jedným z účastníkov zmluvy, pričom v zmluvných dojednaniach musí byť

určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Súd má za to, že uvedením nároku žalobcu ako
veriteľa na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie zmluvných povinností žalovaného ako dlžníka nie
je splnený základný predpoklad platného dojednania, a to jej písomná forma, nesplnenie ktorej má za
následok jej absolútnu neplatnosť v zmysle § 40 ods.1 Občianskeho zákonníka.

5. Splatnosť záväzku na vrátenie bezdôvodného obohatenia nebol medzi sporovými stranami
dohodnutý, ani určený zákonom. Na základe toho bol žalovaný podľa § 563 Občianskeho zákonníka
povinný plniť prvého dňa potom, čo ho žalobca o plnenie požiadal. Za kvalifikovanú výzvu na plnenie
v zmysle citovaného ustanovenia sa podľa judikatúry považuje žaloba (napr. rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1 ObdoV 2/2006,resp. 7 MCdo 5/2014). Žaloba bola žalovanému doručená dňa

11.5.2017. Žalovaný bol tak povinný plniť 12.5.2017 a 13.5.2017 sa dostal s plnením do omeškania. Od
tohto dňa patrí žalobcovi podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania vo výške určenej
v § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP
a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.6. Proti rozsudku súdu I. inštancie podal odvolanie žalovaný a žiada, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne v celom rozsahu ako nedôvodnú a súčasne, aby

priznal žalovanému náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania, pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia v plnom rozsahu, a to z týchto podstatných dôvodov: odvolanie odôvodňujeme tým, že
v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP súd I. inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h)

CSP rozhodnutie súdu I. inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd správne
uviedol, že všetky zmluvy boli medzi žalobcom a žalovaným uzatvorené na diaľku, prostredníctvom
výmeny krátkych textových správ SMS odosielaných na mobilný telefón, na základe predchádzajúcej
žiadosti žalobcu o peňažnú pôžičku podanej v elektronickej forme alebo prostredníctvom SMS správy.
Nesprávne však vyvodil záver, že pri týchto zmluvách nebola zachovaná písomná forma, čo má mať
údajný vplyv na neplatnosť dojednania zmluvných pokút. Má za to, že písomná forma zmlúv bola

riadne zachovaná a z tohto dôvodu bola i zmluvná pokuta za prípadné porušenie zmluvných podmienok
dojednaná platne. Odplata, ktorú žalovaný za poskytnutie peňažných prostriedkov požadoval od žalobcu
bola plne primeraná s ohľadom na všetky okolnosti ich poskytnutia a mieru rizika s tým spojenú,
navyše predstavovala ani nie 10 % celkovej poskytnutej sumy pôžičky. Ak má byť ustanovenie § la
ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. aplikované správne, potom ho treba vykladať tak, že limit,

ktorý zavádza pre odplatu požadovanú od spotrebiteľa nesmie prekročiť 30 % zo sumy poskytnutých
peňažných prostriedkov za rok, bez ohľadu na dobu, na ktorú sa peňažné prostriedky poskytli. V tomto
prípade je tento limit splnený a žalovaný od žalobcu ani v jednom z uplatnených prípadov - zmlúv o
pôžičke neprijal sumu vyššiu ako 30 % zo sumy poskytnutých peňažných prostriedkov. Má za to že
limit odplaty 30 % upravený v § l a ods. 2 Nariadenia vlády SR Č. 87/1995 Z. z. nemožno vykladať

ako maximálnu výšku RPMN pri tomto type poskytovania peňažných prostriedkov, nakoľko by takýto
výklad spôsobil absolútnu nemožnosť vykonávania podnikateľskej činnosti v Slovenskej republike, tak
ako je upravená v platnom Obchodnom zákonníku, v oblasti poskytovania peňažných prostriedkov
spotrebiteľom. Jedinou formou odplaty požadovanej žalovaným za poskytnuté finančné prostriedky
bol vždy jednorazový poplatok, ktorý pokrýval jednak reálne náklady žalovaného spojené s poskytnutí

pôžičky (niekoľko SMS správ, ktoré sú pre uzatvorenie zmluvy nevyhnutné, náklady na zamestnancov,
ktorí tieto činnosti zabezpečujú - komunikácia, správa zmlúv, kontrola bonity, náklady na bankové
prevody a iné so službou žalovaného spojené) a jednak tvorili odplatu za poskytnutie pôžičky. Výšku
poplatkov požadoval vždy v primeranej výške a to s ohľadom na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob
a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov, spôsob poskytnutia

pôžičky a lehotu splatnosti. Práve poskytovanie krátkodobých pôžičiek sa vyznačuje vyššou mierou
rizikovosti na strane veriteľa. Jednalo o krátkodobé poskytnutie peňažných prostriedkov na maximálne
15 dní. Napriek tomu však celková suma odplaty, ktorú žalobca za poskytnutie pôžičiek žalovanému
zaplatil (pri pôžičkách ktoré nie sú premlčané) nedosahovala ani len 1 % celkovej poskytnutej sumy
pôžičky (pri pôžičke 350,- eur bola odplata 28,24 eur, čo je 8,07 % z celkovej poskytnutej sumy).

Taktiež výška RPMN vo všetkých zmluvách uzatvorených medzi žalobcom a žalovaným je určená a
uvedená v súlade s ustanoveniami zákona o spotrebiteľských zmluvách. V zmysle ust. § 2 písmeno
i) zákona o spotrebiteľských zmluvách sa ročnou percentuálnou mierou nákladov rozumejú celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej
výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19 zákona o spotrebiteľských zmluvách. Spôsob výpočtu RPMN

reguluje ustanovenie § 19 ods. 2 až 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom máme za to, že
výška RPMN je v zmluve uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v súlade s ustanoveniami tohto
zákona (v súlade s ust. §19 ods. 1, ktorý ustanovuje, že výške RPMN sa vypočíta podľa vzorca
uvedeného v prílohe č. 2 tohto zákona), a teda táto výška je určená správne. RPMN predstavuje celkové
náklady spotrebiteľa na pôžičku (t.j. všetky náklady vrátane prípadného úroku a poplatkov, ktoré sú

spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru) vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky pôžičky.
Nakoľko žalovaný poskytuje krátkodobé pôžičky s dobou splatnosti 5 až 15 dní, pri prepočte nákladov
na obdobie kalendárneho roka, t.j. 365 dní je výška RPMN pri jednotlivých pôžičkách poskytnutých
žalobcovi plne primeraná a v súlade s platnými právnymi predpismi. Všetky zmluvy uzatvorené medzi
žalobcom a žalovaným obsahujú všetky zákonom o spotrebiteľských úveroch požadované náležitosti.

Taktiež opätovne poukazujeme na Prílohu Zmluvných podmienok - informácie pre spotrebiteľa v zmysle
§ 4 ods. I zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Táto je neoddeliteľnou súčasťou zmluvných
podmienok, ktoré spotrebiteľ dostal do vlastných rúk a s ktorými vyjadril svoj súhlas, resp. potvrdil, žesa s nimi oboznámil, pred tým ako uzatváral so žalovaným zmluvu o pôžičke. V článku 2.1 písm. b) tejto
Prílohy sa nachádzajú dve tabuľky, jedna uvádza presné informácie o celkových sumách na vrátenie
v závislosti od výšky a lehoty splatnosti pôžičky a druhá uvádza presné hodnoty RPMN pre každú

jednu výšku pôžičky aká môže byt' ktorémukoľvek klientovi žalovaného poskytnutá. Zmluvy o pôžičke,
uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným obsahujú údaj o výške RPMN, ktorý je uvedený v zmluvných
podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou každej jednej zmluvy o pôžičke. V súvislosti s týmto
poukazuje na Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 9. novembra 2016 č. k. C-42/15 podľa ktorého,
zmluva o úvere nemusí byť uzatvorená ako jediný dokument a za jej súčasť sa považujú aj dokumenty,

na ktoré zmluva odkazuje (v tomto prípade sú to Zmluvné podmienky spoločnosti SMSCREDITS, s.r.o.,
ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú tiež povinné informácie pre spotrebiteľa v zmysle §4 ods. l zákona
č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Na základe uvedeného teda platí, že ak sú zákonom
požadované náležitosti obsiahnuté v zmluvných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou prílohou zmluvy
o poskytnutí peňažných prostriedkov, sú tieto obsiahnuté v zmluve: Zmluvy o pôžičkách uzatvorené

medzi žalobcom a žalovaným, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania boli uzatvorené platne, v
zákonom predpísanej forme a obsahujú všetky zákonom požadované náležitosti, nie je tak daný žiadny
dôvod, pre ktorý by mali byť považované za neplatné ako celok, alebo v časti, alebo za bezúročné alebo
bez poplatkov, a teda ani nemohlo na strane žalovaného dôjsť ku vzniku bezdôvodného obohatenia na
úkor žalobcu. Rovnako sa nestotožňuje s tvrdením súdu, že výška odplaty dohodnutá v zmluvách je

mnohonásobne vyššia ako je prípustná horná hranica, teda že by zmluvy v tejto časti, ako aj v časti
dodatočných poplatkov za predĺženie splatnosti pôžičky, boli neplatné. Zo strany žalovaného nedošlo a
ani nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu. Nakoľko výška odplaty za poskytnutie
peňažných prostriedkov a rovnako aj odplata za predlženie lehoty splatnosti je primeraná, výška RPMN
je určená v jednotlivých zmluvách o pôžičkách na základe príslušných právnych predpisov, nie je teda

dôvod pre určenie zmluvnej podmienky, upravujúcej výšku požadovanej odplaty za poskytnutie pôžičky
alebo predĺženie lehoty splatnosti za neplatnú, a rovnako nie je dôvod pre určenie spotrebiteľského
úveru za bezúročný a bez poplatkov. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností tak má za to,
že neexistuje žiadny právny dôvod, pre ktorý by právne úkony medzi žalobcom a žalovaným mali byť
neplatné a rovnako podľa nás neexistuje žiadny právny dôvod, pre ktorý by mali byť predmetné zmluvy

o pôžičke určené ako bezúročné a bez poplatkov podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, dôsledkom
čoho je nevyhnutné konštatovať, že nemohlo vzniknúť ani žiadne bezdôvodné obohatenie na strane
žalovaného na úkor žalobcu. Prvostupňový súd tak nesprávne priznal žalobcovi nárok na zaplatenie
sumy 387,80 eur spolu s úrokom z omeškania. Nárok žalobcu na zaplatenie sumy 387,80 eur považuje
za nedôvodný v celom rozsahu a preto žiada príslušný odvolací súd, aby zmenil rozsudok Okresného

súdu v Senici, v zmysle navrhnutého petitu tohto odvolania a súčasne priznal žalovanému náhradu trov
prvostupňového aj odvolacieho konania v plnom rozsahu.

7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uvádza, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu I.
inštancie, ktorým súd rozhodol, že: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 387,80 eur, a to do 3

dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi súd priznáva 5 % ročný úrok z omeškania od 13.05.2017.
Konanie súd v časti určenia neplatnosti spotrebiteľských zmlúv a v časti určenia, že spotrebiteľské
zmluvy sú bezúročné a bez poplatkov, súd žalobu zastavuje. Trvá na svojich doterajších tvrdeniach, čo
uviedol na okresnom súde v písomných vyjadreniach, trvá na tom, aby okresný súd rozhodol a žiada
krajský súd, aby toto rozhodnutie potvrdil.

8. Vyjadrenie k tomu zaslal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Nestotožňuje sa s
vyjadrením žalobcu o uhradení sumy 387,80 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku s úrokom z
omeškania vo výške 5,00 % ročne od 13.05.2017 do zaplatenia. Opakuje, že považuje podanú žalobu
za nedôvodnú. Žalobca vo svojom vyjadrení nijako nepoprel nároky uvedené žalovaným v odvolaní,

neuviedol žiadne argumenty, ktoré by podporili opodstatnenosť jeho nároku na uhradenie predmetnej
sumy spolu s úrokom z omeškania. To, že okresný súd zastavil konanie v časti o určenie neplatnosti
spotrebiteľských zmlúv a v časti o určenie, že spotrebiteľské zmluvy sú bezúročné a bez poplatkov v
dôsledku využitia dispozičného práva žalobcu nám neprináleží posudzovať. Rozsudok okresného súdu
vo zvyšnej časti žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia nepovažuje za správny. Ako aj uviedol v

odvolaní a vo vyjadreniach doručených súdu v prvostupňovom konaní, má za to, že nemohlo dôjsť a
ani nedošlo k bezdôvodnému obohateniu. Nárok žalobcu na zaplatenie sumy 387,80 eur považujeme
za nedôvodný v celom rozsahu. Preto žiada ctený Krajský súd v Trnave, aby rozhodol v zmysle petituuvedeného v odvolaní zo dňa 30.12.2017, teda aby zmenil rozsudok Okresného súdu Senica a súčasne
priznal žalovanému náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania v plnom rozsahu.

9.Žalobcasaopätovnevyjadrilnavyjadreniežalovanéhokodvolaniu,vktoromuvádza,žesadostatočne
stotožnil s rozhodnutím Okresného súdu Senica, ktorý správne právne posúdil vec, správne aplikoval
ustanovenia zákona na ochranu spotrebiteľa a priznal mi nárok. Tvrdenia žalovaného, že som nepoprel
samotný nárok, musí poprieť, nakoľko je viac ako zrejme, že odvolací súd má iba kontrolný charakter a
to či súd I. inštancie nepochybil. Ako strana sporu, ktorá bola v spore úspešná v rozhodnutí okresného

súdu nemá za potreby popierať nárok žalobcu, pretože o tomto nároku rozhodoval už súd I. inštancie.
Preto naďalej trvá na rozhodnutí č. 6Csp/11/2017 - 44 zo dňa 25.10.2017 a žiada odvolací súd, aby tento
Rozsudok vydaný Okresným súdom Senica ako vecne správny potvrdil.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359

CSP), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku

bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§
219 ods. 3 CSP), dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozsudok súdu I. inštancie
v napadnutej časti je vecne správny.

11. Žalobca sa domáhal, aby súd určil, že zmluvy o spotrebiteľských úveroch č. 029799/25.6.2015,

029799/10.7.2015, 029799/20.11.2015, 029799/13.1.2016, 029799/17.2.2016, 029799/18.4.2016,
029799/3.6.2016, sú bezúročné a bez poplatkov a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného vydať žalobcovi
bezdôvodné obohatenie vo výške vo výške 387,80 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne
od 20.12.2016 do zaplatenia. Ďalej žalobca žiadal, aby súd určil, že zmluvy o spotrebiteľských úveroch
č. 029799/25.6.2015, 029799/10.7.2015, 029799/20.11.2015, 029799/13.1.2016, 029799/17.2.2016,

029799/18.4.2016, 029799/3.6.2016, sú neplatné, a náhradu trov konania. Žalobca zobral žalobu
späť v časti o určenie, že zmluvy o spotrebiteľských úverov č. 029799/25.6.2015, 029799/10.7.2015,
029799/20.11.2015, 029799/13.1.2016, 029799/17.2.2016, 029799/18.4.2016, 029799/3.6.2016, sú
bezúročnéabezpoplatkov,včastiourčenie,žezmluvyospotrebiteľskýchúverochč.029799/25.6.2015,
029799/10.7.2015, 029799/20.11.2015, 029799/13.1.2016, 029799/17.2.2016, 029799/18.4.2016,

029799/3.6.2016, sú neplatné, a v časti úrokov z omeškania za čas od 20.12.2016 do 26.12.2016 vo
výške 5,05 %, súd konanie v týchto častiach zastavil.

12. Predmetné zmluvy boli uzatvorené na diaľku na základe žiadosti žalobcu prostredníctvom O. ). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1.6.2014), ak predmetom spotrebiteľskej
zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu,

ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o
stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie

vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva, bez ohľadu na právnu

formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (1). Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (2). Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti (3). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (4).V zmysle § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu
tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

14. V prejednávanej veci nebolo sporným, že uzavreté zmluvy o pôžičke medzi stranami sporu
sú zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka
upravujúce ochranu spotrebiteľa, ako slabšej strany sporu. Zmluva bola zároveň uzavretá podľa §
2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, t.j.

prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

15. Žalobca zdôvodňoval, že Zmluva o pôžičke sa uzatvára na diaľku prostredníctvom výmeny krátkych
textových správ odosielaných na mobilný telefón a to na základe predchádzajúcej žiadosti dlžníka
o pôžičku podanej veriteľovi v elektronickej forme prostredníctvom osobného účtu na internetovej
stránke veriteľa O. alebo prostredníctvom sms správy. Po úspešnej registrácií sa zásielka s príslušnými

dokumentmi, a to návrhom zmluvy o pôžičke, prílohou číslo 1 k zmluve a zmluvnými podmienkami
žalobcu a s kartou klienta, na základe ktorej môže klient požiadať o pôžičku, doručuje kuriérskou
spoločnosťou DPD do vlastných rúk klienta, ergo pôžička sa poskytuje klientovi až po obdržaní karty
klienta. Veriteľ súčasne sprístupní dlžníkovi uvedené dokumenty v osobnom účte dlžníka na internetovej
stránke O., do ktorého sa môže dlžník prihlásiť na základe pridelenej karty klienta. Samotná žiadosť

o pôžičku sa zasiela formou sms správy z registrovaného telefónneho čísla s uvedením čísla karty
klienta počtu dní, na ktoré sa žiada pôžička poskytnúť a výšky pôžičky. Po doručení žiadosti o pôžičku
veriteľ informuje dlžníka o schválení žiadosti o pôžičku zaslaním sms na registrované telefónne číslo a
súčasne sprístupní dlžníkovi v osobnom účte dlžníka na internetovej stránke O. návrh zmluvy o pôžičke
a aktuálne znenie zmluvných podmienok (ponuka). Ak dlžných súhlasí s prijatím pôžičky na základe

sprístupneného návrhu zmluvy o pôžičke a týchto zmluvných podmienok, zašle veriteľovi po obdržaní
ponuky akceptačnú sms. Zmluva o pôžičke je uzatvorená okamihom dôjdenia akceptačnej sms dlžníka
veriteľovi, kedy nadobúda platnosť, účinnosť nadobúda v deň, v ktorý budú peňažné prostriedky pôžičky
pripísané v prospech bankového účtu dlžníka.

16. Ustanovenie § 6 zák. č. 266/2005 Z. z. upravuje pojem odplata, zároveň stanovuje, že má ísť o
primeranú odplatu poskytovanej službe. Občiansky zákonník, ako všeobecný právny predpis umožňuje
pri zmluve o pôžičke dohodnúť úroky (§ 658 ods. 1 OZ). Zároveň platí, že výška úrokov musí byť v
primeraná, t.j. v súlade s dobrými mravmi. Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade
s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok. Neprimeranou a preto odporujúcou

dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania
obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri
poskytovaní úverov alebo pôžičiek (porovnaj rozsudok NS SR 5Cdo 26/2011). Podľa názoru odvolacieho
súdu odplata (podľa osobitného zákona) pri poskytovaní pôžičky má rovnaký charakter ako úrok (podľa
OZ), s prihliadnutím ku skutočnosti, že ide o spotrebiteľský vzťah a spotrebiteľ si nemôže zhoršiť

svoje zmluvné postavenie oproti pravidlám stanoveným v právnych predpisoch, je potrebné posúdiť
primeranosť výšky odplaty rovnako ako primeranosť výšky úrokov.

17. Zmluvou o pôžičke č. 029799/25.6.2015 zo dňa 25.6.2015 bola žalobcovi poskytnutá pôžička 100,-
eur s RPMN 0 %. Zmluvou o pôžičke č. 029799/10.7.2015 zo dňa 10.7.2015 bola žalobcovi poskytnutá

pôžička 250,- eur za odplatu 33,24 eur s RPMN 1985,55 %. Zmluvou o pôžičke č. 029799/20.11.2015 zo
dňa 20.11.2015 bola žalobcovi poskytnutá pôžička 250,- eur za odplatu 11,24 eur s RPMN 2378,99 %.
Zmluvou o pôžičke č. 029799/13.1.2016 zo dňa 13.1.2016 bola žalobcovi poskytnutá pôžička 350,- eur
za odplatu 11,44 eur s RPMN 946,35 %. Zmluvou o pôžičke č. 029799/17.2.2016 zo dňa 17.2.2016 bola
žalobcovi poskytnutá pôžička 350,- eur za odplatu 33,84 eur s RPMN 844,79 %. Zmluvou o pôžičke č.

029799/18.4.2016 zo dňa 18.4.2016 bola žalobcovi poskytnutá pôžička 350,- eur za odplatu 33,84 eur
s RPMN 844,79 %. Zmluvou o pôžičke č. 029799/3.6.2016 zo dňa 3.6.2016 bola žalobcovi poskytnutá
pôžička 350,- eur za odplatu 28,24 eur s RPMN 560,72 %.

18.Pritakýchtokrátkodobýchpôžičkáchtakátovýškaodplatyjeniekoľkonásobkomposkytnutejistinyide

o neprimerane vysoký úrok, priam úžernícky, ktorý odporuje dobrým mravom a preto táto časť právneho
úkonu možno považovať za absolútne neplatný. Nemožno žalovanému byť poskytnutá ochrana takých
jeho práv, ktoré sú uplatňované v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 1a ods. 2 nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z. z. ak ide o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi na obdobie kratšie ako trimesiace alebo o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, ktorých výška nepresiahne 100 eur,
jenajvyššiaprípustnávýškaodplatyzosumyzmluvnedohodnutýchpeňažnýchprostriedkov30%ročne.
Najvyššia prípustná výška odplaty uvedených zmlúv 30 % ročne. Ročná percentuálna miera nákladov je

v uzavretých zmluvách určená v rozpätí od 560,72 % do 2378,99 %. Na základe uvedených skutočností
má súd za to, že odplata za poskytnutý úver zreteľne prevyšuje odplatu ustanovenú právnymi predpismi,
ktorú pri poskytnutí peňažných prostriedkov možno od spotrebiteľa žiadať. Ide teda o zjavný rozpor s §
53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, čo má za následok neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy.

19. Rovnako nebol dôvodný nárok žalobcu na zmluvnú pokutu. Odvolací súd považuje zmluvnú pokutu
za dojednanú neplatne a neúčinne na základe zmluvy uzavretej na diaľku výlučne prostredníctvom
prostriedkov diaľkovej komunikácie. Žalobca písomné zmluvy, podpísané oboma zmluvnými stranami
ako listinný dôkaz do spisu nezaložil. Podľa zákonných ustanovení § 544 OZ zmluvná pokuta musí mať
pre svoju platnosť písomnú formu. Nedodržanie písomnej formy právneho úkonu je s poukazom na §
40 ods. 1 OZ dôvodom absolútnej neplatnosti zmluvy v časti dojednanej zmluvnej pokuty. Na dôvod

absolútnej neplatnosti musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti aj keď sa toho nikto nedovolá. Už len z
tohto vyplýva, že zákonodarca zmluvnú pokutu považuje za sankciu, ktorá má byť osobitne dojednaná a
to v zákonom predpísanej písomnej forme. Vzhľadom na to, že neexistuje platné dojednanie o zmluvnej
pokute, nemá žalobca právo požadovať od žalovaného zaplatenie zmluvnej pokuty.

20. V tejto súvislosti odvolací súd podporne poukazuje na argumentáciu obsiahnutú v náleze Ústavného
súdu ČR sp. zn. I.ÚS 3512/11, ktorý poukázal na to, že samotným východiskom spotrebiteľskej
ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym
dodávateľom, a to aj so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou
formulárových zmlúv. Zákonodarca sa preto pokúsil vyrovnať túto faktickú nerovnosť cestou práva, a to

formou obmedzení autonómie vôle (por. nález Ústavního soudu zo dňa 15.06.2009, sp. zn. I.ÚS 342/09).

21. Ročné percentuálne miery nákladov zo zmlúv (v rozpätí od 560,72 % do 2378,99 %) mnohonásobne
prevyšujú uvedené priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov zverejnenú podľa § 21 ods.
2 zákona o spotrebiteľských úveroch za príslušný kalendárny štvrťrok - v rozpätí od 20,63 % do 28,45 %

v dôsledku čoho sú pôžičky z nich vyplývajúce bezúročné a bez poplatkov podľa 11 ods. 1 písm. d), g)
zákona o spotrebiteľských úveroch, teda plnenia žalobcu sa považujú za plnenia bez právneho dôvodu
a zakladajú nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca zaplatil žalovanému sumu 2.387,80
eura a žalovaný žalobcovi 2.000,- eur. Po započítaní vzájomných pohľadávok je tak žalovaný povinný
vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie spočívajúce v rozdiele týchto súm vo výške 387,80 eura.

22. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu I. inštancie vrátane vecne
správneho výroku o náhrade trov konania, ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

23. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej vznikol nárok podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods.

1 CSP na náhradu trov konania voči v odvolaní neúspešnému žalobcovi. Z dôvodu, že žalovaná ale
preukázateľne a účelne nevynaložila žiadne výdavky v súvislosti s týmto konaním, ako to predpokladá §
251 CSP, odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP.

24. Tento rozsudok bol prijatý v odvolacom senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).