Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. február 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15Co/13/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116204594
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8116204594.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu:
JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: I. Y., T.. X.X.XXXX, XXX XX
X. XX, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov 163/66, 069 01 Svidník,
IČO: 31 954 448, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22
Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpenému: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o.,
1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, adresa pracoviska: Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 47 234
679, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatku s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č. k. XXC/XX/XXXX-XXX zo dňa 7. februára 2018, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že úver poskytnutý na základe úverovej zmluvy
č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.10.2009, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, je bezúročný a bez
poplatkov a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo žaloby, v zmysle ktorej tam uplatnené právo žalobca odvodzoval
od úverového zmluvného vzťahu na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.10.2009,
uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, pričom uvedená zmluva neobsahuje zákonné náležitosti podľa
§ 4 ods.2 zákona č. 258/2001 Z.z. a úver sa tak považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca
poukázal na to, že so žalovaným uzatvoril spotrebiteľskú zmluvu dňa 31.10.2009, predmetom ktorej bolo
poskytnutie kreditného limitu (úverového rámca) vo výške 620 EUR, s výškou mesačnej splátky 4 %
z dlžnej čiastky. V zmluve bola uvedená ročná úroková sadzba 26,28 % a údaj o priemernej hodnote
úrokovej miery pre kreditné karty 19,38 %. Žalobca žalovanému doposiaľ z tejto zmluvy uhradil sumu
406 EUR, pričom podľa vyjadrenia žalovaného vyčerpal sumu 683,56 EUR. Na základe predmetnej
úverovej zmluvy žalovaný v postavení žalobcu vymáhal dlh podaním vedeným Okresným súdom Prešov
pod sp. zn. XXRo/XXX/XXXX, pričom v súčasnosti je v tejto súvislosti vedené exekučné konanie.

3. Aplikujúc ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 4 ods.2 zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a § 11 ods.4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch prvoinštančný
súd na základe vykonaného dokazovania považoval za jednoznačne preukázané, že strany sporu
uzavreli revolvingovú úverovú zmluvu, v ktorej absentuje uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov
(RPMN), ako aj priemernej RPMN a minimálne z dôvodu absencie týchto obligatórnych zákonných
náležitosti sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V prípade argumentu žalovaného, že pri
revolvingovom úvere nie je možné určiť RPMN, prvoinštančný súd poukázal na následnou praxou súdov

prekonaný názor s tým, že existuje množstvo rozhodnutí, z ktorých vyplýva, že aj pri revolvingovom
úvere je možné určiť RPMN (napr. rozsudok KS Banská Bystrica, sp. zn. XX X. XXX/XXXX zo dňa
10.10.2012).

4. Súd prvej inštancie sa ďalej nestotožnil s tvrdením žalobcu, že bezúročnosť a bezpoplatkovosť
spôsobuje aj neuvedenie konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, pretože pri revolvingovom, teda pri
opakovanom type úveru túto náležitosť nie je možné uviesť. Čo sa týka uvedenia výšky počtu a termínov
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, tak v tomto ohľade prvoinštančný súd poukázal na skutočnosť,
že slovenská právna úprava doposiaľ vyžaduje uvedenie tejto náležitosti, pričom hoci žalovaný poukázal
na to, že priamo v zmluve je dohodnutý termín splatnosti k 20. dňu v mesiaci, táto náležitosť v zmluve nie
je uvedená. Súd prvej inštancie však považuje úver za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu neuvedenia
RPMN, resp. priemernej RPMN.

5. Napokon v súvislosti so skúmaním naliehavého právneho záujmu súd prvej inštancie poukázal na
to, že od 1.1.2018 je účinná právna úprava uvedená v § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z., pričom
uvedené ustanovenie je procesného charakteru, preto s poukazom na ustanovenie § 137 písmeno d/
CSP nie je potrebné skúmať naliehavý právny záujem, keďže sa jedná o určenie právnej skutočnosti,
ktorá vyplýva z osobitného predpisu. Keďže žalobca neuhradil ani istinu poskytnutého úveru, je namieste
aj z praktických dôvodov rozhodnutie v predmetnej veci.

6. O trovách prvoinštančného konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods.1 a § 262 ods.1,2 CSP.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote dňa 29.3.2018 odvolanie žalovaný, ktorý
navrhol, aby krajský súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie,
prípade, aby rozhodnutie zmenil a priznal žalovanému náhradu trov konania. Žalovaný s uvedeným
rozsudkom vyslovil nesúhlas z dôvodov podľa § 365 ods.1 písm. e/,f/ a h/ CSP.

8. Odvolateľ namietal, že sa súd prvej inštancie v rozhodnutí nezaoberal jeho námietkou res iudicata,
preto považuje rozsudok za predčasný, nedostatočne a neúplne odôvodnený, nespĺňajúci tak kritériá
§ 220 ods.2 CSP. Súd už pred vydaním platobného rozkazu skúmal v zmysle ustanovenia § 5b
zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa zákonné prekážky alebo dôvody, ktoré by mohli brániť
priznať plnenie. V zmysle tohto ustanovenia už teda súd v konaní XXRo/XXX/XXXX musel vyhodnotiť
platnosť úverovej zmluvy, ako aj jej jednotlivé náležitosti pred vydaním platobného rozkazu. Z tohto
hľadiska predmetná úverová zmluva už v tom konaní bola podrobovaná kontrole a žalovaného návrhu
sa vyhovelo. Konajúci súd vôbec neodôvodnil, prečo nezobral do úvahy v predmetnej veci uplatnenú
prekážku res iudicata, pričom takéto konanie, resp. rozhodnutie je porušením právnej istoty, ako aj
zásady rovnosti strán, nakoľko v tej istej veci bolo duplicitne rozhodnuté bez ohľadu na predchádzajúce
konanie v uvedenej veci.

9. V súvislosti s jednotlivými náležitosťami žalovaný opätovne uviedol, že revolvingový úver, ktorý
uzatvoril žalobca so žalovaným je dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver. Držiteľ revolvingového
úveru má k dispozícii finančné prostriedky vo výške dohodnutého úverového rámca. Termín
“revolvingový” znamená “obnovujúci sa”. Pri tomto type úveru je obnoviteľná finančná rezerva. S každou
uhradenou mesačnou splátkou “klient sporí” čiastku, ktorú si v prípade potreby môže opäť požičať, a
to bez akýchkoľvek zbytočných „papierovačiek“. V dôsledku charakteru revolvingového úveru zmluvné
strany nemôžu vedieť a ani nevedia pri uzatváraní zmluvy, kedy a koľko z úveru bude čerpané, a preto
nie je možné presne stanoviť výšku poskytnutého úveru, pretože pri takomto type úveru sa zásadne
definuje len výška úverového rámca, ktorá v tomto prípade bola individuálne dojednaná vo výške 620
EUR. Teda pokiaľ ide o výšku RPMN, nie je ju možné pri revolvingovom úvere určiť, pretože sa úver
čerpá a dopĺňa a tak sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN, čo potvrdil aj Krajský súd v Prešove
vo svojom rozsudku z 27. januára 2011, sp. zn. XCo XX/XXXX. Žalovaný na podporu svojich tvrdení
uviedol novšie rozsudky súdov z roku 2017, kde sa súdy priklonili ohľadne RPMN k názoru žalovaného,
že RPMN pri revolvingovom úvere nie je možné určiť a to v rozsudku Okresného súdu Martin, sp. zn.
XCsp/X/XXXX zo dňa 14.6.2017, tiež v uznesení Krajského súdu v Košiciach zo dňa 17.3.2017, sp. zn.
XXCo/XX/XXXX. V súvislosti so stanovením predmetného úveru za bezúročný a bez poplatkov žalovaný
poukázal na rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 22.5.2017, sp. zn. XXC/XXX/XXXX,
kde v bode 12 súd cituje z rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica z 28.3.2017, sp.zn. XXCo/XXXX/
XXXX . Napokon, pri naliehavom právnom záujme na určení nejde podľa odvolateľa o akýkoľvek právny

záujem, ktorý by odôvodňoval žalobcu k podaniu určovacej žaloby, ale musí ísť o naliehavý právny
záujem, ktorý riadne dosiaľ preukázaný nebol.

10. K odvolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril.

11. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. V odvolacom konaní z
dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha
prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje
to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale
súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie
preskúmať. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov s
prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky V..Ú.).

12. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol v intenciách súčasnej rozhodovacej praxe. Skutkové
zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má
podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič
sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

13. Odvolací súd so zreteľom na vykonané dokazovanie pred súdom prvej inštancie nemá pochybnosti
o správnosti záverov, týkajúcich sa charakteru predmetného záväzkového vzťahu sporových strán, že
žalobca má postavenie spotrebiteľa.

14. Podľa § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení platnom k ku dňu uzavretia
predmetnej úverovej zmluvy):
(1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ
dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
(3) Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol
spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
(4) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.
(5) Veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. 7) Ak dôjde k postúpeniu
pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu. 7)
(6) V súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. 8) Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov
zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
(7) Veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

15. Podľa § 54 Občianskeho zákonníka:
(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

16. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že žalobca uzavrel dňa 31.10.2009 ako
spotrebiteľ úverovú zmluvu pod č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu žalovaný poskytol kreditný limit
620,- EUR s výškou mesačnej splátky 4 % z dlžnej sumy pri ročnej úrokovej sadzbe 26,28 % a priemernej
hodnote úrokovej miery pre kreditné karty 19,38 %. Súčasťou zmluvy o bezúčelovom revolvingovom
úvere sú Pravidlá programu odmien pre kreditnú kartu U. a Úverové zmluvné podmienky spoločnosti
Home Credit Slovakia, a.s., účinné od 1.7.2009.

17. Zmyslom zákonnej úpravy o spotrebiteľských úveroch je ochrana záujmov spotrebiteľa. Účelom
uvádzania zákonom stanovených náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere je zabezpečiť
spotrebiteľovi dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z
neho vyplývajú.

18. Zákon č. 258/2001 Z.z. už v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o úvere stanovoval, že ak
nemožno určiť percentuálnu mieru nákladov (§ 3 ods. 6 zákona), musí byť spotrebiteľ najneskôr v
čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o úverovom limite, ak je stanovený, ročnej úrokovej
sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže
byť zmenená a doplnená v postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Podľa odseku 7, ak
veriteľ ponúka spotrebiteľský úver tomu istému spotrebiteľovi za rôznych podmienok, ročná percentuálna
miera nákladov musí byť uvedená vo výpočte podľa prílohy č. 1 vo forme príkladu výpočtu podľa prílohy
č. 2. I v prípade, ak by bol napríklad určený mechanizmus výpočtu RPMN na základe aktuálnych
údajov platných v čase uzavretia zmluvy, nemožno i z tohto kontraktačného procesu vylúčiť konsenzus

zmluvných strán, a to vzhľadom na kogentný charakter ustanovení § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka,
od ktorého sa účastníci občianskoprávnych vzťahov nemôžu odchýliť a tiež vzhľadom na to, že RPMN
je náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pre ktorú zákon vyžaduje písomnú formu a je na
spotrebiteľovi, či takúto konkrétnu podmienku prijme a zmluvu uzavrie, porovnajúc ju s podmienkami
iných spotrebiteľských úverov. Obdobne nemožnosť kvantifikácie RPMN u revolvingového úveru vyjadril
aj Krajský súd v Prešove v rozsudku XCo XX/XXXX z 27.01.2011, v ktorom uviedol (posudzujúc taktiež
nárok z revolvingového úveru) s odkazom na § 3 ods. 6 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
že zákon výslovne počíta s nemožnosťou určenia RPMN, na ktorý poukazoval v konaní žalovaný a o
ktorom súd prvej inštancie vyhlásil, že je v súčasnosti prekonaný súdnou praxou.

19. Odvolací súd však je toho názoru, že spôsoby určenia, resp. vyčíslenia RPMN u bežného úveru
a u revolvingového úveru môžu byť odlišné, ba cit. zákon o spotrebiteľských úveroch s neuvedením
konkrétneho RPMN v revolvingovom úvere počíta. Pre vyčíslenie RPMN je však potrebné mať
zastabilizované vstupné údaje o výške úveru, obdobie, splátky úveru a úroky s poplatkami. Revolvingový
úver je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah môže fungovať neurčitú dobu. V priebehu
trvania revolvingového zmluvného vzťahu je úver čerpaný a dopĺňaný, čím sa menia údaje relevantné
pre výpočet RPMN. Odvolací súd nemá dôvod na odklon od uvedeného názoru, ku ktorému vo
vzťahu k výpočtu RPMN u revolvingových úverov dospelo v rozhodnutiach Krajského súdu v Prešove.
Mechanizmus výpočtu RPMN, resp. priemernej RPMN však rovnako nebol súčasťou úverovej zmluvy
zo dňa 31.10.2009, ktorej ustanovenia boli predmetom informovaného prejavu vôle žalobcu.

20. Odvolací súd na základe listinných dôkazov v predloženom spise, vrátane spisu sp.zn. XXC/
XXX/XXXX konštatuje, že tieto vyššie uvedené podmienky v predmetnom revolvingovom úvere riadne
splnené neboli, a preto je potrebné považovať žalovaným poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov
i vzhľadom na to, že pre záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle § 4 ods. 3 zák. o
spotrebiteľských úveroch postačuje nesplnenie čo i len jednej z uvedených zákonných náležitostí zmluvy
o úvere. Aj v tomto vzťahu má súd povinnosť chrániť spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu, či už z
dôvodu informovanosti alebo slabšej vyjednávacej pozície.

21. V závislosti od vyššie uvedeného nebolo potrebné skúmanie ďalších okolností, týkajúcich sa
predmetného revolvingového úveru v zmysle žalobného návrhu, ktoré by malo za následok jeho
vyhodnotenie ako úveru bezúročného a bez poplatkov. So zreteľom na uvedené zistenia súdu prvej
inštancie a odvolacieho súdu, ktorými sú nedostatky vyplývajúce z nerešpektovania ustanovenia § 4
ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, je potrebné považovať predmetný úver za bezúročný a bez
poplatkov.

22. K odvolacej námietke žalovaného, týkajúcej sa naliehavého právneho záujmu žalobcu odvolací
súd, zhodne s prvoinštančným súdom poukazuje na ustanovenie § 137 písm. d/ CSP s tým, že žalobca
ako účastník úverovej zmluvy má naliehavý právny záujem na určení skutočnej výšky dlhu z takto
uzatvoreného záväzkového vzťahu, za účelom vymoženia ktorého je podľa vyjadrení sporových strán
vedené exekučné konanie.

23. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti súd
exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu,7l) pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného
titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),

24. S poukazom na citované ustanovenie danosť naliehavého právneho záujmu vzhliadol odvolací súd
aj v možnosti čiastočného zastavenia exekúcie, ktorý cieľ by mohol byť dosiahnutý prostredníctvom
predmetného rozhodnutia.

25. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd ďalej uvádza, že prekážku res iudicata
zakladá totožnosť veci. O tú istú vec ide v prípade, ak sa vec týka tých istých strán sporu a súčasne
sa uplatňuje ochrana toho istého nároku. Odvolaciu námietku, týkajúcu sa prekážky konania res iudicta
považuje odvolací súd za nedôvodnú, pretože predmetom tohto konania je určenie bezpoplatkovosti a
bezúročnosti revolvingového úveru, ktoré nebolo judikované v konaní sp. zn. XXC/XXX/XXXX, ktorého

predmetom bolo zaplatenie sumy 538,68 EUR s príslušenstvom. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata)
nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom
konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého
predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní
rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom
aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného a naopak). Ten istý predmet konania je daný, ak ten
istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých
bol uplatnený, t.j. vyplýva z rovnakého skutku (uznesenie Najvyššieho súdu SR, zo dňa 13. 10. 2009, sp.
zn. X X. XXX/XXXX). Podľa názoru odvolacieho súdu platobný rozkaz v predmetnom spore nezakladá
prekážku res iudicata, pretože nie je daná totožnosť predmetu konania a uplatnený nárok nevyplýva z
rovnakých skutkových tvrdení.

26. Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387
ods. 1 CSP).

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu
trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. O výške týchto
trov rozhodne postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia
odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, § 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 24. 1. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.