Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. február 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/394/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213226618
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4213226618.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa:

EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpeného TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
odporcovi: L. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., t.č. E. XXXX/X, H., o zaplatenie 878,91 € s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 22.11.2013 navrhovateľ súdu doručil návrh, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť

mu sumu 878,91 € spolu s príslušenstvom a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že
odporca s jeho právnym predchodcom (spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s.) uzatvoril dňa
22.6.2007 zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu boli poskytnuté finančné prostriedky, ktoré
sa zaviazal riadne splatiť. Celková dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu vo
výške 1.033,33 €, ktorá predstavuje rozdiel medzi kreditnými a debetnými operáciami na účte. Zároveň
si uplatnil na zaplatenie úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne z dlžnej sumy o sumy od 9.12.2011
do zaplatenia. Titulom náhrady trov konania si uplatnil zaplatenie súdneho poplatku a trov právneho

zastúpenia.

Súd vo veci nariadil pojednávanie. Vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením
obsahu zmluvy o bežnom účte, všeobecných obchodných podmienok, dodatku č. 1 k všeobecným
obchodným podmienkam, oznámenia o postúpení pohľadávky, zmluvy o postúpení pohľadávok spolu
s prílohou, pokusu o zmier, špecifikácie pohľadávky, prehľadu histórie transakcií a ostatných ku spisu
pripojených listín, prečítaním, a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a

právny stav veci: Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi navrhovateľom
a spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. zo dňa 8.12.2011, navrhovateľ nadobudol od svojho
právnehopredchodcupohľadávkuvočiodporcovititulomzmluvyobežnomúčteaposkytovaníproduktov
a služieb flexiúčtu zo dňa 22.6.2007. Ako vyplynulo z prílohy zmluvy o postúpení pohľadávok, v čase
postúpenia pohľadávky bol odporca v omeškaní s úhradou dlžnej sumy 1 337 dní, pričom dátum vzniku
posledného evidovaného prečerpania bol dňa 31.12.2007. Odporca s právnym predchodcom
navrhovateľa uzavrel dňa 22.6.2007 zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu.

V zmysle uzavretej zmluvy bola odporcovi poskytnutá možnosť povoleného prečerpania na účte (v
prípade splnenia podmienok stanovených VÚB, a.s.). Podmienky povoleného prečerpania boli upravené
vo všeobecných obchodných podmienkach pre depozitné produkty. Ako vyplynulo z prehľadu
histórie transakcií na bežnom účte, odporca sa dostal do debetu dňa 7.12.2007, keď poslednú debetnútransakciu vlastnou dispozíciou s účtom realizoval dňa 10.12.2007. Dňa 15.7.2008 odporca naposledy
realizoval kreditnú položku na svojom účte. Po tomto dátume z prehľadu finančných operácií vyplynuli
len dve položky, a to dňa 3.3.2011 debetný úrok - zinkasovaný vo výške 380,62 € a dňa 13.12.2011

debetný úrok - zinkasovaný vo výške 170,89 €. Odporca v priebehu konania uznal, že
s právnym predchodcom navrhovateľa uzavrel v roku 2007 zmluvu, na základe ktorej mu bol zriadený
bežný účet a bolo mu poskytnuté povolené prečerpanie. Konkrétny dátum, do kedy účet používal, uviesť
nevedel. Bolo to však do času, kým bol zamestnaný a jeho zamestnávateľ mu na účet poukazoval mzdu.
Doplnil, že dlžnú sumu aj chcel splácať, s právnym predchodcom navrhovateľa sa v minulosti dohodol

na zaplatení v splátkach, pre neplnenie splátkového kalendára však právny predchodca navrhovateľa od
tejtodohodyodstúpil.Asi2-3mesiacanatosabolopätovneinformovaťvpobočkeprávnehopredchodcu
navrhovateľa, avšak tento s úhradou dlžnej sumy v splátkach už nesúhlasil. V prípade, ak ho súd zaviaže
na zaplatenie dlžnej sumy, požiadal o povolenie možnosti zaplatiť ju v mesačných splátkach po 10,-
€ s lehotou splatnosti po 22. dni v mesiaci. K svojim osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom
uviedol,žejepoberateľomdávkyvhmotnejnúdzivovýške62,-€mesačne.Ztejtosumyuhrádzavýživné

na dve deti vo výške 54,- € mesačne. Je slobodný. Žije sám, keď prebýva u svojho brata na adrese
Handlovská 9, Komárno. Žiadnu nehnuteľnosť nevlastní. Je však evidovaný ako vlastník osobného
motorového vozidla. Toto bolo v minulosti predané bez prepisu na dopravnom inšpektoráte z dôvodu,
že motorové vozidlo bolo zaťažené exekučným záložným právom. V súčasnej dobe mu vypomáha
jeho rodina tak, že mu poskytuje stravu a ubytovanie. Snaží sa nájsť si zamestnanie, avšak doposiaľ

neúspešne. Iný záväzok, ktorý by mal pravidelne mesačne splácať nemá, vedie sa však voči nemu
exekúcia. Predmetom konania je nárok titulom zmluvy o úvere čerpanom v podobe
povoleného prečerpania na bežnom účte. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka,
zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho
majiteľa. Podľa § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka, na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná

forma. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za
dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak
poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka,

od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške,
inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto
určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste
sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona
alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Podľa

§ 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej
lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal. Podľa §
52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa
§ 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté

pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom
2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona
vneprospechspotrebiteľa.Spotrebiteľsanajmänemôževopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu

spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 23a ods. 1
a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté
podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ako aj všetky iné
zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli

uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu. Podľa
§ 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej
splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník
vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne
svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník

uznáva aj zvyšok záväzku. Podľa § 323 ods. 2 Obchodného zákonníka, za uznanie
nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3. Podľa §
397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri
roky. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo vdobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.
Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa
§ 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba

je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 111
Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 102/2014 Z.z.,
orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi,ajkeďbyinakbolopotrebné,abysaspotrebiteľtýchtoskutočnostídovolával. Podľa
§ 101 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že
pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny
súdu. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie

svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj
iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Podľa
§ 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti. Podľa bodu 4.11.1 všeobecných obchodných

podmienok VÚB, a.s. na depozitné produkty účinných od 1.2.2007, sme oprávnený vykonať Bankové
inkaso na ťarchu Vášho bežného účtu aj v prípade, že na Vašom bežnom účte nie je dostatok peňažných
prostriedkov alebo ak sa vykonaním Bankového inkasa prekročí suma zodpovedajúca Povolenému
prečerpaniu, považuje sa takýto stav na bežnom účte za nepovolené prečerpanie. Suma nepovoleného
prečerpania je určená v ktoromkoľvek okamihu výškou debetného zostatku na Vašom bežnom účte

s výnimkou Povoleného prečerpania. Zo sumy nepovoleného prečerpania ste nám povinný okamžite
zaplatiť úrok z omeškania. Podľa bodu 4.11.3 všeobecných obchodných podmienok
VÚB,a.s.nadepozitnéproduktyúčinnýchod1.2.2007,vprípadevznikunepovolenéhoprečerpaniaVám
pošleme upomienku s požiadavkou o zaplatenie nepovoleného prečerpania. Ak nepovolené prečerpanie
nevyrovnáte v nami stanovenej lehote, naša pohľadávka z nepovoleného prečerpania sa stane okamžite

splatnouvrátanepríslušenstvaauplatnímesisvojeprávazoZabezpečeniapohľadávkyalebojubudeme
vymáhať mimosúdnou alebo súdnou cestou. Za poslanie upomienky podľa tohto bodu si účtujeme
poplatok podľa Cenníka. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že medzi právnym
predchodcom navrhovateľa a odporcom vznikol dňa 22.6.2007 záväzkovoprávny vzťah titulom zmluvy
o bežnom účte, v rámci ktorej bola odporcovi poskytnutá možnosť povoleného prečerpania na účte

(za splnenia podmienok stanovených VÚB, a.s.), ktoré prečerpanie znamená poskytnutie finančných
prostriedkov dlžníkovi za odplatu - teda úver. I keď sporná zmluva predstavuje tzv. absolútny obchodný
záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), predmetná zmluva je súčasne
spotrebiteľskou zmluvou a na odporcu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní
nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah

založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia §
1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti,
že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný
zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho

zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu
na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka
a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený
zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a

povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských
zmlúv). S ohľadom na tento záver súdu bolo v konaní potrebné zaoberať sa i skutočnosťou,
či navrhovateľ neuplatňuje premlčaný nárok, zistenie ktorej skutočnosti potom bráni súdu priznať mu
plnenie voči odporcovi ako spotrebiteľovi, keď počnúc účinnosťou novely zákona č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na

diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení
niektorých zákonov vykonanej zákonom č. 102/2014 Z. z. je súd od 13.6.2014 povinný na premlčanie
uplatneného nároku prihliadať z úradnej povinnosti. Zároveň bolo potrebné vysporiadať sa s otázkou,
či na premlčanie (konkrétne premlčaciu dobu) uplatneného nároku je potrebné aplikovať príslušnéustanovenia Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide aplikáciu novely zákona
č. 250/2007 Z. z. na posudzovaný právny vzťah súd je toho názoru, že prijatá novela nevykazuje znaky
pravej retroaktivity, ktorá je v našom právnom poriadku neprípustná, ale ide o retroaktivitu nepravú,

ktorá prípustná je (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 16/09 zo dňa 27.10.2010).
Predmetnou novelou neboli dotknuté právne skutočnosti, ktoré vznikli počas platnosti a účinnosti
skorších právnych noriem, nebolo odňaté právo navrhovateľa vzniknuté v minulosti podľa staršieho
zákona (v prejednávanej veci právo na vrátenie poskytnutého úveru s príslušenstvom), boli len zmenené
isté práva do budúcnosti, konkrétne právo s úspechom sa domáhať priznania tohto nároku v prípade,

že tento je premlčaný. V danej veci, nakoľko predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej
zmluvy, na tento právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je
to pre spotrebiteľa priaznivejšie. Z hľadiska posudzovanej otázky je pre odporcov ako spotrebiteľov
nepochybne výhodnejšia právna úprava premlčania podľa Občianskeho zákonníka, pretože zakotvuje
kratšiu (trojročnú) premlčaciu dobu oproti úprave premlčania v Obchodnom zákonníku. Záver o aplikácii
ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní na prejednávanú vec plynie podľa názoru súdu z

ustanovenia § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka ako aj z ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ktoré ukladá na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, aplikovať tie ustanovenia
právneho poriadku, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie. V zmysle § 54 ods. 1 druhá veta Občianskeho
zákonníka si odporca ako spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie len z dôvodu, že
uzavrel zmluvu podľa Obchodného zákonníka. Z uvedeného právneho názoru súd v prejednávanej

veci pri rozhodovaní vychádzal. Premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka začína plynúť odo
dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Možnosť vykonania práva po prvý raz ako začiatok
plynutia premlčacej doby nastáva v okamihu, keď sa veriteľ môže oprávnene domáhať na súde splnenia
záväzku. Inými slovami, je to okamih, kedy oprávnený môže po prvýkrát s úspechom podať žalobu na
plnenie záväzku. Občiansky zákonník objektívny vymedzuje začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý

nezávisí od subjektívnej okolnosti, teda od toho, či oprávnený subjekt vie alebo nevie o svojom práve.
Všeobecná trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je
objektívnevymedzenýzačiatokplynutiapremlčacejdoby.Tentookamihjedanýobjektívneanezávisleod
subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve. Právo mohlo byť prvýkrát
vykonané vtedy, ak je spôsobilé byť uplatnené v konaní pred súdom prostredníctvom návrhu na začatie

konania. Ako vyplynulo z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok a z prehľadu histórie
transakcií, odporcasadostaldodebetunasvojomúčtedňa7.12.2007,keďposlednúdebetnútransakciu
vlastnou dispozíciou s účtom realizoval dňa 10.12.2007. Dňa 15.7.2008 odporca naposledy realizoval
kreditnú položku na svojom účte. Po tomto dátume z prehľadu finančných operácií vyplynuli len dve
položky,atodňa3.3.2011debetnýúrok-zinkasovanývovýške380,62€adňa13.12.2011debetnýúrok-

zinkasovaný vo výške 170,89 €. Vychádzajúc z bodu 4.11.3 všeobecných obchodných podmienok VÚB,
a.s.predepozitnéproduktyúčinnýchod1.2.2007,malprávnypredchodcanavrhovateľavprípadevzniku
nepovoleného prečerpania poslať odporcovi upomienku s požiadavkou o zaplatenie nepovoleného
prečerpania. Keď nepovolené prečerpanie napriek upomienke zo strany dlžníka nebude vyrovnané v
lehote stanovenej právnym predchodcom navrhovateľa, pohľadávka z nepovoleného prečerpania sa

stane okamžite splatnou vrátane príslušenstva. Takýto postup právneho predchodcu navrhovateľa zo
žiadnejlistinypredloženejnavrhovateľomvpriebehukonanianevyplýva,hocipodmienkypreposkytnutie
povoleného prečerpania, podmienky vzniku nepovoleného prečerpania a následok jeho neuhradenia
boli stanovené vo všeobecných obchodných podmienkach na depozitné produkty samotným veriteľom
pohľadávky, t.j. právnym predchodcom navrhovateľa, ktorý sám naformuloval podmienky ako sa

bude postupovať v prípade vzniku nepovoleného prečerpania. Potom kto iný ako sám autor týchto
všeobecných obchodných podmienok by sa mal týmito riadiť? Keďže všeobecné obchodné podmienky
na depozitné produkty boli v zmysle zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu
uzavretej s odporcom dňa 22.6.2007 neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a tieto jasne stanovovali postup
veriteľa (právneho predchodcu navrhovateľa) pri vzniku nepovoleného prečerpania, súd mal za to, že

bolo potrebné z týchto všeobecných obchodných podmienok vychádzať a tieto aplikovať i na predmetný
prípad. Spomínané všeobecné obchodné podmienky jasne stanovovali, za akých podmienok a kedy
nastane okamžitá splatnosť pohľadávky titulom nepovoleného prečerpania na účte ako aj to, že titulom
okamžitej splatnosti je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi okrem dlžnej sumy nepovoleného prečerpania
(istiny spolu s úrokom (prípadne iným nárokom) vyčíslenej ku dňu okamžitej splatnosti pohľadávky)

len úrok z omeškania. Ako vyplynulo z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávky, ku dňu postúpenia
pohľadávky (t.j. k 8.12.2011) bol odporca v omeškaní s úhradou pohľadávky právneho predchodcu
navrhovateľa už 1337 dní (t.j. viac ako 3 roky). Súd aplikujúc ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.,
poskytujúc ochranu odporcovi ako spotrebiteľovi, skúmal, či v danej veci neexistujú zákonné prekážkyalebo dôvody, ktoré bránia uplatneniu a priznaniu uplatneného nároku navrhovateľovi. V tejto súvislosti
súddospelkzáveru,žeuplatnenýnárokjepremlčaný,keďpredmetnýnárokzozmluvnéhovzťahumedzi
právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom sa stal splatným v roku 2008. Nakoľko navrhovateľ

podal na tunajšom súde návrh na začatie konania až dňa 22.11.2013, tento podal po uplynutí trojročnej
premlčacej doby v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka. Na základe vyššie uvedeného preto súd
návrh na začatie konania voči odporcovi v celom rozsahu zamietol. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p.,
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Hoci odporca bol podľa

výsledku konania plne úspešným účastníkom konania, súd mu náhradu trov konania nepriznal, keďže
si túto neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz

neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.