Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. február 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/264/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311220929
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2311220929.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr.

MartinaValentováaMgr.LuciaMizerová,vprávnejvecižalobcov:1.H.K.,nar.XX.X.XXXX,adresaY.,X.
Y. XX, 2. H. C., nar. XX.XX.XXXX, adresa X. XXX, 3. H. C., nar. XX.X.XXXX, adresa Y. XX, 4. U. O., nar.
XX.X.XXXX, adresa Y. XXXX, 5. H. C., nar. XX.X.XXXX, adresa Y. XXXX, všetci zastúpení advokátkou:
Mgr. Ivica Šišoláková, so sídlom Brezová pod Bradlom, Minárčiných 888/30, proti žalovanému: E. F.,
nar. XX.X.XXXX, adresa: Y., Y. X, zastúpenému: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s. r. o.,
so sídlom Šaľa, Hlavná 6, IČO: 47 241 543, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 15C/100/2011-216 zo dňa 14.7.2017, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcom 1. až 5. p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieprvouvýrokovouvetouurčil,žežalobcoviasúpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností vedených Obvodným úradom Šaľa, odbor katastrálny, zapísaných na LV
č. XX pre katastrálne územie X. ako rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parc. reg. „C“ č.
307/9 a parc. reg. „C“ č. 307/9 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 122 m2, a to žalobca 1. v

ideálnej časti 1 pomeru k celku, žalobca 2. v ideálnej časti 1 pomeru k celku, žalobca 3. v ideálnej časti
1/12 pomeru k celku, žalobca 4. v ideálnej časti 1/12 pomeru k celku a žalobca 5. v ideálnej časti 1/12
pomeru k celku. Druhou výrokovou vetou o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobcom priznáva
plnú náhradu trov konaní.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 48 ods. 1 a 2, § 132 ods. 1, §
133 ods. 2, § 517 ods. 1, § 588 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Vecne argumentoval tým, že

na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi stranami sporu došlo dňa 5.7.2011
k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy, majúcej nadobudnúť účinnosť dňa 18.7.2011 podpisom všetkých
predávajúcich, na základe ktorej nadobudol žalovaný ako kupujúci od žalobcov ako predávajúcich
vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, a to povolením vkladu vlastníckeho práva v prospech
žalovaného rozhodnutím katastra zo dňa 19.8.2011. Pri uzatváraní kúpnej zmluvy bola spoluvlastníčka
žalobkyňa 3. na základe plnej moci zastúpená žalobkyňou 1. Na základe dohody zmluvných strán mala
byť kúpna cena žalovaným uhradená k rukám väčšinovej spoluvlastníčky - žalobkyne 2., v deň podpisu

zmluvy. Kúpna zmluva zo dňa 5.7.2011 pritom neobsahuje žiadne ustanovenie, z ktorého by vyplývalo,
že predávajúci žalobcovia 1. až 5. svojimi podpismi potvrdzujú vyplatenie kúpnej ceny žalobcom. Zo
znenia čl. V ods. 3/ podľa súdu jednoznačne vyplýva iba to, že predávajúci svojimi podpismi pod zmluvou
prejavujú svoju vôľu, že žalovaný má kúpnu cenu uhradiť k rukám žalobkyne 2. Súd uzavrel, že žalovanýv priebehu celého konania nepreukázal žiadnym spôsobom uhradenie kúpnej ceny, neuniesol dôkazné
bremeno a nepodarilo sa mu spochybniť tvrdenia žalobcov, že k zaplateniu kúpnej ceny nedošlo.
Na strane žalobcov, teda vzhľadom na omeškanie žalovaného ako dlžníka, ktorý svoj dlh nesplnil

ani v dodatočnej lehote, vzniklo právo od kúpnej zmluvy odstúpiť. Toto právo žalobcovia realizovali
odstúpením od zmluvy zo dňa 23.8.2011, ktoré súd aj napriek výhradám žalovaného považoval za
platný právny úkon. Podľa súdu totiž z obsahu odstúpenia od zmluvy zo dňa 23.8.2011 v spojitosti s
plnou mocou, ktorú dňa 15.8.2011 udelila žalobkyňa 3. žalobkyni 1. vyplýva, že odstúpenie od zmluvy
bolo podpísané všetkými predávajúcimi, pričom vôľa žalobkyne 3. sa realizovala na základe udelenej

plnej moci splnomocnenou žalobkyňou 1. Z toho je zrejmé, že odstúpenie od zmluvy zo dňa 23.8.2011
obsahujevôľuvšetkýchpredávajúcich.Žalovanýpritomsvojevýhradyohľadomtoho,žeplnámoczodňa
15.8.2011 môže byť antidatovaná, nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi. Súd sa tiež nestotožnil s
výhradamižalovanéhoohľadomtoho,žeodstúpenieodzmluvymuneboloriadnedoručené,nakoľkomal
za to, že žalobcovia vykonali všetko za účelom doručenia odstúpenia od zmluvy žalovanému, keď mu
písomné odstúpenie od zmluvy doručovali na adresu ním uvedeného trvalého bydliska, doporučenou

zásielkou. Z potvrdenia Slovenskej pošty a.s. pritom vyplýva, že odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému
doručené zásielkou, ktorej odosielateľom bola žalovaná 1. a ktorá bola podaná dňa 23.8.2011, čo
korešponduje s dátumom odstúpenia od zmluvy pod podacím číslom RR 339056627 SK. Podľa správy
pošty bol pokus o doručenie predmetnej zásielky poštovým doručovateľom vykonaný dňa 24.8.2011,
žalovaný ako adresát však zastihnutý nebol, preto mu bolo doručovateľom v schránke zanechané

oznámenie o uložení zásielky na pošte. Odberná lehota zásielky na pošte uplynula márne. Žalovaný
ako adresát si zásielku neprevzal, preto bola dňa 12.9.2011 vrátená odosielateľovi, a to žalobkyni 1.
Súd uzavrel, že na základe týchto skutočností sa odstúpenie od zmluvy zo dňa 23.8.2011 jednoznačne
dostalo do dispozičnej sféry žalovaného, ktorý mal dostatočnú časovú lehotu na prevzatie zásielky.
Odoslaním odstúpenia od zmluvy doporučenou zásielkou, sa táto jednoznačne dostala do dispozičnej

sféry žalovaného a skutočnosť, že žalovaný si uloženú zásielku nevyzdvihol, nemôže byť posudzovaná
na ujmu žalobcov, pretože títo odstúpenie od zmluvy doručovali štandardným spôsobom. Na základe
uvedeného súd konštatoval, že odstúpenie od zmluvy zo dňa 23.8.2011 je potrebné považovať za platné
a jeho právnym následkom je to, že uzatvorená zmluva sa zrušuje od počiatku, a teda nikdy nedošlo
k prevodu vlastníckeho práva zo žalobcov na žalovaného. Keďže po uzatvorení zmluvy došlo k zápisu

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nemali žalobcovia k dispozícii iný právny prostriedok ochrany
svojich práv, než určovaciu žalobu, čím je daný ich naliehavý právny záujem na nimi podanej určovacej
žalobe. Súd sa tiež vyjadril k nevykonaniu žalovaným navrhnutého výsluchu svedka F., pričom poukázal
na to, že žalovaný účasť tohto svedka pred súdom nezabezpečil, účasť tohto svedka sa napriek snahe
nepodarilo zabezpečiť ani súdu, navyše žalovaný nešpecifikoval ani obsah jeho svedeckej výpovede,

preto súd v rámci hospodárnosti konania výsluch tohto svedka nerealizoval. Súd uviedol, že taktiež
nevyhodnocoval skutočnosti týkajúce sa toho, že v súčasnosti sú nehnuteľnosti užívané tretími osobami
na základe nájomnej zmluvy, pretože tieto skutočnosti nesúvisia s predmetom konania.

3.Onáhradetrovkonaniarozhodolsúdprvejinštanciepodľa§255ods.1CSPažalobcomakoprocesne

úspešnej strane priznal v konaní plnú výšku náhrady trov konania, pričom o konkrétnej výške bude
rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

4. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho
zastúpenia v celom rozsahu odvolanie z dôvodu, že právne posúdenie odstúpenia od zmluvy súdom

prvej inštancie považuje za nesprávne. Uviedol, že ak splnomocnenec robí na základe plnomocenstva
právne úkony za splnomocniteľa v jeho mene (priame zastúpenie), potom už z právneho úkonu musí byť
zrejmé, že ho za jeho účastníka uzavrel jeho splnomocnenec. Z právneho úkonu odstúpenia od zmluvy
zo dňa 23.8.2011 nie je zrejmé, že by žalobkyňu 3. mala pri tomto úkone zastupovať žalobkyňa 1., keďže
to jednak nebolo v odstúpení od zmluvy uvedené a jednak k odstúpeniu od zmluvy nebolo priložené

plnomocenstvo, ktoré by oprávnenie žalobkyne 1. konať za žalobkyňu 3. preukazovalo žalovanému,
ako adresátovi tohto jednostranného právneho úkonu. Súd sa s touto námietkou žalovaného riadne
nevysporiadal. Občiansky zákonník konštruuje zmluvné zastúpenie ako zloženú právnu skutočnosť,
ktorá sa skladá jednak z dohody o zastúpení (tzv. dohoda o plnomocenstve) a jednak z jednostranného
právneho úkonu, ktorým je plnomocenstvo udelené splnomocniteľom splnomocnencovi. Kým dohodou

o plnomocenstve sa zakladá právny pomer medzi splnomocniteľom a splnomocnencom, obsahom
ktorého právneho pomeru je záväzok splnomocnenca zastupovať splnomocniteľa v dohodnutom
rozsahu, samotné plnomocenstvo je jednostranným úkonom splnomocniteľa, ktorý je adresovaný tretím
osobám, s ktorými má splnomocnenec konať v mene a na účet splnomocniteľa. Z tejto konštrukcievyplýva, že na to, aby mohlo konanie splnomocnenca vyvolávať právne následky vo vzťahu medzi
splnomocniteľom a treťou osobou, voči ktorej splnomocnenec koná, potom nielenže musí existovať
dohoda o plnomocenstve medzi splnomocniteľom a splnomocnencom, ale aj tretia osoba, ktorá je

adresátom právneho úkonu vykonávaného v zastúpení, musí byť upovedomená o existencii takejto
dohody a o jej rozsahu, k čomu má slúžiť práve plnomocenstvo. Podľa tvrdenia žalobcov, po tom, ako
žalovaný nezaplatil kúpnu cenu, mali mu byť zasielané dva listy, a to najskôr výzva zo dňa 16.8.2011
na zaplatenie kúpnej ceny v dodatočnej lehote a následne dňa 23.8.2011 odstúpenie od kúpnej zmluvy.
Žiadnainákomunikáciamedzisporovýmistranamineprebehla,apretojejrozsahjedanýpráveobsahom

uvedených dvoch listov. V žiadnom z uvedených listov nie je uvedené, že by žalobkyňa 1. bola pri
týchto úkonoch oprávnená zastupovať žalobkyňu 3., pričom k žiadnemu z týchto listov nebolo pripojené
ani plnomocenstvo, ktoré by oprávnenie žalobkyne 1. priamo zastupovať žalobkyňu 3. a rozsah tohto
oprávnenia preukazovalo. Tieto skutočnosti v konaní nepopreli ani žalobcovia, pričom plnomocenstvo
predložili až v prebiehajúcom súdnom konaní. Z toho je zrejmé, že ak aj tieto listy boli doručené,
žalovanému ako adresátovi jednostranného právneho úkonu odstúpenia od zmluvy (a aj výzvy na

zaplatenie kúpnej ceny v dodatočnej lehote), nebolo v čase dôjdenia tohto právneho úkonu do sféry
jeho dispozície ani len oznámené (nieto ešte preukázané), že žalobkyňa 1. pri tomto úkone priamo
zastupuje žalobkyňu 3., pretože takáto informácia nevyplývala ani z obsahu právneho úkonu a nebola
osvedčená ani doložením plnomocenstva. Takýto právny úkon tak nemohol vyvolať žiadne právne
následky vo vzťahu medzi žalobkyňou 3. a žalovaným, pretože neboli splnené zákonné podmienky

priameho zastupovania, jednou z ktorých je aj vedomosť tretej osoby, voči ktorej právny úkon smeruje,
o existencii takéhoto priameho zastúpenia. Odstúpenie od zmluvy zo dňa 23.8.2011 tak neprejavovalo
vôľu všetkých predávajúcich, a teda nemôže byť platným právnym úkonom. Následky nedostatku
vedomosti žalovaného o existencii zmluvného zastúpenia pritom nemôžu byť zhojené tým, že žalobcovia
predmetné plnomocenstvo doložili v priebehu súdneho konania, pretože adresátovi jednostranného

právneho úkonu musí byť oprávnenie splnomocnenca konať za splnomocniteľa zrejmé už v čase
vykonaniatohtojednostrannéhoúkonu.Podľažalovanéhosatedasúdprvejinštanciemýli,akuvádza,že
odstúpením od zmluvy zo dňa 23.8.2011 sa v spojení s dodatočne predloženým plnomocenstvom zo dňa
15.8.2011 realizovala vôľa všetkých predávajúcich a jeho záver je dôsledkom nesprávneho právneho
posúdenia veci. Žalovaný preto navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu

žalobcov zamietne a uloží im povinnosť nahradiť mu trovy konania (vrátane trov odvolacieho konania),
alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.

5. Žalobcovia 1. až 5. odvolanie nepodali, k doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne nevyjadrili.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
protirozhodnutiusúduprvejinštancie,protiktorémuzákonodvolanievčasejehopodaniapripúšťa(§355
ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že

odvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolaciedôvody(§365ods.1písm.h/CSP),preskúmalnapadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods.
2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385

ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej
tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel
k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku
vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a
2 CSP.

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a odôvodnenie
preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobe
žalobcov o určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam vyhovel, keď dospel k záveru,
že odstúpenie od zmluvy zo dňa 23.8.2011 je platný právny úkon, pretože obsahuje prejavenú vôľu

všetkých predávajúcich, nakoľko z obsahu tohto právneho úkonu v spojení s plnou mocou, ktorú
dňa 15.8.2011 udelila žalobkyňa 3. žalobkyni 1. vyplýva, že odstúpenie od zmluvy bolo podpísané
všetkými predávajúcimi, pričom vôľa žalobkyne 3. sa realizovala na základe plnej moci splnomocnenou
žalobkyňou 1.8. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie platnosti odstúpenia od uzavretej kúpnej zmluvy žalobcami

1. až 5., a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP
odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné, správne, presvedčivé a v
relevantnom vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací
súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej

inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia dopĺňa už iba nasledovné:

9. Žalobcovia sa v spore domáhali určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, nakoľko
pre nezaplatenie kúpnej ceny žalovaným ako kupujúcim, odstúpili ako predávajúci právnym úkonom
zo dňa 23.8.2011 od uzavretej kúpnej zmluvy. Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalovaného,

spočívajúcu už len v napádaní platnosti odstúpenia od zmluvy, pretože nemalo byť podpísané všetkými
predávajúcimi,nakoľkopodľaobranyžalovaného,niejezprávnehoúkonuodstúpeniaodzmluvyzrejmé,
že by žalobkyňu 3. mala pri tomto úkone zastupovať žalobkyňa 1., keď to jednak nebolo v odstúpení od
zmluvy uvedené a jednak k odstúpeniu od zmluvy nebolo priložené plnomocenstvo, ktoré by oprávnenie
žalobkyne 1. konať za žalobkyňu 3. preukazovalo žalovanému, ako adresátovi tohto jednostranného

právneho úkonu, a to už najneskôr v čase vykonania tohto jednostranného úkonu (a nie dodatočne);
zostalo odvolaciemu súdu vysporiadať sa už len s touto jeho odvolacou argumentáciou.

10. Predovšetkým preskúmaním listiny - odstúpenie od zmluvy zo dňa 23.8.2011 (č. l. 5 spisu; pripojenej
k podanej žalobe zo dňa 7.9.2011), odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zistil, že obsahuje

prejavenú vôľu všetkých piatich predávajúcich, teda aj žalobkyne 3., za ktorú pri podpise tohto právneho
úkonu konala žalobkyňa 1., na základe udeleného plnomocenstva. V predmetnom odstúpení od zmluvy
sú totiž vyslovene ako odosielatelia - predávajúci, uvedení všetci piati žalobcovia, teda aj žalobkyňa
3., a rovnako aj pod predmetným právnym úkonom sú uvedení a vlastnoručne podpísaní všetci piati
žalobcovia, pričom pri mene žalobkyne 3., je za ňu podpísaná žalobkyňa 1., pričom je tam vyslovene

uvedené, že žalobkyňa 1. podpisuje predmetný právny úkon ako zástupkyňa žalobkyne 3. Z obsahu
tohto právneho úkonu je teda jednoznačne zrejmé, že za žalobkyňu 3. konala priamo v jej mene a na
jej účet žalobkyňa 1. V konaní bolo potom doložené plnomocenstvo (č. l. 170 spisu), ktorým žalobkyňa
3. ako splnomocniteľ dňa 15.8.2011 splnomocnila žalobkyňu 1. ako splnomocnenca, vo veci zmluvy
o prevode vlastníctva nehnuteľností zo dňa 15.7.2011 uzavretej s kupujúcim E. F., okrem iného aj na

zaslanie výzvy kupujúceho na zaplatenie, prípadne zrušenie zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľností
odstúpením a následné vymáhanie nárokov splnomocniteľa. Žalobkyňa 3. pritom na pojednávaní dňa
6.9.2016 pri svojom výsluchu potvrdila, že podpis na plnomocenstve je jej a žalobkyňa 1. ešte dňa
14.4.2015 pri svojom výsluchu potvrdila, že odstupovanie od zmluvy urobila ona na základe udelenej
písomnej plnej moci. Z obsahu písomného právneho úkonu odstúpenia od zmluvy zo dňa 23.8.2011

je jednoznačne zrejmé, že za žalobkyňu 3., tento právny úkon vykonala žalobkyňa 1., ktorej takéto
oprávnenie konať za žalobkyňu 3. vyplýva z udeleného plnomocenstva zo dňa 15.8.2011, z čoho
vyplýva, že právny úkon odstúpenia od zmluvy bez pochýb obsahuje prejavenú vôľu všetkých piatich
predávajúcich žalobcov. Účinky odstúpenia od zmluvy v danom prípade jednoznačne nastali.

11. Nebolo pritom potrebné, aby predmetné plnomocenstvo bolo priložené k odstúpeniu od zmluvy a
spoločne boli zaslané žalovanému, aby tomuto už v čase vykonania tohto jednostranného úkonu bolo
preukázané oprávnenie žalobkyne 1. konať za žalobkyňu 3., ako sa nesprávne domnieva žalovaný.

12. Samotné zastúpenie vzniká na základe dohody o plnomocenstve, ktorou sa splnomocnenec

zaväzuje zastupovať splnomocniteľa v dohodnutom rozsahu. Plnomocenstvo je potom jednostranný
právny úkon splnomocniteľa, ktorý je adresovaný tretím osobám, s ktorými má konať splnomocnenec
v mene a na účet splnomocniteľa. Udelením plnomocenstva sa oprávnenie splnomocnenca konať za
iného iba osvedčuje. Plnomocenstvom splnomocniteľ vyhlasuje voči tretím osobám, že splnomocnil inú
osobu ako oprávnenú, t. j. splnomocnenca, aby ho zastupoval v rozsahu uvedenom v plnomocenstve.

Plnomocenstvo zároveň osvedčuje, že medzi splnomocniteľom a splnomocnencom došlo k uzavretiu
dohody o plnomocenstve.13. Ak splnomocnenec robí na základe plnomocenstva právne úkony za splnomocniteľa v jeho mene,
podstatné je, aby zo samotného právneho úkonu bolo zrejmé, že ho za účastníka uzavrel jeho
splnomocnenec (napr. uznesenie NS ČR 33 Odo 165/2005 z 27.4.2007; uznesenie NS ČR 25 Cdo

283/2005 z 6.12.2005). Ak je takéto konanie splnomocnenca kryté rozsahom plnomocenstva, vzniká
potom priamy právny vzťah medzi splnomocniteľom a treťou osobou (§ 32 ods. 2 OZ). Ako bolo vyššie
uvedené, táto požiadavka je v predmetnej právnej veci splnená, nakoľko z právneho úkonu odstúpenia
od zmluvy je zrejmé, že za žalobkyňu 3. tento úkon vykonala žalobkyňa 1., ktorej toto oprávnenie
vyslovene vyplývalo z plnomocenstva zo dňa 15.8.2011.

14. Súdna prax pritom dospela k záveru, že pre platnosť právneho úkonu, ktorý robí splnomocnenec
za splnomocniteľa zákon nevyžaduje, aby bol originál písomnej plnej moci predložený osobám, s
ktorými splnomocniteľ koná. Splnomocniteľovi potom vzniknú práva a povinnosti aj v prípade, že
splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa a v medziach stanovených plnomocenstvom, ktoré
objektívne existuje (napr. rozsudok NS ČR sp. zn. Odon 28/1995, z 20.12.1995). Zákon (v ust. § 31

a § 32 OZ) neurčuje, ako má splnomocnenec dať navonok najavo, že koná v mene splnomocniteľa.
Mal by tak ale urobiť spôsobom, aby osoba, s ktorou koná, jednoznačne pochopila, že nekoná vo
vlastnom mene, ale v mene splnomocniteľa. V prípade pochybností sa splnomocnenec môže tretej
osobe preukázať písomným plnomocenstvom, hoci mu táto povinnosť priamo zo zákona nevyplýva.
Avšak namietanie nedostatkov v oprávnení zástupcu prislúcha iba tomu, za koho taký zástupca koná.

Osoba, voči ktorej vystupuje zástupca v mene inej osoby, toto oprávnenie nemá (rovnako uznesenie
VS v Prahe 5 Cmo 283/2011 z 9.10.2001; rozsudok NS ČR 29 Odo 1635/2005 z 29.8.2007). Nie je
teda vôbec potrebné, aby v samotnom písomnom právnom úkone bolo uvedené, že splnomocnenec
podpísal predmetný právny úkon ako osoba konajúca za účastníka tohto právneho úkonu na základe
konkrétneho hmotnoprávneho plnomocenstva a rovnako nie je potrebné, aby predmetné plnomocenstvo

bolo k príslušnému písomnému právnemu úkonu na preukázanie tohto oprávnenia pripojené (rovnako
rozsudok NS ČR 26 Cdo 2335/2003 z 29.7.2004). Pre platnosť právneho úkonu teda celkom postačuje,
ak zo samotného obsahu právneho úkonu je zrejmé, že za splnomocniteľa konal splnomocnenec. Pokiaľ
splnomocniteľ koná v rozsahu existujúceho plnomocenstva, vzniká konaním splnomocnenca priamy
právny vzťah medzi splnomocniteľom a treťou osobou. Platí potom zásada konania v dobrej viere ako

pre splnomocnenca, tak aj splnomocniteľa a platná právna úprava tiež chráni dobrú vieru tretích osôb,
ktoré konajú so splnomocnencom (ust. § 32 ods. 1 OZ spolu s ust. § 33 ods. 1 a 2 OZ), keď dôsledkom
prekročenia plnomocenstva, resp. konania bez plnomocenstva nie je neplatnosť príslušného právneho
úkonu, ale len to, či je splnomocniteľ, alebo ten za koho konala tretia osoba bez plnomocenstva,
urobeným právnym úkonom viazaný.

15. Zákon teda upravuje iba dôsledky porušenia plnomocenstva (§ 33 OZ), neupravuje však žiadne
dôsledky nepredloženia plnomocenstva tretej osobe. Rozsah splnomocnenia by si tretie osoby mohli
len overiť z písomného plnomocenstva, avšak zo znenia zákona povinnosť splnomocnenca predložiť
tretím osobám s ktorými koná písomné plnomocenstvo nevyplýva. Stačí teda, že plnomocenstvo

objektívne existuje a z konania splnomocnenca tak vznikajú práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi.
Podmienkou platnosti právneho úkonu teda nie je predloženie plnomocenstva tretím osobám (rovnako
rozsudok NS ČR sp. zn. Odon 28/95). Uvedený právny záver potvrdzuje aj právny názor vyjadrený
Najvyšším súdom SR v rozhodnutí 1 Cdo 166/1996, v ktorom uviedol: „V prípadoch, v ktorých
zákon vyžaduje, aby bol právny úkon urobený písomne, aj plnomocenstvo udelené splnomocnencovi

na urobenie tohto úkonu za zmocniteľa musí byť písomné. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho
zákonníka nemožno vyvodiť preukázanie plnomocenstva tretej osobe ako podmienku jeho platnosti.
Rozhodujúca je jeho objektívna existencia.“

16. Na základe uvedených právnoteoretických východísk odvolací súd uzatvára, že predloženie

plnomocenstva udeleného dňa 15.8.2011 žalobkyňou 3. žalobkyni 1., na jej zastupovane pri odstúpení
od kúpnej zmluvy žalovanému, spolu s príslušným právnym úkonom odstúpenia od zmluvy zo dňa
23.8.2011, nie je podmienkou platnosti právneho úkonu odstúpenia od zmluvy. Bolo pritom preukázané,
že žalobkyňa 1. konala pri tomto právnom úkone za žalobkyňu 3. v rozsahu udeleného existujúceho
písomného plnomocenstva, ktoré bolo v konaní preukázané aj žalovanému, ktorý navyše ani nie je v

zmyslezákona(§33OZ)oprávnenýnedostatkyvzastúpenísplnomocniteľasplnomocnencomnamietať.

17. Uplatnená odvolacia argumentácia žalovaného, že z obsahu právneho úkonu odstúpenia od zmluvy
nebolo zrejmé, že žalobkyňa 1. konala za žalobkyňu 3. a že mu malo byť plnomocenstvo predloženéako adresátovi právneho úkonu spolu s odstúpením od zmluvy, je tak v celom rozsahu nedôvodná a nie
je spôsobilá privodiť odvolaniu úspech.

18. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo
veci samej, vrátane vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania, odvolaním žiadnej zo
strán osobitne nenapadnutého, s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

19. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP, rozhodol

odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešným žalobcom
1.až5.priznalplnúnáhradutrovodvolaciehokonaniaprotineúspešnémužalovanému.Ovýškenáhrady
trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).