Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. február 2019

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 4P/42/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5318203229
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Plichtíková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2019:5318203229.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou vo veci starostlivosti o mal. N. H., J..

XX.X.XXXX M. S.. G. H., J.. XX.X.XXXX, obaja bytom u matky, obaja zast. kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, deti rodičov: matky - Z. H., J.. XX.XX.XXXX, XXX XX
Q. XXXX, zast. JUDr. Marekom Belkom, advokátom so sídlom Fraňa Kráľa 1504, 022 01 Čadca, IČO:
42213487, a otca - K. H., J.. X.X.XXXX, XXX XX H. J. H. XXXX, v konaní o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

I. Otec j e p o v i n n ý platiť výživné na maloletého N. H., J.. XX.X.XXXX vo výške 180 € mesačne k
rukám matky vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, počnúc dňom 28.11.2018.

Zameškané výživné za čas od 28.11.2018 do 21.2.2019 (za 3 mesiace x 83 €) spolu 291 € z a p l
a t í otec spolu s bežným výživným v pravidelných mesačných splátkach 10 € vždy do 15. dňa toho-
ktorého mesiaca vopred k rukám matky pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky
v stanovenej výške, v stanovenej lehote.

II. Otec j e p o v i n n ý platiť výživné na maloletého G. H., J.. XX.X.XXXX vo výške 180 € mesačne
k rukám matky vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred, počnúc dňom 28.11.2018.

Zameškané výživné za čas od 28.11.2018 do 21.2.2019 (za 3 mesiace x 83 €) spolu 291 € z a p l
a t í otec spolu s bežným výživným v pravidelných mesačných splátkach 10 € vždy do 15. dňa toho-
ktorého mesiaca vopred k rukám matky pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky
v stanovenej výške, v stanovenej lehote.

III. Tým s a m e n í rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 8c/14/2008-26 zo dňa 10.3.2008, právoplatný
7.4.2008, ktorým súd určil výživné na maloletého N. H., J.. XX.X.XXXX a na maloletého G. H., J.V..

XX.X.XXXX vo výške 2 500 Sk na každého z nich.

IV. Žiadny z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Podľa § 2 ods. 1 CMP a 220 ods. 4 CSP súd arabskými číslicami označuje jednotlivé odseky
odôvodnenia rozsudku, ktoré zodpovedajú podstatným náležitostiam odôvodnenia rozsudku podľa §
220 ods. 2 CSP, § 120 ods. 3 CMP.

1. Čo tvorilo záväzný predmet sporu, čím sa súd cítil byť viazaný: Záväzným predmetom sporu bol
návrh matky na zvýšenie výživného na maloletého N. H., J.. XX.X.XXXX na sumu 180 € mesačne a na
maloletého G. H., J.. XX.X.XXXX na sumu 180 € mesačne.2. Aké tvrdenia produkovala v návrhu matka: Matka v návrhu zo dňa 28.11.2018 čl. 1 žiadala priznať
zvýšené výživné uvedené pod bodom 1 odôvodnenia tohto rozsudku na tom skutkovom základe, že
rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. 8C/14/2008-26 zo dňa 10.3.2008 bolo manželstvo rozvedené,

maloleté deti boli zverené do starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platiť výživné na každé z detí po 2
500Skmesačne.Vtomčasenavštevovalizákladnúškolu,terazstrednúškolu,sčímsúspojenézvýšené
výdavky. Maloletý N. je žiakom N. Q. Š. H. J. H. a maloletý G. N. Q. Š. N. I. H. J. S.. Často navštevujú
stomatológa, čo tiež zvyšuje náklady. Ošetrenia zubov sa vyšplhali ku dňu podania návrhu na sumu 2
000 €. Otec o zákrokoch vedel, neprispel. Matka bola nútená zapožičať si finančné prostriedky od svojej

matky. Náklady na maloletého G. vyšpecifikovala matka v návrhu nasledovne: cestovné 35 € mesačne,
strava 170 € mesačne, oblečenie + drogéria 80 € mesačne, telefón, internet 12 € mesačne, vreckové
20 € mesačne, spolu 317 €. Náklady na maloletého N. vyšpecifikovala matka v návrhu nasledovne:
cestovné 16 € mesačne, strava 175 € mesačne, oblečenie + drogéria 75 € mesačne, internet 2 €,
vreckové 20 €, spolu 288 €. Náklady matky vyšpecifikovala matka v návrhu nasledovne: cestovné,
PHM 30 € mesačne, strava 150 € mesačne, oblečenie + drogéria 55 € mesačne, telefón, internet 7 €,

príspevok na bývanie 100 € mesačne, spolu 342 €. Matka zo zdravotných dôvodov nepracuje, stará sa
o domácnosť, je na čiastočnom invalidnom dôchodku, poberá dôchodok vo výške 128 €. Okrem synov
sa stará o dcéru, ktorá pochádza z druhého manželstva. Otec maloletých detí pracuje v Nemecku. O
deti prejavuje záujem len sporadicky. Starší syn N. otca občas navštívi, mladší syn G. menej. Výživné
platí otec nepravidelne. Častokrát im nekúpil ani darčeky k narodeninám, meninám alebo na Vianoce.

Občas im niečo kúpi, ale ich upozorní, že do konca roka nech už nič od neho nepýtajú. Vyhovára
sa na nedostatok finančných prostriedkov, ale sám si kúpil osobné motorové vozidlo. Od poslednej
úpravy výživného ubehlo 10 rokov. Na strane detí aj matky došlo k podstatnej zmene pomerov a je teda
dôvod na zvýšenie výživného. Podaním zo dňa 19.2.2019 matka svoje predchádzajúce podanie, hlavne
špecifikáciu nákladov, upresnila nasledovne. Cestovné, PHM 30 € mesačne, strava 150 € mesačne,

oblečenie + drogéria 55 € mesačne, telefón 56 €, príspevok na bývanie 100 €, elektrina 81 €, internet
11,99 €, voda 66 € mesačne, kúrenie 83 € mesačne, rodinná poistka 70 € mesačne, spolu 702,99 €.

3. Aké dôkazy predložila matka k svojim tvrdeniam, aký skutkový stav súd mal z dôkazov preukázaný:
Rozhodnutím Sociálnej poisťovne na čl. 5 mal súd preukázaný invalidný dôchodok matky vo výške

128 € mesačne. Fotokópiami rodných listov na čl. 9, verifikovanými originálmi na pojednávaní, súd
mal preukázané, že maloletý N. je narodený XX.X.XXXX a maloletý G. XX.X.XXXX, teda medzi
deťmi je rozdiel len 1 rok a nie je potrebné čo do výšky výživného diferencovať výšku výživného
vzhľadom k rozdielnym nákladom, pričom iné rozdiely zistené neboli. Týmito rodnými listami taktiež
mal preukázané, že otcom je K. H., teda odporca. Rozsudkom č. k. 8C/14/2008-26 zo dňa 10.3.2008,

ktorý nadobudol právoplatnosť 7.4.2008, súd mal preukázané, že manželstvo bolo rozvedené, maloleté
deti boli zverené do výchovy a starostlivosti matky, odporca bol zaviazaný platiť na obidve deti po 2
500 Sk mesačne, bol upravený styk otca s deťmi. Príčinou rozvratu podľa odôvodnenia rozsudku bolo
požívanie alkoholu zo strany odporcu, nadviazanie známosti s inou ženou, ktorá trvala 2 roky, agresivita,
fyzické napádanie, nepravidelné prispievanie na domácnosť, nestaranie sa o výchovu maloletých detí,

čo vyvrcholilo odchodom odporcu zo spoločnej domácnosti dňa 7.1.2008 k rodičom (rovnako aj pripojený
spis 8C/14/2008). Z rozsudku ďalej vyplýva, že naposledy výživné bolo určené 7.4.2008, teda ku dňu
rozhodovania 21.2.2019 pred 11 rokmi. Počas doby 11 rokov platil otec - odporca len určené výživné na
obidve deti - dvakrát 83 €. Za celú dobu 11 rokov sám od seba výživné nezvýšil. Z rozhodnutia Sociálnej
poisťovne, ktoré bolo predložené, posledné určenie invalidného dôchodku matky je 132,20 € a predložila

matka aj rozhodnutia na daň z nehnuteľností na rok 2018, z ktorých vyplýva, že bola povinná zaplatiť
daň pre rok 2018 vo výške 15,14 €. Pripojila aj účtovné doklady na preukázanie svojich tvrdení o svojich
výdavkoch.

4. Aké tvrdenia produkoval odporca - otec: Otec prevzal návrh s dôkazmi aj spolu s termínom

pojednávania, ktorý bol vytýčený na deň 21.2.2019 dňa 20.12.2018. Od 20.12.2018 do 21.2.2019 sa
písomne nevyjadril, nedoručil žiadne dôkazy napriek výzve na čl. 30. Na pojednávaní dňa 21.2.2019
uviedol,žesnávrhomnazvýšenievýživnéhonesúhlasí,pretožemáspriateľkoudieťaZ.,ktorýsanarodil
XX.X.XXXX, má 2,5 roka, je doma. Priateľka je na materskej dovolenke, poberá 200 €. Výdavky otca -
odporcu predstavujú výdavky na hypotéku, ktorú si vzal na zakúpenie nehnuteľnosti v roku 2011, platí

211 € mesačne. Nepredložil žiaden dôkaz. Životná poistka 40 €, nepredložil žiaden dôkaz. Spláca auto -
150€mesačne,splácahopriateľkinejmatkeanapriateľkinumatkujeajevidenčnevedené,vskutočnosti
však patrí odporcovi a jeho priateľke. Postupovali tak jednak kvôli poistke a jednak kvôli tomu, že sa im
nechcelo robiť prepisy medzi dvoma okresmi. Kúpili ho asi pred rokom a pol, kúpna cena asi 8 000 €, ideo staršie vozidlo. Na stravu prispieva 100 €, ide o nákupy. Napriek veľkému časovému priestoru, ktorý
mal odporca k dispozícii od doručenia návrhu, výzvy, do termínu pojednávania na preukázanie svojich
tvrdení nepredložil žiadne dôkazy.

5. Kolízny opatrovník uviedol: V správe zo dňa 14.2.2019 uviedol, že spolu prispieva otec na výživnom
165,96 € mesačne na obidve deti (dvakrát 2 500 Sk = 5 000 Sk). Prispieva na základe rozsudku
OkresnéhosúduČadca8C/14/2008-26zodňa10.3.2008.Matkauzavrelavroku2014druhémanželstvo
s S. H.. Z manželstva pochádza maloletá G.J. H., J.. X.X.XXXX. Matka poberá čiastočný invalidný

dôchodok. Všetky potreby maloletých detí nie je schopná vzhľadom k svojej finančnej situácii pokryť,
preto potreby maloletých zabezpečuje jej matka a manžel. Maloletý N. je študentom druhého ročníka N.
Q. Š. O. H. J. H., učí sa chválitebne, dochádzka do školy je pravidelná, výchovné problémy s ním nie sú
ani v škole, ani doma. S otcom sa stretáva asi jedenkrát mesačne. Maloletý G. je študentom druhého
ročníka N. K. Š. N. H. J. S., učí sa priemerne, dochádza do školy pravidelne, výchovné problémy nie sú s
ním ani v škole, ani doma. V zimnej sezóne aktívne lyžuje. Náklady spojené s touto aktivitou predstavujú

približne 400 €. S otcom sa nestretáva. Obaja sa stravujú v škole. Stravné mesačne stojí približne 25 €
na každého. Zdravotný stav je dobrý, nevyžaduje zvýšené výdaje na lieky a zdravotnú starostlivosť. Otec
sa nezaujíma aktívne o deti a ich aktivity. Vyživovaciu povinnosť plní nepravidelne v rôznych sumách.
Od ostatného výživného ubehla dlhá doba, došlo k podstatnej zmene pomerov na strane detí. Predtým
navštevovali základnú školu, teraz strednú školu, s čím sú spojené zvýšené výdavky, a preto kolízny

opatrovník navrhol zvýšiť výživné podľa možností a majetkových pomerov otca.

6. Z vyjadrenia mesta H. J. H. čl. 35 vyplýva, že odporca - otec je rozvedený, býva spolu s rodičmi -
H. Č.. XXXX, je otcom 3 detí, ktoré sú zverené do výchovy ich matiek. Vlastí rodinný dom č. XXX so
zriadením záložného práva v prospech N. M. G. H.. Je zamestnaný, výška príjmu nie je známa. Neboli

na neho sťažnosti, nebol riešený v priestupkovom konaní.

7. Správa z obce Q. na čl. 36, z ktorej súd mal preukázané, že matka býva v Q. XXXX. Žije s manželom
a deťmi v rodinnom dome vo vyhovujúcich podmienkach. Je na predĺženom rodičovskom príspevku,
poberá invalidný dôchodok. Nedopustila sa priestupku. Má vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom.

Rodičovské povinnosti si plní.

8.Akédôkazysúdvykonalzúradnejmoci,akýskutkovýstavznichzistil:LustráciouvSociálnejpoisťovni
čl. 24 na otca zistil, že v období od 1.4.2014 do 30.4.2016 pracoval v spoločnosti M., N..V..Q.., Y., hrubý
príjem, z ktorého boli platené odvody, predstavoval od 600 € až po 1 400 € mesačne. Od 14.6.2016

do 30.9.2016 pracoval v spoločnosti X., N..V..Q.., H. J. H., kde vymeriavací základ za toto obdobie bol
približne do 150 € hrubého pre účely odvodov a od 1.10.2016 do 28.10.2016 u totožnej spoločnosti
s vymeriavacím základom 669,53 €. Následne od 29.10.2016 do 31.10.2018 pracoval v spoločnosti
M., N..V..Q.., s vymeriavacím základom od 500 do 1 400 € podľa jednotlivých mesiacov. 1.11.2018
je evidovaný pracovný vzťah v spoločnosti M., N..V..Q.., pričom nie je uvedený dôvod rozviazania

pracovného pomeru v M., N..V..Q.. a takýto dôkaz otec nepredložil, aby bolo zrejmé, či sa v nadväznosti
na § 75 ods. 1 Zákona o rodine sám nepripravil o príjem, ktorý mohol mať. V tejto súvislosti súd
poukazuje aj na tú skutočnosť, že návrh na zvýšenie výživného bol podaný 28.11.2018, teda v časovej
príčinnej súvislosti s ukončením zamestnania v spoločnosti M., N..V..Q.., Y.. Z rozhodnutia o invalidnom
dôchodku vyplýva, že matka je nezamestnaná a aktuálne poberá invalidný dôchodok vo výške 132,20

€ mesačne. Z pripojeného spisu 8C/14/2008 (čl. 19 správa Mestského úradu H. J. H. a potvrdenie
zamestnávateľa) súd zistil, že v tom čase menovaná bývala u matky v byte, obývala 1 miestnosť, mala
samostatnú domácnosť, na nájomné a za elektrické energie prispievala matke 3 600 Sk. Pracovala vo
firme Ž. E., N..V..Q.., H. J. H., čistý príjem činil 8 000 Sk, prídavok na deti 1 080 Sk. Alkoholické nápoje
nepožívala, mala dobrú povesť. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka čl. 21 uvedeného spisu vyplýva,

že matka poberala prídavok na dve deti 1 080 Sk, platí si poistku 285 Sk, maloletému G. v škôlke
platila 800 Sk, N. 600 Sk mesačne. Zo zápisnice o pojednávaní v uvedenej veci zo dňa 10.3.2008 z
výpovede matky vyplýva, že už v tom čase robil v Rakúsku, formálne nepoberal nič, ale zarábal finančné
prostriedky v Rakúsku. Bývala v byte svojej matky, v 4-izbovom, spolu s nevydatou sestrou. V rozvodom
konaní odporca uvádzal, že je živnostníkom v odbore stavebníctvo. V zápisnici o pojednávaní zo dňa

10.3.2008, strana 5 čl. 24 uvedeného spisu, uviedol dňa 10.3.2008, že robí zväčša v Českej republike
a priemerne mesačne zarobí 18 000 Sk mesačne, cez zimu nerobí. Ďalej uviedol, že býva u rodičov,
rodičia od neho nechcú nič, dohodli sa, že im bude platiť po 2 000 Sk na stravu, keď je doma. Konanie
bolo ukončené rozsudkom č. k. 8c/14/2008-26 zo dňa 10.3.2008, právoplatný 7.4.2008, ktorým bolomanželstvo rozvedené, deti zverené matke, otec zaviazaný platiť výživné na každé z detí po 2 500 Sk
a bol upravený styk otca s deťmi.

9. Skutkové a právne vyhodnotenie sporu:
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obidve deti sú študentmi strednej školy, nie sú schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov
k deťom trvá. V tomto smere medzi rodičmi nebol spor.

§ 78 ods. 1 Zákona o rodine: Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
§ 78 ods. 3 Zákona o rodine: Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa R 27/1974 len pri preukázanej zmene pomerov treba zmeniť výšku výživného. Nepostačí len
úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané. Došlo by v opačnom prípade k neprípustnej reparácii
právoplatnéhosúdnehorozhodnutia.Vzhľadomkuvedenémusúdporovnávalpomeryvčasepôvodného

určenia výživného a aktuálne pomery v čase podania návrhu na zvýšenie výživného. Do úvahy bral
len závažnejšiu zmenu pomerov. Objektívnym dôkazom - rozsudkom vo veci 8C/14/2008 mal súd
preukázané, že naposledy bolo výživné určené v roku 2008, čo ku dňu podania návrhu a ku dňu
rozhodovania 21.2.2019 je doba 11 rokov. Už zo samotného tohto časového rozpätia je zrejmé, že po
dobu 11 rokov otec sám od seba nezvýšil výživné. Platil po 2 500 Sk na každé dieťa, teda po 83 € na

každé z detí po dobu 11 rokov. V čase prvého určenia výživného boli deti žiakmi základnej školy, teraz
sú študentmi strednej školy. Už porovnaním týchto okolností ako aj vývoja životných nákladov podľa §
78 ods. 3 Zákona o rodine a vekovej kategórie detí, ktoré sú vo veku blízkom dospelých, teda je zrejmé,
že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane detí. Majú zvýšené náklady na oblečenie, obutie, šport,
kultúru, školské potreby, hygienu, stravu.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Potreby detí vyplývajú z návrhu - u maloletého N. 288 €, u G. 317 €. V nadväznosti na § 62 ods. 4
Zákona o rodine súd bral do úvahy, že matka sa osobne stará o maloleté deti a ich domácnosť, a
preto vyživovaciu povinnosť matky stanovil v prejudiciálnej rovine v rozsahu 1/3 a vyživovaciu povinnosť
otca v rozsahu 2/3 z celkových nákladov na maloleté deti. Matka svoju vyživovaciu povinnosť plní
dobrovoľne a keďže dlhodobo otec po dobu 11 rokov nezvýšil výživné, supluje aj vyživovaciu povinnosť

otca. 83 € mesačne je nedostatočné výživné na študentov strednej školy. U G. z celkových nákladov
na G. vo výške 317 € - 1/3 vyživovacej povinnosti matky predstavuje v prejudiciálnej rovine 105 € a
2/3 otca 210 €. U N. celkové náklady predstavujú 288 €, v prejudiciálnej rovine vyživovacia povinnosť
matky predstavuje 1/3, teda 96 € a vyživovacia povinnosť otca 2/3, teda 192 €. K týmto nákladom na
G. a N. však je potrebné pripočítať aj alikvótnu časť nákladov matky na spoločnú domácnosť podľa

počtu všetkých členov domácnosti, ktorých však matka v návrhu neuviedla. Je však zrejmé, že už pri
výpočte vyživovacej povinnosti len z nákladov na deti, teda zo súm 317 a 288 €, vychádza vyživovacia
povinnosť otcovi vyššia, než je žiadaná v návrhu, teda vyživovacia povinnosť 210 € a 192 €. Vzhľadom
k tomu, že matka požadovala vyživovaciu povinnosť menšiu, než aká by otcovi patrila, vyživovaciu
povinnosť na každé z detí po 180 €, bolo nadbytočné v tomto štádiu konania sa zaoberať počtom členov

domácnosti matky a navýšením nákladov detí o alikvótnu časť nákladov na spoločnú domácnosť. Je
zrejmé, že skutočné náklady na každé z uvedených detí presahujú vyživovaciu povinnosť, ktorú matka
na každé z detí požaduje, preto matka požaduje výživné v primeranej výške zodpovedajúcej potrebám
maloletých detí s prihliadnutím aj na svoju vyživovaciu povinnosť, ktorú má v prejudiciálnej rovine. Matka
si svoju vyživovaciu povinnosť plní dobrovoľne, bolo ju potrebné konštatovať len v prejudiciálnej rovine

(vzhľadom k nízkemu výživnému plní aj vyživovaciu povinnosť za otca).
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

§ 63 ods. 1 Zákona o rodine: Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani
z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
§ 63 ods. 2 Zákona o rodine: U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z

príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje
podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
§ 63 ods. 3 Zákona o rodine: Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené
potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného

sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval
na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný
súhlas súdu.
Otec sa za dlhé časové obdobie, ktoré mal k dispozícii, nevyjadril, nepredložil dôkazy k svojim príjmom

napriek výzve súdu. Jeho tvrdenia na pojednávaní boli teda len v rovine tvrdení bez dôkazov. Pokiaľ
ide o skutočnosť, že sa mu zmenili pomery, lebo má maloleté dieťa s priateľkou vo veku 2,5 roka,
narodené 21.8.2016, v rovnakom smere sa zmenili pomery aj na strane matky, ktorá taktiež má z nového
manželstva maloleté dieťa. Kým otec má príjem, matka poberá invalidný dôchodok 132,20 €. Určené
výživné 2x 180 € predstavuje 360 € a je primerané 11 rokom, po dobu ktorých nedošlo k zvýšeniu

výživného. Je primerané podstatnej zmene pomerov na strane maloletých detí. Súd sa domnieva,
že sumu 360 € mesačne je schopný odporca titulom výživného na svoje deti platiť. Z lustrácie v
Sociálnej poisťovni čl. 25 v spoločnosti M., N..V..Q.., vyplýva, že v mesiaci 4/2018 zarobil odporca u tejto
spoločnostivhrubom1005,23€,v5/2018-1320,88€,v6/2018vovýške1354,75€,v7/2018-1424,12
€, 8/2018 - 1 238,52 €, 9/2018 - 1 029,92 €, 10/2018 - 961,12 €. V nadväznosti na § 75 ods. 1 Zákona

o rodine preto súd vychádzal zo záveru, že bez dôvodov, ktoré odporca v konaní nepreukázal, sa vzdal
tohto prospechu, keď od 1.11.2018 je uvedený ako zamestnávateľ uvedený spoločnosť M., N..V..Q.., Y.
namiesto M., N..V..Q.. Súd teda vychádzal z tohto príjmu, ktorý mal u spoločnosti M., N..V..Q.. a z tohto
príjmu súd má za to, že mohol platiť výživné 360 € na obidve deti aj popri vyživovacej povinnosti na ďalšie
dieťa. Nemá v osobnej starostlivosti deti na rozdiel od matky, takže má vytvorený časový priestor na

zvýšenie príjmu a na zabezpečenie vyživovacej povinnosti svojich detí. Súd poukazuje na to, že matka
podala návrh 28.11.2018 a teda tým, že odporca - otec neuviedol a nepreukázal dôvody, pre ktoré už nie
je zamestnaný v spoločnosti M., N..V..Q.., Y., možno sa domnievať, že tak učinil v príčinnej súvislosti s
podaným návrhom na zvýšenie výživného. Bolo povinnosťou otca v nadväznosti na § 75 ods. 1 Zákona
o rodine na základe výzvy súdu preukázať uvedené skutočnosti, príjem, dôvody rozviazania pracovného

pomeru, aby súd mohol ustáliť skutkový stav a subsumovať ho pod právne normy. V nadväznosti na
§ 62 ods. 5 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť otca je prioritná pred výdavkami rodiča. Teda je
povinný deti vyživovať aj na úkor vyživovania vlastnej osoby. Súd nebral preto do úvahy výdavky, ktoré
nebolo nevyhnutné vynaložiť. Taktiež v nadväznosti na § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd bral do úvahy aj
neprimerané majetkové riziká, ktoré na seba otec zobral. Za taký výdavok, ktorý nebolo nutné vynaložiť a

majetkové riziko otca súd považoval hypotéku na nehnuteľnosť, ktorú kúpil v roku 2011, kde platí splátku
mesačnú 211 € mesačne. Je teda zrejmé, že vyživovacia povinnosť má prednosť pred zhodnocovaním
vlastného majetku a za situácie, keď si bol otec vedomý svojej vyživovacej povinnosti k dvom deťom,
ktorú po dobu 11 rokov nezvýšil, potom ide aj o veľké majetkové riziko, do ktorého sa hypotékou pustil,
keď si musel byť vedomý, že je potrebné zvýšiť vyživovaciu povinnosť voči deťom. Otec zvolil radšej

hypotéku. Rovnako súd postupoval aj v prípade auta, kde spláca 150 € mesačne na cudzí majetok,
keďže uviedol, že nejde o vlastníctvo odporcu, ale priateľkinej matky. Zhodnocuje cudzí majetok týmito
splátkami. Spolu splátka na auto 150 € + splátka na hypotéku 211 € = 361 €, teda výška výživného,
ku ktorému súd zaviazal odporcu (2x 180 €). Okrem toho, že súd tieto výdavky označil za výdavky,ktoré nebolo nevyhnutné vynaložiť v porovnaní s prioritnou vyživovacou povinnosťou a za majetkové
riziko, súd konštatuje, že takéto výdavky v konaní ani nepreukázal žiadnym dôkazom. Súd teda dospel
k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca výživné vo výške 180 € na každé z detí platiť po 11

rokoch odvtedy, ako bolo naposledy určené výživné na tieto deti.

10. Trovy konania: O trovách konania v nadväznosti na § 52 CMP rozhodol tak, že žiadny z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania. Nezistil dôvody pre priznanie nároku na náhradu trov
konania, v konaní nebolo preukázané, že by matka zaslala písomnú výzvu otcovi, dožadovala sa

zvýšenia výživného a že tento spor vyvolal odporca.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline
prostredníctvom Okresného súdu Čadca. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Ak účastník konania nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže druhý účastník konania podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§ 120 ods. 3 CMP).

Odvolanie podľa § 62 ods. 1 CMP možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa§63CMPvodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.