Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. február 2019

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/445/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115226846
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:3115226846.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o.

so sídlom v Bratislave- mestská časť Staré Mesto, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, práv. zast. JUDr.
Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Mýtna 48 proti žalovanému: E. H., nar. X.X.XXXX,
občan SR, bytom Q., P. č. XX, zastúpený opatrovníkom Mesto Trenčín, Mierové námestie 2, Trenčín o
zaplatenie 187,04€ s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .
II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 21.12.2015 (upravenou dňa 6.10.2016) domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť mu 187,04€ spolu s úrokom z omeškania 9% p.a. zo sumy 35,90€ od 12.8.2010

do zaplatenia, úrokom z omeškania 9% p.a. zo sumy 93,50€ od 12.9.2010 do zaplatenia, úrokom z
omeškania 9% p.a. zo sumy 60,14€ od 12.10.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že
na základe zmluvy o pripojení uzatvorenej podľa ust. § 43 a nasl. Zák.č. 610/2003 Z.z. o elektronických
komunikáciách medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s., ktorej
práva, povinnosti, záväzky a pohľadávky prevzala v dôsledku zlúčenia spoločnosť Slovak Telekom,
a.s. a žalovaným, právny predchodca žalobcu poskytol a sprístupnil žalovanému verejné elektronické
komunikačné služby prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. za

podmienok stanovených predmetnou zmluvou o pripojení, za čo sa žalovaný zaviazal uhradiť dohodnutú
cenu za poskytované služby. Právny predchodca žalobcu verejné elektronické komunikačné služby
žalovanému riadne a včas poskytol a sprístupnil, na cenu za poskytnuté služby v zmysle zmluvných
dojednaní zmluvy o pripojení vystavil a doručil žalovanému faktúry, z ktorých vyplýva dlžná suma ku dňu
postúpenia pohľadávky : č. XXXXXXXXXX na sumu 248,95€ splatnú dňa 9.8.2011, č. XXXXXXXXXX
na sumu 35,90€ splatnú dňa 11.8.2010, č. XXXXXXXXXX na sumu 93,50€ splatnú dňa 11.9.2010
a č. XXXXXXXXXX na sumu 60,14€ splatnú dňa 11.10.2010. Žalovaný v rozpore so zmluvnými

dojednaniami dohodnutú cenu za poskytnuté služby neuhradil. Žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi
písomne uznal čo do dôvodu a výšky; uznaním záväzku sa žalovaný zaviazal na zaplatenie celej dlžnej
sumy formou pravidelných mesačných splátok poukazovaných v prospech účtu žalobcu a to až do
úplného zaplatenia , pod stratou výhody splátok. Uznaním dlhu došlo podľa § 110 ods.1 druhá veta Obč.
zákonníka k založeniu novej 10-ročnej premlčacej doby a to bez ohľadu na to, či žalovaný, ktorý svoj dlh
uznal,včasejehouznaniavedelotom,žedlhjepremlčaný.CitovaljudikátyatorozhodnutieNajvyššieho
súdu z 27.2.1968 sp.zn. 3Cz 6/68, Najvyššieho súdu ČR z 22.8.2007 sp.zn. 33Odo 934/2005 ako aj

rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 24Co/47/2013 z 29.1.2014. Na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok uzatvorenej medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a žalobcom ako
postupníkom zo dňa 22.11.2013 bol pohľadávka voči žalovanému z titulu nezaplatených dlžných faktúr
vo výške dlžnej istiny 187,04€ s príslušenstvom postúpená na žalobcu. Žalobca si okrem istiny uplatnilaj nárok na úrok z omeškania podľa ust. § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka vo výške stanovenej §
3 ods.1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného do 31.1.2013 a podľa § 3 nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013. Svoj nárok preukazoval listinnými dôkazmi a to : fotokópiou dlžných

faktúr, uznaním dlhu, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22.11.2013 s identifikáciou postúpenej
pohľadávky.
2. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 20. marca 2017, č.k. 14C/445/2015-45 súd výrokom
I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd zaviazal

žalovaného zaplatiť mu sumu 187,04 eur spolu s úrokom z omeškania 9% p.a. zo sumy 35,90 eur od
12.08.2010dozaplatenia,úrokom zomeškania9%p.a.zosumy93,50eurod12.09.2010dozaplatenia,
úrokom z omeškania 9% p.a. zo sumy 60,14 eur od 12.10.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca uplatňoval svoj nárok na zaplatenie na
základe uznania dlhu zo dňa 17.02.2014, ktorým sa v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka žalovaný
zaviazal žalobcovi ako veriteľovi zaplatiť splatný peňažný dlh vzniknutý z titulu nezaplatených faktúr č.

XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č.XXXXXXXXXX. Z obsahu
uznania dlhu vyplýva, že ide o dlh za poskytnuté telekomunikačné služby a súvisiace nároky veriteľa,
ktoré mu boli vystavené spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. na základe zmluvy o pripojení evidovanej
pod kódom účastníka č. XXXXXXXXXX, uzavretej medzi žalovaným a spoločnosťou Slovak Telekom,
a.s.,pričomjehopeňažnýdlhkudňupodpísaniatohtouznaniapozostávalzosumy596,51eur,ktorútvorí

dlžná istina 187,04 eur a úroky z omeškania 57,97 eur a náklady spojené s uplatnením tejto pohľadávky
v zmysle § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka a zmluvná pokuta v dôsledku porušenia jeho povinností,
vyplývajúcich zo zmluvy o pripojení uzavretej s právnym predchodcom veriteľa v sume 351,50 eur.
Žalovaný v čl. II uznania dlhu vyhlásil, že dlh špecifikovaný v čl. I neodvolateľne uznáva a toto písomné
uznanie je prejavom jeho skutočnej, slobodnej a vážnej vôle a vyhlásil, že si je vedomý právnych

následkov s týmto právnym úkonom spojených, čo potvrdil vlastnoručným podpisom. Svoje rozhodnutie
odôvodnil ust. § 52 ods. 1 až 4, § 54 ods. 1, § 3 ods. 1, § 39, § 558, § 100 ods. 1, § 101, § 110 ods. 1, 3,
§ 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 8, § 7 ods. 1, 3, 4, § 8 ods. 3zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa. Uviedol, že z obsahu žaloby, ako aj z pripojených faktúr je zrejmé, že záväzok
uplatnený žalobou pochádza zo spotrebiteľskej zmluvy. Záväzky zo spotrebiteľských zmlúv sa premlčujú

vo všeobecnej 3 - ročnej premlčacej dobe, ktorá plynie od vtedy, ako sa právo mohlo uplatniť po prvý raz.
U faktúr uplatnených žalobou premlčacie doby na včasné uplatnenie práva na ich zaplatenie v konaní
pred súdom začali plynúť dňom nasledujúcim po dátume ich splatnosti, teda u faktúry č. XXXXXXXXXX
na sumu 248,95 eur splatnú dňa 09.08.2011 od 10.08.2011, u faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 35,90
eur splatnú dňa 11.08.2010 od 12.08.2010, u faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 93,50 eur splatnú dňa

11.09.2010 od 12.09.2010 a u faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 60,14 eur splatnú dňa 11.10.2010
od 12.10.2010. K písomnému uznaniu dlhu z týchto faktúr žalovaným došlo dňa 17.2.2014, čiže v
tom čase boli premlčané všetky pohľadávky z faktúr splatných pred 17.2.2011, s výnimkou faktúry č.
XXXXXXXXXX, ktorou sa uplatnil nárok na zmluvnú pokutu. Súd uznanie dlhu vyhodnotil ako absolútne
neplatný právny úkon z dôvodu, že žalobca dosiahol jeho uzatvorenie použitím nekalej obchodnej

praktiky. Súd mal za to, že uznanie premlčaného dlhu vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy (v
ktorej dlžník uznal aj dlh zo zmluvnej pokuty súdmi opakovane judikovanej a označenej za neprijateľnú
zmluvnúpodmienku) takýmtopostupomzostranydodávateľajenekalouobchodnoupraktikou,apretoje
absolútne neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. Z týchto dôvodov súd na uznanie dlhu neprihliadol. Na
premlčanie pohľadávok v spotrebiteľských veciach prihliadal súd ex offo na základe zákona č. 102/2014

Z.z. (článku VIII.) , ktorým došlo k novele zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, na základe
ktorej bolo prijaté nové ustanovenie § 5b, podľa ktorého, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keby inak bolo potrebné, aby

sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. V danom prípade sa žalobca po úprave žaloby domáhal len
zaplatenia 3 faktúr s úrokom z omeškania 9% ročne a to : faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 35,90 eur
splatnú dňa 11.08.2010, faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 93,50 eur splatnú dňa 11.09.2010 a faktúry
č. XXXXXXXXXX na sumu 60,14 eur splatnú dňa 11.10.2010. U faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu
35,90 eur splatnej dňa 11.08.2010 začala plynúť 3-ročná premlčacia doba od 12.08.2010 a skončila sa

dňa 12.08.2013. U faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 93,50 eur splatnej dňa 11.09.2010 začala plynúť
3-ročná premlčacia doba od 12.09.2010 a skončila sa dňa 12.09.2013. U faktúry č. XXXXXXXXXX
na sumu 60,14 eur splatnej dňa 11.10.2010 začala plynúť 3-ročná premlčacia doba od 12.10.2010 a
skončila sa dňa 12.10.2013. Žaloba bola podaná na súde dňa 21.12.2015, preto súd konštatoval, žepohľadávkyuplatnenéžalobousúužpremlčanéanemôžeplnenieznichvrátaneúrokovpriznaťažalobu
zamietol. Následne v zmysle § 255 ods. 1 CSP súd priznal žalovanému náhradu trov konania, keďže
bol úspešný v predmetnej veci.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalobca
a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel, pričom si uplatnil
aj náhradu trov konania. Uviedol, že žalovaný uznal svoj dlh vzniknutý z titulu nezaplatenej ceny s jeho
právnym predchodcom za riadne a včas poskytnuté telekomunikačné služby čo do právneho dôvodu
a výšky. Súd však vyhodnotil uznanie dlhu ako absolútne neplatný právny úkon pre rozpor s dobrými

mravmi, hoci tento názor je podľa žalobcu absolútne nesprávny, nakoľko uznanie dlhu podpísal žalovaný
sám ako jednostranný právny úkon. V takom prípade nemôže byť ani namieste argumentácia jeho
nekalým konaním ako dodávateľa, pokiaľ žalovaný sám svoj dlh uznal a tento prejav vôle adresoval
jemu ako jeho veriteľovi. Ďalej uviedol, že uznaním dlhu dochádza podľa § 110 ods. 1 druhá veta OZ k
založeniu plynutia novej desaťročnej premlčacej doby bez ohľadu na to, či žalovaný, ktorý svoj dlh uznal,
v čase uznania vedel alebo nevedel o premlčaní pohľadávky. OZ v § 558 nerozoberá dopad na plynutie

premlčania pohľadávky v prípade uznania premlčaného dlhu bez vedomosti osoby, ktorá dlh uznáva.
Nová desaťročná premlčacia doba začína plynúť priamo zo zákona, bez ohľadu na to, či uznávajúci
prejav vykonal spotrebiteľ alebo nie. Uviedol, že vzhľadom na uvedené, najmä na predložené riadne
platné písomné uznanie dlhu žalovaným, čím došlo zo zákona k založeniu plynutia novej premlčacej
doby je preukázané, že jeho uplatnený nárok nebol premlčaný.

4. Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 17Co/128/2018-68 zo dňa 31.10.2018 rozsudok súdu I.
inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, pretože v predmetnej veci jediným dôvodom
zamietnutia žaloby súdom prvej inštancie bolo premlčanie uplatnenej pohľadávky, ku ktorému súd prvej
inštancie prihliadal ex offo podľa v tom čase účinného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa. Dňa 07.02.2018 však Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci PL. ÚS 11/2016

vyhlásil nález, podľa ktorého ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nie je
v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ustanovenie, ktoré nie je
v súlade s ústavou, stráca účinnosť dňom uverejnenia nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky
(čl. 125 ods. 3, ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky). Tento nález bol vyhlásený v Zbierke zákonov
Slovenskej republiky dňa 27.septembra 2018. V čase vyhlásenia napadnutého rozsudku súdu prvej

inštancie bolo ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinné. Napriek tomu
nálezÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikytrebavnímaťtak,ženímbolvyhlásenýodpočiatkuexistujúci
nesúlad napadnutého ustanovenia s Ústavou Slovenskej republiky. Nález ústavného súdu - okrem
toho, že je právnym dôvodom neúčinnosti nesúladného ustanovenia zákona (ex nunc, od publikovania
nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky) - predstavuje tiež interpretáciu dotknutých ustanovení

ústavy (v tomto prípade čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) v tom
zmysle, že ich treba vykladať inak, než ich vyložil zákonodarca pri prijímaní nesúladného ustanovenia
zákona (v tomto prípade to znamená, že prihliadanie na premlčanie bez námietky strany je v rozpore
s týmito ustanoveniami ústavy). Súdy sú pri rozhodovaní viazané nielen zákonom, ale aj ústavou (čl.
144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Teda postup súdu prvej inštancie, ktorý v prejednávanej

veci použil ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, bol síce v súlade s
vtedy účinným zákonom, avšak v rozpore s ústavou, konkrétne s vtedy účinnými ustanoveniami čl. 46
ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Takýto protiústavný postup (aj keď išlo
o postup v zmysle zákona) predstavuje porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu v zmysle čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Odvolací súd poukázal na uznesenie (zjednocujúce stanovisko)

pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11.10.2006, sp. zn. PL. ÚS 1/06, kde bola riešená otázka
okamihu hmotnoprávnych účinkov nálezu ústavného súdu a kde ústavný súd okrem iného konštatoval,
že hmotnoprávne účinky nálezu vo vzťahu ku konaniam, ktoré ešte neboli právoplatne skončené,
nastávajú ex tunc, teda na ustanovenie zákona, ktoré bolo v nesúlade s ústavou, sa hľadí, akoby nebolo
nikdy súčasťou právneho poriadku. Aj keď žalobca v odvolaní priamo nenamietal nesprávnosť tohto

postupu súdu prvej inštancie (netvrdil, že ex offo prihliadanie na premlčanie je v rozpore s ústavou),
namietal, že ním uplatnený nárok premlčaný nebol. Aplikácia protiústavného ustanovenia § 5b zákona
č. 250/2007 Z.z. súdom prvej inštancie v danej veci, predstavuje nesprávny procesný postup súdu prvej
inštancie, ktorým bolo znemožnené strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred

odvolacím súdom, preto aj keď súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie, tak toto vyhodnocoval
len v rozsahu potrebnom pre zistenie premlčania. Bol preto daný dôvod na zrušenie napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenie veci na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie,
viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, vyvodí z vykonaného dokazovania skutkové zistenia vtakom rozsahu, aby mohli byť po ich právnom posúdení podkladom pre rozhodnutie o predmete sporu v
zmysle podanej žaloby žalobcu, pričom sa vysporiada aj s námietkami žalobcu, ktoré uviedol v podanom
odvolaní, i námietkami opatrovníka, tvrdenými vo vyjadrení k podanému odvolaniu.

5. Súd zistil, že žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 30Ps/14/2009 -42 zo dňa
4.10.2010, právoplatného dňa 11.10.2010 pozbavený spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu a
za opatrovníka mu bola spočiatku ustanovená D. P. a od 13.5.2016 je jeho opatrovníkom Mesto Trenčín.
Opatrovník žalovaného žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že právo žalobcu na úhradu dlžnej sumy za
odvíja od faktúr, splatných v roku 2010. Toto právo však bolo premlčané, nakoľko sa nevykonalo v dobe

ustanovenej zákonom. Premlčacia doba je 3 -ročná a plynie odo dňa ako sa právo mohlo vykonať
po prvý raz. Úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v 3 rokoch a uvedený stav chcel žalobca
zmeniť podpísaním uznania dlhu. V zmysle § 558 druhá veta Občianskeho zákonníka prejav o uznaní
dlhu má účinky uznania len vtedy, ak ten, kto dlh uznal, o premlčaní vedel. Žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal, že duševne chorý žalovaný, ktorý mal v čase uznania dlhu 74 rokov vedel, že v čase
podpísania dlhu bol jeho dlh v zmysle zákona premlčaný. Nebola premlčaná iba faktúra, ktorá nebola

vystavená za poskytnuté telekomunikačné služby, ale ňou bola uplatnená zmluvná pokuta. Žalobca ako
dôkaz predložil „Uznanie dlhu“ , ktorým došlo k písomnému uznaniu dlhu žalovaným dňa 17.2.2014, teda
v čase, keď bol žalovaný už viac ako 3 roky pozbavený spôsobilosti na právne úkony a komunikácia
so žalovaným sa teda diala v čase, keď žalovaný nebol spôsobilý vlastným konaním vo vlastnom mene
nadobúdať práva a povinnosti a takýto právny úkon je v zmysle § 38 Obč. zákonníka neplatný , pretože

žalovaný v tom čase nemal spôsobilosť na právne úkony. Ďalej uviedol, že uznanie dlhu bolo absolútne
neplatným právnym úkonom v zmysle § 3 ods.1 a § 39 Obč. zákonníka a § 4 ods.8, § 7, § 8 ods.4
zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa z dôvodu, že žalobca dosiahol jeho uzatvorenie použitím
nekalej obchodnej praktiky.
6. Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka (účinného do 30.6.2011) zmluvné podmienky upravené

spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.
7. Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá
spôsobilosť na právne úkony.

8. Podľa § 43 ods.1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
9. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny

následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
10. Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
11. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
12.Podľa§110ods.1,3Občianskehozákonníkaakboloprávopriznanéprávoplatnýmrozhodnutímsúdu
alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo
dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo;
ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. Úroky

a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo
písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť
ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.
13. Podľa § 517 ods.1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníka popri plnení úroky z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje osobitný predpis.
14. Podľa § 3 ods.1 nar. vlády č. 87/1995 Zb. v znení nesk. predpisov ( účinného do 31.1.2013) výška
úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
15. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca uplatňoval svoj nárok na zaplatenie

na základe uznania dlhu zo dňa 17.2.2014, ktorým sa v zmysle ust. § 558 Občianskeho zákonníka
žalovaný zaviazal žalobcovi ako veriteľovi zaplatiť splatný peňažný dlh vzniknutý z titulu nezaplatených
faktúr č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX,č. XXXXXXXXXX a č.XXXXXXXXXX. Z
obsahu uznania dlhu vyplýva, že ide o dlh za poskytnuté telekomunikačné služby a súvisiace nárokyveriteľa, ktoré mu boli vystavené spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. na základe zmluvy o pripojení
evidovanej pod kódom účastníka č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalovaným a spol. Slovak Telekom,
a.s. pričom jeho peňažný dlh ku dňu podpísania tohto uznania pozostáva zo sumy 596,51€, ktorú tvorí

dlžná istina 187,04€ a úroky z omeškania 57,97€ a náklady spojené s uplatnením tejto pohľadávky
v zmysle ust. § 121 ods.3 Obč. zákonníka a zmluvná pokuta v dôsledku porušenia jeho povinností
vyplývajúcich zo zmluvy o pripojení uzavretej s právnym predchodcom veriteľa v sume 351,50€.
Žalovaný v čl. II uznania dlhu vyhlásil, že dlh špecifikovaný v čl. I neodvolateľne uznáva a toto písomné
uznanie je prejavom jeho skutočnej , slobodnej a vážnej vôle a vyhlásil, že si je vedomý právnych

následkov s týmto právnym úkonom spojených, čo potvrdil vlastnoručným podpisom.
16. Uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka je zabezpečovacím inštitútom, ktorého podstatou
jezaloženieprávnejdomnienkyexistenciedlhu včasejehouznania. Týmsavsporeposilňuje procesná
pozícia veriteľa, pretože v nej nemusí dokazovať vznik dlhu ani jeho trvanie v čase, keď k uznaniu
došlo. Je naopak na dlžníkovi, ktorý namieta, že dlh nevznikol, že bol splnený, prípadne zanikol, aby
to preukázal. Na platné uznanie dlhu je okrem všeobecných náležitostí (§ 34 a nasl. Obč. zákonníka)

potrebné, aby tento jednostranný právny úkon dlžník urobil písomnou formou, vyjadril v ňom prísľub
zaplatenia dlhu a uviedol jeho dôvod a výšku ( teda uznal dlh čo do dôvodu a výšky). Ustanovenie
§ 558 veta druhá Obč. zákonníka upravuje výnimku pre prípad, že uznávaný dlh je premlčaný a v
takomto prípade má prejav o uznaní dlhu účinky uznania len vtedy, ak ten, kto dlh uznal, o premlčaní
vedel. Zo znenia tohto zákonného ustanovenia síce nemožno vyvodiť, že v prípade premlčaného dlhu

sa v uznávacom prejave vyžaduje osvedčenie vedomosti o premlčaní. Dôkazné bremeno spočívajúce v
povinnosti preukázať vedomosť o premlčaní zaťažuje veriteľa. Ak dlžník o premlčaní nevedel, uznanie
dlhu právny následok v podobe uvedenej právnej domnienky (že dlh v čase jeho uznania trval) nemá,
avšak aj v takomto prípade takýto prejav má za následok zmenu premlčacej doby a začína plynúť nová
10-ročná premlčacia doba.

17. Z obsahu žaloby ako aj pripojených faktúr je zrejmé, že záväzok uplatnený žalobou pochádza
zo spotrebiteľskej zmluvy. Záväzky zo spotrebiteľských zmlúv sa premlčujú vo všeobecnej 3 - ročnej
premlčacej dobe, ktorá plynie od vtedy, ako sa právo mohlo uplatniť po prvý raz. U faktúr uplatnených
žalobou premlčacie doby na včasné uplatnenie práva na ich zaplatenie v konaní pred súdom začali
plynúť dňom nasledujúcim po dátume ich splatnosti, teda u faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 248,95€

splatnú dňa 9.8.2011 od 10.8.2011, u faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 35,90€ splatnú dňa 11.8.2010
od 12.8.2010, u faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 93,50€ splatnú dňa 11.9.2010 od 12.9.2010 a u
faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 60,14€ splatnú dňa 11.10.2010 od 12.10.2010. K písomnému uznaniu
dlhu z týchto faktúr žalovaným došlo dňa 17.2.2014, čiže v tom čase boli premlčané všetky pohľadávky
z faktúr splatných pred 17.2.2011, s výnimkou faktúry č. XXXXXXXXXX, ktorou sa uplatnil nárok na

zmluvnú pokutu.
18. Súd uznanie dlhu vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon podľa § 38 ods.1 Obč. zákonníka
z dôvodu, že v čase jeho uzatvorenia ( 17.2.2014 ) žalovaný už bol právoplatne ( od 11.10.2010)
rozhodnutím Okresného súdu Trenčín č.k. 30Ps/14/2009 -42 zo dňa 4.10.2010 pozbavený spôsobilosti
na právne úkony celkom a nemal spôsobilosť na žiadne právne úkony, vrátane spôsobilosti uznať dlh ,

ani posúdiť, či je tento premlčaný .
19. V danom prípade sa žalobca po úprave žaloby domáhal len zaplatenia 3 faktúr s úrokom z
omeškania 9% ročne a to : faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 35,90€ splatnú dňa 11.8.2010, faktúry
č. XXXXXXXXXX na sumu 93,50€ splatnú dňa 11.9.2010 a faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 60,14€
splatnú dňa 11.10.2010. U faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 35,90€ splatnej dňa 11.8.2010 začala

plynúť 3-ročná premlčacia doba od 12.8.2010 a skončila sa dňa 12.8.2013. U faktúry č. XXXXXXXXXX
na sumu 93,50€ splatnej dňa 11.9.2010 začala plynúť 3-ročná premlčacia doba od 12.9.2010 a skončila
sa dňa 12.9.2013. U faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 60,14€ splatnej dňa 11.10.2010 začala plynúť
3-ročná premlčacia doba od 12.10.2010 a skončila sa dňa 12.10.2013. Žaloba bola podaná na súde
dňa 21.12.2015, teda pohľadávky uplatnené žalobou sú už premlčané, žalovaný sa cestou opatrovníka

premlčania dovolal a súd nemôže plnenie z nich vrátane úrokov priznať. Preto súd žalobu znovu
zamietol.
20. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalovaný bol v spore úspešný, avšak trovy mu nevznikli a preto mu súd ich náhradu nepriznal .

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.