Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. marec 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/7/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318010098
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8318010098.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr.

Petra Tobiaša a JUDr. Martiny Zeleňakovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 20.03.2019 v Prešove,
v trestnej veci proti obž. E. P. pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa
§ 294 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, o odvolaniach obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku
Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/19/2018 zo dňa 17.12.2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovanému E. P., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom P. S. XXX, Z. J.
u k l a d á

podľa § 294 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 5 Tr. zákona, § 36 písm. l/ Tr. zákona, § 37 písm. m/
Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona ho pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd ukladá trest prepadnutia veci, a to: 1 ks opakovacia puška,
systém Mauser, model 98, kaliber 8x57 JS (7,62 mm Mauser), nezisteného výrobného čísla, výrobné
číslo puzdra záveru F227, výrobné číslo záveru A7202, s pripevneným umelým zdrojom osvetlenia na
hlavnizn.Cree,modelB-74-Q2800sdiaľkovýmspínačomastextilnýmpopruhomnanosenie,1kszáver
pušky, systému Mauser, model 98, bez výrobného čísla, kaliber 7,62 mm Mauser, 1 ks rozoberateľná

funkčná nedovolene podomácky vyrobená dlhá strelná palná zbraň, jednovýstrelová puška na strel'bu
nábojmi so stredovým zápalom, kaliber 357 Magnum, bez výrobného čísla, skladajúca sa z puzdra
záveru s drevenou rukoväťou bez v.č. s montážou na puškohľad, kovovej pažby dĺžky 31 cm a výšky 11,5
cm so šnúrkou a upravenej skrátenej hlavne dĺžky 41,5 cm s vonkajšími závitmi na obidvoch koncoch, s
celkovou dĺžkou zbrane 835 mm, ktoré sú uložené a zaevidované v Záznamovej knihe zbraní a streliva
č. 2-005/2018 oddelenia dokladov evidencia zbraní, odbor poriadkovej polície OR PZ v Humennom, pod
poradovými číslami 011/2018, 012/2018 a 013/2018.

Podľa § 60 ods. 6 Tr. zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.

Podľa § 319 Tr. poriadku odvolanie obžalovaného E. P. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp.zn. 3T/19/2018 zo dňa 17.12.2018 bol obžalovaný E. P., nar.
XX.XX.XXXX v J., trvale bytom P. S. XXX, Z. J., uznaný vinným zo zločinu nedovoleného ozbrojovania
a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, 2 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

-sibezpovoleniapresnenezistenýmspôsobomaodpresnenezistenéhodňazadovážilnefunkčnýzáver
z pušky systém Mauser bez výrobného čísla, model 98, kaliber 7,62 mm Mauser, 1 ks rozoberateľnú
funkčnú nedovolene podomácky vyrobenú dlhú strelnú palnú zbraň, jednovýstrelovú pušku na streľbu
nábojmi so stredovým zápalom, kaliber 357 Magnum, bez výrobného čísla, skladajúca sa z puzdra

záveru s drevenou rukoväťou bez v.č. s montážou na puškohľad, kovovej pažby dĺžky 31 cm a výšky
11,5 cm so šnúrkou a upravenej skrátenej hlavne dĺžky 41,5 cm s vonkajšími závitmi na obidvoch
koncoch, s celkovou dĺžkou zbrane 835 mm, 1 ks funkčnú dlhú strelnú palnú zbraň, opakovaciu pušku
juhoslovanskej výroby s vyznačeným nápisom na puzdre záveru "PREDUZEČE 44", systém Mauser,
model 98, kaliber 7,62 mm Mauser, výrobné číslo puzdra záveru F227 a záveru A7202 s vyrazenými
nemeckými overovacími značkami, nezisteného roku výroby s umelým zdrojom osvetlenia a 4 ks

funkčných nábojov v nábojovej schránke kalibru 8x57 JS a plechovú krabičku s obsahom 2 ks puškových
guľových nábojov kalibru 8x57 JS, zn. S&B, 4 ks puškových guľových nábojov kalibru 7,62x54R, zn.
S&B, 2 ks revolverových nábojov kalibru 357 Magnum, zn. S&B, 1 ks puškového guľového náboja kalibru
7,62x39 mm, zn. Barnaul, 2 ks puškových nábojov kalibru 22WMR, zn. S&B a tieto bez povolenia držal
v rodinnom dome v obci P. S. Č.. XXX, okres J., ako aj v hospodárskej budove na pozemku rodinného

domu v obci P. S. Č.. XXX až do 25.11.2017, keď mu boli tieto políciou zaistené pri vykonaní domovej
prehliadky.

Za to mu bol uložený podľa § 294 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, §
38 ods. 2, 5, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 46 /štyridsaťšesť/

mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona pre výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd uložil obžalovanému trest prepadnutia veci, a to:
- 1 ks opakovacia puška, systém Mauser, model 98, kaliber 8x57 JS (7,62 mm Mauser) , nezisteného
výrobného čísla, výrobné číslo puzdra záveru F227, výrobné číslo záveru A7202, s pripevneným umelým
zdrojomosvetlenianahlavnizn.Cree,modelB-74-Q2800sdiaľkovýmspínačomastextilnýmpopruhom
na nosenie,

- 1 ks záver pušky, systému Mauser, model 98, bez výrobného čísla, kaliber 7,62 mm Mauser,
-1ksrozoberateľnáfunkčnánedovolenepodomáckyvyrobenádlhástrelnápalnázbraň,jednovýstrelová
puška na strel'bu nábojmi so stredovým zápalom, kaliber 357 Magnum, bez výrobného čísla, skladajúca
sa z puzdra záveru s drevenou rukoväťou bez v.č. s montážou na puškohľad, kovovej pažby dĺžky 31
cm a výšky 11,5 cm so šnúrkou a upravenej skrátenej hlavne dĺžky 41,5 cm s vonkajšími závitmi na

obidvoch koncoch, s celkovou dĺžkou zbrane 835 mm, ktoré sú uložené a zaevidované v Záznamovej
knihe zbraní a streliva č. 2-005/2018 oddelenia dokladov evidencia zbraní, odbor poriadkovej polície OR
PZ v Humennom, pod poradovými číslami 011/2018, 012/2018 a 013/2018.

Zároveň súd vyslovil, že podľa § 60 ods. 6 Tr. zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.

Proti tomuto rozsudku, ale len proti výroku o treste, podal v zákonnej lehote písomne obžalovaný E.
P. odvolanie, ktoré následným písomným podaním prostredníctvom svojho obhajcu odôvodnil tým, že
podľa jeho názoru, uložený trest je neprimerane prísny, nakoľko sa v celom rozsahu priznal a svoje
konanie úprimne oľutoval. Podľa obžalovaného okresný súd nemusel na priťažujúcu okolnosť uvedenú

v § 37 písm. m/ Tr. zákona prihliadať a ani podľa právneho názoru vysloveného odvolacím súdom v
uznesení zo dňa 03.10.2008 automaticky nebolo, podľa odvolateľa, možné vyvodiť záver, že v novom
konaní je potrebné obžalovanému uložiť prísnejší trest. S odkazom na znenie § 39 ods. 1 Tr. zákona a
komentár k Trestnému zákonu, osobné rodinné pomery podľa odvolateľa odôvodňovali aplikáciu § 39
ods. 1 Tr. zákona, keďže do momentu vzatia do väzby žil usporiadaným rodinným životom so svojou

družkou, s ktorou sa stará o dve maloleté dcéry vo veku 8 a 10 rokov, bol zamestnaný na trvalý pracovný
pomer, ktorý naňho naďalej čaká v prípade prepustenia, bol jediným živiteľom rodiny, jeho družka
trpí závažnými zdravotnými problémami so srdcom, na základe čoho sa nemôže riadne zamestnať a
momentálne zabezpečuje chod domácnosti pre seba a dve deti z mesačného príspevku vo výške 214,-euradodal,žejehodružkaaichdvemaloletédcérysúnavýživuobžalovanéhoodkázané.Sodkazomna
rozhodnutie NS SR publikované pod č. R 3/1970 a tieto skutočnosti, navrhol zrušiť napadnutý rozsudok
vo výroku o treste a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a

rozhodol alebo sám obžalovanému uložil s použitím § 39 ods. 1 Tr. zákona trest pod dolnú hranicu
trestnej sadzby s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku, ale tiež len proti výroku o treste, podal v zákonnej lehote, avšak v neprospech
obžalovaného, okresný prokurátor písomné odvolanie, v ktorom vytkol okresnému súdu nezákonnosť

a neprimeranú miernosť výroku o treste najmä vo vzťahu k osobe obžalovaného ako páchateľa a
nestotožnil sa s použitým ustanovením o mimoriadnom znížení trestu. Dodal, že podľa jeho názoru
skutočnosť, že obžalovaný je otcom dvoch detí, ktoré sú odkázané len na starostlivosť družky, nie je
dôvodom pre mimoriadne zníženie trestu. Poukázal na to, že obžalovaný bol doposiaľ osemkrát súdne
trestaný, pričom v jednom prípade bolo podmienečne zastavené jeho trestné stíhanie pre obdobný
trestný čin na skúšobnú dobu, počas ktorej sa v prejednávanej veci dopustil zločinu. V minulosti

obžalovaný bol odsúdený aj pre ďalšie trestné činy a podľa prokurátora je možné vysloviť záver,
že obžalovaný má sklony k páchaniu trestnej činnosti a v jej páchaní dokonca recidivuje. Doterajšie
uložené tresty tak podľa okresného prokurátora zjavne u obžalovaného nesplnili svoj výchovný a najmä
preventívny účinok, lebo ho neodradili od páchania novej, totožnej alebo menej závažnej trestnej
činnosti, za akú bol v posledných 5 rokoch odsúdený. Osoba obžalovaného a jeho doterajšia kriminálna

minulosť je tak podľa okresného prokurátora dôvodom na uloženie prísnejšieho trestu odňatia slobody,
pričom poukázal na to, že v dome, kde obžalovaný žije so svojimi maloletými deťmi, nelegálne
zhromažďoval zbrane a strelivo, ktoré v riadne žijúcej rodine svoje miesto nemajú. V podstate na základe
uvedeného okresný prokurátor žiadal, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a
sám rozhodol tak, že obžalovanému uloží prísnejší nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením

do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Na základe týchto, včas a oprávnenými osobami, podaných odvolaní Krajský súd v Prešove, ako
odvolací súd, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali svoje odvolanie, teda výrokov, ktoré tvoria výrok

o treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a nezistiac dôvody, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania (§ 371 ods. 1 Tr. poriadku) dospel k záveru, že výrokom o treste bolo
porušenéustanovenieTrestnéhozákona,vdôsledkučohobolobžalovanémuuloženýtrestneprimeraný.

Predovšetkým treba uviesť, že okresný súd doplnil dokazovanie v súlade s uznesením krajského súdu

v Prešove sp. zn. 8To/19/2018 zo dňa 03.10.2018, ktorým krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/,
ods. 2 Tr. poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/19/2018 zo dňa 30.05.2018
vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

So všetkými závermi okresného súdu sa však krajský súd nemohol stotožniť, pretože okresným súdom
uložená výmera trestu odňatia slobody, pri rešpektovaní zásady uvedenej v § 34 ods. 3 Tr. zákona,
podľa ktorej trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho
rodinu a jemu blízke osoby, nezodpovedala Trestnému zákonu, nezodpovedala účelu trestu uvedenému
v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zákona, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred

páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k
tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z tohto hľadiska uložený trest odňatia slobody vo výmere
46 mesiacov nezodpovedal zákonným kritériám uvedeným v § 34 ods. 4 Tr. zákona, podľa ktorého, pri
určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,

zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy.

Predovšetkým okresný súd pochybil, keď pri výmere trestu použil ustanovenie § 39 ods. 1, ods. 3 písm.
d/ Tr. zákona o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľaneprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa § 39 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona, súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby
ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí
trestu.

Podľa ustálenej súdnej praxe, pomermi páchateľa podľa § 40 ods. 1 Tr. zákona účinného do 01.01.2006 /

v súčasnosti § 39 ods. 1 Tr. poriadku/ sú mimoriadne okolnosti, ktoré nemajú priamy vzťah k spáchaniu
trestného činu a ktoré nie sú hodnotené v rámci stupňa spoločenskej nebezpečnosti činu. Takými
okolnosťami nie je skutočnosť, že sa páchateľ k činu doznal alebo že ho oľutoval, ako ani, že
pred spáchaním činu nebol súdne trestaný, že žije usporiadaným spôsobom života prípadne, že je
zamestnaný, alebo že nahradil spôsobenú škodu. Určitými osobitnými pomermi by nepochybne mohla
byť situácia páchateľa, ktorý sa stará o viacero osôb odkázaných na neho výživou alebo ktoré sú v

jeho starostlivosti, a keby jeho neprítomnosť v rodine po dlhšiu dobu by mohla ohroziť riadnu výživu a
výchovu týchto osôb. /Rozsudok NS SR sp. zn. 1Tdo/53/2008 zo dňa 10.06.2009/

Mimoriadne pomery páchateľa, ktoré odôvodňujú mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú
hranicu trestnej sadzby, môžu spočívať tiež v tom, že páchateľ sa stará o osoby, ktoré sú na ňom závislé

svojou výživou alebo výchovou. /R3/1970/

Zo znenia § 39 Tr. zákona však vyplýva aj to, že na mimoriadne zníženie trestu nie je právny nárok, a
že je v právomoci súdu samostatne rozhodnúť, či niektorý z dôvodov uvedených v § 39 ods. 1, 2 Tr.
zákona pri ukladaní trestu použije, pričom okrem tam uvedených podmienok musí sledovať záujem na

dosiahnutie účelu trestu pri zachovaní zásad ukladania trestov.

Z doterajšieho priebehu konania a vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný E. P. v rámci
svojho výsluchu na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že sa necíti byť vinným a až po dokazovaní výsluchom
svedkyne U. a vykonaním znaleckého dokazovania znalkyňou za KEÚ PZ Košice obžalovaný čestne

prehlásil, že sa cíti byť vinným v plnom rozsahu a poukázal na svoje pomery, pracovný tlak vo svojom
zamestnaní, na svoje rodinné a finančné pomery, na svoje rodičovské povinnosti a odkázanosť svojich
detí, na zdravotné ťažkosti matky svojich maloletých detí, na to, že on je jediným živiteľom rodiny.

Zo spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/82/2003 vyplynulo, že rozsudkom zo dňa 14.01.2004 bol

obžalovaný E. P. uznaný vinným z trestných činov nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 Tr.
zákona, pytliactva podľa § 181d ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, násilia proti skupine obyvateľov a proti
jednotlivcovi podľa § 197a ods. 1, 2 Tr. zákona a ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona
č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005, za ktorý mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní
16 mesiacov nepodmienečne so zaradením do I. nápravnovýchovnej skupiny, ako aj trest prepadnutia

dlhej guľovej zbrane, puškohľadu a ďalekohľadu. Výkon tohto trestu nastúpil dňa 04.03.2004, pričom
bol podmienečne prepustený už dňa 25.05.2004.

Krajský súd z trestného spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T/208/2003 zistil, že v tomto trestnom
konaní bol E. P. rozsudkom zo dňa 02.08.2005 uznaný vinným z trestného činu nedovolenej výroby a

držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovanie s ním podľa § 187 ods. 1
písm. a/, d/ Tr. zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005, za ktorý mu bol uložený súhrnný trest
odňatiaslobodyvtrvaní27mesiacovnepodmienečnezasúčasnéhozrušeniarozsudkuOkresnéhosúdu
Humenné sp. zn. 3T/82/2003 zo dňa 14.01.2004. Výkon tohto trestu nastúpil dňa 03.03.2006, pričom
dňa 15.02.2007 bol z jeho výkonu podmienečne prepustený.

Trestné činy nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 a nedovolenej výroby a držby omamnej
látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovanie s ním podľa § 187 ods. 1 písm. a/, d/ zákona
č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v príslušnom znení po jeho posúdení z hľadiska § 437 ods. 1 Tr. zákona /
Zákona č. 300/2005 Zb. Trestný zákon v znení nesk. predpisov/, vykazujú znaky obdobných trestných

činov, ktoré sú, podľa zákona č. 300/2005 Zb. Trestný zákon v znení nesk. predpisov, zločinmi.Keďžezvýkonutýchtotrestovbolobžalovanýpodmienečneprepustený,očakávalosaodobžalovaného,
že tresty splnili svoj účel, a že obžalovaný povedie riadny život bez páchania trestnej činnosti. Namiesto
toho sa obžalovaný opätovne dopustil úmyselnej trestnej činnosti.

Podľa ďalšieho pripojeného trestného spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. 4T/55/2007, rozsudkom
z 15.02.2010 bol obžalovaný E. P. uznaný vinným zo zločinu prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a/
Tr. zákona, prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
ublíženia na zdraví podľa 156 ods. 1 Tr. zákona a z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360

ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody 7 rokov v ústave so
stredným stupňom stráženia, ako aj ústavné ochranné protialkoholické liečenie, ale po povolení obnovy
konania uznesením Okresného súdu Humenné sp. zn. 1Nt/5/2013 zo dňa 24.07.2013 mu bol rozsudkom
Okresného súdu Humenné sp. zn. 4T/55/2007 zo dňa 04.09.2013 uložený úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 3 roky a 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,
ktorý vykonal dňa 24.09.2013.

Obsah trestného spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T/80/2010 pritom potvrdzuje, že rozsudkom
zo dňa 11.05.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7To/49/2011 zo dňa
04.08.2011 bol obžalovaný E. P. uznaný vinným zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania
so zbraňami podľa § 294 ods. 1, 2 Tr. zákona a z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa §

360 ods. 1,ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, no nedošlo k zvýšeniu výmery trestu, pretože v odvolacom
konaní bolo u obžalovaného upustené od uloženia ďalšieho trestu, s tým, že trest uložený v trestnom
konaní Okresného súdu Humenné 4T/55/2007 rozsudkom zo dňa 15.02.2010 vo výmere 7 rokov
nepodmienečne na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa súd považoval za dostatočný.

Ani po takomto postupe, v stave, že konajúce súdy mali poznatky o pomeroch obžalovaného, tieto
opakovane zohľadňovali v neustálej snahe, aby trest mal čo najmenší vplyv na rodinu obžalovaného a
smeroval čo najviac len na obžalovaného, obžalovaný nezmenil spôsob svojho života, neprestal páchať
trestnú činnosť, a ako to vyplynulo zo spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/121/2016, trestným
rozkazomzodňa31.08.2016bolodsúdenýzaprečinvýtržníctvapodľa§364ods.1,2písm.b/Tr.zákona

s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej
veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zákona na peňažný trest vo výmere 700,- eur s náhradným trestom odňatia
slobody v trvaní 4 mesiacov a trestom prepadnutia veci. Peňažný trest pritom obžalovaný nezaplatil.

Osobu obžalovaného charakterizuje psychiatrickým znaleckým posudkom zistená nestabilná porucha

osobnosti a závislosť na alkohole, keď po požití alkoholu sa stáva nekritickým, zvýšene sebavedomým,
nedbá na okolie, jeho chovanie je ľahkovážne, impulzívne, často náhodne situačne motivované.

Pri takýchto údajoch o jeho osobe bolo zistené, že obžalovaný v minulosti opakovane prejavil sklon k
páchaniu nielen prečinov, ale aj zločinov, a to aj po svojom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody po

jeho znížení po povolení obnovy konania. Možnosti nápravy obžalovaného sú tak skutočne ohrozené,
a to aj napriek tomu, že doterajší opakovaný výkon trestov spočívajúcich v obmedzení osobnej slobody,
ako aj jeho pomery, by ho mali logicky motivovať k snahe viesť riadny život a prestať páchať trestnú
činnosť.

Obžalovaný teda bol už v minulosti odsúdený za viacero zločinov, dokonca v dvoch, v relatívne
krátkej časovej postupnosti prípadoch za obdobný zločin, ako je trestne stíhaný v prejednávanej veci.
Nielen všeobecná, ale už aj špeciálna recidíva tohto páchateľa vylučuje, v záujme dosiahnutia účelu
trestu, ukladanie trestu pod dolnú hranicu v osobitnej časti Trestného zákona ustanovenej trestnej
sadzby sa predmetný trestný čin. Obžalovaný, napriek doterajším trestom, pri ktorých súdy viackrát

umožnili obžalovanému viesť riadny život po vykonaní trestov ukladaných pri zohľadnení jeho pomerov,
nezmenil svoje správanie. Pritom v trestnej činnosti pokračoval v priestoroch bydliska svojej rodiny, čo
nenasvedčuje tomu, aby ho jeho vlastné rodinné, osobné, majetkové pomery odradili od rozhodnutia
spáchať zločin vytvorením a udržiavaním protiprávneho stavu, aký vznikol a trval v prípade predmetnej
trestnej činnosti.

Podľa správy z miesta bydliska, obžalovaný žije v rodinnom dome so svojou družkou a dvoma dcérami,
jeho správanie nebolo prerokúvané komisiou na ochranu verejného poriadku. V prejednávanej veci
pritom nebolo potvrdené, že by sa družka obžalovaného nemohla starať o ich maloleté deti, a tedaže by neprítomnosť obžalovaného v rodine po dlhšiu dobu mohla ohroziť riadnu výživu a výchovu
týchto osôb. Pri posudzovaní dĺžky tejto doby krajský súd zohľadnil doterajšiu vykonanú väzbu, trestnú
minulosť obžalovaného, vek maloletých detí a skutočnosť, že starostlivosť o ne je zabezpečovaná ich

matkou, skutočnosť, že už v období ich mladšieho veku obžalovaný kvôli spáchanej trestnej činnosti
vykonával trest odňatia slobody v inej trestnej veci, a dospel k záveru, že pomery obžalovaného nemajú
mimoriadnu, osobitnú povahu predpokladanú v ustanovení § 39 ods. 1 Tr. poriadku. Na druhej strane
tieto okolnosti krajský súd zohľadnil pri výmere trestu odňatia slobody.

Neboli splnené ani podmienky pre analogické použitie ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona.
Jeho čestné vyhlásenie však krajský súd považoval za poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. l/
Tr. zákona, teda prihliadal na priznanie a prejavenú úprimnú ľútosť obžalovaného. Obžalovaný sa takto
nesprával až po skončení dokazovania na hlavnom pojednávaní, ale ešte v jeho priebehu.

V rámci doterajšieho odsúdenia bola preukázaná priťažujúca okolnosť uvedená v § 37 písm. m/ Tr.

zákona a v rámci nej skutočnosť, že obžalovaný spáchal predmetný zločin, hoci už bol za zločin
odsúdený. Recidíva v páchaní zločinov je spoločensky natoľko závažný stav, že je u takého páchateľa
nevyhnutné zvýšiť, sprísniť spodnú hranicu trestnej sadzby za taký trestný čin oproti stavu, keď tento
nebezpečný protispoločenský jav prítomný nie je.

Bez ohľadu na vyrovnaný pomer poľahčujúcej a priťažujúcej okolnosti, tak muselo byť použité zvýšenie
dolnej hranice trestnej sadzby uvedenej v § 294 ods. 2 Tr. zákona /trest odňatia slobody 3 roky až 8
rokov/ použitím postupu podľa § 38 ods. 5 Tr. zákona, ako ho bližšie vysvetľuje ustanovenie § 38 ods. 8
Tr. zákona, t. j. na trest odňatia slobody ukladaný v rámci trestnej sadzby tohto druhu trestu na 5 rokov a
6 mesiacov až 8 rokov. Okresným súdom uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov a 10 mesiacov

bol tak evidentne nielen v rozpore s Trestným zákonom, ale aj bol trestom neprimerane miernym.

V súlade s účelom trestu uvedeným v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zákona, je v tomto prípade u
obžalovaného, podľa názoru odvolacieho súdu, uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov
a 6 (šesť) mesiacov.

Oproti tomu okresný súd odôvodnene, v súlade so zákonom a správnym postupom dospel z výroku
o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody, k výroku o treste prepadnutia veci a výroku o nadobudnutí
vlastníctva prepadnutých vecí štátu, a tak krajský súd nemal dôvod tieto výroky meniť.

Takto uložený trest zohľadňuje všetky zákonné kritériá uvedené v ustanovení § 34 ods. 3 Tr. zákona
vrátane požiadavky primeranosti trestu.

Nakoľkokrajskýsúdnezistildôvodyprektorébymoholvyhovieťodvolaniuobžalovaného,jehoodvolanie
ako nedôvodné zamietol.

jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.