Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. november 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/221/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6399898804
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6399898804.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy
Kmeťovej, členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v exekučnej
veci oprávneného INKASO Pohľadávok, spol. s r.o., so sídlom Hronského 2712, 093 01 Vranov nad
Topľou, IČO: 36 039 039 proti povinnému L. Q., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom
R. XXXX/XX,

P., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Frigom, so sídlom Námestie SNP 538/16, 091
01 Stropkov, (nástupca súdneho exekútora Mgr. Štefana Marčeka) pod sp. zn. EX 1720/09, o vymoženie
pohľadávky vo výške 82,98 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Brezno č. k. 2Er/916/1999-37 zo dňa 23. júla 2018 a o návrhu oprávneného na prerušenie konania
takto

r o z h o d o l :

I. Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Odvolanie o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd exekúciu podľa ust. § 243f ods. 5 Exekučného poriadku zastavil.

2. V odôvodnení uviedol, že exekúcia je vedená proti povinnému na základe exekučného titulu, a to
zmenkového platobného rozkazu vydaného Krajským súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. 1Zm/992/97

dňa 12.02.1998, ktorým bol povinný zaviazaný na plnenie zo zmenky.

3. Oprávnený podaním zo dňa 13.01.2016 doručeným prostredníctvom súdneho exekútora okresnému
súdu dňa 25.01.2016 doplnil návrh na vykonanie exekúcie, v ktorom uviedol, že sa nejedná o vymáhanie
nároku, ktorý by vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri právnom vzťahu povinného
a spoločnosti TRANSINVEST, a.s. sa jednalo o obchodnoprávny vzťah a uvedenú skutočnosť potvrdzuje

aj to, že vec bola na krajskom súde, ktorý vydal exekučný titul prejednávaná ako obchodnoprávna. Ďalej
uviedol,žeoznačujedôkazy,zktorýchvyplývajúopísanéskutočnostia tosúdnyspis,ktorývedieKrajský
súd v Banskej Bystrici pod spisovou značkou 1Zm/543/97. Nakoľko spoločnosť TRANSINVEST, a.s.
medzičasom zanikla a oprávnený vzhľadom na právny stav platný do 22.12.2015 nebol povinný v zmysle
žiadneho právneho predpisu platného v Slovenskej republike preukazovať vlastný vzťah s povinným,
má v držbe len zmenku, zmenkový platobný rozkaz a dokumentáciu týkajúcu sa vymáhania pohľadávky

po vydaní rozhodnutia, ktorým bol priznaný nárok zo zmenky proti povinnému. Poukázal na abstraktný
charakter zmenky, vyplývajúci z právneho stavu platného v čase podávania návrhu na vykonanie
exekúcie. Podľa jeho názoru v súčasnosti nie je možné žiadať doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie
pod sankciou zastavenia exekučného konania, pretože by šlo o aplikáciu neprípustnej retroaktivity. Z
ním uvedených dôvodov žiadal súd o pokračovanie v exekúcií.

4. Súd konštatoval, že oprávnený zákonnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 39 ods. 4 Exekučného
poriadku v danej exekučnej veci nesplnil, rozhodujúce skutočnosti pre posúdenie vlastného právnehovzťahu s povinným neopísal a nepredložil ani žiadne listinné dôkazy, ktoré by rozhodujúce skutočnosti
osvedčili.

5. Z vyššie uvedeného mal okresný súd za to, že oprávnený si svoju zákonnú povinnosť v zmysle §
243f ods. 1 Exekučného poriadku v stanovenej lehote nesplnil, na základe čoho exekúciu podľa § 243f
ods. 5 Exekučného poriadku exekúciu zastavil.

6. Proti uzneseniu podal oprávnený odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia, postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, ako aj z dôvodu,
že súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy. Oprávnený uviedol, že ním
predložené doplnenie návrhu mal súd vyhodnotiť ako dostačujúce a rozhodnúť o pokračovaní v exekúcii,
pretože neexistoval dôvod na jej zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. V konaní
nemohlovyjsťnajavo,ževymáhanýnárokvznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvou,pretoževčase
základného konania ani neplatila právna úprava spotrebiteľských zmlúv. Zároveň súd nemal pri svojom

rozhodovaní z dôvodu uplatnenej ústavnej zásady zákazu retroaktivity prihliadnuť na právnu domnienku
stanovenú v § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, keďže právna úprava od oprávneného do 22.12.2015
nevyžadovala preukazovať vlastný vzťah s povinným. Exekučný súd mal pri svojom rozhodovaní
uplatniť výklad ním citovaných ustanovení v súlade so zásadou právnej istoty a zákazu retroaktivity,
t.j. mal vyhodnotiť postavenie oprávneného ako postavenie takého subjektu, ktorý nezavinil nemožnosť

splnenia podmienky - doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnený zároveň namietal, že súd mu
svojim rozhodnutím odňal možnosť konať pred súdom a v minulosti zákonne získané právo na nútený
výkon rozhodnutia.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 385 ods. 1 Civilného

sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného je potrebné odmietnuť.

8. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú

ustanovenia Civilného sporového poriadku.

9. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou
tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie
exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa

§ 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

10. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu (§ 17 zákona č. 191/1950 Sb. zmenkového a

šekového v znení zákona č. 438/2015 Z. z.) s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať
aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie
exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

11. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v

lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

12. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

14. Podľa ust. § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

15. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že napadnutým uznesením rozhodol okresný súdu podľa
ust. § 243f ods. 5 Exekučného poriadku o zastavení exekúcie, ako aj to, že zákon (ust. § 355 ods. 2
CSP a Exekučný poriadok) proti takémuto rozhodnutiu odvolanie nepripúšťa. Odvolací súd považuje zapotrebné dodať, že nesprávne poučenie v napadnutom uznesení o tom, že proti rozhodnutiu je odvolanie
prípustné, nemohlo mať za následok pripustenie odvolania proti týmto rozhodnutiam, keďže zákon túto
možnosť nepripúšťa. Sudca nie je oprávnený priznať účastníkom exekučného konania viac práv, ako

im priznáva samotný zákon.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené musel Krajský súd v Banskej Bystrici odvolanie oprávneného podľa §
386 písm. c) CSP ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné odmietnuť.

17. Odvolací súd aj napriek odmietnutiu odvolania považoval za potrebné vyjadriť sa k oprávneným
namietanej skutočnosti, že v prejednávanej veci exekučný súd napadnutým uznesením nesprávne
rozhodol, keď exekúciu zastavil podľa ust. § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, proti ktorému rozhodnutiu
nie je odvolanie prípustné. Odvolací súd túto námietku nepovažoval za dôvodnú, keďže povinnosť
vyplývajúcu z ust. § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku si oprávnený tak, ako to
správne zistil okresný súd, nesplnil. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že povinnosť doplniť návrh

na vykonanie exekúcie, v ktorom bolo potrebné opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného
vzťahu s povinným v prípade, že exekúcia je vedená na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal
nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou bola v zákonom stanovenej lehote uložená
oprávnenému, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov, ako je to aj v tomto
exekučnom konaní. Túto povinnosť mal oprávnený bez ohľadu na kedy právny vzťah vznikol ako aj

bez ohľadu na skutočnosť, či povinný bol fyzickou osobou podnikateľom alebo nepodnikateľom, pretože
až pod doplnení návrhu na vykonanie exekúcie by mohol súd pristúpiť k posudzovaniu, či sa jedná
alebo nejedná o spotrebiteľský vzťah. Keďže oprávnený v doplnení návrhu oznámil, že skutočnosťami
týkajúcimi sa vlastného vzťahu s povinným a ani dôkazmi, ktoré by ich preukazovali nedisponuje,
nemožno takéto podanie považovať za doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods.

1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Okresný súd na základe takto zisteného skutkového
stavu viazaný zákonným ustanovením § 243f Exekučného poriadku, ktorý nepozná výnimky zo splnenia
povinnosti doplnenia návrhu a preukázania vlastného vzťahu medzi oprávneným a povinným, a to ani
z hľadiska časového, ako ani z hľadiska zavinenia, resp. nezavinenia nemožnosti splnenia povinností
podľa tohto ustanovenia a teda neumožňuje súdu prihliadnuť na dôvody nesplnenia povinnosti v zmysle

uvedeného ustanovenia, správne exekúciu v zmysle ustanovenia § 243f ods. 5 zastavil.

18. Aj v prípade, ak by súd vychádzal z toho, že oprávnený si svoju povinnosť splnil a návrh zákonom
predpísaným spôsobom doplnil, v zmysle § 243f ods. 6 Exekučného poriadku by súd musel preskúmať,
či existujú dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Keďže

oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov nedoložil žiadne dôkazy
preukazujúce vlastný vzťah pôvodného zmenkového veriteľa s povinným, exekučný súd by mohol
postupovať len podľa v intertemporálneho ustanovenia § 243f Exekučného poriadku, ktorý v odseku 4
upravil vyvrátiteľnú domnienku, podľa ktorej, ak sa nepreukáže opak platí, že sú tu dôvody na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Dôkazné bremeno, a teda povinnosť preukázať skutočnosti

týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným tak zaťažuje oprávneného. Oprávnený v prejednávanej veci
neopísal vlastný vzťah vzniknutý medzi pôvodným veriteľom spoločnosťou TRANSINVEST a. s., ktorý
bol aj predchádzajúcim majiteľom zmenky a povinným a ani nepreukázal ním tvrdené skutočnosti o
tom, že v tejto veci nemôže ísť o spotrebiteľský vzťah, na základe čoho by boli splnené podmienky na
zastavenie exekúcie podľa ust. § 243f ods. 4 Exekučného poriadku.

19. Odvolací súd v tejto súvislosti k námietke oprávneného, že v prejednávanej veci nemôže ísť
o spotrebiteľský právny vzťah, pretože v čase vzniku právneho vzťahu medzi pôvodným veriteľom
spoločnosťou TRANSINVEST, a.s. a povinným neexistovala v právnom poriadku Slovenskej republiky
právna ochrana spotrebiteľa uvádza, že režim spotrebiteľských zmlúv ochraňujúcich spotrebiteľa ako

slabšiu zmluvnú stranu bol tak ako to uviedol oprávnený do Občianskeho zákonníka zavedený až
zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
v znení neskorších predpisov, s účinnosťou od 01.04.2004, okrem § 60, ktorý nadobudol účinnosť
dňom nadobudnutia platnosti Zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii. Keďže v
prejednávnej veci ide o posúdenie právneho vzťahu, ktorý nesporne vznikol pred nadobudnutím

účinnosti zákona č. 150/2004 Z.z., vzťahujú sa na jeho posúdenie intertemporálne ustanovenie § 879f
Občianskeho zákonníka. Cieľom uvedenej novely bolo zabezpečiť harmonizáciu slovenského práva s
aquis communautaire v oblasti spotrebiteľského práva, predovšetkým so Smernicou Rady č. 93/13/EHS
z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľský vzťah vzniknutýpredo dňom nadobudnutia účinnosti vyššie uvedeného zákona č. 150/2004 Z.z, ako aj postavenie
účastníkov (predovšetkým spotrebiteľa) v ňom sa pritom žiadnym spôsobom neodlišuje od pozície
spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv. Za účelom vyrovnania uvedenej

faktickej nerovnosti medzi stranami týchto vzťahov je preto potrebné hľadať taký výklad práva, ktorý
zabezpečí dosiahnutie tohto cieľa. V uvedených prípadoch je tiež potrebné slovenské právne predpisy
vykladať konformne s európskym právom. K uvedenému je potrebné dodať, že už v čase právneho
vzťahu medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným bol v slovenskom právnom poriadku
platný a účinný zákon o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb., ktorý v rámci svojho ustanovenia § 2

ods. 1, písm. a) do právneho poriadku Slovenskej republiky vniesol pojem spotrebiteľa, pričom ním
sa rozumie fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu
fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti. S poukazom na uvedené je
námietka oprávneného ohľadom nemožnosti posúdenia právneho vzťahu vzniknutého pre účinnosťou
novely Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. č. 150/2004 Z.z., tj. pred 01.04.2004 ako vzťahu
spotrebiteľského nedôvodná.

20. Oprávnený žiadal, aby odvolací súd posúdil súladnosť prechodných ustanovení § 243f Exekučného
poriadku s Ústavou Slovenskej republiky a ak dôjde k záveru, že sú s ňou v rozpore, mal odvolací súd
postúpiť návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska a odvolacie konanie mal prerušiť. V tejto časti
odvolanie oprávneného posúdil odvolací súd ako návrh na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm.

b) CSP, ktorému nie je možné vyhovieť.

21. Podľa § 36 ods. 5 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok),akosobitnýzákonneustanovujeinak,exekučnékonanienemožnoprerušiť,nemožnoodpustiť
zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného

konania.

22. Z ustanovenia § 36 ods. 5 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučné konanie nie je možné prerušiť
z dôvodov, ktoré sú uvedené v druhej časti Civilného sporového poriadku v § 162. Dôvodom je tá
skutočnosť, že účel, ktorý sa v základnom konaní sleduje prerušením konania je možné v exekučnom

konaní dosiahnuť odkladom exekúcie podľa § 56 Exekučného poriadku. Výnimkou je len situácia, ak
osobitný zákon priamo upravuje prerušenie exekučného konania. Takýmto osobitným zákonom je zákon
č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (§ 14), zákon č. 7/2005 Z. z. o
konkurze a reštrukturalizácii (§ 114 ods. 1 písm. b)), ako aj zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom
práve súkromnom a procesnom (§ 68d).

23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd považoval návrh oprávneného na prerušenie
konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP za nedôvodný.

24. Odvolací súd na záver dodáva, že z predloženého spisu vyplýva aj ďalšia skutočnosť, pre ktorú by

nebolo možné v exekúcii pokračovať a to, že povinný dňa 11.01.2016 zomrel a dedičské konanie po
ňom ako poručiteľovi bolo uznesením Okresného súdu Brezno č.k. 8D/23/2016-27 zo dňa 04.03.2016
zastavené § 175h ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016
z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiadny majetok. V čase vydania napadnutého rozhodnutia tak bola
splnená aj ďalšia podmienka pre zastavenie exekúcie, a to podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného

poriadku pre neprípustnosť jej vedenia.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).