Rozsudok ,
Potvrdené, Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. október 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/369/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315212875
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2315212875.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou HOSŤOVECKOU, v právnej

veci žalobkyne: Slovenský plynárenský priemysel a.s., so sídlom 825 11 Bratislava, Mlynské Nivy 44/
a, IČO 35 815 256, zastúpenej: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom 811 03 Bratislava,
Michalská 14, IČO: 47 255 706, proti žalovanému: R. L., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX F. - H.,
Š. XXXX/X, o zaplatenie sumy 217,32 eura s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe o zaplatenie 5000,-
eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu zamieta.
II. Súd vzájomnú žalobu žalovaného zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa na základe skutočností uvedených v žalobe zo dňa 22.5.2015 domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 217,32 eura s
príslušenstvom a náhradu trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako dodávateľ uzatvoril so žalovaným ako odberateľom
zmluvu, predmetom ktorej bola povinnosť žalobcu dodávať žalovanému zemný plyn a povinnosť
žalovaného zaplatiť žalobcovi za dodaný zemný plyn dohodnutú cenu, resp. takáto povinnosť žalobcu a

žalovaného vznikla na základe prihlášky k odberu plynu. Žalobca vystavil žalovanému za dodaný zemný
plyn faktúry, ktoré však žalovaný neuhradil riadne a včas a to ani napriek písomným výzvam žalobcu na
ich zaplatenie. Ku dňu podania žaloby zostáva k úhrade dlhu žalovaného:

- suma vo výške 15,00 eur, doklad č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.4.2014, splatná dňa 31.5.2014;
- suma vo výške 119,79 eura, doklad č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.9.2014, splatná dňa 23.9.2014;
- suma vo výške 1,- euro, doklad č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.5.2014, splatná dňa 3.6.2014;

- suma vo výške 78,53 eura, doklad č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.7.2014, splatná dňa 30.7.2014;
- suma vo výške 3,- eurá, doklad č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.6.2014, splatná dňa 25.6.2014.

3.Vprípade,žežalobcažalovanémuúrokzomeškaniaosobitnevyčíslilanatentovystavildoklad(najmä
vyúčtovanie úroku z omeškania), takto určený úrok z omeškania je v rámci prehľadu uvedený spolu s
dokladom a v časti petitu žaloby je zahrnutý do celkovej vyčíslenej požadovanej sumy a nie je ďalej
úročený. V prípade, že žalobca žalovanému úrok z omeškania osobitne nevyčíslil, na tento nevystavil

doklad, úrok z omeškania nie je v rámci prehľadu uvedený a v časti petitu žaloby je uvedený osobitne
nevyčíslene spôsobom jeho určenia (vyčíslenia) a to najmä sumou, z ktorej sa určuje, percentuálnou
sadzbou a obdobím, za ktoré sa určuje (prináleží).4. Z dôvodu neplnenia povinností žalovaného došlo k ukončenou zmluvného vzťahu medzi žalobcom
a žalovaným. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom občianskoprávnym a tento vznikol pred
1. februárom 2013. Žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť včas a riadne nesplnil, v dôsledku čoho sa

dostal do omeškania. Podľa ustanovenia § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky 87/1995 Z.z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka: „Ak záväzkový vzťah vznikol pred
1. februárom 2013, výska úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj
za dobu omeškania po 31. januári 2013.“

5. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, poprel, že by medzi ním a žalobcom kedykoľvek vznikol záväzkový
vzťah, nikdy so žalobcom zmluvu o dodávke plynu neuzatvoril, dal len súhlas na vytvorenie prípojky
plynu na jeho pozemku, keď sa v obci Košúty zavádzal plyn, avšak malo to skončiť len na hranici
pozemku bez toho, že by mal záujem o dodávky plynu. V tom čase v nehnuteľnosti býval nájomca R.
S., pravdepodobne on si dal zaviesť plyn, zdôraznil však, že on nikdy zmluvu so žalobcom neuzatvoril
a nikdy ani žiadnu faktúru neuhradil, pretože mu nebola ani doručená. Žiadal žalobu žalobcu zamietnuť.

Zároveň však podal vzájomnú žalobu, v zmysle ktorej žiadal, aby súd zaviazal žalobcu na zaplatenie
sumy 5000,- eur ako náhradu nemajetkovej ujme na psychike a zdraví a poškodenie dobrého mena a to
z dôvodu, že sa lieči na vysoký cukor a vysoký krvný tlak a ráno aj večer neustále mu vyvoláva nejaká
pani zo spol. Platiť sa oplatí, s.r.o. s tým, aby zaplatil dlžnú sumu, čo naňho veľmi zle psychicky vplýva
a už rok žije v strese. Zároveň táto suma je aj odškodnením poškodenia dobrého mena, pričom za

poškodenie dobrého mena považuje to, že bol nahliadnuť do súdneho spisu a videl, ako bol lustrovaný.
Za poškodenie dobrého mena považuje aj vyvesenie zoznamu pojednávaní, kde bolo vidieť, že sa SPP
so ním súdi, pretože jeho meno sa v tomto okrese vyskytuje len v jeho prípade. Nevedel sa presne
vyjadriť, prečo považuje zaplatenie práve sumy vo výške 5000,- eur.

6. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 z. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, vyslúchol žalovaného. Súd na
základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

8. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú
povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej

straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace
s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.
sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Keďže žalobca je v konaní
zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo

asúdztohtofaktuvychádza,musípoznať,akénáležitostimusíobsahovaťžalobaarovnakomusívedieť,
že k žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto
súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán)
stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana
v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené

po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

9. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013
súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom

stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany,

resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter
a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby
od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strán napr. so
stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.10. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil
tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz

Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19.
februára 1998).

11. Súd dáva do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva
slobôd nepatrí dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97),
resp.toho,abysúdypreberalialebosariadilivýkladomvšeobecnezáväznýchpredpisov,ktorýpredkladá
účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

12. Žalobca v žalobe uviedol, že uzatvoril so žalovaným zmluvu o dodávke plynu niekedy v roku 1999

pre odberateľov kategórie domácnosť, predmetom ktorej bolo poskytovanie dodávok a predaj plynu
žalovanému. Z tohto záväzkového vzťahu vznikla žalobcovi povinnosť poskytnúť dodávky plynu za
podmienok dohodnutých v zmluve a žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté odbery zemného plynu
cenu stanovenú v cenníku platnom v čase uskutočnenia dodávky a dodržiavať ostatné podmienky v
zmysle zmluvy. Žalobca vystavil žalovanému za dodaný zemný plyn vyúčtovacie faktúry, ktoré žalovaný

neuhradil. Dlžná suma predstavuje spolu 217,32 eura.

13. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, Účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa§451ods.1Občianskehozákonníka,Ktosanaúkorinéhobezdôvodneobohatí,musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný

plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, (1) Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby

sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
(2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej
miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

(3) Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.

14. Na základe výsledkov dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne.
Žalobca tvrdil, že k dodávke plynu žalovanému dochádzalo na základe zmluvy z roku 1999, pričom

na preukázanie tejto skutočnosti nepredložil zmluvu či prihlášku na odber zemného plynu; jeho právny
zástupca na pojednávaní konanom dňa 18.10.2016 uviedol: „Žalobca nedisponuje zmluvou o dodávke
plynu. Táto bola hľadaná v archíve, avšak bezúspešne. Jedná sa o zmluvný vzťah, ktorý trvá od r. 1999
a táto zmluva nájdená nebola.“ Žiaden ďalší dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia o uzavretí zmluvyso žalovaným žalobca nepredložil. Faktúry, ktorými žalobca účtoval žalovanému dodávky plynu, súd
považuje len za účtovný doklad, nie za doklad preukazujúci vznik zmluvného vzťahu so žalovaným. Súd
preto nemal za preukázané, že by žalovaný bol v akomkoľvek právnom vzťahu so žalobcom, keďže z

vykonaného dokazovania žiadnym spôsobom nevyplynuli skutočnosti, ktoré by nasvedčovali správnosti
tvrdenia žalobcu o tom, že so žalovaným v roku 1999 uzavrel zmluvu o dodávke plynu. Žalobcom nebolo
tvrdené a z vykonaného dokazovania ani nevyplynulo, že žalovaný sa v čase, kedy mal žalobca dodávať
zemný plyn zdržiaval v mieste odberu, teda nepreukázal ani nárok na úhradu ceny za dodávku zemného
plynu titulom bezdôvodného obohatenia, keďže nepreukázal, že žalovaný na odbernom mieste odoberal

v rozhodnom období, za ktoré žalobca vyúčtoval cenu zemného plynu, zemný plyn. S poukazom na
vyššie uvedené dospel súd k záveru, že žalobca v konaní svoj nárok nepreukázal, a preto žalobu
zamietol.

15. Dôkazné bremeno neuniesol ani žalovaný ohľadne vzájomnej žaloby, keď poukazoval na konanie
spoločnosti Platiť sa oplatí, s.r.o., ktorá ho má už rok atakovať o zaplatenie žalovanej sumy. Súd

poukazuje na to, že táto spoločnosť nie je stranou v tomto konaní a na správanie žalobcu žalovaný nijako
nepoukazoval. Zároveň žalovaný poukazoval na lustráciu v súdnom spise, ktorá však opätovne nie je
konaním žalobcu a súd pri lustrácii postupoval v súlade so zákonom, keď žalovaného lustroval z dôvodu
doručovania žaloby a ďalších súdnych písomností. Preto súd zamietol aj vzájomnú žalobu žalovaného,
nakoľko SPP, a.s. nie je pasívne vecne legitimovaná. Súd poukazuje na § 13 OZ, kedy súdnej ochrany

sa má žalovaný domáhať voči tomu subjektu, ktorý sa dopúšťa neoprávnených zásahov do práva na
ochranu jeho osobnosti.

16. Pasívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalovanému povinnosť plniť dlh alebo nejakú inú nepeňažnú povinnosť, (respektíve žalobcovi vyplýva

procesné právo si tento hmotnoprávny nárok voči žalovanému uplatňovať). Preskúmavanie vecnej
legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia
tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania. Súd vecnú
legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.
(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).

17. Podľa § 90 O.s.p. (účinného do 30.6.2016) účastníkmi konania boli osoby, o právach a povinnostiach
ktorých sa má konať. Za takéto osoby Občiansky súdny poriadok označoval a) navrhovateľa (žalobcu)
a odporcu (žalovaného), b) toho, koho zákon označuje za účastníka konania, c) toho, o koho právach
a povinnostiach sa má konať.

18. S účinnosťou od 1.7.2016, podľa § 60 CSP stranami sú žalobca a žalovaný.

19. V prejednávanej veci súd musí konštatovať, že ako v prípade žaloby, tak v prípade vzájomnej žaloby,
nebola stranami preukázaná pasívna vecná legitimácia žalovaného subjektu a preto súd musel obe

žaloby v plnom rozsahu zamietnuť.

20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spoj. s § 262 ods. 1 C.s.p.
tak, že v spore nepriznal náhradu trov konania ani jednej zo strán, nakoľko obe strany boli rovnako
úspešné či neúspešné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.