Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. marec 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/146/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118203696
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8118203696.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobkyne B. J., nar. X.X.XXXX, bytom
M. XX, M., zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov
66 proti žalovanému: Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, o primerané finančné
zadosťučinenie s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov z 26.7.2018 č.
k. 9C/61/2018 - 35 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
vo výške 727,33 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému tiež uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. § 3 ods. 5 a nasl. zákona č. 250/2007
Z.z.. Poukázal na predchádzajúce konanie vo vzťahu medzi stranami sporu, ktoré bolo vedené na
Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 20C/23/2016. V tomto predchádzajúcom konaní sa žalobkyňa

voči žalovanému domáhala vydania bezdôvodného obohatenia a určenia neprijateľnosti zmluvnej
podmienky, pričom v konaní bola úspešná. Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalovaný bezdôvodným
obohatenímnaúkoržalobkyneazakotvenímneprijateľnýchpodmienokdospotrebiteľskejzmluvyporušil
tak ustanovenia Občianskeho zákonníka, ako aj zákona o ochrane spotrebiteľa, preto žalobkyňa má
právo na primerané finančné zadosťučinenie. S prihliadnutím na výšku bezdôvodného obohatenia
uplatňovaného v inom konaní v sume 727,33 eur a súčasné určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky
považoval súd prvej inštancie požadované primerané finančné zadosťučinenie vzhľadom na zákonné

kritériazaopodstatnené.Žalobepretovyhovel,otrováchkonaniastránsporurozhodolpodľa §255CSP.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok zrušiť, vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žaloba bola zamietnutá
a uplatnil si nárok na náhradu trov konania. V dôvodoch odvolania žalovaný poukázal na ust. § 3 ods. 5
zákona o ochrane spotrebiteľa a zdôraznil, že rešpektuje rozhodnutie Okresného súdu Prešov vydané
vo vzťahu k žalobkyni v konaní sp. zn. 20C/23/2016. Má však za to, že je potrebné posudzovať konkrétne

okolnosti týkajúce sa vzťahu žalobkyne a žalovaného a pri rozhodovaní vziať do úvahy aj konanie
žalobkyne, ktorá sa domáha vydania finančného zadosťučinenia napriek tomu, že sama konala v rámci
kontraktačného postupu ľahostajne, keď svojim podpisom vyhlásila, že súhlasí s obsahom zmluvy o
úvere. Bola oboznámená so Všeobecnými obchodných podmienkami, nemala k nim žiadne výhrady.Je potrebné vziať do úvahy aj to, že žalobkyňa, ktorá sa domáha vydania finančného zadosťučinenia
sama porušila viacnásobné zmluvné ustanovenia. Žalovaný poukazuje na to, že celkovo uzatvoril so
žalobkyňou 9 zmlúv o úvere v období rokov 2001 až 2014 a žalobkyňa mala možnosť si preštudovať

zmluvné podmienky vo všetkých týchto prípadoch. Žalovaný teda poskytol žalobkyni úver v dobrej viere,
že sú jej známe zmluvné dojednania. Za spornú považuje aj výšku náhrady finančného zadosťučinenia
a má za to, že priznané zadosťučinenie nie je primerané. Skutočnosť, že spotrebiteľ neprejavuje
absolútne žiaden záujem oboznámiť sa so zmluvnými ustanoveniami a pochopiť ich obsah, nemôže
byť automaticky na ujmu dodávateľa. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nesmie slúžiť na

duplicitné uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Primerané finančné zadosťučinenie
nesleduje reparačnú funkciu ako je to v prípade náhrady škody. Je chápané ako nástroj k odstráneniu
ujmy nemateriálneho charakteru. Primerané finančné zadosťučinenie má sankčnú funkciu a jeho cieľom
nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil
vo vzťahu k žalobcovi a odradiť ho od opakovania takéhoto konania v budúcnosti. Nemožno však
opomenúť, že práve inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže byť prostriedkom ochrany na

doplnenie o preventívne účinky pred diskrimináciou. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
každému subjektu, teda aj subjektu správajúcemu sa ľahostajne, v žiadnom prípade nemožno chápať
ako pozitívne preventívne pôsobenie. Práve naopak, takýto postup v aplikačnej praxi súdov by mal
za následok ľahostajnosť každého spotrebiteľa, ktorý dôverujúc ochrane súdov bude vstupovať do
akéhokoľvek právneho vzťahu bez toho, aby sa spoliehal aj na vlastný úsudok. S poukazom na okolnosti

prejednávanej veci považuje žalovaný výšku uplatneného finančného zadosťučinenia za neprimeranú
a ide len o duplicitné uplatnenie a priznanie sumy bezdôvodného obohatenia. Takýto postup zo strany
súdu prvej inštancie nebol prípustný a správny. V zmysle všetkých týchto dôvodov navrhol žalovaný
podanému odvolaniu vyhovieť.

4. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že

odvolanie žalovaného opodstatnené nie je.

6. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo
na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie,
ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností

orgánom dozoru, dohľadu a kontroly a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.

7. Podľa § 3 ods. 3 citovaného zákona, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

8. Podľa § 3 ods. 5 citovaného zákona, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s
cieľom ochrany spotrebiteľa, môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho
konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy
spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených

porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom.
Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostíustanovenejtýmtozákonom
aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva
alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

9. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu opierajúci sa o ust. § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje
právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní
porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedal. Cieľom finančného
zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho

stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné
uplatnenie porušenie práva, alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z., alebo osobitnými
predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinností privodiť spotrebiteľovi ujmu. Na
úspešné uplatnenie práva postačuje aj to, keď spotrebiteľ vyjadrí nesúhlas s uplatnenou pohľadávkou.10. Zákon nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje,
ak k takémuto porušeniu práva alebo povinností dôjde.

11. Je zrejmé, že žalobkyňa si vo vzťahu k žalovanému v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov
pod sp. zn. 20C/23/2016 uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti
zmluvnejpodmienky.Otaktopodanejžalobebolorozhodnutérozsudkomz11.7.2016č.k.20C/23/2016-
46 a odvolací súd - Krajský súd v Prešove rozsudkom z 25.5.2017 č. k. 14Co/83/2016 - 68 rozsudok súdu

prvej inštancie potvrdil a tento nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.6.2017. V spomínanom
konaní bolo zistené, že uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere medzi stranami sporu neobsahuje
údaj podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z.z., a to ročnú percentuálnu mieru nákladov, v
dôsledku čoho sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keďže žalobkyňa z
poskytnutého úveru vo výške 597,49 eur uhradila žalovanému sumu 1.324,82 eur súdy skonštatovali,
že žalovaný sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil o sumu 727,33 eur, ktorú vo vzťahu k žalobkyni

priznaltitulombezdôvodnéhoobohatenia(§451anasl.Občianskehozákonníka).Súdyzároveňsúhlasili
s určením absolútnej neplatnosti a neprijateľnosti zmluvnej podmienky vo vzťahu k 2/3 poplatku z úveru,
pretože ide o zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi dodávateľom
a spotrebiteľom.

12. Je preto potrebné konštatovať, že žalobkyňa si bez akýchkoľvek pochybností v inom súdnom konaní
úspešne uplatnila právo žalobou proti dodávateľovi. Bol to žalovaný, ktorý v súvislosti s uzatvorenou
zmluvou o poskytnutí spotrebného úveru nepostupoval s odbornou starostlivosťou a predostrel
žalobkyni formulárovú zmluvu, ktorá bola vopred pripravená. Žalovaný ako subjekt podnikajúci v oblasti
poskytovania úverov musel poznať zákonnú úpravu a všetky náležitosti, ktoré v tejto súvislosti zákon

vyžaduje. Napriek tomu zákonné ustanovenia nedodržal a ním vopred pripravená formulárová zmluva
neobsahovala všetky zákonom vyžadované náležitosti, čo žalobkyňa ako spotrebiteľ ovplyvniť nemohla.
V zmysle § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa vyplýva splnenie predpokladu na primerané finančné
zadosťučinenie pri uplatnenom porušení práva alebo povinnosti ustanovenej nielen samotným zákonom
č. 250/2007 Z.z., ale aj osobitnými predpismi.

13. Účelom poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia je odčinenie útrap, keď sú voči
spotrebiteľovi uplatňované nezákonné nároky alebo je vystavený bezprostrednej hrozbe nezákonných
nárokov, je sankcionovaný, znevýhodňovaný a diskriminovaný. Spotrebiteľ nie je povinný preukazovať
ujmu, ktorá mu vznikla, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie

nielen v prípade vzniku ujmy, ale už aj vtedy, keď mu ujma v nadväznosti na porušenie práva
spotrebiteľa vzniknúť mohla. Samotné vyvolanie stavu žalovaným, na základe ktorého by žalobkyni ako
spotrebiteľovi ujma mohla vzniknúť, je jedným z predpokladov na priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia. Spotrebiteľ nie je povinný odôvodňovať vzniknutú ujmu a stav právnej neistoty, či
uvádzať iné skutočnosti týkajúce sa nároku na primerané finančné zadosťučinenie bezprostredne v

konaní,vktorombolovyslovenéporušenieprávanaochranuspotrebiteľa.Priposudzovanípredmetného
nároku je potrebné podrobiť prieskumu a vyhodnotiť, či v danom zmluvnom vzťahu existovala už len
hrozba vzniku ujmy.

14. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa

zohľadňujú rôzne kritériá, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná
funkcia a pod.. Za primerané v prejednávanej veci je potrebné považovať finančné zadosťučinenie
vo výške 727,33 eur tak, ako to správne určil súd prvej inštancie. Ako už bolo spomínané žalobkyňa
v predchádzajúcom konaní uplatnila dva samostatné nároky, a preto súd prvej inštancie správne
postupoval, ak pri výške primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal zo sumy, o ktorú sa

chcel žalovaný na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil, aj z úspechu v ďalšej veci - o určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Finančné zadosťučinenie v takto priznanej sume zodpovedá svojmu
účelu, teda poskytuje žalobkyni ako spotrebiteľovi satisfakciu a odradí dodávateľa od porušovania práv
spotrebiteľov.

15. S poukazom na všetky tieto dôvody odvolací súd rozsudok potvrdil ako vecne správny postupom
podľa § 387 CSP.16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP. Žalobkyni v odvolacom konaní žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalovaný vzhľadom na
výsledok odvolacieho konania nemá právo na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).