Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. február 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/632/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214208408
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4214208408.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa:

EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpeného TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
odporkyni: R. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, M. na M., o zaplatenie 594,58 € s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 29.4.2014 navrhovateľ súdu doručil návrh, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť

mu sumu 594,58 € spolu s príslušenstvom a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že
odporkyňa s jeho právnym predchodcom (spoločnosťou VÚB, a.s.) uzatvorili zmluvu o vydaní karty ING
Bonus, predmetom ktorej bolo poskytnutie platobnej karty s úverovým rámcom vo výške 600,- €. Ku
dňu postúpenia pohľadávky táto predstavovala sumu 782,05 €, z ktorej si podaným návrhom uplatnil
na zaplatenie sumu vo výške 594,58 €. Zároveň si uplatnil na zaplatenie aj úrok z omeškania vo výške
8,50 % ročne zo sumy 594,58 € od 19.10.2013 do zaplatenia. Titulom náhrady trov konania si uplatnil
zaplatenie súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

Súd vec v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal v neprítomnosti odporkyne, ktorá sa na pojednávanie
napriek riadnemu predvolaniu nedostavila a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila. Vo
veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žiadosti o vydanie karty ING Bonus, všeobecných
obchodných podmienok, výpisu z karty, zmluvy o postúpení pohľadávok spolu s prílohou a ostatných
ku spisu pripojených listín, prečítaním, a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný
skutkový a právny stav veci: Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi

navrhovateľom a spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. dňa 18.10.2013, navrhovateľ nadobudol
od svojho právneho predchodcu pohľadávku voči odporkyni titulom zmluvy o vydanie karty č. 34318535
celkove vo výške 782,05 €, z ktorej si navrhovateľ v konaní uplatňuje zaplatenie dlžnej istiny vo výške
594,58 €. Ako vyplynulo z výpisu z karty ING Bonus, odporkyňa v období od 23.11.2009 do 24.9.2010
realizovala titulom karty len jednu kreditnú transakciu a to dňa 16.12.2009. Dňa 24.9.2010 právny
predchodca navrhovateľa účtoval odporkyni zmluvnú pokutu za postúpenie pohľadávky k vymáhaniu vo
výške 33,19 €. Ako vyplynulo zo zmluvy o vydanie karty ING Bonus, predmetom zmluvy bolo

poskytnutie platobnej karty s úverovým rámcom vo výške 600,- €. K uzavretiu zmluvy došlo akceptáciou
návrhu na uzatvorenie zmluvy o karte. Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky. Úver mal
byť podľa zmluvy splácaný štandardnou mesačnou splátkou vo výške 20,- € splatnou vždy k 20. dňu
príslušného kalendárneho mesiaca (bod. 6 všeobecných obchodných podmienok). Odporkyňasa v priebehu konania k podanému návrhu na začatie konania a jeho prílohám napriek výzve súdu
nevyjadrila. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za
dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak
poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka,
od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške,
inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto

určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla
dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo
na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Podľa §
52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa
§ 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté

pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom
2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona
vneprospechspotrebiteľa.Spotrebiteľsanajmänemôževopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu

spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 23a ods. 1
a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté
podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ako aj všetky iné
zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli

uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu. Podľa
§ 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej
splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník
vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre
jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka,

právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie
súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo
veriteľovi priznať. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach
uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý
raz. Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv

na plynutie premlčacej doby. V danom prípade sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal
zaplatenia dlžnej sumy titulom úveru poskytnutého odporkyni jeho právnym predchodcom celkove vo
výške 594,58 € s príslušenstvom. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že
medziprávnympredchodcomnavrhovateľaaodporkyňouvznikoldňa5.11.2009záväzkovoprávnyvzťah
titulom zmluvy o vydanie karty ING Bonus, v ktorej bola zakomponovaná i zmluva o úvere poskytnutom

do výšky úverového rámca vo výške 600,- €. Ide po zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá zmluva
podlieha režimu zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pretože bola uzavretá medzi
veriteľom ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svoje podnikateľskej činnosti poskytovanie
pôžičiek a na druhej strane spotrebiteľom ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský
úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zmluva uzatvorená medzi

právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských
zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pripravené pre spotrebiteľa vopred a nie je vytvorený
priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú
tiež všeobecné obchodné podmienky, ktoré odporkyňa ako dlžník ovplyvniť nemôže, sú pripravené
vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Na právny vzťah založený zmluvou o úvere je teda potrebné

aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného
zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i
keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na
občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať

na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny
alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný
zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súdustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia
Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). S ohľadom
na tento záver súdu bolo v konaní potrebné zaoberať sa i skutočnosťou, či navrhovateľ neuplatňuje

premlčaný nárok, zistenie ktorej skutočnosti potom bráni súdu priznať mu plnenie voči odporkyni ako
spotrebiteľovi, keď počnúc účinnosťou novely zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji
tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo
prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonanej zákonom
č. 102/2014 Z. z. je súd od 13.6.2014 povinný na premlčanie uplatneného nároku prihliadať z úradnej

povinnosti. Zároveň bolo potrebné vysporiadať sa s otázkou, či na premlčanie (konkrétne premlčaciu
dobu) uplatneného nároku je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo
Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide aplikáciu novely zákona č. 250/2007 Z. z. na posudzovaný právny
vzťah súd je toho názoru, že prijatá novela nevykazuje znaky pravej retroaktivity, ktorá je v našom
právnom poriadku neprípustná, ale ide o retroaktivitu nepravú, ktorá prípustná je (Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky PL. ÚS 16/09 zo dňa 27.10.2010). Predmetnou novelou neboli dotknuté právne

skutočnosti, ktoré vznikli počas platnosti a účinnosti skorších právnych noriem, nebolo odňaté právo
navrhovateľa vzniknuté v minulosti podľa staršieho zákona (v prejednávanej veci právo na vrátenie
poskytnutého úveru s príslušenstvom), boli len zmenené isté práva do budúcnosti, konkrétne právo
s úspechom sa domáhať priznania tohto nároku v prípade, že tento je premlčaný. V danej veci,
nakoľko predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, na tento právny vzťah

je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa priaznivejšie.
Z hľadiska posudzovanej otázky je pre odporkyňu ako spotrebiteľa nepochybne výhodnejšia právna
úprava premlčania podľa Občianskeho zákonníka, pretože zakotvuje kratšiu (trojročnú) premlčaciu
dobu oproti úprave premlčania v Obchodnom zákonníku. Záver o aplikácii ustanovení Občianskeho
zákonníka o premlčaní na prejednávanú vec plynie podľa názoru súdu z ustanovenia § 266 ods.

5 Obchodného zákonníka ako aj z ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré ukladá
na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, aplikovať tie ustanovenia právneho poriadku,
ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie. V zmysle § 54 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka
si odporkyňa ako spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie len z dôvodu, že uzavrel
zmluvu podľa Obchodného zákonníka. Z uvedeného právneho názoru súd v prejednávanej veci pri

rozhodovaní vychádzal. Premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka začína plynúť odo dňa, keď
sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Možnosť vykonania práva po prvý raz ako začiatok plynutia
premlčacej doby nastáva v okamihu, keď sa veriteľ môže oprávnene domáhať na súde splnenia
záväzku. Inými slovami, je to okamih, kedy oprávnený môže po prvýkrát s úspechom podať žalobu na
plnenie záväzku. Občiansky zákonník objektívny vymedzuje začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý

nezávisí od subjektívnej okolnosti, teda od toho, či oprávnený subjekt vie alebo nevie o svojom práve.
Všeobecná trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je
objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle
od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve. Právo mohlo byť
prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé byť uplatnené v konaní pred súdom prostredníctvom návrhu

na začatie konania. V danej veci na základe vyššie špecifikovanej zmluvy bol
odporkyni poskytnutý spotrebiteľský úver, ktorý sa odporkyňa zaviazala splácať právnemu predchodcovi
navrhovateľa pravidelnýmimesačnýmisplátkami.Vykonanýmdokazovaním(zvýpisuzkartyINGBonus
za obdobie do 10.11.2009 do 30.9.2013) mal súd preukázané, že odporkyňa realizovala len jednu
jedinú kreditnú transakciu v spojení s poskytnutou kartou s úverovým limitom dňa 16.12.2009, keď

celkove zo sumy poskytnutého úverového limitu čerpala sumu 608,- €. Právny predchodca navrhovateľa
účtoval odporkyni zmluvnú pokutu za postúpenie pohľadávky k vymáhaniu dňa 24.9.2010. Keďže
odporkyňa splátku splatnú v mesiaci január 2010 (k 20.1.2010) už neuhradila, súd má za to, že
uplynutím troch mesiacov od splatnosti splátky splatnej v mesiaci január 2010, sa celá pohľadávka
titulom spotrebiteľského úveru stala splatnou, čo bolo dňa 21.4.2010. Týmto dňom začala plynúť

trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 20.4.2013. Preto keď konanie v prejednávanej veci začalo
dňa 29.4.2014 doručením návrhu na súd (§ 82 ods. 1O.s.p.), bolo to až po uplynutí premlčacej doby
na uplatnenie tohto nároku. Súd žiadnym spôsobom nespochybňuje právo navrhovateľa na uplatnenie
jeho (aj keď premlčaného) nároku návrhom na súde. Avšak poznamenáva, že navrhovateľ nárok na
vrátenie dlžnej sumy úveru uplatnil po viac ako štyroch rokoch odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať

po prvý raz. Na uplatnenie takéhoto nároku zo spotrebiteľskej zmluvy musel súd bezpochyby prihliadnuť
aj bez návrhu, konkrétne na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku navrhovateľa voči
spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania ako zákonnej prekážky, ktorá s poukazom na 5b zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa bráni priznať plnenie voči spotrebiteľovi, bez ohľadu na to, čisa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Na základe vyššie uvedeného preto súd návrh na začatie
konania voči odporkyni z dôvodu premlčania uplatneného nároku, zamietol. Podľa § 142
ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné

uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Hoci odporkyňa
bolapodľavýsledkukonaniaplneúspešnýmúčastníkomkonania,súdjejnáhradutrovkonanianepriznal,
keďže si túto neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.