Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. január 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/75/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217215790
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2217215790.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov
JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci žalobcu : Ing. M. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom A. XX, F. právne zastúpený: FORTITUDINE, s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom Ulica Svätej
Alžbety 5772/19, Dunajská Streda, proti žalovaným: 1/ Y. F., bytom Q. XXX/X právne zastúpená: Mgr.
Anna Angelovičová, advokátka, so sídlom Slánska 20A, Prešov, 2/ maloletá L. F., nar. XX.XX.XXXX,

zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, v konaní
o zapretie otcovstva, rozhodujúc o odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Dunajská
Streda zo dňa 06.03.2018, sp.zn. 7Pc/18/2017-61, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. týkajúcom sa náhrady trov
prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie výrokom I. určil, že žalobca nie je
biologickým otcom maloletej žalovanej 2/ a výrokom II. rozhodol, že účastníkom náhradu trov konania
nepriznáva. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil ustanovením § 65 ods. 1 a § 88 ods. 1
Zákona o rodine, vecne svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že maloletá L. sa narodila počas trvania

manželstva žalobcu a žalovanej 1/, ktoré bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu 13P/280/2015-14,
právoplatným dňa 19.10.2017. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba
bola podaná dôvodne, nakoľko mal v konaní preukázané, že strany konania v období splodenia
dieťaťa neudržiavali intímny styk, žili oddelene, žalobca vo Veľkej Británii a žalovaná na Slovensku. Iba
počas rozvodového konania sa žalobca dozvedel o počatí dieťaťa. Tieto skutočnosti boli preukázané
jednoznačne a preto súd žalobe vyhovel. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 54

CMP.

2. Proti tomuto rozsudku, výlučne voči výroku II., týkajúcemu sa rozhodnutia o náhrade trov konania,
podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná 1/, dôvodiac, že súd prvej inštancie jej nesprávnym
procesným postupom znemožnil uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Porušenie práva žalovanej 1/ na spravodlivý proces spočíva v tom, že súd ju ani raz
nevypočul, hoci výsluch strany je prvým dôkazným prostriedkom a súd neakceptoval jej ospravedlnenie
a žiadosť o odročenie, ktoré matka riadne preukázala a zdôvodnila. Súd vychádzal len z nepravdivých
informácií od žalobcu, ktorý podal súdu množstvo skresľujúcich faktov o matke, ale žiaden z nich sa
nezakladal na pravde. Matku vykreslil v najhoršom možnom svetle, pričom žalobca bol ten, kto odišiel od
rodiny a prvý nadviazal v Anglicku mimomanželskú známosť. V súčasnosti má žalobca dcéru so svojou

partnerkou a to dieťa je staršie od maloletej L.. Odvolateľka zhrnula, čo všetko jej žalobca spôsobil - od
opustenia rodiny cez mimomanželskú známosť, nesúhlas so vzdaním sa práva na podanie odvolaniaproti výroku o rozvode manželstva so žalovanou 1/ a tým znemožnenie jej opätovného vydaja, nesúhlas
s krstným menom maloletej L., množstvo súdnych konaní pred súdom až po ignoráciu žalovanej 1/ v
rámci komunikácie o oboch jeho dcérach. Je potom na mieste, aby aspoň náhrada trov konania bola

žalovanej 1/ priznaná, pričom bol to práve žalobca, ktorý zapríčinil svojim konaním predmetné konanie
o zapretie otcovstva, keď žalovaná 1/ urobila všetko, aby konanie nemuselo ani začať. Navrhla, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a priznal jej náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozhodnutie o náhrade trov konania

ponecháva na úvahe súdu.

4. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po zistení,
že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 7 ods. 1 CMP, § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu,

proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 357 písm. m) CSP), postupom bez nariadenia
ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce
a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba potvrdiť, pretože je vo výroku vecne správne.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 7Pc/18/2017 bolo zapretie

otcovstva k maloletej žalovanej 2/. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu
a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že náhradu
nepriznal žiadnemu z účastníkov.

7. Podľa § 49 ods. 1 CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde

o trovy konania, ktoré platí štát.

8. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

9. Podľa § 53 CMP, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov
môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí
úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

10. Podľa § 54 CMP, ak účastník, jeho zástupca alebo ten, kto mal v konaní nejakú povinnosť, zavinil

trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, je povinný ich nahradiť.

11. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

12. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

13. V danom prípade, ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku, súd prvej inštancie o trovách konania
rozhodol podľa § 54 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) a to bez uvedenia bližších

dôvodov. Táto právna norma sa však na uvedený prípad nevzťahuje a výrok súdu o trovách konania ani
nezodpovedá aplikácii citovanej právnej normy. Rozhodnutie v časti trov konania je nepreskúmateľné,
keďže však tento nedostatok ( ktorý ani nebol v odvolaní namietaný) bolo možné napraviť v odvolacom
konaní, odvolací súd tak urobil.

14. V mimosporových konaniach v zásade medzi účastníkmi nie je charakteristický spor o právo, ide o
konania svojou povahou osobité, v ktorých súdy realizujú verejnú moc pri poskytovaní právnej ochrany,
a to z úradnej povinnosti s cieľom ochrany práva účastníkov pri súčasnom presadzovaní verejného
záujmu. V typických mimosporových konaniach preto platí, že každý z účastníkov si hradí trovy konania
sám(§49CMP)ažiadenznichnemánároknaichnáhraduodinéhoúčastníka(§52CMP).Ustanovenie

§ 53 CMP upravuje, v ktorých taxatívne vymedzených prípadoch je prelomené generálne pravidlo, že
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Patria sem všetky konania o rodičovstve a
veci týkajúce sa notárskych úschov. Medzi konania o určenie rodičovstva sa zaraďuje konanie o určenie
materstva, o určenie otcovstva, o zapretie otcovstva a konanie o prípustnosti podania návrhu na zapretieotcovstva dieťaťom, pričom vo všetkých prípadoch ide o konania návrhové. Do tejto skupiny patrí teda aj
predmetné konanie, v ktorom sa žalobca domáhal zapretia otcovstva. O nároku na náhradu trov konania
bolo preto treba rozhodnúť v zmysle § 53 CMP, podľa ktorého v tomto konaní môže súd priznať náhradu

trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno
spravodlivo požadovať.

15. Všeobecne pre posúdenie úspechu žalobcu s návrhom aj samotnej nutnosti vedenia konania pred
súdom je rozhodujúce jednak to, na strane ktorého z účastníkov bol dôvod neúspechu prípadného

pokusu o mimosúdne vyriešenie predmetu sporu (pokiaľ tu takýto pokus vôbec bol) a jednak do akej
miery sa výrok rozhodnutia vo veci samej zhoduje s navrhovaným petitom žaloby. V posudzovanom
prípade sa dieťa narodilo počas manželstva a to v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého
dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, kedy sa považuje za otca manžel matky,
teda žalobca. Jeho otcovstvo tak bolo určené na základe domnienky otcovstva ustanovenej v Zákone
o rodine a zapretie otcovstva manželom bolo možné jedine v súdnom konaní ( § 86 Zákona o rodine).

Mimosúdna dohoda ohľadom zapretia otcovstva nie je možná, preto z pohľadu úspešnosti účastníka v
spore je určujúci iba výrok súdu, ktorým rozhodol vo veci samej bez ohľadu na prípadné predsporové
jednania účastníkov. V predmetnej veci súd návrhu žalobcu vyhovel a rozhodol v zmysle jeho návrhu.

16. V danom prípade tak možno hovoriť o plnom úspechu žalobcu v konaní. Podľa § 53 CMP

súd mohol vzhľadom na predmet konania, rozhodnúť odchylne od generálneho pravidla, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a mohol priznať nárok na náhradu trov konania
účastníkovi, ktorý mal v konaní úspech a tým je žalobca. Súd však nemá možnosť priznať náhradu
trov konania neúspešnej žalovanej, ako to táto žiadala. Preto okolnosti prípadu, udalosti spred podania
žaloby opisované žalovanou 1/ v odvolaní, sú irelevantné pre posúdenie úspešnosti jej odvolania

ohľadom trov. O trovách konania v tomto spore súd mohol rozhodnúť buď tak, že prizná plne úspešnému
žalobcovivočineúspešnejžalovanejnáhradutrovkonania(atozapredpokladu,žetomožnospravodlivo
požadovať), alebo (ak to od žalovanej nemožno spravodlivo požadovať) súd rozhodne tak, že žiaden z
účastníkov nárok na náhradu trov konania.

17. Pokiaľ potom v posudzovanej veci súd prvej inštancie náhradu trov konania účastníkom nepriznal,
odvolací súd sa s týmto rozhodnutím stotožnil a ako vecne správne (i napriek nie celkom presnej
formulácii, ktorá však na obsahu práv účastníkov nič nemení) ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

18. Záverom odvolací súd uvádza, že vzhľadom k zneniu ust. § 53 CMP by ani prípadný výsluch

žalovanej na pojednávaní pred súdom prvej inštancie nemohol privodiť pre ňu priaznivejšie rozhodnutie
o trovách tohto konania, pretože neúspešnej žalovanej nemohla byť náhrada trov konania priznaná.
Zároveň treba uviesť, že žalobcov úspech vo veci samej rovnako nemohol byť jej prípadným výsluchom
ovplyvnený, keďže s návrhom súhlasila, ako vyplýva z jej písomného vyjadrenia k návrhu. Napriek
uvedeným skutočnostiam odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že neodročením

pojednávania na jej žiadosť nedošlo k porušeniu práva odvolateľky na spravodlivý proces. Podľa §
183 ods. 1 CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť
na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže
dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali
zastúpiť. Zároveň podľa § 183 ods. 2 CSP, od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred

pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene
trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným
advokátom. V danom prípade advokátka žalovanej 1/ iba ospravedlnila písomne neprítomnosť matky
a jej právnej zástupkyne na pojednávaní vytýčenom na 06.03.2018 z dôvodu, že právna zástupkyňa sa
bude nachádzať mimo územia SR a matka si neželá, aby sa pojednávalo v jej neprítomnosti, preto sa

pojednávania nezúčastní ani ona. Následne doručila „Doplnenie ospravedlnenia z pojednávania“, kde
uviedla, že svoje predchádzajúce ospravedlnenie dopĺňa o ďalší dôvod „odročenia“ na strane matky
a to očkovanie mal. Sarah v uvedenom termíne, ktoré doložila zdravotným preukazom dieťaťa. Súd
posúdil uvedené podania ako ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní a vec prejednal bez žalovanej
1/, ktorej neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil a vychádzal z jej písomného vyjadrenia, v ktorom aj

ona žiadala otcovstvo zaprieť. Podľa názoru odvolacieho súdu vážny dôvod na odročenie pojednávania
tu nebol (očkovanie maloletej nie je problém presunúť na iný termín) a zároveň uvádzané dôvody
postačovali na ospravedlnenie neprítomnosti žalovanej 1/ aj jej právnej zástupkyne na pojednávaní.
Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení zákona postupu prvoinštančného súdu niet čo vytknúť, keďtentoneúčasťžalovanej1/napojednávaníospravedlnilasúčasnepostupovalvzmysleČl.17základných
princípov CSP, teda tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádzal zbytočným
prieťahom, konal hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd za použitia toho istého ust. § 53 CMP v spojení s § 58
CMPaust.§396ods.1CSP,keďvodvolacomkonaníplneúspešnýžalobcazostalnečinný,žiadnetrovy
odvolacieho konania mu nevznikli a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.

20. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).