Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. november 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/271/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616209274
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1616209274.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Juraja Považana a členov JUDr.

Janky Richterovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,
so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: E. H., F.. XX.XX.XXXX, T. R. A. XXX,
o zaplatenie 755,96 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky
zo dňa 13.augusta 2018 č.k. 4Csp/30/2016-32 v znení opravného uznesenia rovnakého súdu zo dňa
10. septembra 2018 č.k. 4Csp/30/2016-52 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 755,96 € do troch
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a napokon žiadnej zo strán náhradu
trov konania nepriznal.
2/Vychádzal zo zistenia, že žalobca ako banka a žalovaný ako majiteľ účtu uzavreli dňa 23.04.2013
zmluvu, na základe ktorej žalobca zriadil a viedol žalovanému bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX v
meneEURsvydanouplatobnoukartouE..Zmluvabolauzatvorenána dobuneurčitú. Súčasťou zmluvy
boli všeobecné obchodné podmienky. Z výpisu z účtu žalovaného vyplýva, že ku dňu 21.08.2015

evidoval žalobca debetný zostatok na účte žalovaného - 755,96 €. Na výpise je poznámka „prevedenie
dlhu klienta“. Výpis je adresovaný žalovanému.
3/Podľa úrokových sadzieb žalobcu účinných od 01.07.2016 bolo nepovolené prečerpanie úročené
sadzbou 28% ročne.
4/Podľa bodu 3.12 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu pri zúčtovaní úrokov, poplatkov,
operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch
dohodnutých medzi bankou a klientom, ako aj iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu

bežného účtu. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje
majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte.
Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po
dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na
základe úrokovej sadzby „úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. Výšku sadzby „úrok pri nepovolenom
prečerpaní účtu“ môže banka znížiť alebo zvýšiť.
5/Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobe je možné vyhovieť len sčasti. Žalobca

uplatňuje v konaní nárok na zaplatenie pohľadávky z nepovoleného prečerpania bežného účtu, ktorý
viedol žalobca pre žalovaného. I keď zmluva o bežnom účte je upravená citovanými ustanoveniami
Obchodného zákonníka, z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný ju uzatvoril ako fyzická
osoba, pričom išlo o žalobcom ponúkaný produkt osobného účtu, nie účtu podnikateľského. Zmluvaje vyhotovená na pretlači formuláru žalobcu, vopred pripravenom tlačive s nemožnosťou zmeny
jeho obsahu s výnimkou uvedenia identifikačných údajov žalovaného a údajov o produkte, ktorého
poskytnutie má byť predmetom zmluvného záväzku. Súd preto posúdil právny vzťah žalobcu a

žalovaného ako spotrebiteľský a priznal žalovanému postavenie spotrebiteľa.
6/V konaní nebola sporná skutočnosť uzatvorenia zmluvy medzi účastníkmi, na základe ktorej viedol
žalobca pre žalovaného bežný účet. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, zmluvné strany
neuzatvorili zmluvu o povolenom prečerpaní na bežnom účte ani sa na prečerpaní účtu nedohodli (§
710 Obchodného zákonníka). K prečerpaniu teda prišlo bez súhlasu a vôle žalovaného, pričom žalobca

svoj nárok kvalifikoval ako pohľadávku zo zmluvného vzťahu, tzv. nepovolené prečerpanie, pričom
vychádzalzbodu3.12všeobecnýchobchodnýchpodmienok.Jenesporné,žeustanoveniavšeobecných
obchodných podmienok sú jednostranným právnym úkonom žalobcu s nemožnosťou zmeny obsahu
žalovaným ako spotrebiteľom.
7/Žalobca z dôvodu porušenia zmluvných povinností žalovaného účet žalovaného zrušil, pohľadávku z
titulu debetného zostatku previedol účtovne na vnútorný pohľadávkový účet žalobcu, pričom ako vyplýva

zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný nesporoval, o zatvorení účtu žalovaného informoval
posledným výpisom z účtu (o čom svedčí poznámka „prevedenie dlhu klienta“). Podľa obsahu je nutné
potom takýto úkon žalobcu považovať fakticky za ukončenie zmluvy o bežnom účte, keď tento ku dňu
21.08.2015 zrušil a oznámil túto skutočnosť žalovanému, pričom si uplatnil pohľadávku z prečerpania
zrušeného účtu vo výške žalovanej istiny. Žalobca tým zároveň určil splatnosť peňažného dlhu, pričom

právne predpisy s omeškaním dlžníka s plnením peňažného záväzku spájajú vznik nárokov veriteľa na
úroky z omeškania, ktorých výška v občianskoprávnych vzťahoch je limitovaná všeobecne záväzným
právnym predpisom (Nar. vlády č. 87/1995 Z.z.).
8/Zmluva samotná neupravuje situáciu, keď rôzne poplatky účtované bankou budú vykazované na tomto
účte tak, že na účte nebude dostatok finančných prostriedkov a vznikne nepovolené prečerpanie. Je

zjavné, že spotrebiteľ neprejavil vôľu prečerpať finančné prostriedky na svojom účte. Podľa bodu 3.12
Všeobecných obchodných podmienok žalobcu však môže vzniknúť prečerpanie na účte žalovaného, a
to automaticky, pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom
zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, a sumu, ktorá vznikla takýmto prečerpaním úročí ako úver, hoci
§ 710 Obchodného zákonníka upravuje analogické použitie ustanovení § 497 a nasl. len pokiaľ je v

zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné
prostriedky na účte, čo sa však netýka súdenej veci.
9/Žalobca de facto na jednej strane navodil právny stav, ktorým prišlo k zmene obsahu jeho záväzku,
resp. jeho zániku a na druhej strane uplatňuje nároky, ako keby k takejto zmene neprišlo, t.j. úročí
zostatok na už neexistujúcom účte žalovaného „zmluvným“ úrokom.

10/Ustanovenie uvedené v bode 3.12 VOP žalobcu, podľa ktorého po dobu nepovoleného prečerpania
je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „ Úrok
pri nepovolenom prečerpaní účtu“, je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné, nakoľko
ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobcom požadovaný úrok zo sumy nepovoleného prečerpania
vo výške 28% ročne má povahu sankčného úroku, predstavuje neprípustné obchádzanie kogentného

ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovuje právo veriteľa požadovať pri
omeškaní s plnením peňažného dlhu popri plnení i úroky z omeškania, výška úrokov je pritom limitovaná
§-om 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., je vzhľadom na jej naviazanie na základnú úrokovú
sadzbu ECB variabilná, v každom období je však rádovo nižšia ako žalobcom požadovaný sankčný
úrok vo výške 28 % ročne. Sankčný úrok za nepovolené prečerpanie bol žalobcom stanovený v rozpore

s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko jeho výška podstatne prevyšuje
úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, pričom je odôvodnené predpokladať, že pokiaľ by žalovaný
ako spotrebiteľ nebol v zložitej finančnej situácií, nedostal by sa do nepovoleného prečerpania a
nezaviazal by sa tým platiť takto neprimerane vysoký úrok z požičaných peňazí (obdobne uviedol taktiež
Krajský súd v Bratislave v odôvodnení rozsudku č.k. 9Co/92/2017 zo dňa 14.12.2017).

11/Nie je preto možné sa stotožniť s postupom žalobcu, že jednostranným právnym úkonom, a to
Všeobecnými obchodnými podmienkami a najmä Sadzobníkom, ktoré môže jednostranne kedykoľvek
sám meniť, vytvára žalobca nepovolený debetný zostatok na bežnom účte v rozpore s vôľou
žalovaného, ktorý úrokuje úrokom značne presahujúcim úrokové sadzby bánk pri spotrebiteľských
úveroch, napriek tomu, že spotrebiteľovi žiadne peňažné plnenie vo forme napr. úveru neposkytuje. Súd

takúto zmluvnú podmienku vyhodnotil s poukazom na § 53 Občianskeho zákonníka ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Podľa § 53 ods. 4 písm. v), za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení,o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola
upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.
12/Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 9C/90/2015 - 51 zo dňa 14.09.2015 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.11.2016 č.k. 21Co/10/2016 - 72 súd určil, že
zmluvná podmienka rovnakého znenia uvedená v bode 3.12 Všeobecných obchodných podmienok
Prima banka Slovensko a.s. účinných od 20.01.2015 v znení:„ Pri zúčtovaní poplatkov môže dôjsť k
nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný
platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby, úrok pri nepovolenom

prečerpaní účtu.“ je pre svoju neprijateľnosť neplatná. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak
súdurčilniektorúzmluvnúpodmienkuvspotrebiteľskejzmluve,ktorásauzatváravoviacerýchprípadoch
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi
z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ bol povinný zdržať sa používania takejto podmienky. Tento
rozsudokbolprežalobcuzáväzný,apretobolojehopovinnosťoujednakzdržaťsaďalšiehouplatňovania

tejto neprimeranej zmluvnej podmienky, ako aj nárokov z nej vychádzajúcich. Súd v tejto súvislosti
poukázal na rozsudky odvolacích súdov a to Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/181/2017 zo dňa
25.07.2017 a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/83/2017 zo dňa 07.11.2017.
13/Súd prvej inštancie potom priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 755,96 €, ktorá predstavuje
pohľadávku žalobcu z prečerpania prostriedkov na zrušenom bežnom účte žalovaného ako bezdôvodné

obohatenie žalovaného, keď žalovanému vznikol majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu (t. j. prečerpal prostriedky na účte bez právneho dôvodu, keď toto prečerpanie nebolo zmluvnými
stranami dojednané, ako je odôvodnené vyššie) a vo zvyšku žalobu zamietol.
14/O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, predmetom konania bolo zaplatenie sumy
755,96 € istiny a príslušenstvo 28 % úrok zo sumy 755,96 € odo dňa 22.08.2015 do zaplatenia, ktorý ku

dňu rozhodovania súdu predstavuje 647,04 €, t.j. 1.403 € ku dňu rozhodovania súdu. Žalobca bol plne
úspešný v časti o zaplatenie 755,96 €, t.j. 53,88 %, neúspešný v časti o zaplatenie 647,04 €, t.j. 46,92
%. Každá zo strán mala vo veci úspech len čiastočný, súd prvej inštancie preto vyslovil, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo.
15/Proti tomuto rozsudku v žalobu zamietajúcej časti podal včas odvolanie žalobca. Namietal, že

nárok uplatnil z titulu prekročenia, ktoré upravuje zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (§2 písm. f/ a § 18). Nepovolené
prečerpanie je prekročením v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a dotknuté ustanovenie bodu
3.12 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu iba reflektuje ustanovenia relevantných právnych
predpisovupravujúcichvedeniebežnéhoúčtubankouavzájomnéprávaapovinnostizmluvnýchstránzo

zmluvy o bežnom účte. S oprávnením banky požadovať úroky za prečerpanie účtu počíta samotný zákon
ospotrebiteľskýchúverochvust.§18ods.1.Navrholnapadnutúčasťrozsudkuzmeniťažalobevyhovieť
v plnom rozsahu a uložiť žalovanému uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň
žalobcovi priznať náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených
súdnych poplatkov.

16/Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
17/Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako aj konanie jeho
vydaniu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP , bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

18/Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedali
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
19/Je nepochybné, že zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb uzatvorená

medzi žalobcom a žalovaným, na základe ktorej bol žalovanému zriadený osobný účet, je štandardnou
formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri
uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti a žalovaný je spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Aj keď zmluva o bežnom účte je

zmluvou, ktorá bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka, jedná sa o spotrebiteľský vzťah.
20/Ročný úrok dosahujúci úroveň 28 % podstatne prevyšuje úroky obvykle požadované na finančnom
trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch (13 %), čo je v priamom rozpore so zákonom, ako
i dobrými mravmi. Vychádzajúc z ustálenej praxe súdov je preto potrebné považovať dohodu o výškeročného úroku v miere 28 % za dohodu, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi a ktorá je ustanovením,
ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.Uvedenépotvrdilisúdyprisvojejrozhodovacejčinnosti(napr.rozhodnutieKrajskéhosúduv

Prešovezodňa28.09.2011,sp.zn.3Co/3/2011,rozhodnutieKrajského
súdu v Trnave zo dňa 13. 08. 2014, sp. zn. 10Co/325/2014 ,
rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 09. 11. 2010, sp. zn. 17Co/313/2010 ). Zároveň je potrebné uviesť, že úrok vo výške 28 % ročne v danom
prípade predstavuje sankciu za porušenie povinnosti spotrebiteľa. Dojednanie o takomto neúmerne

vysokom plnení za stavu, že nepovolené prečerpanie je zo strany dodávateľa možné zároveň postihnúť
aj ďalšou sankciou, a to zmluvnou pokutou, nepochybne spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa, čo spôsobuje jeho neprijateľnosť, neplatnosť v zmysle
§ 53 ods. 1 v spojení s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Nakoľko je dojednanie o výške úroku v celom rozsahu neprijateľné, nemožno ho ďalej
ani moderovať.

21/Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne a dostatočne odôvodnil, vysvetlil, z akých dôvodov
žalobu zamietol, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré sú upravené
v § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd preto
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

22/V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd náhradu trov konania nepriznal, keďže
mu žiadne trovy nevznikli (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP).
23/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).