Rozsudok pre zmeškanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. február 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7Cb/85/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318203591
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8318203591.1

Rozsudok pre zmeškanie

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v spore žalobcov: 1. N.. N. D. - S., bytom U.
XXX/X, XXX XX H. T. X., IČO: XX XXX XXX, 2. I.. S. H. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/X, XXX
XX H. T. X., zast. JUDr. Mariánom Bacákom, advokátom, AK Partizánska 1834/26, 069 01 Snina, proti
žalovanému: AGRIFOP, a.s. Stakčín, Duchnovičova 573/18, 067 61 Stakčín, IČO: 31 713 238, zast.
JUDr. Jánom Holotom, advokátom, AK Duchnovičova 573/18, 067 61 Stakčín, o určenie neplatnosti

uznesenia valného zhromaždenia, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že časť uznesenia č. 4/2018 riadneho valného zhromaždenia spoločnosti AGRIFOP,
a.s. Stakčín, Duchnovičova 573/18, Stakčín, IČO: 31713238 zo dňa 25.6.2018, ktorým sa schválilo
rozhodnutie o VH vo výške 123 535,- eur za rok 2017 na účet neuhradenia strát m. r., je neplatné.

Žalobcom vo vzťahu k žalovanému priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške

trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou podanou na súde dňa 10.09.2018 domáhali voči žalovanému vydania
rozhodnutia v zmysle výroku tohto rozsudku. Podanie žaloby odôvodnili tým, že v sídle žalovaného sa
dňa 25.06.2018 konalo zasadnutie riadneho valného zhromaždenia. Žalobcovia ako minoritní akcionári
sa na tomto zasadnutí RVZ zúčastnili, boli prítomní iba do okamihu hlasovania o zmene programu RVZ

a následne odišli a zasadnutia sa nezúčastnili, čo vyplýva zo zápisnice RVZ a hlasovania o prijatých
4 uzneseniach VZ keď za bolo vždy iba 123.719 hlasov, tj. 53,82 % prítomných akcionárov, proti nikto
a zdržal sa nikto.

Podľa zápisnice z RVZ z 25. 06. 2018 rokovanie RVZ zahájil V.. I. R., člen predstavenstva, ktorý
konštatoval, že RVZ bolo zvolané v súlade so stanovami spoločnosti - oznámenie bolo zverejnené v

denníku R. T. dňa 25.05. 2018 a vyvesené
v sídle spoločnosti.

Po otvorení valného zhromaždenia sa vykonalo hlasovanie o zmene programu RVZ, pri ktorom neboli
akceptované návrhy minoritných akcionárov, preto minoritní akcionári ihneď odišli z rokovania RVZ.
V ďalšom priebehu rokovania VZ bolo schválené akcionármi aj uznesenie č. 4/2018, ktorým valné

zhromaždenie schválilo riadnu účtovnú závierku a rozhodnutie o VH za rok 2017 teda rozdelenie zisku
za rok 2017, o ktorom tvrdíme, že je v časti rozhodnutia o VH za rok 2017 na účet neuhradená strata
m. r. neplatné.

Valné zhromaždenie svojim rozhodnutím schválením uznesenia ě. 3/2017 v časti rozhodnutia o VH
za rok 2017 na účet neuhradená strata m. r. citujeme: „ Za 123.719 hlasov, tj. 53,82 % prítomných

akcionárov rozhodlo v rozpore s § 56a a § 176b, § 178 ods. 1 Obchodného zákonníka. Výkonom
hlasovacieho práva zneužilo väčšiny hlasov na ujmu minoritných akcionárov pri schvaľovaní rozhodnutiao VH spoločnosti za rok 2017 a rozhodlo o VH za rok 2017 vo výške 123.535 eur na účet neuhradená
strata m. r.. Pričom akcionárom neurčilo žiaden podiel zo zisku spoločnosti. Podľa § 178 OZ má akcionár
právo na podiel zo zisku spoločnosti tzv. dividendu, ktorý VZ podľa výsledku hospodárenia určilo na

rozdelenie.

Z ročnej účtovnej závierky žalovaného za rok 2017 jednoznačne vyplýva, že za rok 2017 Čistý zisk
spoločnosti vyčíslený v súlade s § 179 ods. 3 Obch. zákonníka, t. j. po zohľadnení straty z minulých
rokov, bol vo výške 137.261 eur. Takže predpoklady pre prijatie rozhodnutia VZ o rozdelení zisku medzi

akcionárov boli aj podľa § 179 ods. 3 Obch. zákonníka splnené. Rozdelením VH za rok 2017 vo výške
123.535,- eur bez ďalšieho dôvodu na účet neuhradená strata m. r. bolo nad rámec zákona a v rozpore
s ust. § 178 ods. 1 Obch. zákonníka ako aj v rozpore so stanovami spoločnosti. Participácia na zisku
spoločnosti je legitímnym právom akcionára. Spôsob rozdelenia zisku v a. s. vyplýva zo zákona a zo
stanov spoločnosti (§ 173 ods. 1 písm. h) a nie je možné obísť akcionárov a rozdeliť zisk vo výške
123.535,- eur iba na úhradu strát z minulých rokov pričom podľa zákona a stanov spoločnosti na krytie

strát je prioritne určený rezervný fond. Podľa zákona (§ 67 ods. 1 Obch. zák.) a stanov spoločnosti je
prioritne určený na krytie strát rezervný fond.

K interpretácii a aplikácii ustanovení obchodného zákonníka o zneužívaní práva väčšiny hlasov na
úkor menšiny treba pristupovať s ohľadom na konkrétny individuálny prípad. Formalistická, otrocká

a necitlivá interpretácia danej právnej otázky by v praxi mohla znamenať, že pri žiadnom rozhodnutí
valného zhromaždenia by nemohlo dôjsť zneužitiu práva väčšiny hlasov na úkor menšiny. Stačilo by
to odôvodniť konštatovaním, že diskriminácia ani zneužívanie nemôžu byť zdôvodnené skutočnosťou,
ktorá je samotnou podstatou samotného rozdielu medzi akcionármi. Zo strany majoritných akcionárov
a členov predstavenstva dochádza viac ako 14 rokov k zneužívaniu práva väčšiny a k presadzovaniu

iba ich vôle a finančných záujmov a "zvýšeniu hodnoty ich majetku ,, na škodu a obmedzenie práv
minoritných akcionárov minimálne o viac ako milión eur prostredníctvom v rozpore so zákonom
schválených uznesení o rozdelení zisku a následne vyplatených tantiém a odmien o čom svedčia už
vydané právoplatné rozsudky.

Ani prijatie časti uznesenia č. 4/2018 (rozhodnutie o VH za rok 2017 vo výške 123.535,- eur na
účet neuhradená strata m. r) v danom prípade nemá rovnaký priaznivý vzťah ku všetkým akcionárom
a dochádza týmto k diskriminácii minoritných akcionárov lebo VH vo výške 123.535,- eur za 2017 sa
používa na krytie strát spoločnosti, ktoré minoritní akcionári či už svojim konaním alebo opomenutím
nikdy nevytvorili. Minoritní akcionári sa od vzniku spoločnosti nikdy nepodieľali na jej riadení a vedení

ani na zisku spoločnosti (nikdy im neboli schválené a vyplatené žiadne dividendy) lebo to nepripustili
väčšinoví akcionári zneužitím väčšiny pri hlasovaní.

2. Žalovaný bol uznesením zo dňa 06.11.2018 vyzvaný na vyjadrenie sa k podanej žalobe a bolo mu
zaslané aj procesné poučenie o jeho právach a povinnostiach v zmysle Civilného sporového poriadku.

Bol poučený o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre
zmeškanie. Predmetné listiny boli doručené žalovanému dňa 22.11.2018. Žalovaný sa vo veci nevyjadril.

3. Následne súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 25.02.2019. Predvolanie na pojednávanie bolo
žalovanému doručené dňa 19.12.2018.

4. Súd dňa 25.02.2019 pojednával v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu. Žalovaný
bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný a to dňa 19.12.2018, svoju neúčasť na pojednávaní
neospravedlnil a ani nepožiadal o odročenie pojednávania. Žalobca v 1. rade a právny zástupca
žalobkyne v 2. rade navrhli pri splnení zákonných podmienok rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie

žalovaného.

Súd pre úplnosť podotýka, že na pojednávanie sa neustanovil ani právny zástupca zást. žalovaného.
Plnomocenstvo právneho zástupcu žalovaného do spisu bolo doručené dňa 11.01.2019 a v uvedený
deň právny zástupca žalovaného aj nahliadol do súdneho spisu a vyhotovil si fotokópie zo spisu. Právny

zástupca žalovaného sa na vytýčené pojednávanie neustanovil, svoju neprítomnosť neospravedlnil a
ani nepožiadal o odročenie pojednávania.5. Podľa ustanovenia § 274 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) na
pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie,
ktorým žalobe vyhovie, ak

a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní
na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie
b) a žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami

Podľa § 275 CSP, odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu
procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie

6. Rozsudok pre zmeškanie žalovaného predstavuje procesnú sankciu za pasivitu žalovaného v spore,
teda sankciu za nesplnenie povinnosti žalovaného tvrdiť a nesplnenie dôkaznej povinnosti. Nakoľko
rozsudok pre zmeškanie sa nevydáva po štandardnom vykonaní dokazovania ani po právnom posúdení

veci, v zmysle § 275 CSP odôvodnenie tohto rozsudku môže obsahovať len stručnú identifikáciu
procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie. Súd preto nie je povinný v
odôvodnení rozsudku uvádzať hmotnoprávne posúdenie veci, ani citovať ustanovenia hmotného práva.

7. Na základe predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným

vznikol obchodno-záväzkový právny vzťah - poistná zmluva, ktorou strany sporu dojednali havarijné
poistenie motorového vozidla žalovaného. Zo strany žalovaného nebolo uhradené poistné v dojednanej
dobe a žalobcom bol písomne vyzvaný na jeho úhradu v jednomesačnej lehote. Žalovaný dlžné poistné
neuhradil a poistenie preto zaniklo ku dňu 02.10.2014. Dlžná suma poistného ku dňu zániku poistenia
bola 612,28 eur.

8. Súd o podanej žalobe rozhodol v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona rozsudkom pre
zmeškanie žalovaného. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, nakoľko žalovaný sa bez včasného a
riadneho ospravedlnenia nedostavil na pojednávanie a zároveň bol poučený o možnosti rozhodnutia
súdu o žalobe rozsudkom pre zmeškanie. Zo strany žalobcu bolo navrhnuté vo veci rozhodnúť

rozsudkom pre zmeškanie.

9. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

V danom prípade súd žalobe vyhovel a preto v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami žalobcovi
priznalnároknaplnúnáhradutrovkonania.Ovýšketrovkonaniasúdrozhodnesamostatnýmuznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov, ak neboli splnené podmienky na
vydanie takéhoto rozhodnutia.

Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre

zmeškanie, súd na návrh žalovaného, podaný do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel,
tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie (§ 277 ods. 2, 3 CSP).

Proti výroku o trovách konania možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.