Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. november 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1CoE/67/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215208817
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Hrvola
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4215208817.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov senátu
JUDr. Stanislava Libanta a JUDr. Petra Kaňu, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: I. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. F. Z. XXX, o vymoženie
sumy 502,- eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno

č.k. 6Er/790/2015-15 zo dňa 01. decembra 2015, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Komárno ako súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého (EX 9059/15) o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje
rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, § 243d ods. 1, 2 zákona č.

233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov
(ďalej len „Exekučný poriadok“), § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
v znení neskorších predpisov, § 39 § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v znení zákona č. 180/2013 Z.z. Konštatoval, že oprávnený sa návrhom spísaným do
zápisnice u súdneho exekútora dňa 21.02.2015 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky voči povinnému vo výške 502,- eur s príslušenstvom,

trov rozhodcovského konania a trov exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp.
zn. SR 09663/14 zo dňa 30.10.2014. Dňa 07.05.2015 doručil súdny exekútor Okresnému súdu Komárno
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami. Súd prvej inštancie skúmal, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu
osobitnejpísomnejzmluvyaleboformurozhodcovskejdoložkykzmluve.Zatýmtoúčelomsúdpreskúmal

oprávneným predloženú zmluvu o úvere č. 409100740 zo dňa 30.08.2012 a rozhodcovskú zmluvu
zo dňa 24.08.2012 (správne malo byť 30.08.2012, poznámka odvolacieho súdu), uzavretú medzi
povinnýmaoprávneným.Považovalzapreukázané,žezáväzkovývzťahmedzioprávnenýmapovinným
založený na základe predkladanej zmluvy o úvere je záväzkovým vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy,
a teda je potrebné ho posudzovať i v kontexte ustanovení o spotrebiteľských zmluvách podľa §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zastal názor, že v danom prípade nie je možné formuláciu

rozhodcovskej zmluvy považovať za platnú rozhodcovskú zmluvu. Takto formulovaná rozhodcovská
zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva
ho výlučne na vôli dodávateľa. Spotrebiteľovi je v danom prípade fakticky odopretá možnosť brániť
svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, keď oprávneným je podaná žaloba na rozhodcovský
súd. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje

rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo
k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného najprvpoučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Doložka nebola dojednaná v čase
vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Predtlačené poučenie oprávneného v
rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy súd nepovažuje za kvalifikované

vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Oprávnený si tak v tomto smere dôkazné
bremeno nesplnil. Súd prvej inštancie konštatoval, že podmienky neboli splnené a povinný nemal
možnosť ovplyvniť ani obsah zmluvy o úvere, ani rozhodcovskej zmluvy, nemožno preto považovať
rozhodcovskú zmluvu za zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Rozhodcovskú zmluvu preto
súd prvej inštancie vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle §

53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok.
Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom, pretože nie je
spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. S poukazom na uvedené skutočnosti súd
prvej inštancie zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa
náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a

rozhodovať. Vzhľadom na to vychádzal zo skutočnosti, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je
spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je
neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho
zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením
veci. Mal za to, že toto spočívalo v prekročení rámca preskúmavacej činnosti zverenej zákonom č.
233/1995 Z.z. v znení neskorších právnych predpisov a v jeho nadväznosti na zákon č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní. Namietal, že súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne

aplikoval právny predpis. Zdôraznil, že formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na
dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje ustanovenie §
34 Zákona o rozhodcovskom konaní a preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či
sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie
musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. V tejto súvislosti poukázal na nález ÚS

SR 5/2000. Namietal, že postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 Zákona o
rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských
rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.
Okrem toho vytkol aj neúplné zistenie skutkového stavu veci súdom prvého stupňa. K uvedenému
poukázal na skutočnosť, že oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3

a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov formou
samostatného právneho úkonu a to na samostatnej listine. Uznal pritom, že v niektorých prípadoch je
rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné
strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak zaťažil konanie vadou
nedostatočne zisteného skutkového stavu. Vo veci námietky konajúceho súdu ohľadom znemožnenia

voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym súdom v súvislosti s ust. § 53 ods. 4
písm. r) Občianskeho zákonníka poukázal na odôvodnenie zákonodarcu, v zmysle ktorého je cieľom
tejto úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V danej veci zastal názor,
že konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení.

3. Sudca súdu prvej inštancie vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu
oprávneného nemienil vyhovieť.

4. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (podľa § 34 zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu,

ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 379 a § 380 CSP, bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k
záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

5. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 21.02.2015, kedy bola
pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie
voči povinnému na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp.zn. SR 09663/14 zo dňa 30.10.2014,podkladom ktorého bola Zmluva o úvere č. 409100740 zo dňa 30.08.2012. Účastníci konania uzatvorili
toho istého dňa aj rozhodcovskú zmluvu.

6.SúdprvejinštancievpredmetnejveciaplikovalustanoveniaExekučnéhoporiadkuakoajObčianskeho
súdneho poriadku, ktorý však bol 01. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd prvej
inštancie napadnuté uznesenie vydal ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým
bol Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd, ktorému bola predložená vec na rozhodnutie o odvolaní
dňa 09.11.2016, rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku, postupoval v

súlade s ustanovením § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj
na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b
novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného
sporového poriadku , Civilného

mimosporového poriadku a
Správneho súdneho poriadku a o
zmene a doplnení niektorých zákonov.

8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona

sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku . Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ustanovenia Civilného
sporového poriadku o odpustení
zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii,
neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci
vykladáakonávrhnavykonanieexekúcie,námietkyprotiexekúcii,návrhnazastavenieexekúcieanávrh
na odklad exekúcie. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, na účely tohto zákona sa pojmy strana a
spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru,
že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj
správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil. Odvolací
súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, a
preto s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia

obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací
súd tieto dôvody opakoval.

10. Odvolací súd konštatuje, že v ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka je jasne definovaná
spotrebiteľská zmluva ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom. Za spotrebiteľa sa považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými
stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje
do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti

spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na
formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny. Súd prvej
inštancie vzhľadom k uvedenému správne posúdil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným túto
charakteristiku jednoznačne spĺňa, jej znenie povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko bola pripravená už

vopredpreveľkýpočetspotrebiteľovbezmožnostiovplyvneniajejobsahuazmluvnýchdojednaní.Jedná
sa teda o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú možno označiť aj ako formulárovú, adhéznu a na
spotrebiteľské vzťahy je potrebné aplikovať spotrebiteľské právne normy bez ohľadu na to, či došlo k
tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom
súdu prvej inštancie a na zdôraznenie správnosti uvádza, že dojednania ohľadom rozhodcovskej zmluvy

vyznievajú jednoznačne v neprospech spotrebiteľa (povinného), keďže toto dojednanie pri uzatváraní
zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť nemohol.11. Ďalej odvolací súd na zdôraznenie správnosti konštatuje, že rozhodcovský rozsudok vydaný v
spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, na ktorej
sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne.

Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej
zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.
Jedná sa o interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ktoré sa pretavuje do právnych
predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, ktorých účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach
a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Preto exekučný súd, ktorý

koná o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ak má pre to dostatok
skutkových a právnych poznatkov, je v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený
už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj
bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva (doložka) medzi zmluvnými stranami bola uzavretá
platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej
rozhodcovskej zmluvy (doložky), prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných

právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou (doložkou) viazaná.

12. Na základe uvedeného sa preto nemožno stotožniť s námietkou oprávneného, že by súd prvej
inštancie ako exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej Exekučným
poriadkom, keďže v preskúmavanej veci bol plne opodstatnený a zákonom podložený postup súdu prvej

inštancie, ktorý po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
skúmal, či rozhodcovská zmluva (doložka) bola uzavretá platne. Predmetný postup exekučného súdu
nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a teda nesmeroval k "zrušeniu"
alebo "zmene" tohto rozhodnutia. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súd prvej inštancie len
realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce mu z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j.

oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

13. Odvolací súd navyše iba zdôrazňuje mimoriadnu dôležitosť rozhodcovskej zmluvy, keďže následne
v prípade spornosti nároku, napríklad neplnenia dlžníkom na základe uzatvorenej zmluvy, dochádza
prakticky automaticky k podávaniu návrhov zo strany dodávateľov na rozhodcovský súd, ako tomu bolo i

vtomtoprípade.Uvedenévyplývaajpriamozrozhodcovskejzmluvy,ktorávčlánkuII.obsahujesamotné
znenie rozhodcovskej doložky, resp. riešenia prípadných sporov z úverovej zmluvy. Táto rozhodcovská
zmluva síce formálne pripúšťa rozhodovanie sporu pred všeobecným súdom, avšak ak jedna zo strán
podá žalobu na rozhodcovský súd (žalobca) druhá strana (žalovaný) sa už nemôže domáhať svojich
práv na všeobecnom súde, pretože to priamo rozhodcovská zmluva vylučuje. Podľa názoru odvolacieho

súdu povinnému ako spotrebiteľovi bolo zároveň týmto postupom odňaté jeho právo brániť sa a podať
žalobu, prípadne akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa
upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky). Vzhľadom na uvedené, aj odvolací súd rozhodcovskú zmluvu

posúdil ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka, ktorá spôsobuje jej neplatnosť. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená
na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol
vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na
základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci

exekúcie domáhať. Z uvedených podstatných dôvodov námietky oprávneného uvedené v odvolaní,
považoval za neopodstatnené.

14. Záverom sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie pokiaľ ide o skutočnosť,
žerozhodcovskýsúdnemalprávomocvovecirozhodovať,atovzhľadom ktomu,ženebolaplatne

a individuálne dojednaná uzavretá rozhodcovská zmluva, ktorá mala právomoc rozhodcovského súdu
podľa tvrdení oprávneného založiť, a teda právomoc tohto rozhodcovského súdu nebola založená. S
poukazom už na vyššie uvedené skutočnosti ide teda o nulitný právny akt, ktorý nemôže byť spôsobilým
exekučným titulom, a to ani z formálnej ani z materiálnej stránky.

15. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).