Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. júl 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7Er/166/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611201342
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5611201342.3

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenej Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO:
36 865 141, proti povinnému Michalovi Cholvadovi, nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I. U. XXX/XX, Y.
V., prechodne bytom O. K. XXX/XX, Z.-L., podnikajúcemu pod obchodným menom Michal Cholvadt, s
miestom podnikania Nová 303, Liptovský Ján, IČO: 40 003 141, v súčasnosti s pozastavenou činnosťou,

zastúpenému AK Gavorová a partner, s. r. o., Lombardiho 228, Bratislava, IČO: 47 254 637, pre
vymoženie pohľadávky 4.188,19 eura s príslušenstvom, vykonávaného súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX
2044/11, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúcia je n e p r í p u s t n á.

II. III. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

III. IV. Oprávnenej sa u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD. trovy
exekúcie vo výške 39,83 eura do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny zástupca oprávnenej spísal pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. návrh

na vykonanie exekúcie, čím sa dňa 01. 02. 2011 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 2044/11 na
vymoženie pohľadávky vo výške 4.188,19 eura s príslušenstvom, priznanej rozhodcovským rozsudkom,
sp. zn. SR 12031/10 zo dňa 10. 12. 2010, ktorý vydal JUDr. Miroslav Rác, rozhodca Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské
rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761. Súdnemu exekútorovi bolo udelené poverenie č. 5505 029290
* zo dňa 02. 03. 2011 na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 4.188,19 eura spolu so zmenkovým

úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 4.238,19 eura od 26. 07. 2010 do 19. 11. 2010, t.j. 1.229,08
eura, zo sumy 4.188,19 eura od 20. 11. 2010 do zaplatenia a zákonný úrok vo výške 6 % ročne zo sumy
4.238,19 eura od 29. 09. 2010 do 19. 11. 2010, t.j. 35,63 eura, zo sumy 4.188,19 eura od 20. 11. 2010
do zaplatenia, trovy predchádzajúceho konania vo výške 817,16 eura a trovy exekúcie.

2. Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 7Er/166/2011-11 zo dňa 14. 03. 2011 bola

exekúcia v časti vymáhania 0,25 % denného zmenkového úroku zo sumy 4.238,19 eura od 26. 07. 2010
do 19. 11. 2010, zo sumy 4.188,19 eura od 20. 11. 2010 do zaplatenia zastavená.

3. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.4. Podľa § 243f ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení účinnom do 31. marca 2017 (ďalej len
Exekučný poriadok), v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých

sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa
§ 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo
dňa účinnosti tohto zákona.

5.Podľa§243fods.3Exekučnéhoporiadku,exekúciepodľaodseku1saododňaúčinnostitohtozákona

odkladajú.

6. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote
podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a
ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

7. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, v návrhu na vykonanie
exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je
fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.
Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým
radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti

osvedčujú.

8. Zákonom č. 438/2015 Z. z. došlo s účinnosťou od 23. 12. 2015 k novelizácii Exekučného poriadku,
ktorá sa týkala vymáhania nárokov zo zmenky proti povinným, ktorí sú fyzickými osobami. Podľa novej
právnej úpravy je oprávnený povinný opísať v návrhu na vykonanie exekúcie aj rozhodujúce skutočnosti

týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a pripojiť dôkazy osvedčujúce tieto skutočnosti; túto povinnosť
má aj indosatár. Predmetnou novelou bolo doplnené tiež prechodné ustanovenie § 243f Exekučného
poriadku, ktoré vyžaduje, aby uvedené skutočnosti boli doplnené aj v už začatých exekúciách, a to do
30 dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z. , to znamená do 22. 1. 2016. Pre už začaté exekúcie, v
ktorých sa vymáha právo zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, platí dňom účinnosti

predmetnej novely ex lege odklad exekúcie (§ 243f ods. 3 Exekučného poriadku). V prípade riadneho a
včasného doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie má súd preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, a ak exekúciu nezastaví, má rozhodnúť o
pokračovaní exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku).

9. V priebehu exekúcie súdny exekútor súdu doručil návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 25.
10. 2016. Povinný odôvodnil návrh najmä skutočnosťou, že Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením
č. k. 7Er/166/2011-11 zo dňa 14. 03. 2011 zastavil exekúciu v časti vymáhania 0,25 % denného
zmenkového úroku zo sumy 4.238,19 eura od 26. 07. 2010 do 19. 11. 2010, zo sumy 4.188,19 eura od
20. 11. 2010 do zaplatenia, pretože dospel k názoru že, exekúcia sa vykonáva na základe rozhodnutia,

ktoré sčasti priznáva nedovolené plnenie. Krajský súd v Žiline uznesením 8CoE/120/2011-25 zo dňa 28.
06. 2011 toto uznesenie ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd, však dospel k záveru, že zmluva o
úvere uzavretá medzi oprávnenou a povinným má charakter zmluvy spotrebiteľskej napriek tomu, že z
označenia účastníkov konania vyplýva, že oprávnený ako aj povinný sú podnikateľmi. Navyše Krajský
súd v Žiline v tomto uznesení poukázal na skutočnosť, že už samotné dojednanie rozhodcovskej doložky

je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Okresný súd sa z odôvodnenia Uznesenia, vydaného Krajským
súdom v Žiline č. k. 8CoE/120/2011-25 zo dňa 28. 06. 2011 dozvedel o nekalej povahe rozhodcovskej
doložky a mal preto „ex offo“ svojim uznesením exekúciu zastaviť v celom rozsahu. Povinný poukázal na
to(akotoužkonštatovalavyhodnotilajKrajskýsúdvŽiline),žepredmetnározhodcovskádoložkasajaví
absolútne nevyvážená a nekalá. Zmluvná podmienka, ktorá vo formulárovej zmluve alebo všeobecných

obchodných podmienkach vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s druhou stranou riešil v rozhodcovskom
konaní odporuje dobrým mravom, a preto je v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka neplatná.
Pokiaľ je právomoc rozhodcovského súdu vyvodzovaná z absolútne neplatného zmluvného dojednania
je podľa dostupnej judikatúry NS SR ako aj Súdneho dvora, nepochybné, že aj samotný rozhodcovský
rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na

základe ktorého by oprávnenej voči povinnému vzniklo právo vynútiteľné v exekučnom konaní.

10. Oprávnená vo svojom vyjadrení zo dňa 16. 07. 2018 uviedla, že nesúhlasí s tvrdeniami ako
aj dôvodmi na zastavenie exekúcie povinného, ktoré povinný uvádza vo svojom návrhu a výslovneodmietla posudzovanie povinného ako spotrebiteľa. Oprávnená poukázala na to že dňa 03. 02. 2010
uzavrela s povinným Zmluvu o úvere č. 505800169, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver
na účel podnikania vo výške 2.000,- eur. Povinný v zmluve uviedol a aj osobitne podpísal vyhlásenie,

že poskytované peňažné prostriedky budú využité na tento účel. Poukázal na skutočnosť, že ku
dňu vyhotovenia tohto podania došlo k uspokojeniu uplatneného nároku oprávnenej iba čiastočne, v
rozsahu 100,- eur. Na základe uvedeného je možné posudzovať vzťah ako obchodnoprávny a nie
ako spotrebiteľský, nakoľko ide o zmluvný záväzok medzi dvomi podnikateľskými subjektmi. Povinný
má do dnešného dňa aktívnu živnosť. V prípade postavenia oprávnenej je treba akceptovať jej dobrú

vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinným vstupovala. Argumentácia oprávnenej je v plnom
súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa. Pokiaľ sa súd
nestotožní s argumentáciou oprávnenej a zmluvu posúdi ako zmluvu spotrebiteľskú, oprávnená uvádza,
že rozhodcovská doložka bola dojednaná v bode 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru a je
písaná prehľadne a čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť
riešenia sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo všeobecným súdom.

Oprávnenájevšaknázoru,žepovinnýniejespotrebiteľaztohodôvodujevylúčenáaplikáciaustanovení
zákona týkajúca sa neprijateľnosti zmluvných podmienok. Časová verzia predpisu účinná v čase
uzatvorenia Zmluvy o úvere nijakým spôsobom nezakazovala použitie rozhodcovskej doložky. Naviac
rozhodcovskádoložkaje„nevýhradnou“rozhodcovskoudoložkouanevyžadujeodpovinného,abyspory
s oprávnenou riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Oprávnená na základe uvedeného má za to,

že rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ako to naznačuje povinný,
nakoľko nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa a ani od neho nevyžaduje,
aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu. Oprávnená je toho názoru, že rozhodcovskou
doložkou bola platne založená právomoc rozhodcovského súdu, a preto aj rozhodnutie, ktoré bolo
výsledkom rozhodcovského konania má povahu exekučného titulu. Uvedené má za následok, že nebol

naplnený dôvod na zastavenie exekučného konania.

11. Súd preskúmaním spisu zistil, že predmetnej exekúcii sa vymáha právo zo zmenky proti povinnému,
ktorý je fyzickou osobou. Súdny exekútor postúpil súdu včas podané doplnenie návrhu na vykonanie
exekúcie. Oprávnená v doplnení uviedla, že povinný je osobou oprávnenou na podnikanie, pričom

hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko povinný pri uzavretí úverovej zmluvy
a vystavení zmenky vystupoval ako podnikateľ. Z týchto dôvodov sa nemôžu aplikovať predmetné
ustanovenia Exekučného poriadku. Rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným
sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v exekučnom titule.

12. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, podľa tohto
zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

13. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, exekúciu súd

zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno
vykonať.

14. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, exekúciu zastaví súd na
návrh alebo aj bez návrhu.

15. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej
a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Povinný podal návrh na
zastavenie exekúcie, ktoré zdôvodnil najmä tým, že dojednanie rozhodcovskej doložky je neprijateľnou

zmluvnou podmienkou. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul
rozsudokrozhodcovskéhosúdu,jeexekučnýsúdoprávnenýazároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať

daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Skúmanie
platnosti rozhodcovskej doložky, a tým aj spôsobilosti exekučného titulu, má prednosť pred posúdením
skutočností v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, pretože v prípade, ak je podkladompre vykonanie exekúcie nespôsobilý exekučný titul, je už ďalšie posúdenie vzťahu medzi oprávnenou
a povinným nadbytočné.

16. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase
uzatvárania zmluvy, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej
doložky k zmluve.

17. Podľa § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú

formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v
dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá
telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu
rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

18. Preskúmaním súd zistil, že rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého sa exekúcia vykonáva, nie

je spôsobilým exekučným titulom, nakoľko rozhodcovská doložka nebola uzatvorená v písomnej forme,
takakotovyžadujezákon.Rozhodcovskádoložkabolaobsiahnutávčlánku15Všeobecnýchpodmienok
poskytnutia úveru, ktoré mali byť prílohou Zmluvy o úvere uzavretej medzi povinným a oprávnenou.
Tieto podmienky však nie sú podpísané ani jednou zo zmluvných strán. Platne možno rozhodcovskú
zmluvu uzatvoriť tak, že zmluva je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo

vzájomne vymenených listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie
osôb, ktoré ju dohodli. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o forme rozhodcovskej
zmluvy je striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu (taktiež v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 30. 11. 2011, sp. zn. 2 Cdo/245/2010). Podriadenie sa právomoci súkromnej osoby,
navyše určenej druhou stranou, je takým zásadným právnym úkonom, pri ktorom by nemali byť žiadne

pochybnosti o tom, že bol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Oprávnenej nič nebránilo,
aby text návrhu na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, ktorá v sebe obsahuje tak zásadný právny
záväzok účastníkov, zahrnula do samotnej zmluvy a dala klientovi na výber, či súhlasí s uzatvorením
rozhodcovskej doložky, alebo nie. V konaní zároveň nebolo preukázané, že by bola rozhodcovská
doložka uzavretá vo vzájomne vymenených listoch.

19. Rozhodcovská zmluva je samostatnou zmluvou a to aj vtedy, ak je uzatvorená vo forme doložky k
zmluve. Okrem legálnej definície rozhodcovskej zmluvy v § 3 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní
to potvrdzuje aj právna úprava obsiahnutá v § 5 spomínaného zákona, podľa ktorej prípadná neplatnosť
zmluvy, súčasťou ktorej je rozhodcovská doložka, nemá vplyv na platnosť rozhodcovskej doložky, ak sa

naňunevzťahujedôvodneplatnostizmluvy.Zrovnakéhoprincípuvychádzaajprávnaúpravaodstúpenia
od zmluvy. Pri uzatváraní zmluvy možno časť jej obsahu určiť aj odkazom na všeobecné obchodné
podmienky. Súčasťou všeobecných obchodných podmienok tak môžu byť len ustanovenia o časti tej
ktorej zmluvy. Rozhodcovská doložka pritom nie je časťou zmluvy, ale ako samostatná zmluva má
vlastný právny osud. Preto nie je možné konštatovať, že bola platne uzatvorená len tým, že ju oprávnená

obsiahla vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré neboli podpísané zmluvnými stranami.

20. Na uvedenom závere o neplatnosti rozhodcovskej doložky nič nemení ani skutočnosť, že
povinný uzatvoril úverovú zmluvu ako podnikateľský subjekt. Ustanovenia zákona o rozhodcovskom
konaní, zakotvujúce povinnú písomnú formu rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, sú ustanoveniami

kogentnými, od ktorých sa nemožno odchýliť. Exekučný súd je pritom vždy povinný prihliadnuť na dôvod
na zastavenie exekúcie, pokiaľ tento namieta niektorý z účastníkov konania alebo sa stane súdu inak
známym, t. j. aj z úradnej povinnosti (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku).

21. Nakoľko nebola platne uzatvorená rozhodcovská doložka, rozhodcovský súd nemal právomoc konať

vo veci a teda predložený rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom. Preto súd podľa
§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a súčasne ju zastavil.
Vzhľadom na toto zistenie, sa stalo už bezpredmetným skúmanie skutočností podľa § 57 ods. 1 písm.
m) Exekučného poriadku, a preto sa súd týmito bližšie nezaoberal.

22.Súdnyexekútorsipísomnýmpodaním,doručenýmdňa28.06.2018uplatniltrovyexekúcievcelkovej
výške 39,83 eura a predložil ich špecifikáciu.23. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, za výkon exekučnej činnosti
podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a

náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

24. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak dôjde k zastaveniu
exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

25. Dôvodom zastavenia exekúcie je skutočnosť, že sa táto vykonáva na podklade nespôsobilého
exekučného titulu predloženého oprávnenou. Oprávnená tak nepochybne procesne zavinila zastavenie
exekúcie a súd, v súlade s citovaným ustanovením § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnenej uložil
povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie.

26. Podľa § 30 vyhlášky č. 68/2017 ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých
do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

27. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o

odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom do 31. 03. 2017 (ďalej len „vyhláška“)
je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho
exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej
činnosti najmenej 33,19 eura.

28. V súlade s ust. § 14 ods. 1 vyhlášky súd priznal súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti
odmenu v minimálnej výške 33,19 eura. Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto má
podľa § 196 Exekučného poriadku nárok na navýšenie priznanej odmeny o 20 % DPH, t. j. o 6,64 eura.
Celkom tak patrí súdnemu exekútorovi náhrada vzniknutých trov vo výške 39,83 eura, ktoré je povinná
zaplatiť súdnemu exekútorovi oprávnená (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu, vo výroku o zastavení exekúcie, možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v 3 vyhotoveniach. Odvolanie môže
podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Proti tomuto uzneseniu, vo výroku o trovách exekúcie, odvolanie n i e j e prípustné ( § 355 ods.
2 Civilného sporového poriadku).