Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. január 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 12C/123/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314209251
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Gildeinová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8314209251.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci žalobcu X. N., nar.

XX.X.XXXX, bytom Y. X, E., zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov 163/66, Svidník
proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava o vydanie bezdôvodného obohatenia
takto

r o z h o d o l :

Žalovanýje povinný zaplatiťžalobcovisumu345,22eurdotrochdníodprávoplatnostitohtorozsudku.

Súd p r i z n á v a žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 29.7.2014 voči žalovanému domáhal vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške 345,22 eur a určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky v

spotrebiteľskej zmluve o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným č. XXXXXXX, v bode 13 v tej
časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny, zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy
o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou a trov konania.

2. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 17.4.2008 uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere č.
XXXXXXX, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 40 000 Sk (1327,76 eur) za poplatok 10
400 Sk (345,22 eur) na dva mesiace. Spolu mal vrátiť žalovanému sumu 50 400 Sk (1672,97 eur) a

poplatok z predmetného úveru tak predstavoval 156 % ročne.

3. Žalobca mal zato, že ide o úžerný poplatok, v rozpore s dobrými mravmi pre jeho neprijateľnosť.
Žalovaný mu neposkytol reálne plnenie za takýto poplatok, a preto je podľa ustanovenia § 53 odsek
1 OZ neprijateľný. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný mu poskytol za obdobie 12-tich mesiacov 6
úverov, pričom išlo o zmluvy, na základe ktorých sa úver mal splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace
alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov. Poukazoval na skutočnosť,

že predmetný úver je neplatný, odporuje dobrým mravom podľa ustanovenia § 39 OZ, ako i na to,
že boli porušené jeho spotrebiteľské práva, pretože žalovaný v zmluve neuviedol RPMN. Bezdôvodné
obohatenie vyčíslila ako rozdiel medzi jeho platbami a výškou úveru, t.j. 345,22 eur (10 400 Sk).

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 6.10.2014 vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti z
dôvodu, že žalobca nemá postavenie spotrebiteľa, a preto by sa miestna príslušnosť mala posudzovať
podľa ustanovenia § 84 O.s.p., a to tak, že na konanie by mal byť príslušný všeobecný súd účastníka,

proti ktorému návrh smeruje, t.j. Okresný súd Bratislava I. Vo vzťahu k uzavretej zmluve o úvere so
žalobcom uviedol, že táto patrí medzi absolútne obchodno-právne vzťahy v zmysle ustanovenia § 261
odsek 3 písmeno d) Obchodného zákonníka, nie je ju možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom
úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase jej uzavretia,nakoľkozmluvaoúvereuzatvorenámedzižalobcomažalovanýmnemohlaobsahovaťnáležitostizmluvy
o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 4 odsek 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. V
tomto zmluvnom vzťahu nebolo možné identifikovať napr. opis tovaru alebo služby, cenu tovaru alebo

poskytnutej služby, identifikovať vlastníka a ani adresu predávajúceho. Ďalej tvrdil, že táto zmluva o
úvere nemusela obsahovať ani ročnú percentuálnu mieru nákladov. Podľa žalovaného tak nenastala
ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, pričom akýkoľvek nárok na jeho vydanie podlieha
zákonnej premlčacej lehote. Požadovaný nárok žalobcu sa stal premlčaný v objektívnej dvojročnej
premlčacej lehote dňa 24.11.2011, pričom žalobca podal žalobu na súde až dňa 29.7.2014. Vo vzťahu

k neprijateľným podmienkam uviedol, že žalobcovi nemožno priznať postavenie spotrebiteľa, a tým
nemožno hovoriť ani o akýchkoľvek neprijateľných podmienkach.

5. Okresný súd Humenné vo veci rozhodol rozsudkom č. 12C 123/2014 zo dňa 22.6.2015 a určil, že
na konanie je miestne príslušný Okresný súd Humenné, zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi sumu
315,22 eur a trovy konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku, určil, že zmluvná podmienka v

zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania číslo zmluvy XXXXXXX, v bode 103 v tej časti poplatku,
ktorej zodpovedajú 2/3 zahrňujúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so
všetkou administratívou s tým spojenou, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Krajský súd v
Prešove uznesením č. 2Co 273/2015 zo dňa 27.7.2016 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku
o určení miestnej príslušnosti a vo výroku o určení neprijateľnej zmluvnej podmienky. V prevyšujúcej

časti rozsudok zrušil. K námietke premlčania súd druhej inštancie konštatoval správnosť záverov súdu
prvej inštancie o vzniku úmyselného bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, v dôsledku čoho
sa inak trojročná objektívna premlčacia doba predĺžila na desať rokov odo dňa, keď k bezdôvodnému
obohateniu došlo. V tejto súvislosti súd druhej inštancie zdôraznil, že žalovaný ako nebankový subjekt
má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov, a teda jeho povinnosťou bolo poznať

a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Neuvedenie ročnej percentuálnej
miery nákladov v uzatvorenej zmluve strán sporu, použitie neprijateľnej podmienky nemožno hodnotiť
inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu minimálne
s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech opísanými praktikami. Ustanovenie o desaťročnej
premlčacej dobe na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je obsolentné a má

svoj význam v prípade prijatia nadobudnutia bezdôvodného obohatenia úmyselne a postačí nepriamy
úmysel, pri ktorom nie je potrebné zistenie, či sa obohatený chcel obohatiť. Relevantné je zistenie, či
obohatený vedel, že sa môže bezdôvodne obohatiť a pre prípad, že sa tak stane bol s tým uzrozumený.

6.Vtomtosmerejenepredstaviteľnépodnikaniesospotrebiteľskýmiúvermizastavu,ževeritelianapriek

zákonnejpožiadavkeodbornejstarostlivostiporušiazákonnépravidláfungovanianatrhu,príjmu,plnenia
v rozpore so zákonom a má sa to považovať len za ich nedbanlivosť.

7. Podľa názoru súdu druhej inštancie sa súd prvej inštancie nedostatočne zaoberal a nijako nezdôvodnil
svoje rozhodnutie v časti začiatku plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, ktorá ako už bolo

spomínané, súvisí s okamihom kedy sa žalobca dozvedel o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu
a kto sa na jeho úkor obohatil. V žalobe v tejto súvislosti chýbajú skutočnosti rozhodujúce pre určenie
začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby a uvedené nevyplynulo ani výsluchu žalobcu v konaní
pred súdom prvej inštancie. Uložil súdu prvej inštancie dôsledne sa vyporiadať s uplatnenou námietkou
premlčania zo strany žalovaného, a to pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu lehotu, keď v tejto súvislosti

bude potrebné zistiť začiatok jej plynutia, v dôsledku akých okolností a v tejto súvislosti sa javí ako
potrebné predovšetkým dôsledne vypočuť samotného žalobcu.

8. Na pojednávaní dňa 17.1.2017 súd vypočul žalobcu, ktorý uviedol, že sa mu splátky, ktoré platil
žalovanému zdali vysoké a o tom, že sú to neprijateľné podmienky sa dozvedel v apríli 2014, kedy sa

obrátil na spoločnosť HOOS. O tejto spoločnosti sa dozvedel z internetu. Bol v sídle tejto spoločnosti a
rozprával sa s pani S., ktorá mu povedala, po prečítaní zmluvy, že sú tu neprijateľné zmluvné podmienky.
Taktiež mu vyčíslila výšku sumy a doporučila mu obrátiť sa na právneho zástupcu, ktorý ho teraz
zastupuje. Právny zástupca žalobcu uviedol, že JUDr. Šafranko dlhoročne spolupracuje so Združením
na ochranu spotrebiteľa HOOS a toto združenie mu v prípade potreby odporúča prípadných klientov.

Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, strany nenavrhli vykonanie ďalších dôkazov.

9. V ďalšom konaní sa súd zaoberal nárokom žalobcu na zaplatenie sumy 345,22 eur s prihliadnutím
na vznesenú námietku premlčania. Z obsahu žaloby vyplýva, že dňa 17.4.2008 bola medzi účastníkmitohto konania uzavretá zmluva o úvere č. 8570313, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver
vo výške 40 000 Sk (1327,76 eur), ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť žalobcovi zvýšený o príslušný
poplatok vo výške 10 400 Sk (345,22eur), t.j. celkovo zaplatiť čiastku 50 400 Sk. Súd prvej inštancie

v predchádzajúcom rozhodnutí rozhodol, že zmluvná podmienka v zmluve uzavretej medzi účastníkmi
konania číslo zmluvy 8570313, v bode 103 v tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahrňujúce
nákladynavypracovanieauzatvoreniezmluvyoúvere,spolusovšetkouadministratívoustýmspojenou,
predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Krajský súd v Prešove uznesením č. 2Co 273/2015 zo
dňa 27.7.2016 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti.

10. Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o
úvere (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11.Podľaustanovenia§52odsek3a4Občianskehozákonníka,dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa ustanovenia § 2 písmeno a) č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení

zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1966 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

13. V súlade s ustanovením § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka sa za spotrebiteľskú zmluvu
považuje každá zmluvy bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V
danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, že predmetný zmluvný
vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalovaný ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalobcom, ktorý je fyzickou

osobou - nepodnikateľom (žalobca je označený identifikačnými znakmi typickými pre fyzické osoby -
nepodnikateľov, t.j. menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom). Zo žiadneho dôkazu nevyplýva,
žeby sa jednalo o poskytnutie úverových prostriedkov žalobcovi, či už na podnikanie, povolanie alebo
jej zamestnanie. Zároveň súd uvádza, že uvedený zmluvný vzťah je treba posudzovať i podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch, a to bez ohľadu na tú skutočnosť, že žalobca sa zaviazal splatiť úver dvomi

mesačnými splátkami v lehote nepresahujúcej dvanásť mesiacov, pretože žalovaný poskytol žalobcovi
za obdobie 12 mesiacov 6 úverov, pričom išlo o zmluvy, v zmysle ktorých sa úver mal splatiť v lehote
nepresahujúcej tri mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov, čím
žalovaný účelovo obchádzal ustanovenia chrániace spotrebiteľov využitím takejto formálnej dohody a
vyhol sa posúdeniu zmluvného vzťahu podľa zákona o spotrebiteľských úveroch (§ 1 odsek 2 písmeno

f/ tohto zákona). V zmysle uvedeného je preto nevyhnutné spotrebiteľovi garantovať ochranu i v režime
spotrebiteľských úverov, a to s prihliadnutím na ustanovenie § 54 odsek 2 Občianskeho zákonníka.
Uvedený názor vyplýva i z uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 8.12.2011 sp.zn. 16Co/71/2011.

14. Podľa ustanovenia § 451 odsek 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne

obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
15. Žalovaný vzniesol aj námietku premlčania. Podľa ustanovenia § 107 odsek 1 a 2 Občianskeho
zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď

sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr
sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné
bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

16. Keďže súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že na strane žalovaného vzniklo

bezdôvodné obohatenie, musí ho žalovaný vydať žalobcovi. Výška bezdôvodného obohatenia je totožná
s výškou poplatku za poskytnutý úver, t.j. v sume 345,22 eur. Žalovaný však vzniesol námietku
premlčania tohto nároku žalobcu, pričom poukazoval na uplynutie dvojročnej premlčacej doby, ktorá
podľa neho uplynula dňa 24.11.2011. Vo vzťahu k tejto námietke žalovaného súd uvádza, že pri právena vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia plynie jednak subjektívna dvojročná premlčania doba
plynúca odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil, a objektívna trojročná premlčacia doba plynúca odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému

obohateniu, resp. desaťročná pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení. V danom prípade odvolací súd
konštatoval správnosť záverov súdu prvej inštancie o vzniku úmyselného bezdôvodného obohatenia
na strane žalovaného a preto je objektívna premlčacia doba desaťročná. Žalovaný má v predmete
činnosti ako nebankový subjekt dlhodobo poskytovanie úverov a jeho povinnosťou bolo poznať a
dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Preto ak žalovaný použil neprijateľnú

zmluvnú podmienku a obchádzal zákon o spotrebiteľských úveroch neuvedením ročnej percentuálnej
miery nákladov v zmluve o úvere odvolávajúc sa na ustanovenie § 1 odsek 2 písmeno f) zákona o
spotrebiteľských úveroch, toto jeho konanie sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie zamerané na
získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu.

17. K otázke premlčania súd vypočul žalobcu, ktorý uviedol, že sa skutočnosti, že zmluvné podmienky

sú neprijateľné dozvedel v apríli 2014 kedy sa obrátil na spoločnosť HOOS, ktorá mu vypočítala výšku
sumy bezdôvodného obohatenie, poučila ho o neprijateľných podmienkach a odporučila mu právneho
zástupcu. Keďže iné skutočnosti neboli preukázané súd začiatok subjektívnej dvojročnej premlčacej
doby stanovuje na 30. apríl 2014 (keďže žalobca uviedol len mesiac apríl, súd zobral posledný deň
tohto mesiaca), žaloba bola podaná 29.7.2014 teda v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote. V

danom prípade už bolo ustálené, že objektívna premlčacia lehota je 10 rokov. Táto lehota začala plynúť
nasledujúci deň po uzavretí zmluvy. Zmluva bola uzavretá dňa 17.4.2008 a teda začiatok 10 ročnej
premlčacej lehoty je 18.4.2008 a táto desaťročná lehota uplynie dňom 18.4.2018. Na základe vyššie
uvedených skutočností nepovažuje súd nárok žalobcu za premlčaný a zaviazal žalovaného uhradiť
žalobcovi sumu 345,22 eur - výška poplatku a poskytnutý úver, keďže ustanovenia týkajúce sa tejto časti

boli vyhlásené ako neprijateľná zmluvná podmienky.

18. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

19. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

20. Keďže žalobca bol úspešný v celom rozsahu a súd celej jeho žalobe vyhovel, priznal mu súd náhradu
trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.