Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. september 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/241/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6418202446
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6418202446.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana
Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcu V.
Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v I. V., č. XXX, zastúpeného JUDr. Samuelom Baránikom, advokátom
so sídlom v Bratislave, Podjavorinskej č. 7, proti žalovanej V. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom vo J.,
M. K. č. XX, zastúpenej JUDr. Michalom Vlkolinským, advokátom so sídlom vo Zvolene, Námestie SNP

č. 17/29, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu
Žiar nad Hronom č.k. 7C/15/2018-22 zo dňa 31.05.2018, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o nariadení neodkladného opatrenia (prvý výrok) a vo výroku
o poučení žalovanej o práve podať žalobu vo veci samej (druhý výrok) p o t v r d z u j e.

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania (tretí výrok) m e n í tak, že žalovaná

je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu, do
troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov konania žalobcu pred
súdom prvej inštancie.

Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu, do troch dní

od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov odvolacieho konania žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie v plnom rozsahu vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia a uložil žalovanej povinnosť vo vzťahu k nehnuteľnosti v okrese J. nad I.,
v obci I. V., v katastrálnom území E. I., zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, parcele registra „C“
č. XXXX, vyznačenej ako zastavané plochy a nádvoria, o výmere 2389 m2 (1) zdržať sa zásahov
do vlastníckeho práva žalobcu vo forme výkopových prác a osádzaní prekážok, ktoré by mohli byť

oplotením, (2) zasypať zeminou 4 jamy vykopané na tomto pozemku dňa 05.05.2018 vo vzdialenosti
od seba 2 metre, v rozmeroch dĺžka cca 40 cm x šírka cca 40 cm x hĺbka cca 40 cm a terén zrovnať
do pôvodného stavu v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia (prvý výrok), žalovanú poučil o jej
práve podať žalobu na Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci samej, kde V. M., nar. XX.XX.XXXX, bude
žalobcom a V. Y., nar. XX.XX.XXXX, bude žalovaným a predmetom ktorej bude určenie vlastníctva k
časti nehnuteľnosti v okrese J. nad I., v obci I. V., v katastrálnom území E. I., zapísanej na liste vlastníctva

č. XXX, parcele registra „C“ č. XXXX, vyznačenej ako zastavané plochy a nádvoria, o výmere 2389
m2 (druhý výrok) a rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (tretí
výrok); v odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
domáhal uloženia povinnosti žalovanej zdržať sa špecifikovaných zásahov do jeho vlastníckeho práva
k pozemku parc. č. KNC XXXX (zastavané plochy a nádvoria) o výmere 2389 m2 zapísanému na LV
č. XXX vedenom pre k.ú. E. I.; žalovaná je sestrou žalobcu; podľa odôvodnenia návrhu „nehnuteľnosť

žalobcu hraničí s nehnuteľnosťou žalovanej, ktorá dňa 05.05.2018 spolu s najatými brigádnikmi vstúpila
na neoplotený pozemok žalobcu a začala vymeriavať vzdialenosť do vnútra pozemku žalovaného, kdežalovaná plánovala postaviť plot medzi nehnuteľnosťou žalobcu a svojou nehnuteľnosťou; následne
najatí brigádnici začali na pozemku žalobcu kopať 4 jamy na plot vo vzájomnej vzdialenosti 2 metre od
seba a o rozmeroch cca 40 cm x 40 cm x 40 cm, pričom 2 jamy boli vykopané priamo na príjazdovej ceste

žalobcu; ešte počas prítomnosti žalovanej žalobca privolal políciu, ktorá obe strany vypočula, situáciu
zdokumentovala a odporučila žalobcovi obrátiť sa na súd; následne žalovaná opustila nehnuteľnosť
žalobcu; žalobca vyhľadal starostu obce E. I., ktorý mu dal výstražnú pásku s nápisom „zákaz vstupu“,
ktorá bola umiestnená na hranici pozemku žalobcu a žalovanej, aby nedošlo ku škode na zdraví alebo
majetku; dňa 21.05.2018 žalovaná opätovne vstúpila na jeho pozemok, roztrhala výstražnú pásku a

ponechala na pozemku žalobcu pri vykopaných jamách tuje s tým, že ňou budované oplotenie bude
mať charakter živého plotu; jamy ostali naďalej nezasypané a nezabezpečené; dňa 02.06.2017 bol
žalobca predvolaný na Okresný úrad J. nad I., katastrálny odbor, vo veci prejednania žiadosti žalovanej,
ktorá požiadala o zmenu údajov katastra tak, že časť z pozemku žalobcu by sa priznala do vlastníctva
žalovanej, pretože údajne pozemok žalovanej má o 308 m2 menšiu výmeru; žalovaná tvrdila, že
chýbajúcu výmeru 308 m2 jej mal darovať otec žalobcu a žalovanej; žalobca o akomkoľvek takomto

darovaní žiadnu vedomosť nemá a žiadal, aby sa hranice pozemkov nemenili; kataster nezistil, že by
bol akýkoľvek dôvod meniť údaje v katastri a s prípadnými nárokmi odkázal žalovanú na súd“; súd
prvej inštancie dospel k záveru, že „z predložených dôkazov je preukázané, že konaním žalovanej
došlo k porušeniu vlastníckeho práva žalobcu; túto skutočnosť potvrdzuje vyjadrenie Okresného úradu
J. nad I., katastrálny odbor (podľa č.l. 12 spisu), ako aj vyjadrenie Obce E. I. (podľa č.l. 18 spisu);

súd mal preukázané, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť iným spôsobom; potreba neodkladnej
úpravy pomerov vyplýva zo súčasného stavu, kedy je vážne ohrozené vlastnícke právo žalobcu; súd
návrhu vyhovel v plnom rozsahu, pretože konaním žalovanej došlo k výraznému zásahu do vlastníckeho
práva žalobcu (vykopanie jám na prístupovej ceste) ako aj ohrozeniu žalobcu, jeho rodiny a všetkých
okoloidúcich nakoľko vykopané jamy neboli dostatočne označené; súčasne poučil žalovanú o možnosti

podať žalobu o určenie vlastníckeho práva k časti nehnuteľnosti“; súd prvej inštancie rozhodol s
poukazomnaustanovenia§324ods.1,§325ods.1a2písm.d),§326ods.1,§328ods.1,§329ods.1,
§ 336 ods. 1, § 337 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) s poukazom na ustanovenie
§ 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a
o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov;

o trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenia § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.

2.1 Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu
včas odvolanie zo dňa 14.06.2018 (č.l. 34-35 spisu). Nesúhlasila s právnym posúdením veci zo strany
súdu prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Poukázala na to, že je výlučnou vlastníčkou pozemku

parc. č. KNE XXX/X (zastavané plochy a nádvoria) o výmere 602 m2 zapísaného na LV č. XXXX
vedeného pre k.ú. E. I.; súdu prvej inštancie nemohlo byť známe, že predmetnú parcelu nadobudla na
základe darovacej zmluvy zo dňa 27.11.1974 od otca, ktorý jej daroval časť parcely č. XXX/X o výmere
9 árov 10 m2 podľa geometrického plánu, pričom nové hranice boli označené železnými trúbkami; z
geometrického plánu vyplýva, že predmetná parcela vznikla odčlenením z parcely č. XXX/X a jej výmera

je 910 m2; po roku XXXX nedošlo k takým zmenám, na základe ktorých by sa výmera novovytvorenej
parcely č. XXX/X . zmenšila na v súčasnosti evidovaných 602 m2; žalobca nesúhlasil s opravou zjavnej
chyby v katastri nehnuteľností; vyjadrila názor, že žalobcovi nehrozí žiadne nebezpečenstvo, pretože
žalobca má k svojmu pozemku prístup od J. nad I. bez toho, aby prechádzal cez jej pozemok a
samotné jamy sú na opačnej strane domu kadiaľ žalobca s rodinou prechádza len zriedka a teda reálne

nebezpečenstvo mu nehrozí; zdôraznila, že súd prvej inštancie rezignoval na svoju ústavnú povinnosť
chrániťjejzákladnéprávopodľačlánku20ÚstavySlovenskejrepubliky,pretožejetoprávežalobca,ktorý
svojím konaním a správaním hrubo zasahuje do jej vlastníckeho práva k pozemku, ktorý užíva v rozpore
so zákonom; na základe uvedeného sa domáhala zmeny napadnutého uznesenia v zmysle zamietnutia
návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia. K odvolaniu priložila žalovaná tvrdenú darovaciu

zmluvu zo dňa 27.11.1974 (č.l. 48-49 spisu) a geometrický plán na rozdelenie parcely č. XXX/X zo dňa
04.10.1974 (č.l. 46-47 spisu).

2.2 Žalobca vo vyjadrení zo dňa 29.06.2018 (č.l. 56-59 spisu) k odvolaniu prostredníctvom svojho
právneho zástupcu uviedol, že podľa odvolania disponuje žalovaná kúpnou zmluvou z roku 1974, ktorou

mal jeden z dvoch vtedajších spoluvlastníkov previesť na žalovanú konkrétnu časť pozemku; žalobca bol
už v tom čase druhým spoluvlastníkom (s podielom 1/2) a nebol stranou danej zmluvy napriek tomu, že
sa ňou prevádzala časť spoločného pozemku; geometrický plán žalovanej nezodpovedá geometrickému
plánu, ktorý má žalobca; preto nemožno v rozpore so stavom zapísaným v katastri nehnuteľností bezďalšieho tvrdiť, že žalovaná má vlastniť pozemok o výmere 910 m2, pretože existujú pochybnosti o
tom, čo malo byť predmetom prevodu zmluvou z roku 1974 a od doby jej uzavretia došlo evidentne k
zmenám, pričom relevantné bude aj posúdenie užívacieho stavu; rovnako nemožno tvrdiť, že v prípade

jej pozemku je stav vedený v katastri nehnuteľností zjavnou chybou; zdôraznil, že jamy vykopané
žalovanou na jeho pozemku ho ohrozujú na príjazdovej ceste do jeho nehnuteľnosti; jeho rodinný dom
je na okraji obce I. V. (aj keď administratívne patrí do obce E. I.); intravilán obce E. I. je však od jeho
pozemku vzdialený 2 km, pričom intravilán obce I. V. je bezprostredne priľahlý, preto s rodinou používa
príjazd od obce I. V. (kde žalovaná vykopala jamy) podstatne častejšie ako na smer obce E. I.; zdôraznil,

že nepopiera právo žalovanej obrátiť sa s vlastníckou žalobou na súd a preto súd prvej inštancie správne
žalovanúpoučilojejprávepodaťžalobunaurčenievlastníckehopráva;žalovanávšakmusírešpektovať,
žedorozhodnutiasúduvovecisamejnesmiesvojvoľnenarušovaťpokojnýužívacístav,ktorýmánavyše
základ v katastri nehnuteľností, pretože v prípade žalovanej ide o tzv. ofenzívnu svojpomoc, pričom náš
právny poriadok v § 6 Občianskeho zákonníka povoľuje len tzv. defenzívnu (obrannú) svojpomoc; tým,
že si žalovaná snaží svojpomocou vydobyť svoje domnelé právo ide o tzv. útočnú svojpomoc, ktorá nie

je v našom právnom poriadku dovolená.

2.3 Žalovaná v replike zo dňa 20.07.2018 (č.l. 65-68 spisu) prostredníctvom svojho právneho zástupcu
uviedla, že sa nevie vyjadriť k tvrdenému geometrickému plánu žalobcu bez jeho predloženia; rovnako
vyjadreniežalobcu,žekvýmerepozemku602m2muselkatasternejakodospieťjelenjehodomnienkou;

zdôraznila, že jamy, ktoré vykopala, nie sú na pozemku žalobcu a neohrozujú žalobcu na príjazdovej
ceste do jeho nehnuteľnosti, pretože má bezpečný prístup k svojmu pozemku a nehnuteľnosti od smeru
J. nad I. bez toho, aby prechádzal cez jej pozemok a samotné jamy sú na opačnej strane domu, kadiaľ
prechádza žalobca s rodinou zo smeru I. V. a teda mu reálne nehrozí žiadne nebezpečenstvo.

2.4 Žalobca v duplike zo dňa 30.07.2018 (č.l. 73-74 spisu) prostredníctvom svojho právneho zástupcu
uviedol, že jeho tvrdenia o výmerách a hraniciach pozemkov nie sú založené na domnienkach, ale na
platných údajoch katastra; výmera pozemku žalovanej v rozsahu 602 m2 vyplýva z LV č. XXXX pre k.ú.
E. I. a hranice pozemkov vyplývajú z platných katastrálnych máp, ktoré dôkazy predložil súdu spolu
s návrhom; do rozhodnutia súdu je tak žalovaná povinná rešpektovať stav katastra; za prekvapivé a

zarážajúce označil tvrdenie žalovanej, že jamy sa nenachádzajú na jeho pozemku, pretože v návrhu na
mape presne znázornil polohu jám a žalovaná v odvolaní znázornenie nenamietala, súčasne polohu jám
na jeho pozemku parc. č. XXXX dokazuje aj vyjadrenie starostu obce, ktoré žalovaná tiež nenamietala;
táto námietka žalovanej nemôže byť vzatá na zreteľ ani z procesného hľadiska, pretože pokiaľ žalovaná
vyhlásila, že jamy nekopala na pozemku žalobcu (t.j. poprela skutkové tvrdenie žalobcu), bola povinná

uviesť vlastné skutkové tvrdenia, kde ich kopala (t.j. uviesť svoju vlastnú verziu polohy jám); nesúhlasil
ani s tvrdením žalovanej, že príjazdovú cestu z I. V. využíva len z pohodlnosti a že jamy nepredstavujú
nebezpečenstvo.

2.5 Dupliku žalobcu doručil odvolací súd právnemu zástupcovi žalovanej do vlastných rúk dňa

22.09.2018 prostredníctvom doručenia elektronickou poštou cestou elektronickej schránky na vedomie
(č.l. 86 spisu).

3.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa

§ 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a uznesenie súdu prvej
inštancie vo výroku o nariadení neodkladného opatrenia (prvý výrok) a vo výroku o poučení žalovanej o
práve podať žalobu vo veci samej (druhý výrok) podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

3.2 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

3.3 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

4. Odvolanie žalovanej nie je dôvodné.5. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovanej ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie a v tejto súvislosti udáva, že sa v
plnom rozsahu stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie o dôvodnosti návrhu žalobcu

na nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanom spore, v tomto smere si osvojuje dôvody
napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. na tieto v celom
rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a reagujúc na odvolacie dôvody
odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na základe predložených listín dospel k správnym zisteniam
ohľadne osvedčenia predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, na spor aplikoval správne

ustanovenie právneho predpisu a súčasne spor správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je
rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal
len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal
vydaniu napadnutého uznesenia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok
(§ 380 ods. 2 C.s.p.).

5.1 Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len
dočasnejúpravypomerov,byboloprávostranyohrozené.Zcharakteruneodkladnéhoopatreniavyplýva,
že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre
dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver

o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia nie je dôvodný najmä vtedy, ak potreba dočasnej úpravy vzťahov strán nie je
naliehavá a strana dostatočne neosvedčí bezprostredné ohrozenie práva, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana alebo svoju obavu o ohrozenie exekúcie. Iba samotná domnienka ohrozenia práva
alebo domnienka možnosti ohrozenia exekúcie nemôže byť dôvodom na nariadenie neodkladného

opatrenia.

5.2 Z vyššie uvedených hľadísk posudzoval predmetnú vec aj odvolací súd. Odvolací súd sa stotožnil
s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca dostatočne osvedčil splnenie podmienok na bezodkladnú
úpravu pomerov strán k spornému pozemku žalobcu neodkladným opatrením; žalobca osvedčil

tvrdenie, že žalovaná na jeho pozemku začala vykonávať úkony za účelom vybudovania oplotenia,
čím nepochybne zasiahla do jeho vlastníckeho práva k pozemku ako aj bežného užívania v súlade
s obsahom vlastníckeho práva žalobcu; pohnútka žalovanej spočívajúca v jej presvedčení, že časť
pozemku žalobcu je v jej vlastníctve napriek zápisu vlastníckeho práva žalobcu v katastri nehnuteľností
nie je dostatočným dôvodom na vyhovenie odvolaniu žalovanej a vlastnícky spor medzi žalobcom a

žalovanou je možné riešiť len v konaní vo veci samej po vykonaní riadneho dokazovania za účelom
odstránenia tvrdenej spornosti vlastníckeho práva žalobcu k časti pozemku; do vyriešenia vlastníckeho
sporu žalobcu a žalovanej je však aj podľa odvolacieho súdu nevyhnutné rešpektovať prezumpciu
správnosti zápisu vlastníckeho práva žalobcu k spornému pozemku v katastri nehnuteľností a vyhovieť
návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia za účelom zamedzenia zásahov žalovanej do

vlastníckehoprávažalobcuaodstráneniavzniknutýchnásledkovzásahu;súdprvejinštanciepretopodľa
odvolacieho súdu návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia správne v plnom rozsahu
vyhovelapoučilžalovanúojejprávepodaťžalobuourčenievlastníckehoprávakspornejčastipozemku.

5.3 Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom

rozsahu ako vecne správne potvrdil.

6.1 Odvolací súd ako závislý výrok (§ 379 písm. a/ C.s.p.) preskúmal aj výrok napadnutého uznesenia
súdu prvej inštancie o trovách konania (tretí výrok) a dospel k záveru o nevyhnutnosti jeho zmeny
podľa § 388 C.s.p., podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú

splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie; súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods.
1 C.s.p. správne podľa výsledku konania priznal nárok na náhradu trov konania vo veci úspešnému
žalobcovi v plnom rozsahu; nakoľko však vo výroku o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie
nevyjadril, vo vzťahu ku komu má žalobca nárok na náhradu trov konania, zostal výrok o trovách
konania v tejto podobe nevykonateľný; preto bolo podľa názoru odvolacieho súdu nevyhnutné tento

výrok zmeniť a uložiť žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania pred súdom prvej inštancie
v plnom rozsahu; z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací súd výrok
o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie do povinnosti ich náhrady (pozri aj bod
6.2 odôvodnenia). O samotnej výške náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie rozhodne súdprvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

6.2 Nakoľko v tomto prípade ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 C.s.p.),
odvolací súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania. O nároku na náhradu trov
odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ustanovenia o
trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalobca bol v odvolacom konaní
v plnom rozsahu úspešný, vznikol mu proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu; preto odvolací súd priznal žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu. Z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací
súd výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania do povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad

uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp. zn.
6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. 7Cdo/123/2016
zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

7. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).