Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. február 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/9/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3518010238
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3518010238.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr.
Romana Hargaša a JUDr. Petra Tótha v trestnej veci proti obžalovanému J. J. pre zločin týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák., prejednal na verejnom
zasadnutí dňa 27. februára 2019 odvolanie obžalovaného J. J. proti rozsudku Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom zo dňa 09.10.2018, sp.zn.15T/3/2018, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného J. J. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 09.10.2018, sp.zn.15T/3/2018 bol
obžalovaný J. J. (ďalej len „obžalovaný“) uznaný za vinného zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/, j/ Tr. zák.
na skutkovom základe, že od presne nezisteného času, najneskôr od druhej polovice roku 2000 do

septembra 2017 s výnimkou obdobia od marca 2002 do konca marca 2003, keď bol obžalovaný vo
výkone trestu odňatia slobody a obdobia troch týždňov po vrátení z výkonu trestu, v byte na ul. P. v R. V.,
tiež v byte na ul. M. R. Y. č. XX v R. V., a všade inde v R. V., kde v tom čase bývali v spoločnej domácnosti,
spôsoboval fyzické aj psychické utrpenie svojej manželke poškodenej J. J., nar. XX.X.XXXX a to tak,
že ju minimálne raz za mesiac bil päsťami, fackami alebo kopancami po celom tele, kam dočiahol,
pravidelne jej vulgárne nadával a vyhrážal sa jej zabitím, ponižoval ju, že je neschopná, opakovane ju

vyhadzoval z bytu aj len v nohavičkách a tričku, škrtil ju, vytrhal jej vlasy, zhodil ju zo schodov, hádzal po
nej predmety, tanier, pohár, jedlo, pričom jeden krát v presne nezistený čas, keď po nej hodil pohár, rozbil
jej hlavu, pričom fyzickými útokmi spôsoboval poškodenej J. J. hematómy, modriny a iné rany po celom
tele, pričom jeho útoky boli intenzívnejšie po nasťahovaní sa k matke obžalovaného na ulicu M.R. Y. v R.
V., kedy na poškodenú J. J. fyzicky útočil aj viac krát do mesiaca, pričom útoky pokračovali s intenzitou
najmenej raz za mesiac aj počas obdobia od novembra 2013 do októbra 2015, kedy obžalovaný nebýval

v spoločnej domácnosti s poškodenou ale chodil pravidelne naspäť, pričom poškodená J. J. pociťovala
z konania obvineného strach a celé jeho konanie pociťovala ako ťažké príkorie a dcéram H. J., nar.
X.XX.XXXX a X. J., nar. X.X.XXXX spôsoboval fyzické a psychické utrpenie tak, že H. J. počas obdobia,
najneskôr po nastúpení na druhý stupeň základnej školy pravidelne do presne nezisteného obdobia, keď
mala 15 rokov a odišla na strednú školu do L., aspoň raz za mesiac udieral fackami väčšinou za známky,
z čoho mala viac krát modriny na tvári na mieste, kde mala okuliare, jedenkrát v presne nezistený čas jej

hodil telefón o stenu a rozbil, vyfackal ju, na čo sa ona schúlila a on ju ešte kopal na zemi, hodil po nej
tanier, vyhrážal sa jej zabitím, ponižoval ju, že je neschopná, na žiadnu školu sa nedostane a v živote
nikdy nič nedosiahne, po odchode do L. ju citovo vydieral, že matka skočila pod vlak, lebo ona nechodí
domov a X. J. od presne nezisteného času, najneskôr od 7 rokov jej veku, keď už bola na základnej
škole najmenej do skončenia základnej školy opakovane a pravidelne bil fackami, aj päsťami do rúk,
chrbta minimálne raz za mesiac, niekedy aj raz za týždeň, keď bola staršia, na druhom stupni základnej

školy, kopal ju aj do zadku, nôh, chrbta, keď mala 6 rokov hodil po nej tanier tak, že jej rozrezal líce a
hlavu, čo si vyžiadalo lekárske ošetrenie, hádzal po nej rôzne predmety, hrnce, mobil, kľúče, vulgárnejej nadával, vyhrážal sa jej zabitím a že jej zničí život, a že ak o tom, čo sa doma deje niekomu povie,
že ju zbije, z ktorého konania obžalovaného dcéry H. a J. J. pociťovali strach a pociťovali toto konanie
obžalovaného ako ťažké príkorie.

Za tento trestný čin bol obžalovaný odsúdený podľa § 208 ods. 3 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods.
2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a 6 mesiacov, na
výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia. Súčasne okresný súd podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste, ktorý bol

obžalovanému uložený rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp.zn.1T/230/2017 zo
dňa 20.03.2018, právoplatným dňa 09.08.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne,
sp.zn.2To/82/2018 zo dňa 09.08.2018, ktorým bol obžalovanému uložený podmienečný trest odňatia
slobodyvtrvaní12mesiacovsoskúšobnoudobou36mesiacovakoajvšetkyďalšierozhodnutianatento
výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Ďalej
okresný súd obžalovanému uložil podľa § 73 ods. 2 písm. c/, d/ Tr. zák. ochranné protialkoholické

liečenie ambulantnou formou.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ihneď po jeho vyhlásení na
hlavnom pojednávaní bol napadnutý odvolaním obžalovaného pre nesprávnosť všetkých jeho výrokov,
ktoré písomne zdôvodnil sám a aj prostredníctvom svojho obhajcu.

Obžalovaný v písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, že postupom prokurátora voči jeho
osobe bol porušený zákon, nakoľko pri hlavnom pojednávaní prokurátor pri výsluchu a výpovediach
poškodených ustavične nabádal a usmerňoval ich výpovede a upozorňoval, aby sa pri výpovediach
poškodené držali svojich prvotných výpovedí, čo sa v konečnom dôsledku nezhodovalo a výpovede

poškodených sa neustále rozchádzali a týmto má za to, že kroky okresnej prokuratúry neboli v súlade
so zákonom. Bez povšimnutia to zostalo aj predsedom senátu okresného súdu. Ďalej uviedol, že bol
obvinený podľa § 208 Tr. zák. za týranie blízkej a zverenej osoby, pričom v každej výpovedi poškodenej o
týraní sa mení raz to, že to bolo od roku 1995, neskôr už od leta 2000 a na hlavnom pojednávaní dokonca
od roku 2010, čo samozrejme nie je pravda. S manželkou a jeho deťmi mal pekný vzťah, dokonca mu

ešte v januára 2018 blahoželala k narodeninám. Pravidelne sa so staršou dcérou navštevoval v L. v jej
práci a chodili spolu na obedy. Obžalovaný nerozumie reakcii a výpovediam na hlavnom pojednávaní.
Nikdy ich v žiadnom prípade nijako fyzicky ani psychicky netýral. V roku 2017 bol vzatý do vyšetrovacej
väzby za nebezpečné vyhrážanie formou dvoch SMS otcovi, s ktorým sa dlhodobo nestýka, pričom vo
väzbe bol 2 mesiace a následne manželka aj s deťmi bojovala o jeho prepustenie z väzby, keďže je

onkologický pacient a on je živiteľom rodiny. Krajský súd v Trenčíne dňa 05.12.2017 rozhodol o jeho
prepustení z väzby, pričom jeho manželka ho bola vo väzbe 2-krát navštíviť, písala zamilované listy a
bojovala za neho, čo taktiež okresný súd nezobral na vedomie a zázračne ho o dva mesiace obvinili z
týrania. To je úplný nepomer všetkého, čo robila doposiaľ a ako bojovala za jeho neustále prepustenie
z väzby na slobodu. Paradoxne následne o 2 mesiace rozhodoval sudca J. o jeho vzatí do väzby za

týranie manželky, nad čím sa aj on pozastavil. Aby objasnil dôvod zmeny správania jeho manželky, bola
to tá skutočnosť, že jeho matka jeho manželku vyhodila z bytu na ulicu po jeho vzatí do väzby dňa
28.09.2017, čím začal celý dôvod jeho terajšej väzby a s vymysleným týraním, lebo sa jej ujal H. F., otcov
kamarát a ubytoval ju v nebytových priestoroch na hoteli R. G. v R. V.. Tu podľa názoru obžalovaného
začal boj s ním, nakoľko mu zakazoval sa s manželkou stretávať a ustavične na ňu žiarlil. Dokonca jej

nechával zbraň na jeho zastrašenie a znemožňoval jej sa odsťahovať z tohto zariadenia. Ďalej poukázal
na to, že H. F. má nadštandardné kontakty s políciou v X. H. nad Y., kde na neho niekoľkokrát volal políciu
z dôvodu narušovania občianskeho spolunažívania, čo sa vyšetrovaním preukázalo za neoprávnené.
Následne dňa 05.02.2018 nahovoril jeho manželku J. J. na trestné oznámenie na kriminálnej polícii v
X. H. nad Y., pričom vyšetrovateľka H.. Z. E. neštandardne túto vec vyšetrovala a robila všetko preto,

aby bol odsúdený, nakoľko to sľúbila jeho manželke. Obžalovaný ďalej uviedol, že po troch mesiacoch
musel vymeniť aj svojho právneho zástupcu, nakoľko sa dozvedel, že spolupracuje s vyšetrovateľkou a
odvtedy sa nevie dovolať spravodlivosti. Poukázal naďalej na to, že v konečnom dôsledku výpovede a
vyšetrovanie bolo účelovo spracované, neobjektívne vymyslené, boli oklamané aj jeho deti manželkou
a H. F., v čom im výrazne napomáhala aj vyšetrovateľka v X. H. nad Y.. Za obdobie 23 rokov údajného

týrania nie je žiadny dôkaz ani oznámenie na polícii alebo obvodným lekárom, ktorý nebol vypočutý
na hlavnom pojednávaní okresného súdu. Od 05.02.2018 sa nemôže dovolať spravodlivosti a aj s jeho
obhajcom majú za to, že celé obvinenie je účelovo vykonštruované. Taktiež má za to, že psychologické
posudkybolizmanipulované,nakoľkoujehoosobybolvýsluchdobrovoľnýachceldokázaťsvojunevinu,tak ho podstúpil a po skončení vyšetrovania mu bolo oznámené, že je všetko v poriadku, čo po troch
mesiacoch čakania na posudok už neplatilo a posudok bol úplne iný ako konštatovala psychologička.
Posudok mal byť vypracovaný do 30 dní, avšak nakoniec to bolo 3 mesiace. Okresný súd ani prokuratúra

neberú do úvahy jeho námietky a argumenty. Vždy viedol riadny a slušný život a jeho rodina bola pre
neho všetkým. Má trvalé bývanie, okamžitú prácu a chce platiť mladšej dcére súkromnú školu, nakoľko
jeho manželka je niekoľko rokov nezamestnaná a nemá záujem sa podieľať na platení dcérinej školy.

Obžalovaný J. J. v písomných dôvodoch odvolania, ktoré podal prostredníctvom svojho obhajcu

poukázal na to, že s vyhodnotením vykonaného dokazovania ako aj s jeho uznaním za vinného a
uložením mu trestu sa nemôže stotožniť. Obžalovaný si uvedomuje dôkaznú situáciu, teda to, čo ktorí
svedkovia a poškodení vypovedali a čo priniesli v záveroch znalecké posudky. Podľa jeho názoru však
okresný súd nesprávne vyhodnotil jeho obranu a nesprávne následne v celkovom kontexte vyhodnotil
dokazovanie. Chyby napadnutého rozsudku obžalovaný vidí v ustálení skutku ako takého, ďalej v
ustálenej právnej kvalifikácii a tiež aj v uloženom treste najmä z hľadiska jeho dĺžky trvania. Čo sa

týka ustálenia skutku, tak ustálenie najmä z hľadiska časového ako aj miesta jeho páchania považuje
za nedostatočné na uznanie obžalovaného za vinného. Ešte pred vyhlásením napadnutého rozsudku
napádali nejednoznačnosť ustálenia skutku, ktorá nebola vo výroku napadnutého rozsudku odstránená.
Obžalovaný sa konania kladeného mu za vinu mal dopúšťať voči trom poškodeným, pričom k tomu
nedochádzalo v rovnakom čase a ani na rovnakom mieste. Podľa správnosti mal byť skutok rozdelený

na tri samostatné skutky, ktoré by sa od seba odlišovali konkrétnym vymedzením páchania skutku z
hľadiska času, miesta a spôsobu konania. Následne by tieto jednotlivé skutky boli osobitne právne
kvalifikované, pričom je možné predpokladať, že nie u každého skutku, teda nie u každej poškodenej by
bola na mieste kvalifikovaná skutková podstata stíhaného zločinu. Rovnako osobitne by bolo potrebné
vyhodnotiť stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovaného. Ďalej sa nemožno stotožniť s tou

časťou skutkovej vety, podľa ktorej sa mal obžalovaný dopúšťať žalovaného konania na poškodených
aj počas obdobia, keď s nimi viac ako 2,5 roka nežil v spoločnej domácnosti. Jednak v tomto čase
neprichádzalo do úvahy také časté stretávanie sa obžalovaného s poškodenými a v takom rozsahu,
že by počas tohto stretávania ešte aj minimálne raz za týždeň malo dochádzať k násilnému konaniu
obžalovaného voči poškodeným ako sa mu kladie za vinu. Skutková veta neobsahuje ustálenie času,

kedy sa mali jednotlivé dcéry obžalovaného odsťahovať zo spoločnej domácnosti, a kedy malo teda
dochádzať k ukončeniu páchania skutku na tej ktorej poškodenej. Zdôraznil, že úplne inak vyznieva údaj,
že poškodená H. J. sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti v roku 2010, a že od toho času už voči nej
nebolo páchané konanie kladené obžalovanému za vinu ako keď sa uvedie iba to, že do jej odchodu
na strednú školu. Rovnako tak aj pri mladšej dcére obžalovaného. Vzhľadom k tomu, že jednotlivé

dátumy majú dostatočne ustálené, tieto mali byť obsiahnuté aj v skutkovej vete a následne v tomto
kontexte vyvodzovaná osobitná trestnoprávna zodpovednosť. Vykonanému dokazovaniu vytýkajú aj to,
že v prospech obžalovaného neboli zohľadnené žiadne skutočnosti, ktoré však dokazovanie prinieslo.
Je to najmä skutočnosť, že obžalovaný býval viac ako 2,5 roka s inou ženou, svedkyňou E. Y., teda bol
odsťahovaný zo spoločnej domácnosti s poškodenými a počas tohto obdobia prichádzal do kontaktu s

poškodenými iba príležitostne. Je však dôležité, že počas tohto obdobia sa voči svojej partnerke E. Y.
nedopúšťal žiadneho takého konania, aké sa mu kladie za vinu voči poškodeným. Uvedené svedčí o
tom, že obžalovanému nie je také konanie vlastné a prirodzené a pokiaľ mal tak konať voči poškodeným,
treba vyhodnotiť a skúmať aj príčiny na strane poškodených. Taktiež v prospech obžalovaného je aj
samotná výpoveď poškodenej J. J., ktorá nadmernou konzumáciou alkoholu si privodila mnohé situácie,

kedy došlo k jej zraneniu nezávisle od vôle a konania obžalovaného, avšak v súčasnosti sú následky
týchto zranení, najmä rôznych pádov pripisované konaniu obžalovaného. V odôvodnení napadnutého
rozsudkusatýmitoskutočnosťamiokresnýsúdpravdepodobnenezaoberalvdostatočnejmiere,apritom
aj samotná poškodená H. J. vo svojej výpovedi na okresnom súde uviedla, že častou príčinou konfliktov
bola práve matka, teda poškodená J. J., a to z dôvodu jej nadmernej konzumácie alkoholu a z dôvodu

absencie pracovných návykov. Je pochopiteľné, že tieto skutočnosti obžalovaného neospravedlňujú a
nezbavujú viny. Obžalovanému je ľúto ako sa voči svojej manželke a deťom správal, ale nepripúšťa
si, že by jeho konanie bolo až tak závažného charakteru ako sa mu kladie za vinu. Pri zohľadnení
jednotlivých týchto skutočností a najmä značného času, ktorý mal uplynúť od spáchania konania voči
poškodeným dcéram obžalovaného, je na mieste posudzovať jeho konanie podstatne miernejšie, než

ako ho posúdil okresný súd v napadnutom rozsudku. Uvedené by sa malo prejaviť jednak v menej
závažnej právnej kvalifikácii konania obžalovaného, ale najmä v podstatne nižšej výmere trestu odňatia
slobody. K tomuto je však možné pristúpiť až po odstránení výhrad skutkovej vety a vyhodnoteniadokazovania. Obžalovaný J. J. z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad
Váhom (ďalej len „prokurátorka“). Vo svojom vyjadrení uviedla, že pri určovaní druhu trestu a jeho
výmery okresný súd postupoval v súlade s § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. Prokurátorka má za to, že
všetky dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní sú vo vzájomnej zhode, pričom aj napriek tomu, že
obžalovaný popiera spáchanie trestnej činnosti, je možné konštatovať, že sa skutku obžaloby dopustil,

čo je preukázané najmä výsluchom poškodených J. J., maloletých N.P. a M.P., výsluchmi svedkov
Y. J., J. J., H.. E. F., R. D., E. D., maloletej A.H. a znaleckými posudkami. K skutočnosti ohľadne
chýb napadnutého rozsudku ako aj k ustáleniu právnej kvalifikácie a uloženému trestu prokurátorka
uviedla, že z vykonaného dokazovania, a to najmä výsluchom všetkých troch poškodených bolo bez
pochybností preukázané, že konanie obžalovaného, ktoré sa mu kladie za vinu v skutkovej vete
obžaloby trvalo voči všetkým poškodeným po dlhší čas a smerovali voči všetkým poškodeným, teda proti

viacerým osobám. Právna kvalifikácia skutku je jednoznačne ustálená nielen výpoveďami samotných
poškodených a svedkov, ale aj znaleckými posudkami z odboru psychológia a výsluchmi znalcov na
hlavnom pojednávaní. Je zrejmé z vykonaného dokazovania, ako aj popisu skutku v obžalobe, že toto
konanie obžalovaného trvalo minimálne od roku 2000 do roku 2017 voči poškodenej J. J., pričom okrem
výsluchu samotných poškodených túto skutočnosť namietanú obhajcom potvrdili aj rodičia poškodenej a

matka obžalovaného, ktorá popisovala niekoľkoročné obdobie, keď žila s poškodenými a obžalovaným
v spoločnej domácnosti. Skutočnosť, že k tomuto konaniu obžalovaného došlo na viacerých osobách
je tiež zrejmé z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, pričom špecifikácia odchodu
maloletých dcér z domácnosti rodičov na strednú školu nebola pre právne posúdenie skutku relevantná,
keďže konanie obžalovaného voči maloletým dcéram trvalo v období od roku 2000 u maloletej N.P.

najneskôr od roku 2004, čo vyplýva z výsluchu mal. poškodenej a u maloletej M.P. od roku 2000 do
odchodu oboch maloletých na strednú školu, čo je obdobie trvajúce určite viac ako 10 rokov. Intenzita
páchaniaskutkuobžalovanýmjetiežzrejmázvykonanýchvýsluchovpoškodených,napríkladzvýsluchu
maloletej M.P. kedy uviedla, že: „sestra chodila do škôlky, tak už aj videla, ako maminu bil, ako ju bil za
hlúposti, že nebolo upratané alebo niečo nespravili a vlepil jej a mamina vždy spadla na zem. Potom sa

znovu sťahovali do väčšieho bytu, tam už bola na druhom stupni, mal. N.P. na prvom stupni v škole, to
už bolo na bežnom poriadku, že veľa pil, bolo to v roku asi 2007... to potom v noci tato prišiel k nim do
izby, či boli tri hodiny v noci alebo päť, nezaujímalo ho, či vstávajú do školy, zobudil ich, zasvietil svetlo
a nadával im, čo nespravili“. K skutočnosti, že asi od roku 2011 2,5 roka nežil v spoločnej domácnosti s
poškodenými prokurátorka uviedla, že obdobie, ktoré sa kladie obžalovanému za vinu je obdobie od roku

2000doroku2017,čoajsprihliadnutímnatútoskutočnosť,jeobdobietrvajúcedlhšíčas.Tiežpoukázala
na tvrdenie, že poškodená J. J. si mala zranenia privodiť nadmernou konzumáciou alkoholu. K tomuto
prokurátorka uviedla, že v konaní nebolo vôbec dokázané z výsluchov a iných dôkazov vykonaných
na hlavnom pojednávaní, že si nejaké zranenia poškodená spôsobila sama, teda ide o špekulácie a
fabuláciu zo strany obhajoby obžalovaného. To znamená, že ustálenie skutku, tak ustálenie najmä z

hľadiska časového ako aj miesta jeho páchania považuje za dostatočné na uznanie obžalovaného
za vinného. Okresný súd taktiež pri dodržaní zásad pre ukladanie trestov uložil obžalovanému trest
odňatia slobody vo výmere 7 rokov a 6 mesiacov, pričom podľa názoru prokurátorky takto uložený trest
dostatočne napĺňa samotnú funkciu trestu, ktorou je ochrana spoločnosti ako aj individuálna a generálna
prevencia.Prokurátorkazvyššieuvedenýchdôvodovnavrhla,abyodvolacísúdodvolanieobžalovaného

ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhol odvolanie obžalovaného
ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietnuť.

Obhajca obžalovaného a obžalovaný na verejnom zasadnutí krajského súdu zotrvali v celom rozsahu
na podanom odvolaní a navrhli, aby odvolací súd rozhodol v zmysle petitu písomného odvolania
obžalovaného. Obžalovaný ešte dodal, že uvedený trestný čin sa nestal.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom

bolo predložené dňa 30. januára 2019, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného podľa
§ 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por.,
vykonal vo veci verejné zasadnutie dňa 27. februára 2019, preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1
Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým obžalovanýpodal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom aj na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a mohli by pritom odôvodňovať podanie dovolania podľa § 371
ods. 1 Tr. por.

Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním
napadnutých výrokov rozsudku, odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu chyby, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania. Odvolací súd len zdôrazňuje, že pokiaľ ide o vykonané rozsiahle
dokazovanie tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní na okresnom súde v predmetnej

trestnej veci, tak odvolací súd postup orgánov činných v trestnom konaní a postup okresného súdu ako
súdu prvého stupňa považuje za zákonný a správny.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal kontradiktórnym
spôsobom všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto
správne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel

ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia správne
oprel o výpoveď obžalovaného J. J., o výpovede poškodených J. J., H. J., X. J., o výpovede svedkov
R. D., U. D., Y. J., J. J., H. F., H.. E. F., H. R., H. H., E. Y., prečítaním výpovede svedkyne C. P. z
prípravného konania, o výpovede znalkýň H.. Z. R. L., J.., H.. J. H., J.., H.. R. Z., oboznámením
spisu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp.zn.1T/230/2017 ako aj o relevantné listinné dôkazy v

predmetnej trestnej veci, ktoré sú obsahom spisu, na ktoré v napadnutom rozsudku podrobne poukázal.
Tieto v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a vecne správne odôvodnil v napadnutom
rozsudku a pritom presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti oprel svoje závery o uznaní obžalovaného
za vinného zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr.
zák. s poukazom na § 138 písm. b/, j/ Tr. zák. Jeho rozhodnutie je založené na starostlivom vyhodnotení

celého dokazovania, a to spôsobom, ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery
okresného súdu založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a odvolací
súd sa s nimi stotožnil.

Okresný súd na podklade vo veci vykonaných dôkazov, na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení

napadnutého rozsudku, správne zistil, že obžalovaný svojim protiprávnym konaním blízkej osobe
spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, vyhrážaním, spôsobením rán rôzneho
druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním strachu a stresu, uvedený čin spáchal
závažnejším spôsobom konania, a to po dlhší čas a na viacerých osobách.

Odvolací súd po preskúmaní veci vzhľadom na uvedené dôvody dospel k rovnakým skutkovým
zisteniam ako okresný súd, pretože dôkazy, ktoré vykonal okresný súd, na ktoré podrobne poukázal
v odôvodnení napadnutého rozsudku, vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov, ktorými bolo jednoznačne a
spoľahlivo preukázané, že sa žalovaný skutok stal a že ho spáchal obžalovaný. Odvolacie námietky
obžalovaného vo vzťahu ku skutkovým zisteniam nepovažoval preto za dôvodné a neakceptoval ich.

Odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom
konaníupravujeustanovenie§2ods.12Tr.por.Podľatohtoustanoveniaorgányčinnévtrestnomkonaní
a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné

v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá, pokiaľ ide o
mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné
hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány
činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie.
Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno

preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné
presvedčenie je dôvodné.

K otázke hodnotenia dôkazov treba dodať, že podľa ustálenej súdnej praxe výrok o vine sa môže
zakladať len na dôkazoch, ktoré boli vykonané zákonným spôsobom a pritom celkom vylučujú

pochybnosť, že sa stal skutok, že ho spáchal obvinený a pritom ako trestne zodpovedný subjekt z
hľadiska jeho príčetnosti.Pokiaľ ide o namietané isté rozpory vo výpovediach poškodených J. J., H. J., X. J., tak okresný súd
správne ustálil, že každá z týchto svedkýň- poškodených v inkriminovanom čase situáciu registrovala
vlastnými zmyslami inak, pričom je prirodzené a logické, že tieto ich výpovede sa nebudú do detailu

zhodovať. Každá z poškodených vo svojich výpovediach vypovedala o tom ako vnímali správanie
obžalovaného v inkriminovanom čase. Okresný súd s prihliadnutí na závery znalkýň H.. Z. R. L., J..,
H.. J. H., J.. v ich znaleckých posudkoch ako aj s prihliadnutím na ich výpovede na hlavnom pojednávaní,
správne hodnotil výpovede poškodených ako hodnoverné.

K námietke obžalovaného, že v skutkovej vete rozsudku nie je presne ustálený inkriminovaný čas vo
vzťahu k jednotlivým poškodeným, odvolací súd uvádza, že z vykonaného dokazovania, ako aj popisu
skutku v obžalobe a v rozsudku okresného súdu je jednoznačne zrejmé, že konanie obžalovaného
trvalo minimálne od roku 2000 do roku 2017 voči poškodenej J. J., pričom okrem výsluchu samotných
poškodených túto skutočnosť potvrdili aj rodičia poškodenej a matka obžalovaného, ktorá popisovala
niekoľkoročné obdobie, keď žila s poškodenými a obžalovaným v spoločnej domácnosti. Pokiaľ

ide o inkriminované obdobie voči maloletým poškodeným, tak okresný súd správne z vykonaného
dokazovania ustálil, že konanie obžalovaného voči maloletým dcéram trvalo v období od roku 2000,
najneskôr od roku 2004 u poškodenej X. J. do jej odchodu na strednú školu a u poškodenej H.
J. od roku 2000 do jej odchodu na strednú školu, čo je obdobím trvajúcim dlhší čas. Skutočnosť,
že k tomuto konaniu obžalovaného došlo na viacerých osobách je tiež jednoznačne preukázané

vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní okresného súdu. Odvolací súd dospel k záveru,
že pre ustálenie trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného sú skutkové okolnosti v skutkovej vete
napadnutého rozsudku okresného súdu vymedzené dostatočným spôsobom a majú základ v náležite
zistenom skutkovom stave veci, ktorý vyplýva z rozsiahleho a precízneho dokazovania vykonaného na
hlavnom pojednávaní okresného súdu.

K námietke obžalovaného, že asi 2,5 roka obžalovaný nežil v spoločnej domácnosti s poškodenou
a tento časový úsek nemal byť zahrnutý do skutkovej vety, odvolací súd uvádza, že z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že aj počas obdobia kedy obžalovaný žil u priateľky E. Y. v období od novembra
2013 do októbra 2015 sa obžalovaný stretával s poškodenou J. J.. Poškodená J. J. sa vo svojej výpovedi

na hlavnom pojednávaní jednoznačne vyjadrila, že počas celého spolužitia s obžalovaným nebola s
výnimkou, keď bol vo výkone trestu a krátko potom, prestávka, že by obžalovaný poškodenú nebil aspoň
raz za mesiac.

Pokiaľ obžalovaný namieta, že poškodená J. J. si mohla zranenia spôsobiť aj sama, keďže konzumuje

nadmerne alkoholické nápoje, odvolací súd uvádza, že sa stotožnil s vyjadrením prokurátorky, že v
predmetnomtrestnomkonanínebolprodukovanýanijedendôkaz,ktorýbypotvrdzovaluvedenétvrdenie
obžalovaného. Je ho teda možné považovať za tvrdenie v hypotetickej rovine, ktoré nemá žiadnu oporu
vo vykonanom dokazovaní.

K námietke obžalovaného, že uvedený trestný čin sa nestal, tak v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd správne vyhodnotil dôkazy jednotlivo
a vo vzájomnej súvislosti a svoj záver o uznaní viny obžalovaného za predmetný skutok dostatočne
zdôvodnil. Hodnotenie jednotlivých dôkazov by bolo len opakovaním záverov okresného súdu. Odvolací
súd sa so zisteniami a závermi okresného súdu stotožnil, správne a náležite zistil skutkový stav veci,

pričom sa správne vysporiadal i s obhajobnými tvrdeniami obžalovaného.

Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení
konania obžalovaného J. J. ako zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.
a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/, j/ Tr. zák., pričom svoje závery v tomto

smere v napadnutom rozsudku tiež podrobne a zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil. Odvolací
súd dospel preto nielen k rovnakým skutkovým zisteniam, ale aj k rovnakým právnym záverom ako
okresný súd. V tomto smere nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, preto odvolacie námietky
obžalovaného uvedené v jeho odvolaní vo vzťahu k právnemu posúdeniu jeho konania, nepovažoval za
dôvodné a neakceptoval ich. V podrobnostiach odvolací súd poukazuje na podrobné a vecne správne

odôvodnenie napadnutého rozsudku vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu konania
obžalovaného, s ktorým sa stotožnil.Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie obžalovaného a v nich uvádzané odvolacie
námietky považuje za neopodstatnené a nedôvodné.

Pochybenie zo strany okresného súdu nezistil odvolací súd ani vo výroku o treste odňatia slobody.
Okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovanému správne nezistil ani jednu poľahčujúcu
okolnosť v zmysle § 36 Tr. zák. a správne nezistil ani jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zák.
Odvolací súd rovnako ako okresný súd na strane obžalovaného nezistil žiadne poľahčujúce a ani
priťažujúce okolnosti.

Okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu dôsledne prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím na účel trestu v zmysle §
34 ods. 1 Tr. zák. Odvolací súd považuje za potrebné vysloviť názor, podľa ktorého na okolnosti uvedené
v ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zák. nie je možné prihliadať mechanicky, ale v kontexte prejednávaného

prípadu je potrebné priradiť im rozumný význam pre potreby naplnenia účelu trestu. Okresný súd pri
ukladaní trestu postupoval v súlade s ustanoveniami § 34 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 Tr. zák.

Okresný súd rovnako správne použil ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák. (zostrujúce ustanovenie), pričom
aj po náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky č.428/2012Z.z. stále v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zák.

platí, že ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov,
z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná
hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšieho trestného o jednu
tretinu. V súvislosti s ukladaním súhrnného trestu ukladal okresný súd fakticky trest obžalovanému za
dva trestné činy (jeden zločin a jeden prečin, ktoré boli spáchané rôznymi skutkami), avšak zároveň trest

ukladal podľa tzv. asperačnej zásady na základe ktorej musel zvýšiť hornú hranicu trestnej sadzby. V
danom prípade správne okresný súd okrem ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. aplikoval aj ustanovenie
§ 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. (ukladanie súhrnného trestu), keďže obžalovaný predmetnú trestnú
činnosť spáchal skôr, ako bol okresným súdom vyhlásený odsudzujúci rozsudok v trestnej veci vedenej
na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp.zn.1T/230/2017 zo dňa 20.03.2018 (rozsudok

Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp.zn.1T/230/2017 bol vyhlásený dňa 20.03.2018 a nadobudol
právoplatnosť dňa 09.08.2018). Obžalovaný spáchal predmetný zločin týrania blízkej a zverenej osoby
skôr, ako bol okresným súdom vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, konkrétne
skorší rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 20.03.2018, sp.zn.1T/230/2017, preto
prichádzal do úvahy postup podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., t.j. uloženie súhrnného trestu podľa zásad na

uloženie úhrnného trestu. Týmto skorším rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa
20.03.2018, sp.zn.1T/230/2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 09.08.2018,
sp.zn.2To/82/2018 bol uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods.
2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, e/ Tr. zák. a odsúdený k trestu odňatia slobody
vo výmere 12 mesiacov s podmienečným odkladom s probačným dohľadom a skúšobnou dobou 3

roky, zákaz požívania alkoholických nápojov, zákaz priblížiť sa k poškodeným, povinnosť podrobiť sa
sociálnemu výcviku a ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou.

Súhrnný trest uložený obžalovanému J. J. okresným súdom na samej dolnej zákonom upravenej hranici
trestu odňatia slobody s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. a § 41 ods. 2 Tr. zák.

vo výmere 7 rokov a 6 mesiacov nepodmienečne za súčasného zrušenia výroku o treste rozsudku
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp.zn.1T/230/2017 zo dňa 20.03.2018 (právoplatného dňa
09.08.2018), ako i všetkých ďalších rozhodnutí na tento výrok obsahovo nadväzujúcich, ak vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. (okresný súd
správne zvýšil hornú hranicu trestnej sadzby za trestný čin najprísnejšie trestný- týranie blízkej a

zverenej osoby o jednu tretinu z 15 rokov na 20 rokov a trest ukladal v rozmedzí trestnej sadzby
z dolnou hranicou vo výmere 7 rokov a hornou hranicou vo výmere 20 rokov) zodpovedá všetkým
zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 Tr. zák. a
zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaných trestných činov,
ako aj pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i

generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným
vyjadrenímmorálnehoodsúdeniaobžalovanéhospoločnosťou.Okresnýsúdpriukladanídruhuavýmery
trestu obžalovanému správne prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, kedy
obžalovaný dlhodobo brutálnym spôsobom v postavení nadradenej osoby v rodine, pravidelne a častoaj pod vplyvom alkoholu svojim konaním úmyselne vytváral v rodine patoplastickú klímu, vytváral u
poškodených neustály strach a stres, spôsoboval im fyzické a psychické utrpenie, čo pri dlhodobom
pôsobení zanechalo u poškodených závažné následky, ktoré sa prejavili v zistený typických znakoch

týraných osôb, ktoré následky si tieto prenášajú do budúcnosti. Zároveň správne okresný súd prihliadol
prihodnoteníosobnostiobžalovanéhonaskutočnosť,žeunehobolazistenáemočnenestabilnáporucha
osobnosti s nestabilitou v medziľudských vzťahoch, prejavujúcou sa bezdôvodnými afektami zlosti,
afektívnou iritabilitou a agresivitou tak verbálnou ako aj brachiálnou. Okresný súd taktiež správne
prihliadol na skutočnosť, že u obžalovaného bol zistený syndróm ťažkej závislosti od alkoholu, pričom

obžalovaný sa skutku dopúšťal často aj pod jeho vplyvom a alkohol u neho potencoval aj agresívne
správanie.

Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že správny je aj výrok okresného súdu o zaradení obžalovaného
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., nakoľko
v období posledných 10 rokov nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

Rovnako vecne správny je i výrok napadnutého rozsudku o uloženom ochrannom protialkoholickom
liečení ambulantnou formou podľa § 73 ods. 2 písm. c/, d/ Tr. zák., nakoľko znalkyňa H.. R. Z.
konštatovala o obžalovaného emočne nestabilnú poruchu osobnosti s rozvinutým syndrómom závislosti
na alkohole a obžalovanému navrhla uložiť ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo vzťahu k
výrokom o vine, o treste odňatia slobody, o spôsobe jeho výkonu a vo výroku o uloženom ochrannom
opatrení.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol na základe
náležite zisteného skutkového stavu veci, zákonne a vecne správne, preto odvolanie obžalovaného ako
nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.