Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. marec 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/28/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118208372
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8118208372.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcu U. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom D. XX, XXX XX D. I., právne zastúpený advokátom JUDr. Matúš Motyka, so sídlom Nám. SNP
7, 091 01 Stropkov, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
IČO: 35 807 598, o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 32Csp/145/2018-70 zo dňa 21. novembra 2018,
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa
XX.XX.XXXX k F. o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi
žalobcom a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy žalobcu.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, o ktorých výške bude

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 3 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1 - 3, 5, § 54
ods. 1, 2, § 551 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 2 psím. a), b), d), i), § 1 ods.
8, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 4 ods. 2, 8, § 5a ods. 1 písm. a) zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, čl. 3 ods. 2, 3, čl. 5, čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z

05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, § 251, § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1,
2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. Vychádzal zo zistenia, že právny vzťah medzi stranami sporu vznikol na základe Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorej žalovaný ako veriteľ
poskytol žalobcovi ako spotrebiteľovi bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 500,- Eur a spotrebiteľ sa
zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov

a úrok spojený so spotrebiteľským úverom, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne
predstavuje sumu 370,- Eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 870,- Eur. V ten istý deň ako F. o spotrebiteľskom
úvere bola uzatvorená aj Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, podľa ktorej dlžník súhlasí s tým,
aby sa uspokojenie zabezpečenej pohľadávky veriteľa zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačnýchzrážok vo výške 87,- Eur mesačne až do celkovej výšky zabezpečenej pohľadávky. Žalovaný listom zo
dňa 11.12.2017 požiadal zamestnávateľa žalobcu S. X. G., s.r.o. o realizáciu zrážok zo mzdy na základe
dohody o zrážkach zo mzdy za účelom uspokojenia pohľadávky žalovaného, pričom dlh ustálil na sumu

2.520,55 Eur s tým, že sa táto suma navyšuje o úroky z omeškania, resp. o zmenkové a zákonné úroky.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že strany sporu
uzatvorili zmluvu, ktorú je potrebné považovať za zmluvu spotrebiteľskú. Po preskúmaní predmetnej
spotrebiteľskej zmluvy zistil, že v danom prípade bola dohodnutá výška odplaty pri poskytnutí peňažných

prostriedkov vo výške 140,- Eur, čo predstavuje RPMN 28% a zároveň bol dohodnutý úrok vo výške 46%
ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje 230,- Eur. Vzhľadom k tomu, že RPMN bola vypočítaná iba z
„odplaty“ a nie z celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom je úplne zrejmé,
že žalovaný nepostupoval v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch, keď sa snažil umelo skryť
pred spotrebiteľom výšku skutočných nákladov spojených s úverom. Takémuto konaniu žalovaného
nemožno priznať ochranu a je nutné takéto konanie vyhodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi

a súčasne ako nekalé súťažné konanie. Súd považoval konanie žalovaného za nekalosúťažné konanie
v rozpore s dobrými mravmi, keď neuviedol vo výpočte RPMN všetky náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom a tak úmyselne vyvolal dojem výhodnosti úveru, čo mohlo mať bezpochyby
vplyv na správanie spotrebiteľa pri výbere úverového produktu. Zákon o spotrebiteľských úveroch spája
s neuvedením RPMN, resp. aj v prípade nesprávne uvedenej RPMN v neprospech spotrebiteľa ten

následok, že zmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy
vyplýva, že slúžila na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej z poskytnutého úveru s tým, že žalobca
ako slabšia strana v takomto zmluvnom vzťahu ho jednak nemohol ovplyvniť a nemohol tiež ovplyvniť
obsah dohody o zrážkach zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov bola uzatvorená
na samostatnom tlačive, ktoré malo typový formulárový charakter, ktorý žalobca nemohol ovplyvniť.

Uvedené zmluvné dojednanie tak vnucuje žalobcovi ako spotrebiteľovi určité správanie, konanie, pričom
tým zvýhodňuje poskytovateľa služby ako príjemcu plnenia, čím je spôsobená nerovnováha zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný ničím nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania.
V danom prípade s poukazom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, žalobca bol povinný vrátiť
žalovanému len to, čo od neho dostal. Žalovaný si pritom od neho uplatňuje omnoho vyššiu sumu, ako

bola suma úveru poskytnutá žalobcovi. Dohodou o zrážkach zo mzdy by bez rozhodnutia súdu mal
žalovaný možnosť uplatňovať si tak aj plnenia, na ktoré podľa posúdenia súdu nemá právo. Sú mal za
to, že inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy v danom prípade nie je možné poskytnúť ochranu a ponechať
žalovanému možnosť uplatňovať si tak aj plnenia, na ktoré podľa posúdenia súdu nemá právo, preto
súd žalobe vyhovel.

5. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, preto má nárok
na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v celom rozsahu. Odvolanie právne

odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „C.s.p.“). V podanom odvolaní poukázal na procesnú neprípustnosť napadnutých výrokov, pričom
žalobca podal žalobu o určenie, pričom v zmysle uvedeného je predpokladom žaloby preukázanie
naliehavého právneho záujmu, pričom žalobca nepreukázal z akého osobitného predpisu vyplýva
domáhať sa určenie zdržať zrážky zo mzdy ako aj práva požadovať zaplatenie plnenia nad istinu. V

prípade, ak je na tom naliehavý právny záujem, mal za to, že takýto rozsudok nezaloží s konečnou
platnosťou všetky práva a povinnosti medzi sporovými stranami, až rozsudok na plnenie môže s
konečnou platnosťou upraviť všetky práva a povinnosti medzi sporovými stranami. Uviedol, že žalobca
nesie dôkazné bremeno a jeho úlohou je preukázať v čom spočíva nesprávne uvádzanie RPMN,
nakoľko RPMN neabsentuje, a teda bol by to jediný dôvod. Prečo by bolo možné vyhlásiť zmluvu o

spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov. Ďalej bol toho názoru, že úrok nie je odplatou pri
poskytnutí peňažných prostriedkov, ale odplatou, ktorá sa platí pri užívaní alebo v súvislosti s vrátením
peňažných prostriedkov. Uviedol, že výška odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov je v súlade
s nariadením a neprevýšila dvojnásobok priemerných hodnôt RPMN, ako aj uvedenie ročnej RPMN. V
tejto súvislosti poukázal aj na právo žalobcu na odstúpenie od zmluvy. Opätovne dal do pozornosti, že

Dohoda o zrážkach zo mzdy je vyhotovená na samostatnom dokumente, ktorý predstavuje len jeden
zo zabezpečovacích prostriedkov. Uviedol, že Dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa zákonné náležitosti
a má za to, že nedošlo k naplneniu § 451 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného mal za to,
že neexistuje žiaden zákonný dôvod na to, aby dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací inštitútnemohla byť so spotrebiteľmi uzatváraná . Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom
rozsahu zrušil a vec vrátil súd na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal úhradu trov konania,
ktoré mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania.

7. K odvolaniu sa vyjadril žalobca tak, že podaná žaloba nie je určovacou žalobou, ale žalobou na
splnenie povinnosti. Uviedol, že sa stotožňuje so závermi súdu obsiahnutými v odôvodnení rozsudku.
Napriek formálnemu zakomponovaniu ustanovenia o možnosti odmietnuť uzavrieť dohodu o zrážkach
zo mzdy, však žalobca nemal reálnu možnosť odmietnuť jej uzavretie, keďže by mu inak úver nebol

poskytnutý. Zároveň nebol vôbec poučený o dôsledkoch jej uzavretia. Uviedol, že predformulovaný
súhlas spotrebiteľa, ktorý je formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou nemožno za
žiadnych okolností považovať za náležitý a individuálny prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa
tento výslovne požaduje. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny, preto navrhol, aby
ho odvolací súd v celom rozsahu potvrdil.

8. Žalovaný sa k podanému vyjadreniu nevyjadril.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 C.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.

a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu
v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s
nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením veci, teda, či súd prvej inštancie na
zistenýskutkovýstavsprávne,vúplnosti,aplikovalpríslušnéprávnepredpisy,čiriadnesvojerozhodnutie
odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam

pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

12. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

13. Žalovaný tvrdí, že rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu

pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo
7/2010).

14. Odvolací súd osvojujúc si závery súdu prvej inštancie na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti
s odvolacími námietkami žalovaného dopĺňa nižšie uvedené.

15. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že
predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským v zmysle ust. § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka. Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným
je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde právny žalovaný vystupoval v postavení
dodávateľa,pretožepriuzatváraníspotrebiteľskejzmluvykonalvrámcipredmetusvojejobchodnejaleboinej podnikateľskej činnosti a žalobca je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Vo vzťahu k nesprávne uvedenej RPMN odvolací súd uvádza, že v Zmluve o spotrebiteľskom úvere
je v bode 2. uvedené, že odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov je vo výške 140,- Eur, čo
predstavuje RPMN vo výške 28% a táto RPMN sa vypočítala podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných
obchodných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a ktorú spotrebiteľ berie na vedomie. V
bode 3. je následne uvedené, že úrok je vo výške 46% ročne, až do jeho úplného uhradenia, čo v

prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 230,- Eur. Túto časť odplaty
však žalovaný ako veriteľ nezohľadnil pri výpočte RPMN, z čoho teda nepochybne vyplýva, ako správne
uviedol súd prvej inštancie, že RPMN je uvedená nesprávne a teda podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a preto je potrebné považovať úver za bezúročný a bez
poplatkov a žalobca ako dlžník mal tak povinnosť vrátiť len istinu poskytnutého úveru.

17. Odvolací súd zdôrazňuje, že v zmluve je RPMN uvedená vo výške 28%, pričom je uvedená v nižšom
percentuálnom vyjadrení, ako je reálna ročná percentuálna miera nákladov, keďže do RPMN vo výške
28% nebol započítaný aj úrok, ktorý bol zmluvnými stranami dohodnutý vo výške 46% ročne, čo je
nepochybne v neprospech spotrebiteľa, lebo uvedená ročná percentuálna miera nákladov vo výške 28%
navodzuje u spotrebiteľa dojem výhodnosti úveru z dôvodu nižšej hodnoty RPMN.

18. K Dohode o zrážkach zo mzdy odvolací súd uvádza, táto aj podľa jeho názoru nebola individuálne
dojednaná, pričom umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia, na ktoré žalovaný
nemá nárok.

19. Je potrebné si uvedomiť, že žalobca sa pri realizácii dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do
pozíciesubjektustrácajúcehoprávodisponovaťsosvojimvlastnýmmajetkomreprezentovanýmpríjmom
dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť,
či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá
právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody

o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok
dlžníkabezpredchádzajúcehoodobreniasúdomčiinounezávislouinštitúciou.Vpodstateideoexekúciu
majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného
aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo
mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a

rozhodovaniu podnikateľa naviac zainteresovaného vo vlastnej veci a o vlastnom zisku. Tieto okolnosti
opodstatňujú obzvlášť obozretnosť pri vykonávaní ex offo súdnej kontroly čestnosti dohody o zrážkach
zo mzdy.

20. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo

súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o
zrážkach zo mzdy umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly,
na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad.

21. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o
zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku.

22. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok

Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice
Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle
efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá
neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve
o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto

súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok
z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii
zákonom, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov , ktoré sa týkajú efektivity v
tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemusúdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach
zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej
smernicealeboneumožňujevtejtosúvislostivnútroštátnemusúduvydaťpredbežnéopatreniezaúčelom

pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“

23. Nič nebráni judikovať klauzulu ako neplatnú (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka), hoci má základ
v znení zákona akou je aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a
význam ostatných zmluvných podmienok (Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť

zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva
uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky
ostatnépodmienkyzmluvyalebonainúzmluvu,odktorejzávisí;čl.4smerniceRady93/13ESonekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

24. Zmluvná podmienka môže byť posúdená ako neprijateľná v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho

zákonníka aj vtedy, ak vychádza z dispozitívnej normy a odkláňa sa v neprospech spotrebiteľa, keď v
súvislosti s ostatnými zmluvnými podmienkami umožňuje vymôcť plnenia, na ktoré veriteľ nemá nárok,
ako je tomu aj v predmetnom prípade (V tejto súvislosti treba uviesť, že na účely určenia, či je zmluvná
podmienka vylúčená z pôsobnosti smernice 93/13, je úlohou vnútroštátneho súdu, aby overil, či táto
podmienkaodrážaustanoveniavnútroštátnehopráva,ktoréplatiamedzizmluvnýmistranamibezohľadu

na ich voľbu alebo ustanovenia, ktoré sa uplatnia automaticky, to znamená v prípade, ak neexistujú
odlišné ustanovenia, ktoré si zmluvné strany v tomto ohľade dohodli (pozri v tomto zmysle rozsudok
RWE Vertrieb, EU:C:2013:180, bod 26). So zreteľom na predchádzajúce úvahy treba na štvrtú otázku
odpovedať tak, že článok 1 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka
obsiahnutá v zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom, je vylúčená z pôsobnosti

tejto smernice len vtedy, ak uvedená zmluvná podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo
regulačného ustanovenia, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu; bod 79., 80. rozsudku SD C-34/13
Monika Kušionová proti SMART Capital a.s.).

25. Predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy síce má svoj základ v znení zákona, no v spojení s

ostatnými zmluvnými klauzulami a okolnosťami veci predstavuje nástroj na zinkasovanie neprimeraného
plnenia. V spojení s bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru je podľa názoru odvolacieho súdu plne
opodstatnená ochrana, ktorú vykonal súd prvej inštancie.

26. K preukázaniu naliehavého právneho záujmu odvolací súd poukazuje na to, ako už uviedol žalobca v

podanom vyjadrení k odvolaniu, že podanou žalobou sa žalobca nedomáhal určenia neplatnosti Dohody
o zrážkach zo mzdy, ale povinnosti zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy v zmysle ust. § 137
písm. a) C.s.p., preto v takýchto prípadoch nie je povinnosť zo zákona skúmať naliehavý právny záujem,
ako požadoval žalovaný.

27. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny
súvisiaci výrok o trovách konania.

28. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust.
§ 396 ods. 1 C.s.p., keď bola náhrada trov odvolacieho konania priznaná úspešnému žalobcovi.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).