Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. január 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/185/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5708204780
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rudolf Čirč
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:5708204780.2

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu U. G., nar. XX. XX. XXXX., bývajúceho v V., G.,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou LEAGLE s. r. o., so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Kuzmányho
3997, v mene ktorej koná ako konateľ advokát Mgr. Martin Krajčí, proti žalovanému U. I., nar. XX. XX.
XXXX., bývajúcemu v V., zastúpenému advokátskou kanceláriou A|K|K|L advokáti s. r. o., so sídlom v
Bratislave, Miletičova 5B, v mene ktorej koná ako konateľ advokát Mgr. Peter Lukášek, o zaplatenie 165

969,59 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 9C/45/2009, o návrhoch
žalovaného na odpustenie zmeškania lehoty na podanie dovolania proti rozsudku Krajského súdu v
Žiline z 27. februára 2014 sp. zn. 9Co/494/2013 a proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 23. februára
2017 sp. zn. 9Co/274/2016, takto

r o z h o d o l :

Návrhy žalovaného na odpustenie zmeškania lehoty na podanie dovolania proti rozsudku Krajského
súdu v Žiline z 27. februára 2014 sp. zn. 9Co/494/2013 a proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 23.

februára 2017 sp. zn. 9Co/274/2016 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 27. februára 2014 sp. zn. 9Co/494/2013
potvrdil odvolaním napadnutý výrok rozsudku Okresného súdu Martin (ďalej len „súd prvej inštancie“
alebo „prvoinštančný súd“) z 29. mája 2013 č. k. 9C/45/2009-607, ktorým prvoinštančný súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 165 969,59 Eur v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti

rozsudku. Napadnutý výrok rozsudku v časti priznaného príslušenstva zrušil a vrátil prvoinštančnému
súdu na ďalšie konanie.

2. Odvolací súd ďalej rozsudkom z 23. februára 2017 sp. zn. 9Co/274/2016 potvrdil rozsudok
prvoinštančného súdu zo 14. apríla 2016 č. k. 9C/45/2009-958 vo výroku, ktorým uložil žalovanému
zaplatiť žalobcovi sumu 6 464,72 Eur a rozhodol o priznaní nároku na náhradu trov odvolacieho konania

žalobcovi v plnom rozsahu.

3. Žalovaný sa návrhmi z 11. mája 2018, doručenými prvoinštančnému súdu 14. mája 2018, domáhal
v prípade oboch rozsudkov odvolacieho súdu odpustenia zmeškania lehoty na podanie dovolania. V
jednotlivých návrhoch uviedol, že rozsudok odvolacieho súdu z 27. februára 2014 sp. zn. 9Co/494/2013
spolu s kópiou súdneho spisu z 12. 04. 2014 odovzdal advokátovi L. v sídle jeho advokátskej kancelárie

a poveril ho v danej veci na podanie dovolania. Rozsudok odvolacieho súdu z 23. februára 2017 sp.
zn. 9Co/274/2016 spolu s kópiou súdneho spisu dňa 07. 04. 2017 odovzdal advokátovi L. v sídle jeho
advokátskej kancelárie a poveril ho v danej veci na podanie dovolania. V oboch návrhoch totožne
uviedol, že v mesiaci august 2017 ho kontaktovala L., manželka advokáta L., ktorá ho informovala,
že L. zomrel a bude vykonávať likvidáciu jeho advokátskej kancelárie. V mesiaci október 2017 sa
žalovaný dozvedel o tom, že L. zomrela. Začiatkom mesiaca apríl 2018 žalovaného kontaktovala

L., ktorá ho informovala, že bude vykonávať likvidáciu kancelárie po L.. Dňa 26. 04. 2018 žalovaný
požiadal likvidátorku o poskytnutie informácie o podaných dovolaniach v prejednávanej veci. Dňa 26.04. 2018 likvidátorka listom informovala žalovaného, že po preverení spisovej agendy po zomretom
advokátovi L. neeviduje, že by došlo v predmetnej veci k podaniu dovolaní. Žalovaný preto s poukazom
na ustanovenie § 122 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“ alebo

„Civilný sporový poriadok“) navrhol, aby dovolací súd v oboch prípadoch odpustil zmeškanie lehoty
na podanie dovolania. Žalovaný totiž na podanie dovolania poveril svojho právneho zástupcu, ktorý
dovolania z neznámych príčin nepodal a po smrti právneho zástupcu nie je možné zistiť dôvody
nepodania opravného prostriedku advokátom, čo žalovaný považoval za objektívnu prekážku, pre ktorú
bol vylúčený z úkonu, ktorý mu vo veci patril a za ospravedlniteľný dôvod zmeškania lehoty. K návrhom

pripojil aj príslušné dovolania.

4. Podľa § 427 ods. 1 C. s. p. dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

5. Podľa § 122 C. s. p. súd odpustí zmeškanie lehoty, ak ju strana, zástupca alebo procesný opatrovník
zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať
do 15 dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon.

6. Podľa § 58 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O. s. p.“) súd odpustí
zmeškanie lehoty, ak ju účastník alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto
vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať do pätnástich dní po odpadnutí prekážky a treba
s ním spojiť i zmeškaný úkon.

7. Podľa § 240 ods. 1, 2 O. s. p účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti
rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Ak odvolací súd vydal opravné
uznesenie, plynie táto lehota od doručenia opravného uznesenia. Zmeškanie lehoty uvedenej v odseku
1 nemožno odpustiť. Lehota je však zachovaná, ak sa dovolanie podá v lehote na odvolacom alebo
dovolacom súde.

8. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok. Najvyšší súd Slovenskej republiky
(ďalej tiež len „najvyšší súd“), pristupujúci k rozhodovaniu o návrhu na odpustenie zmeškania lehoty na
podanie dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu z 27. februára 2014 sp. zn. 9Co/494/2013 v tejto veci
po 1. júli 2016, postupoval na základe úpravy z prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p. (podľa

ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže však lehota na podanie dovolania uplynula ešte pred 1.
júlom 2016 a to konkrétne dňom 14. 05. 2014, podmienky pre prípadné odpustenie jej zmeškania bolo
nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase uplynutia tejto lehoty. Tento záver je vyvoditeľný
z ustanovenia § 470 ods. 3 veta prvá C. s. p. a contrario ako aj z princípu zachovania právnej istoty, ktorý

zaručoval, že ak sa niekto spoliehal na to, že platný právny predpis neumožňoval odpustiť zmeškanie
lehoty na podanie dovolania, nemôže byť v tejto dôvere v platné právo sklamaný.

9. Pretože Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 240 ods. 2 O. s. p. výslovne vylučoval možnosť
odpustiť zmeškanie lehoty na podanie dovolania, najvyšší súd návrh žalovaného na odpustenie

zmeškania lehoty proti rozsudku odvolacieho súdu z 27. februára 2014 sp. zn. 9Co/494/2013 zamietol.

10. V prípade návrhu na odpustenie zmeškania lehoty na podanie dovolania proti rozsudku odvolacieho
súdu z 23. februára 2017 sp. zn. 9Co/274/2016 sa najvyšší súd nestotožnil s názorom žalovaného,
podľa ktorého sa v danom prípade jedná o ospravedlniteľný dôvod zmeškania lehoty. Ako aj sám

žalovaný uvádza, rozsudok odvolacieho súdu mu bol doručený dňa 06. 04. 2017, pričom dňa 07. 04.
2017 poveril právneho zástupcu na podanie dovolania. Lehota na jeho podanie uplynula dňom 06.
06. 2017. K úmrtiu jeho právneho zástupcu však došlo až dňa 13. 06. 2017, teda po uplynutí celej
lehoty na podanie dovolania. Aj v prípade, ak by za určitých preukázaných okolností mohla byť smrť
právneho zástupcu povereného podaním dovolania považovaná za dôvod na odpustenie zmeškania

lehoty, v predmetnej veci neboli pre takéto rozhodnutie splnené podmienky v zmysle § 122 C. s. p.
K smrti povereného zástupcu došlo, ako už bolo uvedené, po uplynutí lehoty na podanie dovolania,
pričom samotné nepodanie dovolania povereným advokátom bez ďalšieho nezakladá ospravedlniteľný
dôvod na odpustenie zmeškania tejto lehoty. Mohlo by zakladať prípadné nároky žalovaného vočipoverenému právnemu zástupcovi, vyplývajúce z právneho vzťahu založeného medzi nimi zmluvou o
právnej pomoci. Tento záver možno podoprieť aplikáciou zásady vigilantibus iura scripta sunt („práva
patria bdelým“ alebo „nech si každý stráži svoje práva“). V zmysle tejto zásady sa mal totiž žalovaný

zaujímať o to, či dovolanie bolo ním povereným advokátom podané, resp. prečo sa tak nestalo, a mal
bezodkladne pristúpiť k využitiu dostupných právnych prostriedkov na ochranu svojich práv. Žalovaný
nielenže takto nepostupoval, ale hoci sa o smrti povereného zástupcu dozvedel už v auguste 2017, a
hoci informáciu o nepodaní dovolania mohol získať priamo na prvoinštančnom súde napr. nahliadnutím
do spisu alebo žiadosťou o poskytnutie tejto informácie, žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty ako aj

samotné dovolanie podal až dňa 14. 5. 2018, teda takmer rok po uplynutí dovolacej lehoty. Najvyšší
súd preto aj návrh na odpustenie zmeškania dovolacej lehoty proti rozsudku odvolacieho súdu z 23.
februára 2017 sp. zn. 9Co/274/2016 zamietol.

11. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.