Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. február 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/137/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111219994
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8111219994.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcov: X. M. L.Á., P.. XX.XX.XXXX, Y.
J. G. Č.. XX N. X. T. L., P.. XX.XX.XXXX, Y. J. G. Č.. XX, právne zastúpených: JUDr. Jozefom Tomkom,
advokátomsosídlomvPrešove,naul.Floriánovejč.2,protižalovaným:1/Allianz-Slovenskápoisťovňa,
a.s., so sídlom v Bratislave, na Dostojevského rade č. 4 a 2/ G.. X. H., P.. XX.XX.XXXX, Y. J. L., P. S..
L. Č.. XXXX/XXX, právne zastúpenému: JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom so sídlom vo Vranove
n/Topľou, na ul. Kalinčiakovej č. 10, o náhradu škody, o odvolaniach žalovaných v 1. a 2. rade proti
rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 08.12.2017 č.k. 16C 164/2011 - 496 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o uložení povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi v 1. rade
nemajetkovú ujmu vo výške 20.000 eur a vo výroku o trovách konania.

Žalobcovi v 1. rade sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zastavil konanie vo vzťahu k žalobkyni v 2. rade a v
časti náhrady škody v sume 5.348,92 eura. Žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
v 1. rade nemajetkovú ujmu vo výške 20.000 eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v
rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného. V prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie nemajetkovej

ujmy zamietol. Žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal na náhradu trov konania žalobcovi v 1. rade v rozsahu
100 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa
19.06.2015 č.k. 32T 32/2010 - 904 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.05.2016
č.k. 9To 45/2015 - 953 bol žalovaný v 2. rade uznaný vinným zo spáchania prečinu usmrtenia podľa
§ 149 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1,2 písm.

a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 08.06.2008 približne o 2:30 hodine viedol
osobné motorové vozidlo po štátnej ceste v smere od Obce B. nad X. na Obec L. a medzi uvedenými
obcami po prejdení tiahlej pravotočivej zákruty rýchlosť jazdy motorového vozidla neprispôsobil svojim
schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam a iným okolnostiam, ktoré
možno predvídať a nejazdil takou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na
ktorú mal rozhľad, v dôsledku čoho s motorovým vozidlom prešiel do protismeru, kde došlo k čelnej
zrážke s protiidúcim osobným motorovým vozidlom, ktoré viedol poškodený G. H., ktorý pri zrážke utrpel

ťažké zranenia, ktorým na mieste podľahol a spolujazdkyňa v osobnom motorovom vozidle P. L., pri
zrážke utrpela ťažké zranenia, ktorým na mieste podľahla, pričom spolujazdkyňa v osobnom motorovom
vozidle, ktoré viedol žalovaný v 2. rade, J. D., utrpela otras mozgu II. stupňa, trieštivú zlomeninu ľavej
stehennej kosti a ďalšie zranenia s dobou liečenia najmenej 6 mesiacov a ťažké zranenia utrpel aj sámobžalovaný,čímporušildôležitúpovinnosťuloženúmupodľa§15ods.1zákonač.315/1996opremávke
na pozemných komunikáciách účinného do 31.1.2009.

3.Vkonanínebolosporné,žežalovanýv2.rademalvčasedopravnejnehodyuzavretépovinnézmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so žalovaným v 1. rade.

4. Žalobca v 1. rade v rámci výsluchu uviedol, že po nehode sa mu zrútil svet. Uviedol, že prekonal
slabý infarkt a navštevoval psychiatra. Pred nehodou sa na nič neliečil a nebral žiadne lieky. Po

nehode 2 roky užíval tabletky na upokojenie a v súčasnosti berie tabletky na krvný tlak. K hrobe
svojej dcéry chodí každý deň. Vzťah medzi ním a dcérou, ktorá bývala v rodičovskom dome, bol veľmi
dobrý. Spoločne chodili na dovolenky a každú nedeľu, ak sa neriešil obchod a bolo pekné počasie,
išli niekde na výlet. Dcéra im pomáhala s chodom domácnosti. S manželkou podnikali s textilom. Mali
niekoľko prevádzok, ktoré po tejto udalosti zavreli, pričom si ponechali iba jednu. Hlavným ťahúňom
firmy bola manželka, ktorá však po nehode pracovala z donútenia a o podnikanie stratila záujem. Dcéra

im v podnikaní pomáhala, s manželkou chodili na výber tovaru, takisto bola aj účastná pri uzatváraní
zmlúv s dodávateľmi atď.. S manželkou počítali s tým, že po nich prevezme podnikanie. Okrem toho
prevádzkovali aj bistro v Z., kde pracovala a o ktoré sa starala ich dcéra. Toto bistro zriadili pre dcéru
a po nehode ho zavreli. Žalobca ďalej uviedol, že sa im žalovaný v 2. rade za smrť ich dcéry dodnes
neospravedlnil.

5. V lekárskom náleze zo dňa 16.08.2017 psychiatrička, MUDr. G. A., určila diagnózu žalobcu v 1. rade
a to recidivujúcu depresívnu poruchu.

6. Osobnosť, ktorá je chránená prostredníctvom všeobecného osobnostného práva, v prípade, ak

došlo k zásahu do tohto práva má možnosť využiť právne prostriedky ochrany osobnosti, ktoré sú
exemplifikatívne uvedené v ustanovení § 13 Občianskeho zákonníka. Prichádzajú do úvahy pokiaľ
hrozí alebo je spôsobená ujma v osobnostnej nemajetkovej sfére a majú rôznu povahu. Ktoré z týchto
právnych prostriedkov príslušná fyzická osoba na ochranu svojej osobnosti uplatní, bude závislé v
prvom rade na jej vôli ovplyvnenej predovšetkým intenzitou a povahou protiprávneho zásahu. Zásah

do emocionálnej sféry fyzickej osoby, spôsobený protiprávnym konaním tretej osoby, následkom ktorej
je úmrtie blízkej osoby zakladá právo domáhať sa ochrany osobnosti podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka o ochrane osobnosti. Realizácia tejto ochrany je vo výlučnom záujme osôb, ktoré sú v takom
úzkom vzťahu k postihnutej fyzickej osobe, že ochrana integrity osobnosti aj po smrti je ich osobným
záujmom. Ide o najbližších príbuzných ako sú manžel a deti a ak ich niet, o rodičov.

7. Strata blízkej osoby je nenapraviteľná, nereparovateľná. Tým je splnená požiadavka § 13 ods. 2
Občianskeho zákonníka, teda právo žalobcu v 1. rade na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch,
keďže zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nezdá byť dostačujúce v prípade
smrti blízkej osoby v dôsledku konania inej osoby.

8. Základ nároku voči žalovanému v 2. rade, ktorého zodpovednosť za smrť P. L. bola ustálená
právoplatným rozsudkom v trestnom konaní, je nepochybne daný. Žalovaný v 2. rade svojím konaním
zasiahol jednak do osobnostných práv zomrelého, konkrétne do jeho práva na život, zároveň zasiahol
do osobnostných práv príbuzných po zomrelom a to konkrétne do ich práva na súkromný a rodinný život.

Nárok žalobcu v 1. rade na náhradu nemajetkovej ujmy bol voči nemu uplatnený včas v trestnom konaní
v zmysle § 46 ods. 3 Trestného zákona.

9. Následne bolo potrebné zaoberať sa námietkou žalovaného v 1. rade, že v tomto konaní nie je daná
jeho pasívna vecná legitimácia. S týmto názorom žalovaného v 1. rade sa nedá súhlasiť. Aj keď nie je

daná jednotnosť rozhodovania súdov, súd vychádzal z rozhodovacej činnosti ustálenej Krajským súdom
v Prešove, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky.

10. Súdny dvor Európskej únie v rozsudku zo dňa 24.10.2013 vydaným vo veci C-22/12 vyslovil, že
pojem zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel používaných v Smernici

2009/103/ES treba vykladať čiastočne autonómne a podriadiť pod neho aj také nároky, ktoré národné
právo nezaraďuje medzi nároky na náhradu škody v prísnom slova zmysle, ak ich podstata je podobná.
Z tohto rozsudku vyplýva, že z ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniká v prípade
protiprávnej udalosti nárok na náhradu nemajetkovej ujmy aj v peniazoch. Tento nárok má pritomobčianskoprávny charakter a v podstate sa svojou povahou približuje objektívnej zodpovednosti za
škodu. Z uvedených dôvodov treba v zmysle záverov rozsudku Súdneho dvora článok 3 ods. 1
Smernice 2009/103/ES vykladať tak, že pod pojem opatrenie určujúce rozsah krytia zodpovednosti a

podmienky tohto krytia sa musí zaradiť aj § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z citovaných zásad
tak pre súdy Slovenskej republiky vyplýva povinnosť, aby pri výklade ustanovení zákona č. 381/2001
Z.z. v čo najväčšej možnej miere vzali do úvahy znenie a účel tých ustanovení smernice, na ktorých
implementáciu bolo toto ustanovenie do nášho právneho poriadku zavedené, aby zaručili tejto smernici
úplnú účinnosť. Ustanovenie § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 481/2001 Z.z. treba vyložiť tak, že

poistenie zodpovednosti kryje aj nároky pozostalých na náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2
Občianskeho zákonníka a pozostalí môžu tieto nároky v zmysle § 15 ods. 1 uvedeného zákona uplatniť
priamo proti poisťovateľovi a to rovnako ako všetky ostatné nároky na náhradu škody.

11. V tejto súvislosti sa poukázalo aj na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
17.08.2016 vo veci I. ÚS 474/2016, zo dňa 16.10.2016 vo veci I. ÚS 366/2016 a zo dňa 11.10.2016 vo

veci III. ÚS 666/2016.

12. Pasívna vecná legitimácia žalovaného v 1. rade tak bola v konaní preukázaná.

13. Pokiaľ ide o otázku premlčania práv na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, súdna prax je v

tejto otázke nejednotná. V danom prípade k usmrteniu dcéry žalobcu v 1. rade došlo dňa 08.06.2008,
pričom žaloba bola voči žalovanému v 1. rade podaná dňa 16.05.2011, teda v rámci doby 3 rokov, a
preto aj za predpokladu, že uvedené právo sa premlčuje, je potrebné považovať námietku žalovaného
v 1. rade za nedôvodnú. Okrem toho uplatnenie námietky premlčania by v danom prípade bolo možné
považovať za priečiace sa dobrým mravom, nakoľko pre danú vec relevantné rozhodnutie Súdneho

dvora Európskej únie bolo vydané až v roku 2013, t.j. po podaní žaloby voči žalovanému v 1. rade. Zánik
nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby by tak bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s
rozsahom a charakterom uplatňovaného práva.

14. Čo sa týka výšky náhrady nemajetkovej ujmy táto závisí od úvahy súdu, pričom je podľa ustanovenia

§ 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka potrebné zohľadniť závažnosť vzniknutej ujmy a okolností, za
ktorých k porušeniu práva došlo. Závažnosť ujmy v rodinnom živote, v súkromnom živote a v citovom
prežívaní žalobcov možno posudzovať len z objektívnych hľadísk, pretože nie je reálne možno a
empiricky presne zistiť, kto a ako prežíva smrť blízkej osoby a do akej miery ho táto udalosť zasiahla v
citovej oblasti a ako rýchlo a akým spôsobom je schopný sa s touto udalosťou vyrovnať alebo čiastočne

zmieriť. Je veľmi ťažké sa vžiť do situácie osôb, ktoré všetko prežívali so svojim dieťaťom, o ktoré
jedného dňa nečakane prišli.

15. Priznaná náhrada nemajetkovej ujmy nemôže nikdy nahradiť stratu blízkej osoby. Jej úlohou je
len blízkym kompenzovať, respektíve zmierniť veľmi negatívne zážitky. Jedná sa o primeranú, nie

úplnú náhradu, keď zásah do rodinného a súkromného života žalobcov sa objektívne nedá vyčísliť.
Nemajetková ujma slúži na zmiernenie následkov citovej ujmy, ktorú žalobcovia utrpeli. Súd však
považuje za potrebné uviesť, že výška tejto náhrady nemôže slúžiť ako nástroj pomsty voči osobe, ktorá
túto bolesť žalobcom spôsobila. Súd zdôrazňuje, že zároveň nemôže slúžiť ani ako nástroj obohatenia
sa, ani ako nástroj na ekonomickú likvidáciu škodcu.

16. V našom právnom systéme nie je vôbec upravená výška náhrady nemajetkovej ujmy. Je to vecou
úvahy sudcu, ktorý prejednáva a rozhoduje tú, ktorú konkrétnu vec. Je dôležité povedať, že žiadna
finančná suma nemôže blízkym odčiniť stratu najbližšej osoby.

17. V prejednávanej veci sa považovalo za dôvodné priznať žalobcovi v 1. rade, ako rodičovi usmrtenej
osoby, náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 20.000 eur. Ide o čiastku adekvátnu a to s prihliadnutím na
ich dobré vzťahy, na čas, ktorý spolu prežili, ako aj na to ako sa strata dcéry podpísala na fyzickom a
psychickom stave žalobcu v 1. rade. Dôležitým aspektom je aj dopad tejto straty na podnikanie rodičov.
Žalobca v 1. rade taktiež nenávratne prišiel o možnosť tešiť sa v budúcnosti z vnúčat ako aj o pomoc

dcéry v starobe či chorobe. Pri stanovení výšky nemajetkovej ujmy boli zohľadnené aj okolnosti nehody,
teda hrubé porušenie pravidiel cestnej premávky zo strany žalovaného v 2. rade, ktoré konštatoval aj
odvolací trestný súd. Do úvahy sa vzala skutočnosť, že žalovaný v 2. rade sa rodičom nebohej doterazneospravedlnil a nenahradil ani náklady spojené s pohrebom. Žalovaný v 2. rade síce v záverečnej reči
v trestnom konaní vyslovil ľútosť, no svoju vinu poprel.

18. Pri stanovení výšky náhrady tejto nemajetkovej ujmy sa zároveň vychádzalo z majetkových pomerov
žalovaného v 2. rade, ktorý medzitým získal vysokoškolské právnické vzdelanie a v súčasnosti pracuje
ako advokátsky koncipient. Priznaná suma nemajetkovej ujmy nebude pre neho likvidačná vzhľadom
na profesiu, ktorú vykonáva a jeho predpokladané budúce príjmy.

19. Výrok o trovách bol odôvodnený ustanovením § 255 ods. 2 CSP. Aj keď Civilný sporový poriadok
nemá obdobné ustanovenie, ako bolo ustanovenie § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, zásadu
úspechu vo veci je potrebné uplatniť aj na konania, ktorých výška závisí od úvahy súdu alebo od
znaleckého posudku. Nemožno zaťažiť žalobcu procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku
sporu na základe úvahy súdu, či znaleckého posudku. Vhodným riešením bude, že žalobca v 1. rade
má právo na plnú náhradu trov konania, avšak iba z prisúdenej sumy, nie zo žalovanej. Priznanie

plnej náhrady trov konania z prisúdenej sumy je v tomto prípade zdôvodniteľné cez interpretáciu pojmu
úspechu vo veci, keďže ten sa skúma, čo do právneho základu a nie čo do výšky priznaného nároku.
Vo vzťahu k žalobkyni v 2. rade bolo konanie zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby, a preto žalobkyňa
v 2. rade nemá nárok na náhradu trov konania. Vo vzťahu k žalobkyni v 2. rade v zmysle ustanovenia §
257 CSP náhrada trov konania žalovaným v 1. a 2. rade priznaná nebola.

20. Proti tomuto rozsudku, a to konkrétne proti výroku o uložení povinnosti žalovaným v 1. a 2. rade
zaplatiť žalobcovi v 1. rade nemajetkovú ujmu vo výške 20.000 eur a proti výroku o trovách konania
podali v zákonom stanovenej lehote odvolania žalovaní v 1. a 2. rade. Navrhli rozsudok v napadnutej
časti zmeniť tak, aby žaloba žalobcu v 1. rade bola zamietnutá.

21. Žalovaný v 1. rade poukázal na to, že od začiatku konania poukazoval na nedostatok svojej
pasívnej legitimácie. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nie je možné považovať za nárok na náhradu
škody, a preto nemôže byť krytý povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. Na uvedenom nič nemení ani

rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vydaný vo veci C-22/12. Z tohto rozhodnutia sa nesprávne
vyvodil záver o pasívnej legitimácii žalovaného v 1. rade s poukazom na to, že táto otázka bola
Súdnym dvorom Európskej únie predmetným rozhodnutím judikovaná. Podľa odpovede Súdneho dvora
Európskej únie, článok 3 ods. 1 Smernice Rady 72/166/EHS, článok 1 ods. 1 a 2 Smernice Rady
84/5/EHS a článok 1 prvý odsek Smernice Rady 90/232/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že

povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj
náhradu nemajetkovej umy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak
jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v
spore vo veci samej. Na dôvažok k tejto smernici je potrebné opätovne poukázať na fakt, že samotná
smernica pokrytie tejto zodpovednosti viaže na úpravu vnútroštátneho práva v tom - ktorom členom

štáte únie. Smernice Rady, ktoré sú v uvedenom rozhodnutí citované, nie sú všeobecne záväznými
právnymi predpismi a ich záväznosť je daná judikatúrou ESD výlučne v rozsahu nepriamej záväznosti
a priamej záväznosti. Nepriamy účinok smernice spočíva v povinnosti členského štátu vykladať znenie
vnútroštátnehopredpisuvosvetlezneniaacieľasmernice.Zásadakonformnéhovýkladuvnútroštátneho
práva má však aj určité obmedzenia. Povinnosť vnútroštátneho súdu dovolávať sa na obsah smernice

pri výklade a uplatňovaní relevantných ustanovení vnútroštátneho práva je tak obmedzená všeobecnými
zásadami práva a nemôže slúžiť ako základ na výklad contra legem vnútroštátneho práva. Pokiaľ ide o
priamy účinok smernice a teda možnosť dovolávať sa priamej aplikácie tzv. motorových smerníc pred
vnútroštátnym súdom voči jednotlivcom, podľa ustálenej judikatúry ustanovenie smernice má priamy
účinok len vtedy, ak je z hľadiska svojho obsahu bezpodmienečné a dostatočne presné. Záväzná

povaha smerníc vytvára povinnosti len členskému štátu, ktorému je adresovaná. Smernica nemôže
ukladať povinnosti jednotlivcom. Súdny dvor EÚ už v ustálenej judikatúre rozhodol, že smernica nemôže
zakladať povinnosti jednotlivcovi, takže sa na smernicu ako takú voči nemu nemožno odvolávať.
Aplikačná prax vnútroštátnych súdov jednoznačne potvrdzuje, že rozsah poistného krytia podľa zákona
č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla je daný tak, že tento nepokrýva nemajetkovú ujmu. Kryje len nároky z titulu
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, nie však iné prípadné nároky
vzniknuté z iného titulu. Súd pri snahe o zdôvodnenie priznanej náhrady nemajetkovej ujmy opísal
skutočnosti, na ktoré prihliadal vo všeobecnej rovine (citová strata rodičov, intenzívny zásah do ichsúkromia a rodinného života a podobne), avšak čo do výšky ju ničím nezdôvodnil. Z rozhodnutia nie je
zrejmé, prečo konajúci súd sumu 20.000 eur určil ako primeranú. Čo sa týka priznaných trov konania,
o ich náhrade sa malo rozhodnúť podľa pomeru úspechu vo veci.

22.Žalovanýv2.radeuviedol,žeurčenievýškynáhradynemajetkovejujmyvpeniazochzaneoprávnený
zásah do osobnostných práv fyzickej osoby je v zmysle § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka vecou
voľnej úvahy, ktorá ale musí byť odôvodnená a musí mať základ v skutkových zisteniach, ku ktorým
sa dospelo v priebehu dokazovania. Aj keď sa pri určovaní výšky peňažného zadosťučinenia uplatňuje

voľná úvaha súdu, nemôže však ísť o nepreskúmateľnú ľubovôľu a rozhodnutie v tomto smere sa
musí opierať o objektívne a preskúmateľné kritériá vychádzajúce z okolností prípadu, ktoré smerujú k
napraveniu alebo vyváženiu nemajetkovej ujmy vzniknutej porušením práva žalobcu. Žalobca, pokiaľ sa
týka výšky ním uplatnenej nemajetkovej ujmy, dôkazné bremeno neuniesol. Z ustálenej rozhodovacej
praxe všeobecných súdov, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že dôkazná povinnosť
na preukázanie splnenia kvalifikovaných podmienok pre priznanie nemajetkovej ujmy, ako aj kritérií pre

určenie jej výšky stíha výlučne poškodeného - žalobcu. Žalobca na konkrétnych skutkových okolnostiach
nepreukázal dôsledky nehody v jeho rodinnom, pracovnom a osobnom prostredí. Tieto ním boli síce
tvrdené, ale neboli riadne preukázané. Priznaná výška nemajetkovej ujmy nemá základ v skutkových
zisteniach, ku ktorým sa dospelo v priebehu dokazovania. V dôsledku dôkaznej pasivity žalobcu ju súd
určil v konečnom dôsledku v rámci svojej úvahy, avšak táto je pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľná.

23. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal rozsudok v jeho
napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania
a zistil, že odvolania žalovaných v 1. a 2. rade nie sú opodstatnené.

24. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

25. Právna úprava povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla je obsiahnutá v zákone č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Tento právny predpis a rovnako ani Občiansky
zákonník termín škoda nedefinuje. Vo všeobecnosti pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá
nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným

ekvivalentom. Súčasťou náhrady škody sú však aj nemajetkové ujmy na základe výslovného znenia
zákona. Ide o bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia upravené v ust. § 444 Občianskeho
zákonníka. Ak samotný Občiansky zákonník pri bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia tieto
nemajetkové ujmy považuje za súčasť náhrady škody, niet rozumného dôvodu vylúčiť z pôsobnosti
zákona č. 381/2001 Z.z. nemajetkovú ujmu, ktorú utrpeli blízki rodinní príslušníci osôb, ktoré sa

stali obeťami dopravnej nehody, a to len preto, lebo možnosť priznania takejto nemajetkovej ujmy je
systematicky zaradená do prvej časti Občianskeho zákonníka upravujúceho v ust. § 11 a nasledujúcich
ochranu osobnosti.

26. Zákon č. 381/2001 Z.z. v ust. § 27a prebral právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie

uvedené v prílohe. V tejto prílohe v zozname preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev
a Európskej únie sú uvedené i Smernica Rady 72/166/EHS z 24.04.1972 o aproximácii právnych
predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými
vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, druhá Smernica Rady 84/5/EHS
z 30.12.1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a tretia Smernica Rady 90/232/EHS zo
14.05.1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Ustanovenia zákona č. 381/2001 Z.z. nemožno
posudzovať izolovane bez ohľadu na cieľ sledovaný vyššie uvedenými smernicami.

27.KotázkekrytianáhradyujmypovinnýmpoistenýmzásadnestanoviskovyslovilSúdnydvorvosvojom
rozsudku vydanom dňa 24.10.2013 vo veci C-22/12 týkajúcej sa Kataríny Haasovej. V tomto rozhodnutí
uviedol, že článok 3 ods. 1 Smernice Rady 72/166/EHS z 24.04.1972 o aproximácii právnych predpisov
členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorovýchvozidiel a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, článok 1 ods. 1 a ods. 2 druhej
Smernice Rady 84/5/EHS z 30.12.1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich
sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel zmenenej a doplnenej

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/14/ES z 11.05.2005 a článok 1 ods. 1 tretej Smernice
Rady 90/232/EHS zo 14.05.1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel sa majú vykladať v tom
zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má
pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej

nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo
uplatniteľné v spore vo veci samej. Súdny dvor v rozhodnutí zdôraznil, že podľa ustálenej judikatúry
sa ustanovenia práva únie majú vykladať a uplatňovať jednotne na základe znení vypracovaných vo
všetkých jazykoch únie. V prípade rozporu medzi rôznymi jazykovými verziami textu práva únie sa
má predmetné ustanovenie vykladať podľa všeobecnej štruktúry a účelu právneho predpisu, ktorého je
súčasťou. Keďže rôzne jazykové verzie článku 1 ods. 1 druhej Smernice v podstate používajú pojem

„ujma na zdraví“, ako aj pojem „osobná ujma“, treba sa sústrediť na štruktúru a účel týchto ustanovení
a Smernice. V tejto súvislosti treba uviesť, že tieto pojmy dopĺňajú pojem „škoda na majetku“, a
pripomenúť, že uvedené ustanovenia a Smernica sa snažia najmä o posilnenie ochrany obetí. Za týchto
okolností treba uplatniť extenzívny výklad, a to taký, že pod pojem ujma na zdraví patrí akákoľvek ujma,
ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné

v danom spore, ktorá bola spôsobená zásahom do osobnej integrity, čo zahŕňa tak fyzickú, ako aj
psychickú traumu. V dôsledku toho medzi škody, ktoré sa musia nahradiť v súlade s prvou, druhou
a treťou Smernicou patrí nemajetková ujma, ktorej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za
škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v danom spore. Pokiaľ ide o osoby, ktoré sa môžu
domáhať náhrady tejto nemajetkovej ujmy, na jednej strane treba uviesť, že z článku 1 bodu 2 v spojení

s článkom 3 ods. 1 prvou vetou prvej Smernice vyplýva, že ochrana, ktorá musí byť zaručená podľa
tejto Smernice platí pre akúkoľvek osobu, ktorá je podľa vnútroštátneho práva zodpovednosti za škodu
oprávnená na náhradu škody spôsobnej motorovými vozidlami. Na druhej strane treba spresniť, na
rozdiel od tvrdenia nemeckej vlády, že tretia Smernica nezúžila okruh chránených osôb, ale naopak
stanovila povinné krytie škôd, ktoré vznikli niektorým osobám považovaným za zvlášť zraniteľné.

Okrem toho, keďže pojem škoda uvedený v článku 1 bode 2 prvej Smernice nie je nijako presnejšie
vymedzený, v rozpore s tvrdením estónskej vlády nič nenaznačuje, že ak sa niektoré druhy škody akou
je nemajetková ujma majú nahradiť podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva zodpovednosti za škodu,
mali by sa vylúčiť z tohto pojmu. Na základe žiadneho ustanovenia v prvej, druhej ani tretej Smernici
nemožno dospieť k záveru, že normotvorca únie si želal zúžiť ochranu zaručenú týmito Smernicami len

na osoby, ktoré sa priamo zúčastnili na škodovej udalosti. Členské štáty teda majú zaručiť, aby náhrada
škody podľa ich vnútroštátneho práva zodpovednosti za škodu z dôvodu nemajetkovej ujmy, ktorú utrpeli
blízki rodinní príslušníci osôb, ktoré sa stali obeťami dopravnej nehody, bola pokrytá povinným poistením
v určitých minimálnych sumách určených v článku 1 ods. 2 druhej Smernice. V prejednávanej veci by
to tak malo byť, nakoľko osoby nachádzajúce sa v postavení pani U. L. a jej dcéry majú v súlade s ust.

§ 11 a § 13 českého Občianskeho zákonníka nárok na náhradu nemajetkovej ujmy utrpenej v dôsledku
úmrtia ich manžela, resp. otca. Tento záver nemôže spochybniť ani okolnosť predložená slovenskou
vládou, podľa ktorej tieto paragrafy patria do tej časti českého i slovenského Občianskeho zákonníka,
ktorá sa týka zásahov do ochrany osobnosti a ktorá je v zmysle týchto zákonníkov nezávislá od časti
týkajúcej sa zodpovednosti za škodu v pravom zmysle slova. Keďže totiž zodpovednosť poisteného,

ktorá podľa vnútroštátneho súdu v tomto prípade vyplýva z ust. § 11 a § 13 českého Občianskeho
zákonníka vznikla na základe dopravnej nehody a mala občianskoprávnu povahu, nič nenasvedčuje,
že na túto zodpovednosť sa nevzťahuje vnútroštátne hmotné právo zodpovednosti za škodu, na ktoré
odkazujú uvedené smernice.

28. Vychádzajúc z tohto rozhodnutia pod pojem škoda na zdraví použitý v ust. § 4 ods. 2 písm. a) zákona
č. 381/2001 Z.z. treba zahrnúť i nemajetkovú ujmu utrpenú v dôsledku úmrtia blízkeho príbuzného
pri dopravnej nehode. Pre možnosť pokrytia takejto náhrady povinným poistením zodpovednosti za
škoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlajeprávnevýznamnéto,čivnútroštátneprávonáhradu
tejto nemajetkovej ujmy upravuje a nie to, že uvedená náhrada nie je začlenená do časti týkajúcej sa

zodpovednosti za škodu. V podmienkach Slovenskej republiky je právo na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch upravené v ust. § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. K rovnakému záveru o potrebe pokrytia
náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehodepovinným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel dospel Súdny
dvor i v rozsudku zo dňa 24.10.2013 vydaným vo veci C-277/12 žalobcu J. I..

29. Výklad pojmu „ujma“ podal Súdny dvor i vo veci žalobcu N. Q. vedenej pod sp. zn. C-63/09. V zmysle
tohtorozsudkupojem„ujma“tvoriacipodkladčlánku22ods.2Dohovoruozjednoteníniektorýchpravidiel
pre medzinárodnú leteckú dopravu, uzavretý v Montreale 28.05.1999, ktorý stanovuje obmedzenie
zodpovednosti leteckého dopravcu za ujmu spôsobenú najmä stratou batožiny, sa má vykladať v tom
zmysle, že zahŕňa tak majetkovú, ako aj nemajetkovú škodu.

30. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov je potrebné mať na pamäti ich účel a zmysel. Je preto
nevyhnutné vychádzať z osobitosti každého jednotlivého prípadu, ktoré sú založené na zistených
skutkových okolnostiach. Mnohé prípady a ich špecifické okolnosti môžu byť ako v danej veci značne
komplikované a netypické. To ale nezbavuje všeobecné súdy povinností urobiť všetko pre spravodlivé
riešenie, hoci sa to môže javiť zložité. Písané právo je treba vykladať tak, aby plnilo svoju funkciu

spočívajúcu v rozumnom a spravodlivom vyriešení problému, aby obstálo podľa zdravého rozumu a
predstáv spravodlivosti panujúcich v spoločnosti.

31. Podľa ust. § 13 ods.1, ods. 2 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať,
aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky

týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby
alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Uvedené ustanovenie pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch predpokladá značnú mieru zníženia
dôstojnosti fyzickej osoby, a to za situácie, ak by sa nezdalo postačujúce morálne zadosťučinenie. Právo

na súkromie sa neobmedzuje len na slobodné rozhodovanie fyzickej osoby o sprístupňovaní skutočností
týkajúcich sa jej súkromia iným osobám a na ochranu proti neoprávneným zásahom do tohto oprávnenia
fyzickej osoby. Rešpektovanie súkromného života musí zahŕňať do určitej miery právo na vytváranie a
rozvíjanie vzťahov s ďalšími ľudskými bytosťami, nakoľko súčasťou súkromného života je tiež rodinný
život zahŕňajúci i vzťahy medzi blízkymi príbuznými, najmä vzťahy sociálne a morálne. Rodinný život

zahŕňa okrem iného vzťahy medzi najbližšími rodinnými príslušníkmi bez ohľadu na skutočnosť, či spolu
trvale žijú alebo nie a protiprávne narušenie týchto rodinných vzťahov predstavuje neoprávnený zásah
do práva na súkromný a rodinný život fyzickej osoby. Zavinená smrť blízkej osoby preto môže vzhľadom
k vzájomným úzkym a pevným sociálnym, morálnym, citovým a kultúrnym väzbám predstavovať tak
vážnu nemateriálnu ujmu pre rozvíjanie a naplňovanie osobností pozostalého, že môže byť kvalifikovaná

ako ujma znižujúca jeho dôstojnosť či vážnosť v spoločnosti. Z tohto pohľadu Občiansky zákonník dáva
podmienky pre uplatnenie finančnej satisfakcie za ujmu spočívajúcu v zásahu do osobnostných práv v
dôsledku smrti blízkej osoby. Ak k smrti blízkej osoby dôjde v dôsledku prevádzky motorového vozidla,
vzniknutá nemajetková ujma musí byť pokrytá povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

32. V súvislosti s posudzovaním otázky či náhrada nemajetkovej ujmy mala byť pokrytá povinným
zmluvným poistením je potrebné poukázať na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo
dňa 16.12.2015 vydané vo veci III. ÚS 646/2015. V tomto rozhodnutím, ktorým bola sťažnosť žalobcu
odmietnutá ako zjavne neopodstatnená Ústavný súd skonštatoval, že hoci vo veci C-22/12 súdny dvor

viackrát zdôraznil, že nie je oprávnený vykladať ustanovenia vnútroštátneho práva, je zjavné, že ako
vnútroštátne právo Českej republiky, tak aj vnútroštátne právo Slovenskej republiky prostredníctvom
konkrétnych ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 11 a § 13) každého z týchto štátov umožňuje blízkym
osobám obetí usmrtených pri dopravných nehodách priznať náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá má
byť krytá z povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

V Slovenskej republike povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla upravuje zákon č.381/2001 Z. z. , podľa ktorého má aj sťažovateľka ako poisťovateľ
oprávnenie vykonávať poistenie zodpovednosti na území Slovenskej republiky.

33. Tento záver Ústavný súd Slovenskej republiky zopakoval i v uznesení zo dňa 17.8.2016 vydanom

vo veci I. ÚS 474/2016. K tomuto ešte navyše dodal, že k uvedenému záveru dospel s prihliadnutím
na samotný účel povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorových vozidiel a súčasne zohľadňujúc zodpovednosť za neoprávnený zásah do osobnosti fyzickejosoby vyvolaný prevádzkou motorového vozidla, ako aj aplikujúc extenzívny výklad pojmu náhrada
škody.

34. Škodou pre účely zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších zmien a doplnení je aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv
pozostalých obetí dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. V spore o náhradu
takejto ujmy je poisťovňa pasívne legitimovaná. Uvedený záver priamo vyplýva z rozsudku Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 31.07.2017 vydaného vo veci 6MCdo 1/2016, ktorý bol publikovaný v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdom Slovenskej republiky ako rozhodnutie č. 61.

35. Vo vzťahu k výške náhrady nemajetkovej ujmy priznanej žalobcovi v 1. rade je potrebné dodať, že
táto je primeraná. Smrť dcéry žalobcu v 1. rade spôsobil bez akýchkoľvek pochybností z nedbanlivosti
žalovaný v 2. rade, za čo bol aj právoplatne odsúdený. Nebohá P. L. bola dcérou žalobcov v 1. a 2. rade,

s ktorými žila dlhodobo v spoločnej domácnosti. Tým, že žalobcovia v 1. a 2. rade s nebohou dcérou žili
dlhodobo v jednej domácnosti, trávili s ňou spolu veľa času a boli na ňu silne citovo naviazaní, smrťou
dcéry došlo k nenávratnej strate milujúcej osoby a všetky plány do budúcnosti zostali v dôsledku straty
jedného mladého života navždy nenaplnené. K okolnostiam súvisiacim s prežívaním tragickej udalosti,
ktorá postihla rodinu žalobcov v 1. a 2. rade, sa podrobne, v rámci svojho výsluchu na pojednávaní

konanom dňa 31.05.2017, vyjadroval žalobca v 1. rade. Výsluch žalobcu v 1. rade predstavuje v súlade
s ustanovením § 195 CSP jeden z dôkazných prostriedkov.

36. Podľa ust. § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

37. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymipredpismivtom,akomázhľadiskapravdivostitenktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatuzásada

voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a
prostriedkamiprocesnejobranyspochybnenýtým,žesapripúšťadôkazopakudokazovanejskutočnosti.
Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz
svojho opaku.

38. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov
navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky

unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie
zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k
uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania
dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu

aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný
skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,
ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné
bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

39. Žalobca v 1. rade dostatočným spôsobom v rámci svojho výsluchu preukázal, aký negatívny
vplyv mala smrť dcéry na jeho život. Žalobca trpí recidivujúcou depresívnou poruchou, čo potvrdila
psychiatrička MUDr. G. A. v lekárskom náleze zo dňa 16.08.2017. O pravdivosti týchto dôkazov nemá
pochybnosti ani odvolací súd.

40. Závažnosť vzniknutej ujmy a okolností, za ktorých k porušeniu práva došlo, sú v zmysle ustanovenia
§ 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka určujúce pre stanovenie výšky náhrady súdom. Určenie tejto
náhrady ale nemôže byť svojvoľné a ničím neobmedzené. V prejednávanej veci stanovená náhrada pri
strate dieťaťa vo výške 20.000 eur podľa ustálenej súdnej praxe sa nedá považovať za neprimeranú.41. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP rozsudok
v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

42. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že
úspešnému žalobcovi v 1. rade v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

43. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).