Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. február 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/141/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117224420
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117224420.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, na ul. Pribinovej č. 25, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul. Kubániho č. 16, p r o t i žalovanému: H. A., X.. XX.XX.XXXX,
L.M. Y. L. Č.. XX, o zaplatenie sumy 912,10 eura s prísl., o odvolaniach žalobcu a žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 29.05.2018 č.k. 16Csp 302/2017-41 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

Odmieta odvolanie žalovaného.

Žalobcovi a žalovanému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
547,26 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 15.06.2015 do zaplatenia. V prevyšujúcej
časti žalobu zamietol. Ďalej zamietol žalobu žalovaného, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti
žalobcovi zaplatiť žalovanému primerané finančné zadosťučinenie vo výške 150 eur. Žalobcovi priznal
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 20 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že dňa 11.08.2014 uzatvoril žalobca so žalovaným
zmluvu o revolvingovom úvere. Na jej základe bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.500 eur.
Žalobca už v žalobe deklaroval, že touto zmluvou ako veriteľ reálne poskytol žalovanému pôžičku
vo výške 1.450 eur. Listom zo dňa 25.05.2015 žalobca oznámil žalovanému zosplatnenie úveru.
Oznámenie o zosplatnení bolo žalovanému doručené dňa 29.05.2015 a 15 dní po tomto dní nastalo
omeškanie dlžníka. Z reálne poskytnutej sumy 1.450 eur žalovaný uhradil čiastku 902,74 eura.

3. Za jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa je údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov,
pretože uvedený údaj zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je
najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti, či nevýhodnosti úveru. Zákonodarca v záujme poskytnutia
ochrany slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľskom právnom vzťahu, teda spotrebiteľovi, stanovil prísne
obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sprísnil aj tým, že pri údaji o RPMN sa
podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. musia uviesť všetky predpoklady použité

na jeho výpočet. Je pritom nepochybné, že v zmluve spomínaný údaj chýba, napriek tomu, že hodnota
RPMN je uvedená.4. V zmluve rovnako absentuje adresa predávajúceho, na ktorej si môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu
alebo sťažnosť (§ 9 ods. 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z.z.). Okrem absencie náležitosti zmluvy
podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. c) a písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. je potrebné konštatovať,

že žalobca listinne nepodložil ani žiadnym právne relevantným spôsobom nepreukázal skúmanie
bonity žalovaného. Zo spisu nevyplýva, aby žalobca posudzoval schopnosť splácať úver s ohľadom
na sociálno-ekonomickú situáciu žalovaného. Preto aj v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. je poskytnutý úver potrebné považovať za bezúročný
a bez poplatkov.

5. Keďže žalovaný z reálne poskytnutého úveru vo výške 1.450 eur uhradil sumu 902,74 eura, súd prvej
inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 547,26 eura spolu s príslušným úrokom
z omeškania. V prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

6. Zároveň zamietol žalobu žalovaného o uloženie povinnosti žalobcovi zaplatiť žalovanému primerané

finančné zadosťučinenie vo výške 150 eur.

7. Výrok o trovách odôvodnil ustanoveniami § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP a § 262 ods. 2 CSP.

8. Proti tomuto rozsudku, a to konkrétne proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, podal v

zákonomstanovenejlehoteodvolaniežalobca.Navrholrozsudokzmeniťtak,abyžalovanýbolzaviazaný
na zaplatenie aj zvyšných nárokov, ohľadne ktorých bola žaloba zamietnutá. Ako dôvod uviedol, že
predpoklady, ktoré boli použité na výpočet RPMN sa nachádzajú v zmluvných dojednaniach tvoriacich
súčasť zmluvy. Zmluva o revolvingovom úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa nielen v
listine označenej ako žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru, ale aj zmluvnými dojednaniami.

Obsah zmluvy tvoria zmluvné dojednania, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ako aj prílohy
tvoriace súčasť zmluvy. Záver, podľa ktorého zmluva neobsahuje údaje o predpokladoch použitých na
výpočet RPMN je nesprávny. Ohľadne dôsledku v podobe bezúročnosti úveru, Súdny dvor Európskej
únie vo veci C- 42/15 vyslovil podstatnú vec, podľa ktorej článok 23 Smernice 2008/48 sa má vykladať
v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v

prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto Smernice,
táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej
neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.

9. Podľa odôvodnenia rozhodnutia, zmluva neobsahuje adresu predávajúceho, na ktorej možno uplatniť

reklamáciu alebo sťažnosť. Zákon č. 129/2010 Z.z. rozlišuje medzi pojmom veriteľ a predávajúci preto,
lebo ide o prípad tzv. viazaných úverov použitých na financovanie kúpy nejakej veci. Nemalo by ani
opodstatnenie,abysaraznaoznačenieúčastníkazmluvnéhovzťahupoužívalo„veriteľ“araz„predajca“,
ak by malo ísť o rovnaké subjekty. Pojem „predajca“ použitý v zákone súvisí s prípadmi zmlúv, ktoré
sú upravené s ustanovení § 15 zákona č. 129/2010 Z.z.. Uvádzanie adresy predávajúceho má význam

predovšetkým z dôvodu, že na uplatnenie reklamácie môže nadväzovať uplatnenie práva vedúce k
zánikuzmluvyokúpetovarualeboslužby,ktorájepreviazanásúverovouzmluvou.AjsamotnáSmernica
2008/48/ES predpokladá takúto situáciu. Závery spojené s výkladom zákona č. 129/2010 Z.z., podľa
ktorých „adresa predajcu“ by sa mala týkať veriteľa, sú nesprávne. Zmluva o úvere nebola spojená so
žiadnou zmluvou o kúpe tovaru alebo dodávke služby.

10. Pokiaľ ide o tvrdenie, že žalobca nepreukázal skúmanie schopností žalovaného splácať úver, toto
je nesprávne. V konaní táto otázka spornou nebola a súčasne zo žiadneho zákonného ustanovenia
nevyplýva povinnosť veriteľa automaticky predkladať doklady o splnení uvedenej povinnosti. Ani
konajúci súd nevyzval žalobou na podanie vysvetlenia, či predloženie dôkazov a ani k tomu, aby

sa prípadne vyjadril k uvedenej otázke. Ak však pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že
nebolo preukázané splnenie uvedenej povinnosti, potom jeho rozhodnutie je v tejto časti prekvapivým
rozhodnutím a výsledkom nepredvídateľného postupu.

11. Čo sa týka výroku o náhrade trov konania, pri rozhodovaní sa prihliadalo len na výsledok sporu

o žalobe žalobcu, ale už nie na výsledok sporu o žalobe žalovaného, ktorá bola v celom rozsahu
zamietnutá.12. Žalovaný v podaní označenom ako vyjadrenie k odvolaniu žalobcu zo dňa 20.07.2018 uviedol, že
spornú pohľadávku neuznáva v celom rozsahu, čo do dôvodu aj výšky. Preto požadoval žalobu žalobcu
v celom rozsahu zamietnuť. Konanie žalobcu považoval za rozporné so zákonom, za nekorektné,

zavádzajúce a hrubo odporujúce dobrým mravom.

13. Vyššie uvedené podanie žalovaného vzhľadom na jeho obsah je potrebné v zmysle ustanovenia §
124 ods. 1 CSP posúdiť ako odvolanie. Žalovaný rozsudok prevzal dňa 11.06.2018. Posledný deň 15-
dňovej lehoty na podanie odvolania (§ 362 ods. 1 CSP) pripadol na utorok dňa 26.06.2018. Žalovaný

svoj opravný prostriedok podal prostredníctvom pošty dňa 21.07.2018. Keďže odvolanie bolo podané
až po uplynutí odvolacej lehoty, odvolací súd ho v súlade s ustanovením § 386 písm. a) CSP odmietol
ako oneskorene podané.

14. Vo vzťahu k odvolaniu žalobcu odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP
preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez

nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

15. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a
právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie

rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, aj keď záver o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru v dôsledku neskúmania schopnosti žalovaného splácať úver zo strany žalobcu,
je predčasný. Takýto záver je možné prijať iba po vykonanom dokazovaní. Ustanovenie § 295 CSP
pritom umožňuje súdu vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci. Taký dôkaz súd obstará alebo zabezpečí aj bez návrhu. Napriek uvedenému,

vzhľadom na existenciu ďalších nedostatkov zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je možné považovať
poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Ďalšie skúmanie otázky, či žalobca s odbornou
starostlivosťou posudzoval schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver, by bolo nehospodárne,
nakoľko aj za situácie, ak by žalobca pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver postupoval s odbornou starostlivosťou, na závere o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru by sa

nič nezmenilo. Článok 17 Civilného sporového poriadku ukladá súdu v konaní postupovať tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, pričom musí predchádzať zbytočným prieťahom, konať
hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

16. Len na zdôraznenie správnosti žalobcom napadnutého výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej

časti je potrebné poukázať na ustanovenie § 9 ods. 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v
čase uzatvorenia zmluvy, podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ
uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť.

17. Zmluva o úvere túto podstatnú náležitosť neobsahuje. Za splnenie tejto povinnosti nemožno
považovať uvedenie adresy sídla žalobcu v záhlaví zmluvy v rámci jeho ďalších identifikačných
údajov. Tieto údaje vyplývajúce z výpisu z obchodného registra len umožňujú identifikovať žalobcu
nezameniteľným spôsobom ako poskytovateľa úveru žalovanému. Z ustanovenia § 9 ods. 2 písm.
c) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy nevyplýva, aby adresa

predávajúceho,naktorejmôžespotrebiteľuplatniťreklamáciualebosťažnosťmalabyťtotožnásosídlom
tohto subjektu. Navyše v prípade nebankových subjektov pôsobiacich, tak ako žalobca, na území celého
Slovenska, nie je vylúčené, aby reklamácia alebo sťažnosť nemohla byť vybavená na inom mieste,
a to v mieste čo najbližšom bydlisku spotrebiteľa. S neuvedením tejto náležitosti zákon č. 129/2010
Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení § 11 ods. 1 písm. b) spája sankciu v

podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. Ak žalobca spochybňuje uvádzanie
tejto náležitosti zmluvy z dôvodu, lebo zmluva o úvere nebola spojená so žiadnou zmluvou o kúpe tovaru
alebo dodávke služby, uvedené priamo odporuje uzatvorenej zmluve. V zmluve ako účel čerpania úveru
je uvedený nákup elektroniky. Uzatvorená zmluva teda bola spojená so zmluvou o kúpe tovaru.

18. Súdny dvor vo veci C-42/15 vyslovil podstatnú vec, podľa ktorej článok 23 Smernice 2008/48 sa má
vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil,
ževprípade,akzmluvaoúvereneobsahujevšetkynáležitostiuvedenévčlánku10ods.2tejtoSmernice,
táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorejneuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Neuvedenie adresy
predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, rozhodne nie je spôsobilé
objektívne spochybniť rozsah záväzku spotrebiteľa. Ak aj s neuvedením tejto náležitosti vnútroštátny

právny predpis spája sankciu v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti, tento nedostatok nemožno
napraviť ani eurokonformným výkladom. Z tohto rozhodnutia teda vyplýva, že Slovenská republika
nesprávne transponovala do svojho právneho poriadku Smernicu 2008/48, ak vo svojej vnútroštátnej
právnej úprave s neuvedením adresy predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu
alebo sťažnosť, spája sankciu v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

19. Podľa čl. 288 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie smernica je záväzná pre každý členský
štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem
a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Smernica je mäkším právnym nástrojom ako nariadenie,
pretože umožňuje zladenie požiadavky na jednotu úniového práva s vôľou zachovať rozmanitosť
národných úprav. Smernica sa ako právny predpis často používa napr. v oblasti vnútorného trhu ,

kde existujú podstatné rozdiely medzi úpravami jednotlivých členských štátov, aby sa umožnilo
ich postupné zjednotenie. Smernica nemá všeobecnú záväznosť ako nariadenie je adresovaná iba
členským štátom a nie všetkým fyzickým osobám. Ustanovenia smernice musia byť transponované
do vnútroštátneho právneho poriadku s jednoznačnou záväznou právnou silou v podobe všeobecného
záväzného právneho predpisu a s presnosťou a jasnosťou požadovanou na účely splnenia požiadavky

právnej istoty. Až kým smernica nie je správne prebratá do vnútroštátneho práva dotknuté subjekty
nemajú možnosť poznať rozsah svojich práv. Na tento stav právnej neistoty nemá vplyv ani prípadný
rozsudok Súdneho dvora o nesplnení transpozičnej povinnosti členského štátu alebo rozsudok Súdneho
dvora, ktorým bol určitým ustanoveniam tejto smernice priznaný priamy účinok. Až momentom správnej
transpozície smernice nastáva právna istota, kedy fyzické a právnické osoby už musia poznať svoje

práva vyplývajúce zo smernice a možno od nich požadovať, aby si uplatnili svoje práva. Ustanovenia
smernice majú priamy účinok len vtedy, ak sú súčasne splnené nasledujúce podmienky a to, že uplynula
transpozičná lehota smernice, smernica nie je správne transponovaná alebo nie je zabezpečená
jej úplná účinnosť, ustanovenie smernice zakladajúce právo pre jednotlivca alebo povinnosť pre
členský štát musí byť dostatočne jasné, presné a nepodmienené a priama aplikácia nesmie mať za

následok uloženie povinnosti fyzickej alebo právnickej osobe, alebo založenie resp. sprísnenie trestnej
zodpovednosti tých, ktorí sa dopustia porušenia jej ustanovení. To znamená, že smernica nikdy nemôže
mať horizontálny priamy účinok v sporoch medzi súkromnoprávnymi subjektmi. Je logické, že ak si
členský štát nesplnil svoju povinnosť a netransponoval smernicu správne alebo načas, nemôžu dôsledky
tohto protiprávneho konania štátu znášať fyzické alebo právnické osoby a preto im nemôže byť uložená

na základe neprebratej, resp. nesprávne prebratej smernice žiadna povinnosť.

20. Správnym je i záver, podľa ktorého zmluva neobsahuje údaj spočívajúci v uvedení všetkých
predpokladov použitých na výpočet RPMN. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010
Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú
čiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítanénazákladeúdajovplatnýchvčaseuzatvoreniazmluvy
o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej
miery nákladov.

21. Ak zákon vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať všetky predpoklady použité na
výpočet RPMN, je nepochybné, že do kategórie týchto predpokladov je potrebné zaradiť i matematický
výpočet, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN. Ako inak by spotrebiteľ mohol preveriť
správnosť takéhoto výpočtu RPMN ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere
umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť

do úverového vzťahu s veriteľom. Je nemysliteľné od spotrebiteľa očakávať, aby len na základe údaja o
ročnejpercentuálnejmierenákladovuvedenejvzmluvemoholposúdiťsprávnosťtejtonáležitostizmluvy.

22. S neuvedením všetkých predpokladov použitých na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov
zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení § 11 ods. 1 spája

následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

23. Z odôvodnenia rozhodnutia pritom vyplýva ďalšia podstatná skutočnosť majúca vplyv na správnosť
v zmluve uvedenej ročnej percentuálnej miery nákladov. V prípade úveru vo výške 1.500 eur suma50 eur predstavujúca poplatok za poskytnutie úveru mala byť uhradená započítaním pri poskytnutí
úveru. Je teda nepochybné, že žalobca do spotrebiteľského úveru zahrnul i poplatok za jeho
poskytnutie. Súčasťou celkovej výšky spotrebiteľského úveru nie je poplatok za poskytnutie úveru,

pretože uvedený poplatok, ktorý má charakter odmeny poskytovateľovi služby, treba považovať len
za náklady spotrebiteľského úveru. Ak žalobca do celkovej výšky spotrebiteľského úveru zahrnul aj
poplatok za poskytnutie úveru, ide o postup v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti veriteľa,
ktorý mohol podstatne narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa vo vzťahu k poskytnutiu úveru, pričom
takéto konanie zákonodarca považuje za nekalú obchodnú praktiku a súčasne ju zakazuje. Žalovanému

teda bol poskytnutý úver v skutočnosti nie vo výške 1.500 eur, ale vo výške 1.450 eur. Ak žalobca
pri výpočte RPMN do celkovej výšky úveru zahrnul aj poplatok za jeho poskytnutie bez akýchkoľvek
pochybností došlo k podhodnoteniu RPMN, ktorej výpočet je závislý od celkovej výšky úveru. Taktiež
nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa je sankcionovaná
bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru v spojení s ustanovením § 11 ods. 1 zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.

24. Právne bezvýznamný je tiež poukaz žalobcu, podľa ktorého pri rozhodovaní o trovách konania sa
prihliadalo len na výsledok sporu o žalobe žalobcu, ale už nie o žalobe žalovaného. Ohľadne nároku
uplatneného žalovaným sa žalobca a ani jeho právny zástupca vôbec nevyjadrovali, a preto žalobcovi
nemohli vzniknúť akékoľvek výdavky, ktoré by mohli byť priznané v rámci náhrady trov konania o žalobe

žalovaného.

25. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP rozsudok
vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania ako vecne správny
potvrdil.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žiadna
zo strán sporu v odvolacom konaní úspech nemala.

27. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).