Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/632/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214208408
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4214208408.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: R.
D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, M. na M., o zaplatenie 594,58 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 314,58 € s príslušenstvom z a s t a v u j e.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaná n e m á právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 29.4.2014 žalobca súdu doručil žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť
mu sumu 594,58 € spolu s príslušenstvom a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že
žalovaná s jeho právnym predchodcom (spoločnosťou VÚB, a.s.) uzatvorila dňa 5.11.2009 zmluvu č.
34318535, na základe ktorej jej boli poskytnuté finančné prostriedky, ktoré sa zaviazala riadne splatiť.
Celková dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 782,05 €. Podanou žalobou si
uplatnil na zaplatenie dlžnú istinu vo výške 594,58 € spolu s úrokom z omeškania počnúc od 19.10.2013
do zaplatenia. Titulom náhrady trov konania si uplatnil zaplatenie súdneho poplatku a trov právneho

zastúpenia.

2. Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 14C/632/2014-61 zo dňa 4.2.2016, ktorým žalobu
zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací o podanom odvolaní rozhodol tak, že napadnutý rozsudok
tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo svojom rozhodnutí
odvolací súd vyhodnotil napadnuté rozhodnutie pre nedostatok dôvodov vo vzťahu k záveru o

premlčaní pohľadávky za predčasný a nesprávny. Tunajšiemu súdu uložil opätovne sa zaoberať otázkou
premlčania vo vzťahu k jednotlivým splátkam počnúc od 20.1.2010, posúdiť zmluvu z pohľadu ochrany
práv spotrebiteľa a následne vo veci rozhodnúť.

3. Písomným podaním doručeným súdu dňa 31.1.2018 zobral žalobca podanú žalobu v časti o
zaplatenie sumy prevyšujúcej sumu splátok splatných v období od 20.5.2011 do 20.6.2012 vo výške
280,- € s príslušenstvom späť a konanie žiadal v tejto časti zastaviť.

4. Súd riadiac sa rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vec v zmysle
§ 180 CSP prejednal v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu. Po vypočutí si prednesu žalovanej a
po oboznámení sa s obsahom listín predložených v priebehu konania žalobcom, a to žiadosti o vydaniekarty ING Bonus, všeobecných obchodných podmienok, výpisu z karty ING Bonus, zmluvy o postúpení
pohľadávok s prílohou, čiastočného späťvzatia žaloby ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

5. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou VÚB, a.s.
dňa 18.10.2013 žalobca nadobudol od svojho právneho predchodcu pohľadávku voči žalovanej titulom
zmluvy o vydaní kreditnej platobnej karty ING Bonus. Táto bola špecifikovaná v prílohe č. 1 k zmluve
o postúpení pohľadávok.

6. Žalovaná uzatvorila so spoločnosťou VÚB, a.s. dňa 5.11.2009 zmluvu č. 34318535 o vydaní
kreditnej platobnej karty ING Bonus. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie platobnej karty s úverovým
rámcom vo výške 600,- €. K uzavretiu zmluvy došlo akceptáciou návrhu na uzatvorenie zmluvy o
karte. Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky. Úver mal byť podľa zmluvy splácaný
štandardnou mesačnou splátkou vo výške 20,- € splatnou vždy k 20. dňu príslušného kalendárneho
mesiaca (bod. 6 Všeobecných obchodných podmienok). Žalovaná čerpala finančné prostriedky titulom

úveru, celkove vo výške 590,- €. Titulom úveru uhradila len jednu splátku dňa 16.12.2009 vo výške 20,-
€. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú.

7. Žalobca sa v tomto konaní podanou žalobou domáhal zaplatenia dlžnej sumy titulom úveru čerpaného
žalovanou prostredníctvom kreditnej platobnej karty ako právny nástupca spoločnosti VÚB, a.s.. Svoju

aktívnu legitimáciu v konaní odvodzoval od uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.10.2013
so spoločnosťou VÚB, a.s., na základe ktorej bola na neho postúpená pohľadávka voči žalovanej
v celkovej výške 782,05 €. Z tejto sumy si podanou žalobou uplatnil na zaplatenie len istinu vo
výške 594,58 € spolu s úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po uzavretí zmluvy o postúpení
pohľadávok.

8. V priebehu konania žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 31.1.2018 zobral žalobca
podanúžalobuvčastiozaplateniesumyvovýške314,58€spríslušenstvomtitulompremlčanýchsplátok
späť a konanie žiadal v tejto časti zastaviť.

9. Na pojednávaní dňa 31.1.2018 žalovaná vyjadrila súhlas s čiastočným späťvzatím žaloby. Uviedla,
že je invalidná dôchodkyňa s príjmom 136,- € mesačne. Zo svojho príjmu by vedela dlžnú sumu splácať
mesačnými splátkami vo výške 30,- € mesačne s lehotou splatnosti po 20. dni v mesiaci.

10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.
januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

S účinnosťou od 1.1.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu už definuje ako
každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnejalebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Dňa 1.4.2015 nadobudlo účinnosť ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na
všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa§53ods.4písm.b)Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo
zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti
alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia
zmluvy o splátkovom úvere, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského
úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa
spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a) a b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa§3ods.1,2citovanéhozákona,veriteľomjefyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráposkytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému.

S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,

poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom k 28.9.2011, ak je napriek
písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnychdní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu
tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je

bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej
banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke
zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí,
ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo

pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

V zmysle citovaného ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách môže byť spôsobilým

predmetom postúpenia len pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatné a to za predpokladu
predchádzajúcej písomnej výzvy, po ktorej bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní. Uvedené je zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Tieto
predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona, banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky
založená ako akciová spoločnosť, ktorá
a) prijíma vklady a
b) poskytuje úvery
c) a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma

banky sa zakazuje.

Aktívnou vecnou legitimáciou v konaní sa rozumie hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva
žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať. Súd vecnú legitimáciu v konaní skúma vždy aj bez návrhu, a to aj v prípade, ak ju žiaden

z účastníkov konania/ strán sporu nenamieta.

Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

11. V danom prípade sa žalobca podanou žalobou domáhal zaplatenia dlžnej sumy titulom zmluvy

o úvere uzavretej medzi spoločnosťou VÚB, a.s. a žalovanou v sume neuhradených splátok vo
výške 594,58 € s príslušenstvom. Keďže žalobca po otvorení pojednávania žalobu voči žalovanej v
časti sumy premlčaných splátok celkove vo výške 314,58 € s príslušenstvom vzal späť, súd postupom
podľa § 145 ods. 2 CSP konanie v tejto časti zastavil, keď žalovaná s čiastočným späťvzatím žaloby
súhlasila. Predmetom konania tak zostal žalobcom uplatnený nárok voči žalovanej na zaplatenie sumy

nepremlčaných splátok úveru splatných v období od 20.5.2011 do 20.6.2012 vo výške 280,- € s
príslušenstvom.

12. Predmetom konania v tejto veci je záväzok žalovanej, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere
uzatvorenej v zmysle § 497 až 507 Obchodného zákonníka, ktorá zmluva o úvere je však súčasne

spotrebiteľskou zmluvou a na žalovanú je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní
nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah
založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia
§ 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Tento právny názor súdu si osvojil aj odvolací súd vo

svojom rozhodnutí, preto súd ohľadne posúdenia zmluvného vzťahu, ktorý sa týka predmetu sporu, ako
spotrebiteľského odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu.13. V prejednávanej veci súd vykonaným dokazovaním, rešpektujúc rozhodnutie Krajského súdu v Nitre
č.k. 5Co/627/2016-97 zo dňa 28.8.2017 a právny názor nadriadeného súdu v ňom vyjadrený, dospel
k záveru, že v danej veci je potrebné bez ohľadu na štádium konania prioritne sa zaoberať otázkou

vecnej legitimácie strán sporu v tomto konaní. Vyriešenie otázky danosti vecnej legitimácie strán sporu
je jednou zo základných skutočností, s ktorými sa súd vysporiadava v každom spore a až po tom ako
súd dospeje k záveru o danosti/preukázaní vecnej legitimácie strán sporu sa zaoberá riešením otázky
dôvodnosti podanej žaloby

14. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti
nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,
závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva
a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v

občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnehooprávnenia(žalobca),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide;

o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide
(por. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004, rozsudok Okresného súdu Trnava sp.
zn. 24Co/722/2015).

15. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej mal súd preukázanú, keďže žalovaná je dlžníkom zo zmluvného
vzťahu, plnenie z ktorého je predmetom tohto konania (pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej žalobca
preukázal predložením zmluvy o vydaní kreditnej platobnej karty ING Bonus, plnenie z ktorej je
predmetom sporu).

16. Pokiaľ však ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní súd konštatuje, že v zmysle
zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách žalobcu v tomto konaní zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie
postupu v zmysle § 92 ods. 8 citovaného zákona, t.j. že spoločnosť VÚB, a.s. ako veriteľ pohľadávky
písomne vyzval žalovanú ako dlžníka na úhradu dlhu a táto bola napriek výzve v omeškaní s jeho
splácaním nepretržite 90 kalendárnych dní, keďže splnenie tohto postupu je predpokladom postúpenia

splatnej pohľadávky, resp. jej časti banky voči dlžníkovi na tretiu osobu. Žalobca svoju aktívnu vecnú
legitimáciu v konaní vyvodzoval zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.10.2013 uzavretej medzi
žalobcom a obchodnou spoločnosťou VÚB, a.s..
17. Súd v tejto súvislosti dospel k záveru, že na prípady postúpenia pohľadávok bánk je potrebné okrem
všeobecného ustanovenia § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka aplikovať ustanovenia lex specialis, t.j.

ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., keďže zákon o bankách v prípade bankových úverov
poskytuje dlžníkom zákonnú ochranu pred zhoršením ich situácie v záväzkovoprávnom vzťahu z titulu
bankového úveru. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve
banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže

banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením

čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok

a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

18. Banka je v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená
zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť, v súlade so všeobecnými obchodnýmipodmienkami (čl. 13 Všeobecných obchodných podmienok). O tom, či banka túto možnosť využila,
žalobca neučinil žiadne skutkové tvrdenia a nepredložil žiaden relevantný dôkaz. Preto súd predčasné
ukončenie zmluvného vzťahu, plnenie z ktorého je predmetom tohto konania, nemal preukázané. Pokiaľ

teda nebol ukončený zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou (prípadne pokiaľ
takáto skutočnosť nebola preukázaná), nie je možné urobiť záver o tom, žeby predmetný úver bol ku
dňu postúpenia splatný, splatné mohli byť len jednotlivé splátky.

19. V danom prípade podľa názoru súdu žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno preukázania splnenia

podmienok špecifikovaných v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.. Žalobca dodržanie tohto
postupu zo strany právneho predchodcu žalobcu nepreukázal, keď v priebehu konania do vyhlásenia
rozhodnutia súdu vo veci samej nepreukázal, že obchodná spoločnosť VÚB, a.s. vyzvala dlžníka na
splnenie svojho záväzku, s plnením ktorého bol v omeškaní a že dlžník bol napriek výzve nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči
banke a tiež nepredložil o tejto skutočnosti dôkaz. Žalobcom učinené skutkové tvrdenie o danosti

aktívnej vecnej legitimácie v konaní (odvodzujúc túto od uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok)
a predložené dôkazy nepreukazujú splnenie zákonom stanoveného postupu v zmysle § 92 ods. 8
zákona č. 483/2001 Z.z.. Žalobca v konaní nepreukázal, že by VÚB, a.s.. doručila žalovanej písomnú
výzvu na splnenie omeškaného peňažného záväzku. Písomná výzva na splnenie je totižto jednou
z podmienok platného postúpenia pohľadávky bankou. Výzva sa musí dostať do dispozičnej sféry

dlžníka, lebo ide o tzv. faktický úkon, ktorý je nevyhnutnou podmienkou ďalšieho právneho úkonu, a to
postúpenia pohľadávky bankou v prípade, ak klient banky je napriek písomnej výzve banky nepretržite
v omeškaní dlhšie ako 90 kalendárnych dní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku.
Nepredloženie tejto výzvy s doručenkou má za následok, že žalobca nepreukázal začatie plynutia
lehotytrvanianepretržitéhoomeškaniadlžníkabankydlhšiehoako90kalendárnychdníakopredpokladu

pre platné postúpenie pohľadávky VÚB, a.s. v prospech žalobcu. Preto, keď žalobca nepreukázal
svoje skutkové tvrdenie o tom, že je na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 18.10.2013
právnym nástupcom spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s. vo vzťahu k pohľadávke zo zmluvy
č. 34318535 uzatvorenej so žalovanou dňa 5.11.2009 a teda medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalobcom nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania, pričom zákon

č. 483/2001 Z.z. o bankách treba ohľadom inštitútu postúpenia pohľadávky považovať za lex specialis
vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho zákonníka (konkrétne § 524 Občianskeho zákonníka), súd
z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní žalobu v celom rozsahu
zamietol.

20. Súd v tejto súvislosti poukazuje na právny názor Krajského súdu v Trnave vyslovený v rozsudku
vo veci sp. zn. 24Co/722/2015, podľa ktorého pre vyslovenie postupiteľnosti pohľadávky banky z titulu
spotrebiteľského úveru je nevyhnutné dodržanie postupu podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., pod
následkomneplatnostizmluvyopostúpenípohľadávkyvzmysle§39Občianskehozákonníkaprerozpor
so zákonom, konkrétne ustanovením § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa zakazuje

postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky
voči svojim klientom treba považovať práve za takýto druh pohľadávok, keď s každou pohľadávkou
banky voči klientovi sú neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie
bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§
91 a nasl. cit. zákona).

21. Vychádzajúc zo záujmu spoločnosti na ochrane spotrebiteľov v zmluvných vzťahoch, v ktorých
spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou ako aj vychádzajúc zo zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (predovšetkým ustanovenie § 5b predmetného zákona,
v ktorom je súdu uložené ex offo prihliadať na skutočnosti oslabujúce nárok dodávateľa voči

spotrebiteľovi), mal súd za to, že spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001Z.z.obankáchmôžebyťibapohľadávkaalebojejčasť,ktorésúužsplatnými(dospelésplátky)
atozapredpokladupredchádzajúcejpísomnejvýzvypotom,čobolklientbankynepretržitedlhšieako90
kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie
pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (viď napr. rozsudok Krajského

súdu v Prešove sp. zn. 2Co/328/2015, rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/722/2015,
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/750/2015). Banka je teda oprávnená postúpiť časť
peňažného záväzku, s úhradou ktorého je dlžník, napriek písomnej výzve banky, aktuálne v omeškaní
viac ako 90 kalendárnych dní.22. Keďže súd postupom podľa § 295 CSP nemal preukázané súčasné splnenie oboch podmienok
predpokladaných v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., dospel k záveru, že zmluva o postúpení

pohľadávok z 18.10.2013 v prospech žalobcu je neplatná s poukazom na § 41 Občianskeho zákonníka
podľa § 39 Občianskeho zákonníka (pre rozpor s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.) v časti pohľadávky
VÚB,a.s.vočižalovanejzozmluvyovydaníkreditnejplatobnejkartyINGBonusč.34318535z5.11.2009
a žalobca v súvislosti s uvedenou zmluvou nie je veriteľom žalovanej. Pre nedostatok aktívnej vecnej
legitimáciežalobcusúdžalobuvozvyšnejčasti(ktorázostalapredmetomsporupočiastočnomzastavení

konania) zamietol.

23. K správnosti postupu tunajšieho súdu pri potrebe skúmania platnosti postúpenia pohľadávky vo
vzťahu k dodržaniu podmienok stanovených v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách súd
poukazuje i na rozhodnutia Krajského súdu v Nitre (napr. rozhodnutie vo veci sp. zn. 6Co/137/2017 z
25.10.2017, rozhodnutie vo veci sp. zn. 25Co/589/2016 z 23.8.2017).

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, § 256 ods. 1 CSP a §
396 CSP keď žalovaná bola tou stranou sporu, ktorá bola s ohľadom na výsledok konania v konaní plne
úspešná a v zastavujúcej časti žalovaná zastavenie konania nezavinila. Keďže ale žalovanej v súvislosti
s prvoinštančným a odvolacím konaním preukázateľne žiadne trovy nevznikli, súd rozhodol tak, že jej

právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

V prípade, ak odvolanie s prílohami nebude predložené v potrebnom počte vyhotovení, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 veta posledná CSP).