Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. november 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/4/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314220512
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Balegová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4314220512.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu

JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a. s.,
Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovanému v 1. rade: Z.. H. A., nar. XX. XX.
XXXX, D. XX, XXX XX X. nad F. a žalovanému v 2. rade: N. E., nar. XX. XX. XXXX, D. XXXX/X, XXX
XX S., o zaplatenie 2 774,09 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti I. výroku
rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 13C/376/2015 - 130 zo dňa 20. 06. 2017 týkajúceho sa spôsobu
úhrady prisúdenej pohľadávky, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 13C/376/2015 - 130 zo dňa 20. 06. 2017 v

napadnutej časti I. výroku týkajúceho sa spôsobu úhrady prisúdenej pohľadávky p o t v r d z u j e.

Odvolací súd žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú
povinní zaplatiť žalobcovi 2 508,41 eura, úrok z úveru vo výške 6,99 % ročne zo sumy 2 188 eur od 01.
04. 2015 do 28. 04. 2015, úrok z úveru vo výške 6,99 % ročne zo sumy 2 158 eur od 29. 04. 2015 do
28. 05. 2015, úrok z úveru vo výške 6,99 % ročne zo sumy 2 128 eur od 29. 05. 2015 do 06. 07. 2015,
úrok z úveru vo výške 6,99 % ročne zo sumy 2 098 eur od 07. 07. 2015 do 13. 08. 2015, úrok z úveru vo

výške 6,99 % ročne zo sumy 2 068 eur od 14. 08. 2015 do 18. 09. 2015, úrok z úveru vo výške 6,99 %
ročne zo sumy 2 038 eur od 19. 09. 2015 do 27. 10. 2015, úrok z úveru vo výške 6,99 % ročne zo sumy
2 008 eur od 28. 10. 2015 do 26. 11. 2015, úrok z úveru vo výške 6,99 % ročne zo sumy 1 978 eur od
27. 11. 2015 do 28. 01. 2016, úrok z úveru vo výške 6,99 % ročne zo sumy 1 948 eur od 29. 01. 2016
do 31. 03. 2016, úrok z úveru vo výške 6,99 % ročne zo sumy 1 928 eur od 01. 04. 2016 do zaplatenia,
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2 727,06 eura od 01. 04. 2015 do 28. 04. 2015, úrok z
omeškaniavovýške5%ročnezosumy2697,06euraod29.04.2015do28.05.2015,úrokzomeškania

vo výške 5 % ročne zo sumy 2 667,06 eura od 29. 05. 2015 do 06. 07. 2015, úrok z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 2 637,06 eura od 07. 07. 2015 do 13. 08. 2015, úrok z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 2 607,06 eura od 14. 08. 2015 do 18. 09. 2015, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 2 577,06 eura od 19. 09. 2015 do 27. 10. 2015, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2
547,06 eura od 28. 10. 2015 do 26. 11. 2015, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2 517,06
eura od 27. 11. 2015 do 28. 01. 2016, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2 487,06 eura od
29. 01. 2016 do 31. 03. 2016, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2 467,06 eura od 01. 04.

2016 do zaplatenia, všetko v splátkach po 40 eur mesačne počnúc dňom nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozsudku vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky
má za následok splatnosť celého plnenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahuplnenia povinnosť druhého žalovaného (I. výrok). Ďalej rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % (II. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o
Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (platného a účinného od 01. 04.2002 do
30. 06. 2006), § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného od 01. 08. 2005 do 31. 03.
2006), § 273 ods. 1, § 303, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1, § 497, § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného

zákonníka a v časti trov konania s poukazom na § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca so žalovaným v 1. rade ako dlžníkom a žalovaným v 2. rade
ako ručiteľom uzavrel dňa 06. 09. 2005 písomnú zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere. Súd na danú zmluvu neaplikoval zákon č. 258/2001 Z. z. zákona o spotrebiteľských úveroch a

o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii
v znení neskorších predpisov, platného ku dňu uzatvárania tejto zmluvy, nakoľko podľa § 1 ods. 2
písm. a) sa tento zákon nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich
alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a
ich údržbu. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní dňa 20. 06. 2017 potvrdil, že stavebný úver a medziúver

si bral s manželkou za účelom výmeny okien. Okrem toho účel poskytnutia úveru je zrejmý aj z obsahu
zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, čím nie je možné aplikovať na daný právny
vzťah zákon o spotrebiteľských úveroch pod č. 258/2001 Z. z. Ani z platného Občianskeho zákonníka
v dobe uzatvárania zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 09. 09. 2005
(platného a účinného od 01. 08. 2005 do 31. 03. 2006) v zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho

zákonníka nie je dôvod aplikovať na daný právny vzťah ustanovenia o spotrebiteľovi. Podľa § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka, ktorý bol platný ku dňu 09. 09. 2005 je zrejmé, že spotrebiteľskými zmluvami
sú len kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a
zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ,
ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie

zmluvy. Je zrejmé, že zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere nie je ani zmluvou o
dielo ani kúpnou zmluvou a tiež ani inou odplatnou zmluvou upravenou v ôsmej časti Občianskeho
zákonníka a takisto nie je spotrebiteľskou zmluvou o práve užívať budovu alebo jej časť v časových
úsekoch v zmysle § 55 Občianskeho zákonníka. Zo záverečných ustanovení čl. VIII bod 1 zmluvy
o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere je zrejmé, že sa spravuje Obchodným zákonníkom,

Občianskym zákonníkom a Zákonom o stavebnom sporení. Zmluvné strany časť obsahu zmluvy určili
odkazom na všeobecné podmienky pre zmluvy o stavebnom sporení, ktoré boli súčasťou zmluvy o
mimoriadnom úvere a stavebnom úvere v zmysle § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca uzavrel
dňa 09. 09. 2005 so žalovaným v 1. rade ako spoludlžníkom zmluvu o mimoriadnom medziúvere
a stavebnom úvere. Žalobca poskytol dlžníkovi a spoludlžníkovi (žalovanému v 1. rade) mimoriadny

medziúver pod č. 2540886 4 03 vo výške 3 319,40 eura (100.000,- Sk), čomu korešponduje povinnosť
spoludlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úrok. Úrok bol dohodnutý vo výške 6,99 %
ročne v článku II zmluvy. Žalovaný v 2. rade uzatváral zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere v pozícii ručiteľa. Súd pripomenul, že dlžník, ktorý uzatváral zmluvu o mimoriadnom medziúvere a
stavebnom úvere dňa 09. 09. 2005, t. j. Ing. P. A., zomrela ešte pred začatím súdneho konania, a preto

ju žalobca ako dlžníka nežaloval.

4. Súd prvej inštancie ustálil, že žalobca poskytol žalovanému v 1. rade úver, čomu korešponduje
povinnosť žalovaného v 1. rade úver splácať a zaplatiť aj úrok. Na základe zmluvy o stavebnom
sporení č. 2540886 7 02 bola žalovanými v 1. a 2. rade a dlžníkom Ing. P. A. uzatvorená zmluva o

mimoriadnom medziúvere č. 2540886 4 03 a stavebnom úvere č. 2540886 7 02 dňa 09. 09. 2005, v
súlade s ktorou žalobca poskytol žalovanému v 1. rade a dlžníkovi mimoriadny medziúver vo výške
3 319,39 eura. Žalovaný v 1. rade a dlžník sa zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky
mimoriadneho medziúveru vo výške 6,99 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 19,35
eura a do nasporenia 40 % cieľovej sumy vkladať na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné

vklady vo výške 16,60 eura. Po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení sa dlžník a
žalovaný v 1. rade zaviazali splácať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,7 % ročne pravidelnými
mesačnými splátkami vo výške 29,04 eura. Je zrejmé, že dlžník Ing. P. A. zomrela dňa 16. 02. 2013.
Súd pripomenul, že zmluva o úvere je podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka absolútnymobchodom, a preto s poukazom na platnú právnu úpravu ku dňu 09. 09. 2005 na daný právny vzťah
súd aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka. Spoludlžník, žalovaný v 1. rade, porušil zmluvne
dohodnuté podmienky a prestal medziúver riadne a včas splácať. Z uvedeného dôvodu žalobca odstúpil

písomne od zmluvy o stavebnom sporení pod č. 2540866 7 02 a zmluvy o medziúvere pod č. 2540886
4 03 dňa 17. 02. 2014, pričom žalovaný v 1. rade ako spoludlžník odstúpenie prevzal dňa 15. 04. 2014
a ručiteľ dňa 01. 03. 2014. Žalobca od úverovej zmluvy odstúpil dôvodne v súlade s článkom VI a VII
úverovej zmluvy, nakoľko ak je dlžník v omeškaní s viac ako dvomi splátkami alebo jednou splátkou
po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu pred

dohodnutou dobou splatnosti podľa článku VI bod 3 zmluvy. Podľa čl. VII zmluvy veriteľ má právo od
zmluvy odstúpiť a požadovať okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane
príslušenstva, ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v čl. XIX Všeobecných podmienok. Článok
XIX Všeobecných podmienok v bode 2 pod písmenom a) uvádza, že takýmto dôvodom na odstúpenie
od zmluvy je aj v prípade, ak stavebný sporiteľ je v omeškaní s viac než dvoma splátkami alebo jednou
splátkou dlhšie ako 3 mesiace v zmysle § 506 Obchodného zákonníka. Žalobca v súlade s článkom VI

bod 3, keďže boli dlžník a spoludlžník v omeškaní s viac ako dvoma splátkami alebo jednou splátkou po
dobudlhšiuakotrimesiace,dôvodnepožadovalzaplatenieceléhozostatkudlhupreddohodnutoudobou
splatnosti. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní dňa 20. 06. 2017 a žalovaný v 2. rade uznali žalovanú
sumu čo do právneho dôvodu a výšky, poukazovali ale na nepriaznivé sociálne pomery. Žalovaná istina
vo výške 2 774,09 eura pozostávala z nezaplatenej istiny vo výške 2 188 eura. Je zrejmé, že žalobca

poskytol žalovanému v 1. rade úver vo výške 2 188 eura, čomu korešponduje povinnosť žalovaného v
1. rade vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úrok. Žalovaný v 2. rade zmluvu o stavebnom
sporení a zmluvu o mimoriadnom úvere poskytoval v pozícii ručiteľa, a preto podľa § 303 Obchodného
zákonníka, keďže vyhlásil veriteľovi, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplní záväzok, stal sa
dlžníkovým ručiteľom a vzniká mu solidárna povinnosť zaplatiť žalobcovi poskytnutý úver, úrok, ako aj

úrok z omeškania vrátane poplatkov. Nezaplatené úroky za úver a nezaplatené poplatky ku dňu účinnosti
odstúpenia od zmluvy predstavovali sumu 543,10 eura a vyčíslený 6,99 % ročný úrok za úver ku dňu
30. 09. 2014 za obdobie od 16. 04. 2014 do 30. 09. 2014 bol vo výške 31,77 eura a 5 % ročný úrok z
omeškania od 16. 04. 2014 do 30. 09. 2014 vo výške 11,22 eura. Následne žalobca vzal žalobu späť
čo do istiny písomným podaním zo dňa 14. 04. 2016, a preto bola istina zo sumy 2 188 eura znížená

o sumu 265,68 eura a táto predstavuje ku dňu rozhodnutia súdu 1 922,32 eura. K tejto sume na istine
je potrebné prirátať nezaplatené úroky za úver a nezaplatené poplatky vo výške 543,10 eura, úrok
vo výške 31,77 eura a úrok z omeškania vo výške 11,22 eura, čo predstavuje sumu 2 508,41 eura.
Žalobca na dožiadanie súdu, aby špecifikoval poplatky z omeškania, zaslal súdu výpis odstúpeného
medziúveru, v ktorom špecifikoval, z čoho pozostávajú poplatky. Žalovaný v 1. rade podpisoval zmluvu

o úvere ako spoludlžník a žalovaný v 2. rade ako ručiteľ, a preto majú spoločné záväzky voči žalobcovi
podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Medzi stranami sporu bol pre prípad omeškania dohodnutý
5 % ročný úrok z omeškania v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý
súd žalobcovi priznal. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v 1. rade aj žalovaný v 2. rade uviedli, že síce
žalovanú sumu uznávajú, avšak nemajú dostatok peňažných prostriedkov, súd povolil žalovaným v 1.

a 2. rade ako dlžníkom dlh splácať v splátkach podľa § 232 ods. 4 CSP vo výške 40 eur mesačne,
počnúc dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca s tým,
že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia s tým, že plnením
jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného. Súd považoval výšku
mesačných splátok za primeranú sociálnym pomerom žalovaných v 1. a 2. rade a výške žalovanej istiny.

Jezrejmé zoznámeniaÚradupráce,sociálnychvecíarodinyvLeviciach,oddelenieslužiebpreobčana,
že žalovaný v 2. rade už od 01. 09. 2012 až doposiaľ poberá len dávky v hmotnej núdzi vo výške 61,60
eura mesačne a ako uviedol žalovaný v 2. rade, nemôže sa zamestnať pre nepriaznivý zdravotný stav.
Zo šetrenia Sociálnej poisťovne je zrejmé, že žalovaný v 2. rade nie je v pracovnom pomere. Žalovaný
v 1. rade je starobným dôchodcom, pričom poberá starobný dôchodok vo výške 419,90 eura, vdovecký

dôchodokvovýške102,20eura,tedamesačnýdôchodokžalovanéhov1.radejevúhrnnejvýške522,10
eura, avšak sa mu vykonávajú zrážky z dôchodku, a preto suma dôchodkov starobného a vdoveckého
u žalovaného v 1. rade po odpočítaní zrážok je vo výške 396,18 eura mesačne. S poukazom na
preukázané mesačné príjmy žalovaných v 1. a 2. rade považoval súd s prihliadnutím na výšku žalovanej
istiny splátky stanovené súdom za primerané. Súd pripomenul, že výška úroku z omeškania bola medzi

stranami sporu dohodnutá v článku VI písomnej zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere
bod, kde sa uvádza, že v prípade, ak sa dostane dlžník do omeškania, má žalobca právo účtovať si 5
% úrok z omeškania zo zmeškaných splátok. Žalobca bol úspešný v konaní v celom rozsahu vrátane
čiastočného späťvzatia, ktoré realizoval písomným podaním zo dňa 14. 04. 2016, nakoľko žalovaný v1. rade potvrdil, že plnil v časti späťvzatia žaloby žalobcom a iné platby v prospech žalobcu nerealizoval,
preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Proti vydanému rozsudku v časti I. výroku týkajúceho sa spôsobu úhrady prisúdenej pohľadávky podal
žalovaný v 1. rade v zákonnej lehote odvolanie. Namietal, že splátky, ktorými mu súd rozsudkom uložil
splácať žalobcom uplatnený a súdom priznaný nárok tohto času nemôže realizovať, lebo poberá iba
mesačný dôchodok, z ktorého hradí jedlo, prípadne zdravotnícke potreby, hygienické potreby, drogériu,
odievanie, splátky v Sociálnej poisťovni a šetrí z neho na náklady v súvislosti s pohrebom.

6. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že žalovaný v 1. rade uvádza v odvolaní iba
skutočnosť, že nie schopný plniť povinnosť uloženú mu rozsudkom. Žalovaný v 1. rade neuviedol, ktorý
postup súdu prvej inštancie pri rozhodovaní považuje za nesprávny a ani neuviedol, čoho sa odvolaním
domáha. Podľa názoru žalobcu podané odvolanie nespĺňa náležitosti v zmysle § 363 CSP, preto navrhol,
aby odvolací súd podané odvolanie odmietol.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu,
ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalovaným v 1. rade (§ 379 CSP, § 380 CSP) a po
jeho preskúmaní zistil, že odvolanie žalovaného v 1. rade nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP).

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie
v napadnutej časti I. výroku týkajúceho sa spôsobu úhrady prisúdenej pohľadávky aj správne odôvodnil.

Odvolací súd sa v tejto časti v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením vydaného rozsudku, a preto
sa s poukazom na § 387 ods. 2 CSP v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti uvedených dôvodov bez toho, aby ich odvolací súd opakoval. Na zdôraznenie správnosti
vydaného rozsudku odvolací súd uvádza, že momentálny nedostatok finančných prostriedkov na strane
žalovaného v 1. rade nie je dôvodom nesplácania prisúdenej pohľadávky. Výšku splátok určil súd prvej

inštancie so súhlasom žalobcu s prihliadnutím na výšku žalovanej istiny v prospech žalovaných po
dôslednom zvážení ich sociálnych a finančných pomerov. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva,
že splácanie dlhu zaťažuje obidvoch žalovaných, teda nielen žalovaného v 1. rade, ktorého preukázané
mesačné príjmy zo starobného a vdoveckého dôchodku po odpočítaní zrážok splácanie dlžnej sumy
v súdom stanovenej výške umožňujú. V prípade výskytu nepredvídateľných okolností majúcich vplyv

na postupné splácanie dlžnej pohľadávky žalovanému v 1. rade nič nebráni v tom, aby v súčinnosti so
žalovaným v 2. rade kontaktoval žalobcu a požiadal ho o dočasnú možnosť splácať dlh aj v nižších, ako
súdom určených splátkach, pričom je výlučne na zvážení žalobcu, či tento návrh akceptuje a ak áno,
v akom rozsahu.

11. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti I. výroku týkajúceho sa spôsobu úhrady prisúdenej pohľadávky podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení

s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Keďže v odvolacom konaní bol úspešnou stranou žalobca, mal
by proti žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobcovi však v odvolacom
konaní žiadne trovy nevznikli, preto mu ich náhradu odvolací súd nepriznal.

13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen,
ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s
ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo
zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom

zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec
alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).