Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. január 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/28/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313200199
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1313200199.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a

členiek senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: PANSKÁ
SPOLOČNOSŤ, s.r.o., Panská 7, 811 01 Bratislava, IČO: 36 229 482, zast. Šiška & advokáti s.r.o., Mýtna
42, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: ČSOB Poisťovňa, a.s., Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 31
325 416, zast. MGA IURIS s.r.o., Pri starej prachárni 10, 831 04 Bratislava, o zaplatenie 25.851,69 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/65/2013-326
zo dňa 18.10.2017 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/65/2013-326 zo dňa

18.10.2017 p o t v r d z u j e .

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava III napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalobcovi priznal náhradu trov
konania voči žalovanému.

2. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 9.1.2013 domáhal zaplatenia sumy

25.851,69 eur s príslušenstvom titulom neuhradenia poistného plnenia. Žalobca odôvodnil žalobu tým,
že žalobca ako poistený uzavrel dňa 30. 11. 2007 so žalovaným ako poisťovateľom poistnú zmluvu č.
8001922217. Rozsah poistenia bol dohodnutý ako živelné poistenie, poistenie pre prípad odcudzenia
veci a poistenie zodpovednosti za škodu. Predmetom poistenia bola okrem iného vlastná nehnuteľnosť
žalobcu nachádzajúca sa na adrese Panská 7, Bratislava. Poistenie bolo uzavreté na dobu neurčitú.
Dňa 09. 10. 2011 došlo k poistnej udalosti na poistenej nehnuteľnosti. Žalobca riadne a včas oznámil
poistnúudalosťažalovanýsináslednevyžiadalfaktúryzaopravuškôdspôsobenýchpoistnouudalosťou

a doklady o úhrade faktúr. Žalobca predložil tieto doklady žalovanému a vyčíslil celkové náklady spojené
s nevyhnutnými opravami na sumu 43 151,20 eur. V oznámení o ukončení šetrenia a likvidácie poistnej
udalosti zo dňa 31. 07. 2012 žalovaný uviedol, že ukončil šetrenie poistnej udalosti a oznámil a poukázal
plnenie vo výške 16 967,57 eura. V súvislosti s neuznanými nákladmi vo výške 25 851,69 eura uviedol,
že čiastočne uznáva práce a náklady pri výmene inžinierskych sietí vo výške 30 % s odôvodnením,
že poškodenie bolo možné, ale bolo spôsobené hlavne pri búraní a čiastočne aj zatečením, pričom do
úvahymalapripadaťibalokálnaoprava.Žalovanýneuznalpráceanákladynabúraniesadrokartónových

stropov a priečok, nakoľko podľa neho neboli poškodené poistnou udalosťou, búranie muriva - z
dôvodu zatečenia nebolo nutné búranie priečok, vybúranie schodiskových stupňov, vybúranie obkladov
stien, demontáž umývadiel a batérií, výmena sprchovacieho kúta a WC (uznaná bola len demontáž a
spätná montáž). V súvislosti s poistnou udalosťou zabezpečil žalobca vyhotovenie znaleckého posudkuznalcom v odvetví pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností. V predmetnom posudku vyjadril
znalec odborné stanovisko, podľa ktorého vplyvom prasknutia vodovodného potrubia v podlahe medzi
miestnosťami chodba a príprava došlo k poškodeniu relevantných častí objektu v takom rozsahu, že

bolo potrebné okrem iného vybúrať všetky vrstvy konštrukcií až po podkladový betón a odstrániť rozvody
inžinierskych sietí v celom rozsahu a zbúrať priečky, nakoľko postupom času bude dochádzať k ich
„drobeniu“ a priečka tým stratí stabilitu. V zmysle posudku bol žalobca toho názoru, že mal nárok na
náhradu všetkých nákladov vynaložených na odstránenie následkov poistnej udalosti, keďže všetky
náklady boli nevyhnutné a vynaložené v súvislosti s odstránením škôd spôsobených priamo poistnou

udalosťou. Podľa názoru žalobcu má tento nárok na celé poistné plnenie, tzn. vo výške 43 151,- eura.
Z tejto sumy mu už bola zo strany žalovaného vyplatená suma 16 967,57 eura, a preto žalobca žiadal
zaviazať žalovanému k doplateniu dlžnej sumy vo výške 25 851,69 eura spolu s príslušenstvom.

3. Žalovaný uviedol, že žalobca im dňa 10. 10. 2011 nahlásil vznik škodovej udalosti, podľa ktorej
v prevádzkových priestoroch reštaurácie „Café de Zwaan“ na adrese Panská 7 v Bratislave zistil

dňa 09. 10. 2011 zatečenie podlahových vrstiev pravdepodobne následkom prasknutia vodovodného
potrubia umiestneného pod podlahou. Príčinu a rozsah poškodenia poistenej nehnuteľnosti žalobca
dokumentoval predložením ním objednaného znaleckého posudku č. 7/2011 Ing. Pavla Kačmára zo
dňa 19. 10. 2011. Po tomto prikročil žalobca k rekonštrukcii prevádzkových priestorov poisteného
objektu, ktorá spočívala v odstránení všetkých inžinierskych sietí, kompletnom vybúraní všetkých

podláh a priečok s následnou zmenou dispozičného riešenia priestorov. Žalobca si za takto vykonanú
rekonštrukciu prevádzkových priestorov uplatnil z titulu poistenia u žalovaného vyplatenie všetkých
nákladov, a to v sume 43 151,- eura. Keďže posúdenie rozsahu poistného rizika „náhodné a náhle
poškodenie alebo zničenie veci kvapalinou unikajúcou z vodovodného zaradenia“ si vyžiadalo odborné
posúdenie, požiadali expertnú spoločnosť INSERVIS Slovakia, s.r.o. o posúdenie rozsahu škody

vyplývajúcej z uvedeného poistného rizika. Podľa vypracovanej expertnej správy o škode na objekte
poistenej spoločnosti zo dňa 04. 07. 2012 zmenu dispozičného riešenia, výmenu obkladov, stien,
kompletnú výmenu potrubí a rozvodov v podlahových konštrukciách bolo možné označiť za vylepšenie,
a nie uvedenie do pôvodného stavu. Na základe predmetnej expertnej správy určil žalovaný výšku
škody súvisiacej s poistnou udalosťou v sume 17 299,51 eura, čo znamenalo po odpočítaní dohodnutej

spoluúčasti v sume 331,94 eura vyplatenie poistného pnenia v prospech žalobcu v sume 16 967,57
eura. Uvedenú sumu poistného plnenia v prospech žalobcu považuje žalovaný za objektívne stanovenú
v súvislosti so škodovou udalosťou podľa poistného rizika „náhodné a náhle poškodenie alebo zničenie
veci kvapalinou unikajúcou z vodovodného potrubia“. Ďalšie náklady, ktoré si žalobca uplatnil v súvislosti
s generálnou rekonštrukciou dotknutých priestorov nie sú uvedeným poistným rizikom kryté, a preto má

žalovaný za to, že tieto náklady boli žalobcom vynaložené z dôvodu modernizácie poistených priestorov,
a preto žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov Y.
S. H. N.. L. W. a nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z oboru stavebníctvo, odvetvie pozemné

stavby, stavebný materiál, stavebné konštrukcie a poruchy stavieb. Skutkový stav súd posudzoval podľa
§ 261 ods. 1,9 Obch. zák., § 788 ods. 1,2,3 Obč. zák., § 790 písm. a), § 795 ods. 1 Obč. zák., § 797
ods. 1,2,3, § 799 ods. 1,2,3 a § 810 Obč. zák.

5. Súd mal v konaní za preukázané, že medzi zmluvnými stranami prišlo k uzatvoreniu písomnej

poistnej zmluvy, ako aj to, že v priebehu poistenia (dňa 09. 10. 2011) došlo na nehnuteľnosti, ktorá
spadaladorozsahumajetkupoistenéhopoistnouzmluvouč.8001922217kpoistnejudalosti-zaplaveniu
prevádzkových priestorov vo vlastníctve žalobcu následkom prasknutého vodovodného potrubia, o čom
bol žalovaný riadne a včas oboznámený. Tieto skutočnosti boli nepochybne preukázané listinnými
dôkazmi, taktiež neboli zo strany žalovaného nikdy popierané, takže aj podľa ust. § 151 ods. 1 C.s.p

sa tieto skutočnosti považovali za nesporné. Poistná zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným
zahŕňala i živelné poistenie, konkrétne v čl. I bode 1 písm. B) zmluvy aj poistenie pre prípad tzv.
náhodného a náhleho poškodenia alebo zničenia veci kvapalinou unikajúcou z vodovodného zariadenia,
preto vzniklo žalobcovi v zmysle ust. § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie. Spor medzi
stranami vznikol v súvislosti s uplatnenou výškou poistného plnenia. Na jednej strane tu bolo tvrdenie

žalobcu o tom, že mu v dôsledku poistnej udalosti vznikla škoda (zahŕňajúca práce a materiál potrebný
na navrátenie nehnuteľnosti do pôvodného stavu) vyčíslená na sumu 43 151,20 eura, ktoré kolidovalo
s tvrdením žalovaného o vzniku nároku na plnenie iba vo výške 16 967,57 eura, nakoľko zvyšná časť
uplatňovanej náhrady predstavovala náklady súvisiace nie s vrátením nehnuteľnosti do pôvodnéhostavu, ale s vylepšením a dispozičnou zmenou poisteného objektu. Súd za účelom odstránenia týchto
sporových skutočností ohľadne skutkového stavu nariadil vo veci znalecké dokazovanie. Nakoľko však
toto znalecké dokazovanie bolo uskutočnené až s odstupom času, pričom predmetom posudzovania

bol stav nehnuteľnosti ku dňu vzniku poistnej udalosti, ktorej nasledovala rozsiahla rekonštrukcia
objektu, pričom znaleckej organizácii nebol poskytnutý dostatočný materiál presne identifikujúci stav
objektu ku dňu poistnej udalosti, znalecký posudok ustanovenej znaleckej organizácie jednoznačne
a bez akýchkoľvek pochybností pred súdom nepotvrdil ani nevyvrátil skutkové tvrdenia ani jednej zo
sporových strán. Preto súd v ďalšom konaní považoval pre rozhodnutie vo veci samej osobitne dôležité

predovšetkým to, ako tá - ktorá strana v rámci sporového konania (spravovaného prejednacím princípom
a princípom zodpovednosti strany za výsledok konania) uniesla svoje dôkazné bremeno.

6. Súd konštatoval, že na základe vykonaných dôkazov nevedel bez žiadnych pochybností jednoznačne
uzavrieť, že nárok uplatňovaný žalobcom je v plnej alebo aspoň v čiastočnej miere dôvodný. Na
základe dôkazov a tvrdení žalovaného, ako aj na podklade znaleckého posudku č. 10 - 22/2016 zostala

podľa názoru súdu otázka existencie nároku žalobcu nepreukázaná. Žalobca v konaní síce preukázal
existenciu poistného vzťahu, vznik poistnej udalosti i existenciu preukázaných nákladov v súvislosti s
opravou, resp. rekonštrukciou poisteného objektu, avšak čo zostalo nepreukázané, je príčinná súvislosť
následkov poistnej udalosti zo dňa 09. 10. 2011 s potrebou opravy každej jednej účtovanej položky. Aj
znalecká organizácia zapísaná v príslušnom odvetví zoznamu znalcov dospela k záveru, že s odstupom

času, po vykonaní trvalých úprav na objekte a pri nedostatočnej foto/dokumentácii nie je možné
jednoznačneabezpochybystanoviť,čibolivšetkyvykonanézmenyvykonanéprávevpríčinnejsúvislosti
s poistnou udalosťou dňa 09. 10. 2011. Znalecká organizácia túto možnosť pripustila, rovnako ako
pripustila možnosť, že k potrebe opráv niektorých súčastí objektu mohlo dôjsť v súvislosti s inou príčinou
(opotrebovanie, a pod.). Okrem toho sa tu vyskytuje aj ďalšia okolnosť, vyjadrená ako v znaleckom

posudku N.. W. tak aj v ďalších dokumentoch, podľa ktorého ku škode došlo a v dôsledku dlhodobého
pôsobenia vlhka a vody na rozvody, potrubia, a pod. K tomuto argumentu sa strany v rámci konania
zvlášť nevyjadrovali, avšak v súvislosti s touto okolnosťou môže prichádzať do úvahy otázka možnosti
zabránenia vzniku škody v rozsahu deklarovanom žalobcom v rámci jeho prevenčnej povinnosti ako
poistníka vykonať potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody na poistenom majetku.

7. Súd tak dospel k záveru, že pred súdom nebola jednoznačne a bez žiadnych pochýb preukázaná
existencia pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 25 851,69 eura. Argumentácia žalobcu
nezbavila súd pochybností ohľadom príčinnej súvislosti všetkých vzniknutých nákladov žalobcu a
poistnou udalosťou dňa 09. 10. 2011. Vo svetle argumentov žalovaného, s poukazom na to, že znalecký

posudok predložený žalobcom nebol vyhotovený znalcom zapísaným v odbore poruchy stavieb, s
poukazom na dispozičné zmeny objektu, ako aj s ohľadom na závery znaleckého posudku č. 10 -
22/2016 nemohol súd uzavrieť, že žalobca preukázal, že všetky náklady spojené s opravou, resp.
rekonštrukciou objektu boli vynaložené v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, v dôsledku čoho by
mali byť v plnom rozsahu subsumované pod rozsah poistného rizika „náhodné a náhle poškodenie alebo

zničenie veci kvapalinou unikajúcou z vodovodného zaradenia,“ a tým pádom plne kryté žalovaným.
Podľa názoru súdu teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho v tomto konaní s ohľadom na
predmet sporu a rozsah uplatňovanej pohľadávky zaťažovalo, a preto súd žalobu zamietol. O trovách
konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

8. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to v súlade s § 365 ods. 1 písm. f)
a h) CSP.

9. Žalobca má za to, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď neprihliadol na závery
znaleckého posudku p. W. s odôvodnením, že znalec nebol zapísaný v odbore poruchy stavieb a to

napriek tomu, že takýto záver z predpisov platných v čase vyhotovenia rozsudku nie je možné vyvodiť.
Žalobca poukázal na to, že znalec Kačmár vykonal obhliadku spojenú s miestnym zisťovaním, podrobne
zdokumentoval celý priebeh prác a dospel k záverom, že je najmä potrebné odstrániť všetky potrubia,
vybúrať priečky v celom rozsahu ako aj odstrániť všetky vrstvy konštrukcií až po podkladový betón.
Taktiež sa to týka aj všetkých rozvodov a inštalácií v podlahách a vybúraných priečkach, je potrebné

osekať omietky alebo rozbiť obklady do výšky 100 cm. Je teda možné konštatovať, že všetky žalobcom
vykonané práce boli v príčinnej súvislosti s odstránením následkov poistnej udalosti a daný znalecký
posudok znalca W. slúžil ako podklad pre vyčíslenie prác, ktoré súviseli s rekonštrukciou v celkovej
výške 43.151,20 eur. Žalobca má za to, že znalec W. bol v rámci zapísaného odvetvia pozemné stavbyoprávnený posúdiť stavebné konštrukcie aj rozsah porúch stavieb, ktoré sa na nehnuteľnosti vyskytli.
Pokiaľ by s tým odvolací súd nesúhlasil, žalobca má za to, že na znalecký posudok p. W.Á. treba
prihliadať ako na odborné stanovisko vypracované osobou, ktorá v danej oblasti pôsobila niekoľko rokov.

10. Žalobca ďalej namietal nesprávne skutkové zistenia, keď aj napriek značným chybám a rozporom v
znaleckom posudku č. 10-22/2016 prihliadol na jeho závery. Žalobca má za to, že znalec v napadnutom
posudku nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy. Znalec v
znaleckom posudku č. 10-22/2016 chybne uvádza, že vodovodné potrubie je kovové, hoci rozvody vody

boli plastové, čo vyplýva z projektovej dokumentácie aj zo znaleckého posudku p. W.. Ďalšie chyby
v posudku sa podľa žalobcu týkajú záverov znalca o mieste napojenia nových rozvodov na pôvodné
rozvody, čo do značnej miery ovplyvnilo úspech žalobcu v konaní.

11. Žalobca má za to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd
posúdil, že dispozičné zmeny vykonané v objekte je možné považovať za dôvody, aj v dôsledku

ktorých je možné žalobu zamietnuť. Žalobca s poukazom na znalecký posudok p. W. konštatoval,
že žalobcom vykonané práce súviseli s uvedením predmetnej časti budovy do pôvodného stavu,
zmenou dispozičného riešenia nedošlo k značnému zväčšeniu podlahovej plochy a zmeny dispozičného
riešenia nie je možné považovať za vylepšenie daného priestoru. Pri oprave boli použité materiály, ktoré
zodpovedali štandardom spred opravy. Funkčné využitie priestorov pred a po rekonštrukcii sa podstatne

nezmenilo.

12. Žalobcaďalejvodvolanínamietal,žesúdprvejinštanciedospelknesprávnymskutkovýmzisteniam,
keď konštatoval, že žalobcom uplatnený návrh nie je aspoň čiastočne dôvodný, pretože žalobca
preukázal existencie svojho nároku aspoň v časti. Žalobca má za to, že zo znaleckého posudku p. W., z

účtovných dokladov a poistnej zmluvy jednoznačne vyplýva jeho nárok v rozsahu nákladov súvisiacich s
odstránením schodiskovým stupňov v mieste napojenia nových rozvodov na pôvodné. Žalobca navrhol,
aby odvolací súd zaviazal žalobcu, aby rozdelil nárok na časť, ktorá sa týka nákladov vynaložených
žalobcom súvisiacich s odstránením schodiskových stupňov a časť, ktorá sa týkala ostatných nákladov
žalobcu vynaložených v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou.

13. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel.
V prípade, že žalobcovi neprizná celú pohľadávku, navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a po
vykonaní dokazovania priznal žalobcovi časť nároku vo výške nákladov, vynaložených za účelom
odstránenia schodiskových stupňov. Žalobca si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.

14. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu trovy
odvolacieho konania.

15. K znalcovi W. žalovaný uviedol, že bol výlučne znalcom pre odbor stavebníctvo, odvetvie pozemné

stavby a odhad nehnuteľností, pričom v posudku hodnotil aj poruchy predmetu poistenia, vlastnosti
stavebných materiálov zabudovaných po zatopení, pričom posudzoval aj statiku priečok po ich zatopení,
čo však spadá pod samostatné odvetvia. Závery N.. W., ktorý vychádzal len z vizuálneho vnímania
stavu bez vykonania akýchkoľvek meraní, skúšok resp. testu, sú teda nehodnoverné a neodôvodnené.
Posudok N.. W. bol vyhotovený pred účinnosťou CSP, preto nemá charakter súkromného znaleckého

posudku.

16. K znaleckého posudku znalca ustanoveného súdom žalovaný uviedol, že zodpovedal súdom
uložené otázky a jeho závery sú technicky prijateľné, logicky zodpovedajúco odôvodnené. V konečnom
dôsledku potvrdzujú správnosť záverov spoločnosti INSERVIS Slovakia s.r.o. v expertíznej správe zo

4.7.2012.

17. K námietke žalobcu, že súd nesprávne posúdil žalobcom vykonané dispozičné zmeny, žalovaný
uviedol, že dôvodom na zamietnutie žaloby bolo aj nepreukázanie rozsahu škody na predmete poistenia,
nepreukázanie, ktoré z nákladov žalobca vynaložil na odstránenie poistnej udalosti a ktoré z nich a v

akom rozsahu z iných dôvodov. Žalovaný zdôraznil, že významné je iba to, že na zmenu dispozičného
riešenia priestoru žalobca vynaložil náklady, ktoré nesúviseli s poistnou udalosťou. Žalovaný poukázal i
na to, že potreba vybúrania pórobetónových priečok preukázaná nebola, taktiež zo znaleckého posudkunevyplývajú žiadne trhliny, ktoré by signalizovali vážnejšie mechanické porušenie stability dotknutých
priečok.

18. Žalovaný považuje návrh žalobcu na rozdelenie uplatneného nároku na časť, ktorá sa týkala
nákladov na odstránenie schodiskových stupňov a časť, týkajúca sa ostatných nákladov, za neprijateľný,
v rozpore s princípmi civilného sporového konania. Odvolanie považuje žalovaný za nedôvodné.

19. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez

nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli
a webovej stránke súdu v súlade s § 219 ods. 3 CSP dňa 8.1.2019. Po preskúmaní obsahu spisu a
oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcu, ako aj s vyjadrením žalovaného k odvolaniu, odvolací súd
dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

20. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými
skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení
svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu konajúcim súdom zisteného
stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný,
než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie

súd spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia a k
podstatným tvrdeniam v odvolaní odvolací súd uvádza nasledovné:

21. Podľa § 797 ods. 2 Obč. zák. právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený
vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

Podľa § 797 ods. 3 Obč. zák. plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie
potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného
odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel,
je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

22. Podľa § 799 ods. 1 Obč. zák. poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo
ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.

Podľa § 799 ods. 2 Obč. zák. kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi

písomne oznámiť, ţe nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej
následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť
aj ďalšie povinnosti.

23. Medzistranamisporunebolosporné,žedňa30.11.2007bolamedzižalobcomažalovanýmuzavretá

poistná zmluva č. 8001922217 s rozsahom poistenia: živelné poistenie, poistenie pre prípad odcudzenia
veci a poistenie zodpovednosti za škodu. Poistenou vecou, okrem iných, je i nehnuteľnosť žalobcu na
Panskej7vBratislave.Rovnakonebolosporné,žedňa9.10.2011došlokpoistnejudalostinapredmetnej
nehnuteľnosti, a že žalovaný pri poskytnutí poistného plnenia vo výške 16.967,57 eur neuznal ( z celkovo
uplatnených nákladov na odstránenie následkov poistnej udalosti vo výške 43.151,20 eur) žalobcovi

náklady v sume 25.851,69 eur, ktoré sú predmetom sporu.

24. Je nepochybné, že žalobca si dal vypracovať znalecký posudok pre posúdenie poškodenia
stavebných konštrukcií, rozvodov chladenia, studenej a teplej vody, kúrenia a ostatných rozvodov
vplyvom zatečenia po prasknutí vodovodného potrubia v prevádzkových priestoroch reštaurácie na

Panskej 7 v Bratislave, a to ešte pred podaním žaloby na súd, objednávkou zo dňa 9.10.2011. Znalec N..
L. W. vypracoval znalecký posudok č. 7/2011, a to ako znalec zapísaný v zozname znalcov, tlmočníkov
a prekladateľov pre odbor stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad nehnuteľností.

25. Žalovaný si dňa 15.5.2012 objednal v expertíznej spoločnosti INSERVIS Slovakia s.r.o. posúdenie

rozsahu škody vyplývajúcej z poistného rizika“ náhodné a náhle poškodenie alebo zničenie veci
kvapalinou unikajúcou z vodovodného zariadenia.“26. Nakoľko uvedené listinné dôkazy - t.j. znalecký posudok Ing. Kačmára a Expertná správa
o škode poistnej spoločnosti zo dňa 4.7.2012 vyhotovená spoločnosťou INSERVIS Slovakia s.r.o.
dospeli k rozdielnym záverom ohľadom rozsahu nákladov spojených s poistnou udalosťou, súd prvej

inštancie postupoval správne, keď v konaní nariadil znalecké dokazovanie z odboru stavebníctvo,
odvetvie pozemné stavby, stavebný materiál, stavebné konštrukcie a poruchy stavieb a na vypracovanie
znaleckého posudku ustanovil Technický a skúšobný ústav stavebný, n. o., znalecká organizácia.
Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne neprihliadol na závery listinného dôkazu -
znaleckého posudku predloženého žalobcom, a správne vychádzal zo záverov súdom ustanoveného

znalca. Znalecký posudok č. 10-22/2016 konštatoval, že nebolo možné jednoznačne stanoviť, ktoré
poškodenia boli spôsobené kvapalinou unikajúcou z vodovodného potrubia, a ktoré vznikli z iných
dôvodov.Žalobcainénávrhynadoplneniedokazovanianemal.Súdprvejinštancienazákladevykonania
dokazovania dospel k správnemu záveru, že žalobcovi sa v konaní nepodarilo uniesť dôkazné bremeno,
že všetky náklady spojené s opravou, resp. rekonštrukciou objektu boli vynaložené v príčinnej súvislosti
s poistnou udalosťou. V podrobnostiach odvolací súd odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdom prvej

inštancie.

27. Odvolací súd v súvislosti s hodnotením dôkazov uvádza, že pravidlá hodnotenia dôkazov sú
upravené v čl. 15, ako aj v § 191 CSP a spravujú sa teóriou voľného hodnotenia dôkazov. Dôkazy
a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento

zákon, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu
môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. V tejto súvislosti však platí, že zásadný význam
majú správne položené otázky súdom, ktoré zároveň predurčia postup súdu pri hodnotení znaleckého
posudku. Aj znalecký posudok musí súd hodnotiť voľne, v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi a

z hľadiska jeho vnútornej logiky, domáhať sa vysvetlenia prípadne ďalšími otázkami určenými znalcovi.
Súd síce nemôže hodnotiť správnosť odborných záverov vyjadrených znalcom, môže však výsledky
znaleckého dokazovania hodnotiť voľne, t.j. vo vzťahu k skutkovým okolnostiam, ktorý vyplynuli z
iných dôkazov. Pri hodnotení znaleckého posudku je vo všeobecnosti prijímaný záveru, že hodnoteniu
nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti; súd však hodnotí presvedčivosť

posudku, čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého nálezu a jeho súlad
s ostatnými vykonanými dôkazmi.

28. V danej veci zo znaleckého posudku č. 10-22/2016 nevyplynula potreba vybúrania pórobetónových
priečok v dôsledku prasknutia vodovodného potrubia, taktiež z posudku nevyplynuli trhliny, ktoré

by signalizovali porušenie stability. Pokiaľ teda žalovaný neuznal práce a náklady na búranie
sadrokartónových stropov a priečok, vybúranie schodiskových stupňov, vybúranie obkladov stien,
demontáž umývadiel a batérií, výmena sprchovacieho kútu a WC (uznaná len demontáž a spätná
montáž), a uvedené práce a náklady ako súvisiace s poistnou udalosťou nevyplývajú z vykonaného
dokazovania, ale sa jednalo o náklady nad rámec, ktoré môžu byť kryté poistným plnením v zmysle

poistnej zmluvy a poistných podmienok, súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď žalobu
zamietol. Odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle poistných podmienok má poškodený právo na náhradu
škody, vyjadrenú primeranými nákladmi, ktoré je potrebné vynaložiť na uvedenie poškodenej poistnej
veci do pôvodného stavu, teda jedná sa o náhradu nákladov na odstránenie škody spôsobenej únikom
kvapaliny z vodovodného potrubia, nie o náhradu všetkých nákladov, vynaložených na rekonštrukciu

objektu. Navyše, tak ako to uviedol v odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie, z vykonaného
dokazovania vyplynula i skutočnosť, že ku škode došlo aj v dôsledku dlhodobého pôsobenia vlhka a
vody na rozvody a potrubia. Poistné riziko sa pritom vzťahovalo na „náhodné a náhle poškodenie alebo
zničenie veci kvapalinou unikajúcou z vodovodného zariadenia.“

29. Odvolací súd považuje návrh žalobcu v odvolaní, aby zaviazal žalobcu, aby rozdelil nárok na časť,
ktorásatýkanákladovvynaloženýchžalobcomsúvisiacichsodstránenímschodiskovýchstupňovačasť,
ktorá sa týkala ostatných nákladov žalobcu, za právne irelevantný, pretože nebol splnený predpoklad
podľa § 366 písm. d) CSP, a to, že tieto prostriedky procesného útoku nemohol odvolateľ bez svojej
viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Zo záverečného vyjadrenia žalobcu, ani z priebehu

konania pred súdom prvej inštancie nevyplýva, že by žalobca takéto rozdelenie (spolu s konkrétnou
špecifikáciou) požadoval.30. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne posúdil všetky relevantné
dôkazy, z ktorých vyvodil správne právne závery. Odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.

31. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške týchto trov konania rozhodne v súlade s § 262 ods.
2 CSP súd prvej inštancie.

32. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).