Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. január 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/49/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712209048
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8712209048.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.

Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu Y. C.. U. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. XXX/XX, O. Y., právne zastúpený JUDr. Jánom Garajom, advokátom, so sídlom Hlavná
137, Prešov, proti žalovanému Prešovskému samosprávnemu kraju, Námestie mieru 2, Prešov, IČO:
37870475, o náhradu za zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Poprad č. k. 17C/126/2012-304 zo dňa 28.11.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 7.068,60 eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Mení rozsudok vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi
trovy konania v rozsahu 88 %, pričom o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške
týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 7.068,60 eur do 3

dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Priznal žalobcovi voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa podanou
žalobou domáhal vydania náhrady za zriadené vecné bremeno, ktoré viazne na nehnuteľnostiach vo
vlastníctve žalobcu v prospech žalovaného. Žalobca je vlastníkom nehnuteľností, nadobudol ich kúpnou
zmluvou v roku 2006. Nehnuteľnosti sa nachádzajú na zastavanom území mesta P. a časť pozemkov je
zastavaná frekventovanými miestnymi komunikáciami a príslušenstvom patriacim k cestám. Súd prvej
inštancie uviedol, že vo veci rozhodol medzitýmnym rozsudkom dňa 06.02.2013, ktorým rozhodol, že

žaloba o zaplatenie náhrady za zriadené vecné bremeno je dôvodná za obdobie od 01.07.2009 do
06.02.2013. Súd ďalej rozhodoval o výške nároku, pričom poukázal na to, že v konaní bolo nariadené
znalecké dokazovanie za účelom zistenia zastavanosti pozemku cestným telesom, keď bolo zistené,
že z pozemku žalobcu je zastavaná cestným telesom plocha 2.448 m2. Súd priznal náhradu vo
výške 7.068,60 eur, pričom vychádzal z tejto výmery a z ceny vecného bremena, ktorá bola ustálená
znaleckým posudkom č. XX/XXXX. Zo znaleckého posudku vyplýva všeobecná hodnota vecného
bremena 11.991,67 eur za 2.598 m2, pričom ide o sumu 4,62 eur/m2. Pri ploche 2.448 m2 sa jedná o

sumu 11.309,76 eur, z ktorej podiel žalobcu 5/8 predstavuje 7.068,60 eur. Súd neprihliadol na námietku
premlčania, uviedol, že zákon 66/2009 Z.z. nadobudol účinnosť 01.07.2009 a v zmysle tohto zákona
žalobca uplatnil žalovaný nárok. Nárok na náhradu za vecné bremeno možno uplatniť vo všeobecnej
trojročnej premlčacej dobe, premlčacia doba uplynula 01.07.2012, posledný deň lehoty na podaniežaloby bol 01.07.2012, čo bola nedeľa. V zmysle § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa posledný deň
lehoty presunul na pondelok 02.07.2012. Súd na vec poukázal na to, že už bolo právoplatne rozhodnuté
o základe nároku a na námietku premlčania nebolo možné brať už ohľad, pretože námietku premlčania

bolo možné zohľadniť len pri vydávaní rozhodnutia o základe nároku. Výrok o trovách konania súd
odôvodnil ust. § 255 ods. 2 CSP (avšak v rozpore s výrokom rozsudku uviedol, že zohľadnil úspech
žalobcu 94 % a neúspech 6 % a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88 %).

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný, a to s výnimkou výroku

o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti. Uviedol, že je zrejmé, že obmedzenému vlastníkovi pozemku
patrí jednorazová náhrada za zákonné vecné bremeno, ktorá sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej
lehote a poukázal na to, že podanie žaloby o určenie nemá vplyv na začiatok a beh premlčacej doby.
Podanie žaloby doručenej súdu dňa 02.07.2012 nezastavilo beh premlčacej lehoty, a teda vznesená
námietka je dôvodná, nakoľko to, akej výšky sa žalobca domáha, bolo uplatnené po uplynutí premlčacej
lehoty. Uviedol, že je rozdiel medzi postihom za oprávnené užívanie veci v dôsledku vecného bremena a

za neoprávnené užívanie ako je to pri bezdôvodnom obohatení, pri ktorom svedčí vlastníkom pozemkov
skôr opakovaná náhrada vo výške primeraného nájomného. Z tohto dôvodu žalovaný nesúhlasí ani s
bodom 26 rozhodnutia, ak súd poukazuje na to, že na priznanie nároku žalobcu nemá vplyv skutočnosť,
že žalobca vedel v čase nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku, že je zastavaný cestným telesom.
Minimálne s prihliadnutím na výšku uplatňovaného nároku by sa toto ustanovenie malo vykladať a

aplikovať spolu s princípom spravodlivého usporiadania veci. Pokiaľ si žalobca uplatňuje takú vysokú
náhradu, žalovaný to považuje za rozporné s § 3 Občianskeho zákonníka a priečiace sa verejnému
záujmu s prihliadnutím na to, že žalobca v čase kúpy vedel, že nadobúda zastavané pozemky a ich
využitie je značne obmedzené a napriek tomu dobrovoľne pristúpil k ich kúpe. Ak sa predáva takýto
pozemok, nepochybne sa to premietne do nižšej kúpnej ceny, čím je nadobúdateľ pozemku zvýhodnený.

Uviedol, že sa nejedná o neoprávnené stavby, ale o osobitný prípad zabratia pozemkov a nemožno
ho stotožňovať čo do výšky nároku s prípadom neoprávneného zabratia pozemku vlastníkovi bez jeho
súhlasu. Daná komunikácia slúžila aj pôvodnému vlastníkovi pozemku, ako aj jeho právnym nástupcom.
Žalovaný nemal možnosť odmietnuť nadobudnutie vlastníckeho práva k cestám 2. a 3. triedy, ktoré
nadobudol priamo od štátu. Navrhol, aby odvolací súd zohľadnil primeranosť náhrady a priznal podľa

vlastného uváženia určité percento zo znalcom uvedenej hodnoty.

3. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobca navrhol rozsudok potvrdiť. Poukázal na to, že podaná žaloba je
žalobou o plnenie a nie o určenie existencie práva. Poukázal na to, že uplatňovanie práv vlastníka

nemôže znamenať rozpor s dobrými mravmi.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil
skutkový stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Pokiaľ

bol vydaný medzitýmny rozsudok, ktorý konštatoval danosť základu nároku, je naozaj bezvýznamná
námietka premlčania, pretože pri rozhodovaní o výške nároku súd už na premlčanie nemôže prihliadať,
pretože je viazaný výrokom rozsudku, že základ nároku je daný. Na námietku premlčania by mohlo
prihliadnuť len pri rozhodovaní o základe nároku. Naviac, v danom prípade bola podľa obsahu podaná
žaloba o plnenie (nie určovacia žaloba) a táto žaloba bola doručená súdu pred uplynutím premlčacej

doby. Súd správne určil aj výšku náhrady za vecné bremeno, keď vychádzal zo znaleckého posudku
nariadeného v súdnom konaní. Cena určená znaleckým posudkom sa odvolaciemu súdu nejaví ako
neprimeraná a nie je dôvod takto určenú náhradu znižovať s prihliadnutím na žalovaným namietané
okolnosti (vedomosť o tom, že kupuje zastavanú nehnuteľnosť, verejnoprávny charakter cesty). Cena
bola určená znaleckým posudkom vypracovaným v konaní, pričom neexistujú žiadne dôkazy, ktoré

by spochybňovali závery tohto znaleckého posudku (znaleckého posudku č. 24/2015). Z uvedeného
dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok v meritórnom výroku potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1
CSP.

5. Odvolací súd postupom podľa § 388 CSP zmenil rozsudok vo výroku o náhrade trov konania

vychádzajúc z pomeru úspechu a neúspechu v konaní. Súd prvej inštancie aj keď uviedol, že vychádza
z pomeru úspechu a neúspechu v konaní, pričom správne úspech a neúspech vyčíslil na 94 % a 6 %,
vo výroku rozsudku priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.6. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a §
255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalobca v celom rozsahu úspešný, žalovaný v celom rozsahu
neúspešný, nárok na náhradu trov odvolacieho konania má teda žalobca v plnom rozsahu.

7. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.