Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ladislav Cakoci

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/386/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116214297
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7116214297.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.LadislavaCakocihoačlenovsenátu

JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobkyne B. C., nar. X.X.XXXX, bytom F. R., G.
XXX/X,zastúpenejadvokátskoukanceláriouJUDr.PeterRybárs.r.o.,sosídlomvKošiciach,Kuzmányho
29 proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35
792 752, zastúpenému advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, o zaplatenie 913,12 eur, o odvolaní žalobkyne aj žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Košice I zo dňa 12.5.2017 č.k. 13C/184/2016-18 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v rozsahu 47,02 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 671,27 eur
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobkyni priznal náhradu
trov konania v rozsahu 47,02% a žalovaného zaviazal zaplatiť na účet Okresného súdu Košice I súdny
poplatok z návrhu v sume 55,00 eur.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobkyne na zaplatenie 913,12 eur, ktorého

sa voči žalovanému domáhala titulom bezdôvodného obohatenia na základe tvrdenia, že jej už neb.
manžel uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere, ktorú pre nedostatok zákonných náležitostí považuje za
bezúročnú a bezodplatnú. Manželovi bol poskytnutý úver vo výške 1.251,88 eur, tento však žalovanému
zaplatil na splátkach sumu 2.165,00 eur a z tohto dôvodu predstavuje rozdiel v uvedených sumách vo
výške 913,12 eur ako bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného.

3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že z obsahu spisu vedeného na Okresnom súde

Košice I pod sp.zn. 13C/29/2014 zistil, že manžel žalobkyne uzavrel s terajším žalovaným zmluvu o
revolvingovom úvere dňa 22.10.2009, na základe ktorej mu žalovaný poskytol úver vo výške 1.493,73
eur. Tento úver mal splatiť v 36 mesačných splátkach po 84,11 eur. V zmluve bola určená RPMN
vo výške 65,90% a ročná úroková sadzba dohodnutá na 68,83%. Z karty klienta zistil, že manžel
žalobkyne zaplatil žalovanému splátkami celkovú sumu 2.165,00 eur. Vyhodnotením uvedenej zmluvy
súdom v konaní 13C/29/2014 tento konštatoval, že v čase uzavretia zmluvy bol priemerný ročný úrok
pre spotrebiteľské úvery iba vo výške 14,92% ročne. Priemerná ročná miera nákladov vo výške 65,90%,

pričom RPMN pre túto zmluvu žalovaný určil až vo výške 95,5%. Z uvedených skutočností vyvodil, že
výška úrokov, ako aj výška RPMN stanovená žalovaným bola v rozpore s dobrými mravmi v zmysle
ust. § 3 Občianskeho zákonníka. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že v priebehu konania vedeného
pod sp.zn. 13C/29/2014 pôvodný žalovaný N. C. zomrel dňa XX.XX.XXXX a jeho právnou nástupkyňousa stala jeho manželka B. C., nar. X.X.XXXX a to na základe osvedčenia o dedičstve vydaného JUDr.
Martinom Seleckým, notárskym kandidátom povereným JUDr. Vierou Seleckou, notárkou v obvode
Okresného súdu Trebišov pod č. Dnot 260/2014, 9D 750/2014 zo dňa 5.2.2015, ktoré nadobudlo

právoplatnosť dňa 9.2.2015. Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd prvej inštancie s
poukazom na ust. § 451 ods. 1 a 2, § 456, § 457, § 458, 3 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka
dospel k záveru, že žalovaný sa na úkor neb. N. C. bezdôvodne obohatil o sumu 671,27 eur (rozdiel
medzi poskytnutým úverom vo výške 1.493,73 eur a sumou zaplatenou žalovanému vo výške 2.165,00
eur) a preto žalovaného zaviazal na zaplatenie tejto sumy žalobkyni. S poukazom na to, že táto sa v

konaní domáhala zaplatenia sumy 913,12 eur, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú.
Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 255 ods. 2 CSP a s poukazom na celkový úspech
žalobkyne v pomere 47,02 % priznal v takomto rozsahu aj náhradu trov konania a s poukazom na
oslobodenie žalobkyne od súdnych poplatkov ako spotrebiteľky a skutočnosť, že táto bola zo svojim
nárokom v konaní úspešná, zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku.

4. Proti rozsudku podali včas odvolanie tak žalobkyňa, ako aj žalovaný. Žalobkyňa žiadala napadnutý
rozsudok zmeniť v jeho zamietavom výroku a jej žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať jej náhradu
trov konania. Svoje odvolanie zakladala na dôvodoch uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/,
f/ a h/ CSP. V odvolaní uviedla, že súhlasí so záverom súdu, že na strane žalovaného došlo k
vzniku bezdôvodného obohatenia, má však za to, že nakoľko sa vo veci konajúci súd nedostatočne

vysporiadal s predloženými dôkazmi, dospel k nesprávnemu záveru ohľadom výšky bezdôvodného
obohatenia. Konštatovala, že v zmluve o revolvingovom úvere je uvedené, že žalobcovi bol poskytnutý
úver vo výške 1.493,73 eur, avšak tento údaj je nesprávny. Tomuto bol ešte pred poskytnutím úveru
automaticky zrazený z úveru poplatok za poskytnutie služby vo výške 241,85 eur, čo považuje za
neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže žalovaný bez toho, aby žalobca využil túto službu, automaticky

zrazil uvedený poplatok z istiny úveru. Jej manželovi teda v skutočnosti nebol poskytnutý úver v takej
výške ako to deklaruje zmluva o úvere, ale o sumu zníženú o vyššie uvedený poplatok. Ako ďalšiu
odvolaciu námietku uviedla, že počas konania došlo k porušeniu jej práv na spravodlivý proces v
takej miere, že to viedlo k nesprávnemu rozhodnutiu. Uviedla, že súd nariadil pojednávanie na deň
11.1.2017 o 10,00 hod. Vzhľadom k mimoriadnej situácii, ktorá nastala na súde (evakuácia zapríčinená

nahlásenou bombou), ako aj práceneschopnosťou sudkyne došlo k zrušeniu pojednávania a k jeho
odročeniu. Následne súd vyhlásil nový termín pojednávania na deň 12.5.2017, na ktorý však predvolal
iba žalovaného. Pochybil teda, pokiaľ na pojednávanie nepredvolal aj právneho zástupcu žalobcu a
takto došlo k závažnému porušeniu práv žalobcu na spravodlivý proces. Dôsledkom pochybenia súdu
žalobca nemohol argumentovať a súdu poukázať na to, že reálna výška poskytnutého úveru bola nižšia

ako tá, ktorú uvádza predmetná úverová zmluva.

5. Žalovaný vo svojom odvolaní žiadal rozsudok v jeho vyhovujúcom výroku zmeniť a žalobu zamietnuť,
alternatívne tento zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie zakladal
na dôvodoch uvedených v § 365 ods. 1 písm. b/, d/ a h/ CSP. V odvolaní uviedol, že napáda závery

súdu prvej inštancie ohľadne výšky odplaty za úver. Má za to, že pre posúdenie otázky výšky odplaty
za požičanie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o revolvingovom úvere, je relevantné ust. §
53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 22.10.2009. Uvedené ustanovenie má ako
lex specialis aplikačnú prednosť pred právne neurčitými pojmami (a normami, ktoré ich obsahujú - §
39 OZ, dobré mravy a pod.). Má za to, že zákonodarca výslovne reguloval výšku odplaty exaktným

údajom a túto úpravu nie je možné obchádzať či popierať spôsobom striktného porovnávania úrokových
sadzieb bankových a nebankových subjektov. Poukázal na ust. § 3 ods. 10 zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, podľa ktorého „odplata za
poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť výšku ustanovenú nariadením vlády“. S poukazom
na znenie § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 238/2008 Z.z., ktorým sa upravuje výška, ktorú nesmie prevýšiť

odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru, má za to, že maximálna výška odplaty za rovnaký
spotrebiteľský úver aký bol poskytnutý manželovi žalobkyne, bola v zmysle uvedeného 77,76%. Výška
odplaty stanovená na základe dohody o celkových nákladoch i dohodnutej výške v zmluve (68,83%)
neprevyšujemaximálnuodplatu,akúprávnaúpravarelevantnávčaseuzavretiazmluvyorevolvingovom
úvere pripúšťala. Výška odplaty za úver poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere je preto

v súlade s platnou právnou úpravou a nepredstavuje žiadny rozpor so zákonom.6. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle odvolacích námietok tak žalobkyne,
ako aj žalovaného postupom podľa § 380 CSP a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne ani žalovaného nie je dôvodné.

7. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci a
to dôkazmi, ktoré účastníci na preukázanie svojich tvrdení označili, takto vykonané dôkazy vyhodnotil
postupom zodpovedajúcim úprave § 191 ods. 1 CSP, vec aj správne právne posúdil aj vecne správne
vo veci rozhodol. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by

odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvej inštancie.

8. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku žalobkyne, v ktorej táto namieta porušenie
jej procesných práv súdom prvej inštancie tým, že jej právny zástupca nebol predvolaný na pojednávanie
vytýčené vo veci na deň 12.5.2017 a takto malo byť porušené jej právo na spravodlivý proces. Z
obsahu spisu totiž vyplýva, že na toto pojednávanie bol predvolaný právny zástupca žalobkyne - advokát

JUDr. Peter Rybár elektronickou formou a toto predvolanie mu bolo doručené dňa 15.3.2017. Tento
právnyzástupcasapojednávanianezúčastnilasvojuneprítomnosťnapojednávanívčasneospravedlnil.
Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj odvolaciu námietku žalobkyne ohľadne výšky bezdôvodného
obohatenia tak, ako túto súd prvej inštancie ustálil na sumu 671,27 eur. Z obsahu spisu totiž nevyplývajú
skutkové tvrdenia žalobkyne, na ktorých zakladá túto odvolaciu námietku a to, že jej manželovi žalovaný

nevyplatil úver v sume, v akej mu tento bol schválený, teda vo výške 1.493,73 eur z dôvodu, že z
uvedenej sumy mu bolo automaticky žalovaným zrazené 241,85 eur ako poplatok za poskytnutie služby.
Takéto skutkové tvrdenie žalobkyňa uviedla poprvýkrát až vo svojom odvolaní a toto predstavuje tzv.
novotu v odvolacom konaní a keďže toto nepredstavuje žiadnu z výnimiek uvedenú v ust. § 366 písm.
a/ až d/ CSP, nemohol k nej už odvolací súd prihliadnuť.

9. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj odvolaciu námietku žalovaného, v ktorej tento napáda
závery súdu prvej inštancie ohľadne výšky odplaty dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere s
právnym predchodcom žalobkyne. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že platnosťou časti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu sa vyporiadaval už

Okresný súd Košice I v konaní vedenom pod sp.zn. 13C/29/2014. Tento uzavrel, že žalovaný stanovil
úrok v zmluve vo výške 68,83% ročne a taktiež ročnú priemernú mieru nákladov vo výške 65,95%, ktoré
súd vyhodnotil tak, že požadovaný úrok, ako aj požadovaná sadzba RPMN nie je v zákonom dovolenej
výške a preto s poukazom na ust. § 3 Občianskeho zákonníka v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka
konštatoval neplatnosť zmluvy v tejto časti. Takýto záver bol aj podkladom pre zamietavý výrok,

ktorým zamietol žalobu PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. voči B. C. o zaplatenie sumy 862,96 eur. Proti
tomuto rozsudku terajší žalovaný (PROFI CREDIT Slovakia s.r.o.) odvolanie nepodal a tento nadobudol
právoplatnosť dňa 7.6.2016. Z uvedeného vyplýva, že otázka, ktorú žalovaný namieta v odvolaní
týkajúca platnosti časti zmluvy - odplatnosti úveru bola už v súdnom konaní medzi rovnakými účastníkmi
právoplatne vyriešená a preto súd v prebiehajúcom konaní medzi rovnakými účastníkmi už nemá

možnosť opätovne vyhodnocovať rovnakú spornú otázku, ale pre jej posudzovanie musí vychádzať zo
záverov, ktoré v tejto otázke zaujal súd už v predchádzajúcom právoplatne skončenom konaní. Odvolací
súd preto nepovažuje dôvodnú odvolaciu námietku žalovaného, v ktorej tento spochybňuje správnosť
záveru súdu prvej inštancie k spornej otázke.

10. S poukazom na tieto závery považuje odvolací sú rozsudok súdu prvej inštancie tak v jeho
vyhovujúcom výroku, ako aj vo výroku o trovách konania za správny a preto ho potvrdil podľa ust. §
387 ods. 1 CSP.

11. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.

2 CSP. Predmetom odvolacieho konania bola hodnota sporu 913,12 eur a s poukazom na výsledok
odvolacieho konania možno konštatovať úspech žalobkyne vo výške 671,27 eur, čo predstavuje 73,51%
a úspech žalovaného vo výške 241,85 eur, čo predstavuje 26,49%. Výsledný pomer úspechu je úspech
žalobkyne v rozsahu 47,02% (73,51-26,49) a v takomto rozsahu odvolací súd priznal žalobkyni náhradu
trov odvolacieho konania.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.