Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. marec 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/129/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117221814
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117221814.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.

Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobkyne: S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom
J.V.XXX/X,XXXXXK.J.Ves,právnezastúpenáJUDr.IgorŠafranko,advokát,Sov.hrdinov163/66,089
01 Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur s prísl., o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 15Csp/249/2017-43 zo dňa 19.06.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni 346 eur v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Mení rozsudok vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni
trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 346 eur v lehote
3 dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Zaviazal žalovaného nahradiť

žalobkyni trovy konania v rozsahu 38 %. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobkyňa sa podanou žalobou
domáhala primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500 eur. Súd prvej inštancie uviedol, že v
konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 15C/508/2015 v spojení s konaním odvolacieho
súdu pod sp. zn. 4Co/170/2016 súd určil, že úver zo zmluvy z 03.08.2011 uzavretý medzi stranami sporu
je bezúročný a bez poplatkov a určil, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere, o tej časti poplatku,
ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so
všetkou administratívou s tým spojenou, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Žalobkyňa vo výpovedi

uviedla,žežalobunaodškodneniepodalaužsohľadomnato,akosakunejžalovanýsprával,posielaljej
výzvy ako neplatičke. Žalobkyňa čerpala celkom 2 úvery od žalovaného, neuhradila celú sumu, pretože
žalovaný ju vyzýval na úhradu dlžnej sumy v rôznych výškach. Súd poukázal na § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z.z. a uviedol, že účelom a zmyslom § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. je odškodniť
spotrebiteľa za diskomfort, ktorý nastal z dôvodu, že spotrebiteľ sa rozhodol uplatniť ochranu proti
porušenia práva povinnosti zo strany dodávateľa na súde a v tomto konaní bol úspešný. Žalobkyňa si v
konaní 15C/508/2015 úspešne uplatnila nárok na určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky a určenie,

že úver je bezúročný a bez poplatkov. Súd uviedol, že primeraným finančným zadosťučinením je suma
346 eur, čo zodpovedá výške neprijateľného poplatku v súvisiacom konaní. Je logické a spravodlivé,
aby primerané finančné zadosťučinenie vychádzalo z ujmy spôsobenej žalobkyni od žalovaného na jej
úkor. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 2 CSP a čiastočným úspechom strán.2. Proti tomuto rozsudku, a to len proti výroku o trovách konania v zákonom stanovenej lehote podala
odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že ak súd prvej inštancie priznal nárok podľa vlastnej úvahy, tak v takomto

prípade mal priznať aj náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Poukázal na komentár k Civilnému
sporovému poriadku C. H. Beck, Praha, 2006, str. 927, podľa ktorého priznanie plnej náhrady trov
konania je možné aj vtedy, ak žalobca mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne
výška plnenia závisela výlučne od úvahy súdu alebo znaleckého posudku. Žalobcovi má byť v takomto
prípadepriznanánáhradatrovkonaniazprisúdenejsumyvplnejvýške.Poukázalnaviacerérozhodnutia

súdov stotožňujúce sa s týmto názorom. Navrhol, aby odvolací súd výrok o náhrade trov konania zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie aj žalovaný, a to proti výroku,
ktorým bol zaviazaný na zaplatenie sumy 346 eur a proti výroku o trovách konania. Odvolanie
odôvodnil tým, že priznanie primeranej finančnej náhrady podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/20074 Z.z.

prichádza do úvahy len v tých prípadoch, kedy porušenie práva nie je možné už napraviť inak. Cieľom
primeraného finančného zadosťučinenie je dovŕšenie ochrany porušeného práva v prípadoch, v ktorých
sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany ako
len jeho deklaráciu. Poukázal na konanie žalobcu, ktorý konal v rámci kontraktácie ľahostajne, keď
svojim podpisom vyhlásil, že súhlasí s obsahom zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje

sa dodržiavať ustanovenia zmluvy. Za spornú považuje žalovaný aj výšku primeraného finančného
zadosťučinenia, ktorá nie je primeraná. Účelom predmetného ust. § 3 ods. 5 zákona o ochrane
spotrebiteľajegenerálnaprevencia,aleinštitútprimeranéhofinančnéhozadosťučinenianesmieslúžiťna
obohacovanie sa na strane ľahostajného spotrebiteľa, ktorý sám porušil zmluvné dojednania. Primerané
finančné zadosťučinenie má nesporne sankčnú funkciu, no jeho cieľom nie je kompenzovať žalobcu,

ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie. Je nesprávne, pokiaľ súd prvej inštancie výšku
primeraného finančného zadosťučinenia odôvodni len s poukazom na výšku bezdôvodného obohatenia,
a teda s prihliadnutím na spôsobenú materiálnu ujmu. To naznačuje nepochopenie inštitútu primeraného
finančného zadosťučinenia, ktorým sa má kompenzovať nemateriálna ujma. Súd prvej inštancie nijako
nešpecifikoval, v čom spočíva nemajetková ujma odôvodňujúca priznanie finančného zadosťučinenia

vo výške 346 eur. Suma finančného zadosťučinenia nemôže byť totožná s poplatkom za poskytnutie
úveru, nakoľko poplatok predstavuje hroziacu majetkovú ujmu a nie existujúcu nemajetkovú ujmu. Súd
je povinný v danom prípade aplikovať aj ust. § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výšku
náhradysúdmalurčiťsprihliadnutímnazávažnosťvzniknutejujmyanaokolnosti,zaktorýchkporušeniu
práva došlo. Pokiaľ súd prvej inštancie výšku finančného zadosťučinenia odôvodnil len s poukazom na

výšku poplatku, teda s poukazom na hroziacu majetkovú ujmu, nasvedčuje to nepochopeniu inštitútu
primeraného finančného zadosťučinenia. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie
okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

4. Žalobkyňa ani žalovaný sa k odvolaniu protistrany nevyjadrili.

5. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni 346 eur je vo výroku vecne
správne a odvolanie žalobkyne proti výroku o náhrade trov konania je dôvodné. Čo sa týka meritórneho
výroku, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s

jeho rozhodnutím stotožňuje. V danom prípade boli splnené všetky podmienky na aplikáciu § 3 ods. 5
zákona o ochrane spotrebiteľa. Podmienkou vzniku nároku spotrebiteľa na finančné zadosťučinenie je
preukázanie úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom 250/2007
Z.z. alebo osobitnými predpismi, čo v danom prípade bolo splnené. Pokiaľ žalovaný spochybňuje
priznanú výšku primeraného finančného zadosťučinenia, odvolací súd poukazuje na to, že zákon

nestanovuje presné kritériá, podľa ktorých by bolo možné priznávať primerané finančné zadosťučinenia.
Podľa názoru odvolacieho súdu zákonnej požiadavke primeranosti zodpovedá zohľadnenie charakteru
porušenia práva dodávateľom, správanie sa dodávateľa pred a po podaní žaloby, následky porušenia
práva na spotrebiteľa. Maximom priznanej sumy primeraného finančného zadosťučinenia by mala byť
v zásade majetková ujma, ktorá spotrebiteľovi v spotrebiteľskom vzťahu hrozila. Z výpovede žalobkyne

vyplýva, aká nemajetková ujma jej bola spôsobená, keď žalobkyňa popísala, že jej žalovaný posielal
výzvy ako neplatičke a doručoval jej rozporné výzvy na zaplatenie dlhu. Aj podľa názoru odvolacieho
súdu priznané primerané finančné zadosťučinenie je primerané, zodpovedá účelu generálnej prevencieaj sankčnému účelu primeraného finančného zadosťučinenia. Preto odvolací súd rozhodnutie v tejto
časti potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

6. Za plný úspech v spore podľa § 255 ods. 1 CSP je potrebné považovať aj úspech len čo do
základu uplatnenej pohľadávky, avšak v situácii, že rozhodnutie o výške pohľadávky záviselo od
úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V takejto situácii má žalobca nárok na plnú náhradu trov
konania, ale pri určení výšky trov konania je však potrebné vychádzať z priznanej výšky plnenia.
Takýto záver zastáva aj právna teória (komentár k Civilnému sporovému poriadku vydavateľstva

C. H. Beck - Števček , Ficová , Baricová , Mesiarkinová , Bajánková , Tomašovič a kol.) Preto odvolací súd zmenil výrok o trovách
konania postupom podľa § 388 CSP a priznal žalobkyni plnú náhradu trov konania.

7. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a §
255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola žalobkyňa úspešná, žalovaný neúspešný. Úspešnej žalobkyni
trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

8. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za

podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.