Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. marec 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/136/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6216203543
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6216203543.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej
a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Márie Podhorovej, v právnej veci žalobkyne: Z. K.,
narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX V. D. č.d. XXX, zastúpená splnomocnenou advokátkou Mgr.
Andreou Legényovou, so sídlom Advokátska kancelária 990 14 Veľký Krtíš, Komenského 3, proti
žalovanému: ENDEPRO, s.r.o. v likvidácii, so sídlom 821 01 Bratislava - Ružinov, Ružinovská 42,
IČO: 35 805 731 (predošlé obchodné meno: Provident Financial, s.r.o.), zastúpený RR Legal Corp.,
s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom 851 07 Bratislava, Humenské námestie 4, IČO: 46 789 634,
o určenie spotrebiteľského úveru za bezúročný a bez poplatkov a určenie neplatnosti spotrebiteľskej
zmluvy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 12C/286/2016-209 zo dňa
24.07.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 12C/286/2016 - 209 zo dňa 24. 07. 2018 vo výrokoch I.,
II. a V. p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu v časti o určenie, že Zmluva
o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 29. 05. 2011 a Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25. 09.
2014 je bezúročná a bez poplatkov. Výrokom II. súd zamietol žalobu aj v časti o určenie, že Zmluva
o zabezpečení splátok úveru k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 29. 05. 2011 a k Zmluve o
úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25. 09. 2014 sú neplatné. Výrokom III. rozsudku súd určil, že Zmluva
o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 30. 05. 2014 je bezúročná a bez poplatkov. Výrokom IV. súd určil, že
Zmluva o zabezpečení splátok úveru zo dňa 30.05.2014 uzavretá k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX
zo dňa 30. 05. 2014 je neplatná. Výrokom V. súd rozhodol o náhrade trov prvoinštančného konania
a vyslovil, že žalovanému sa voči žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,33
%. Výrokom VI. súd rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania a žalobkyni voči žalovanému priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie
konštatoval skutkový a právny základ uplatneného nároku a uviedol, že žalobkyňa sa domáhala, aby
súd určil, že spotrebiteľský úver poskytnutý žalovaným žalobkyni úverovou zmluvou č. XXXXXXXXX
zo dňa 29. 05. 2011 je bezúročný a bez poplatkov a aby určil zmluvu o zabezpečení splátok úveru
uzavretú medzi žalovaným a žalobkyňou zo dňa 29. 05. 2011 za neplatnú; ďalej že spotrebiteľský úver
poskytnutý žalovaným žalobkyni úverovou zmluvou č. XXXXXXXXX zo dňa 30. 05. 2014 je bezúročný a
bez poplatkov a aby určil zmluvu o zabezpečení splátok úveru uzavretú medzi žalovaným a žalobkyňou
zo dňa 30. 05. 2014 za neplatnú; aby určil, že spotrebiteľský úver poskytnutý žalovaným žalobkyni
úverovou zmluvou č. XXXXXXXXX zo dňa 25. 09. 2014 je bezúročný a bez poplatkov a aby určil
zmluvu o zabezpečení splátok úveru uzavretú medzi žalovaným a žalobkyňou zo dňa 29. 05. 2011 za

neplatnú. Súd konkretizoval zmluvné podmienky, za ktorých boli predmetné zmluvy medzi žalobkyňou
a žalovaným uzatvorené a dôvody, pre ktoré sa žalobkyňa v konaní domáhala určenia spotrebiteľských
úverov za bezúročné a bezpoplatkové a určenia neplatnosti zmlúv o zabezpečení splátok úveru za
neplatné. Následne súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že vo veci už prv meritórne
rozhodol rozsudkom č. k. 12C/286/2016-86 zo dňa 22.12.2016, ktorým žalobu žalobkyne zamietol v
celom rozsahu z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu. V dôsledku odvolania podaného
žalobkyňou Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 14Co/268/2017-136 zo dňa 28.05.2018
predmetný rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom v odôvodnení
krajský súd uviedol, že naliehavý právny záujem na žalobou požadovanom určení žalobkyňa, ako
spotrebiteľka, má a nie je ho potrebné skúmať, nakoľko vyplýva z ustanovenia § 11 ods. 4 zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení. Súd taktiež konštatoval, že po vrátení
veci odvolacím súdom žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 06.07.2018 vzniesol námietku
premlčania žalobkyňou uplatneného nároku. Súd právne posúdil uplatnený nárok podľa ustanovení § 1
ods. 2, § 2 písm. d), § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 písm. b), d) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) a
podľa ustanovenia § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka. Následne súd konštatoval, že žalobu
žalobkyne považoval za dôvodnú len čiastočne. Záväzok žalovanej zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXX zo dňa 29.05.2011 a Zmluvy o zabezpečení splátok úveru z toho istého dňa je v celom
rozsahu splatený. Rovnako záväzok žalobkyne zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo
dňa 25.09.2014 a zo Zmluvy o zabezpečení splátok úveru z toho istého dňa je v celom rozsahu splatený.
Podľa názoru súdu zánikom dlhu z jednotlivých zmlúv došlo aj k zániku záväzkového vzťahu ako
celku. Podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaní sa žalobkyňa z uvedených zmlúv
nechce domáhať vydania bezdôvodného obohatenie, len sa chce domáhať ochrany pred neprijateľnými
zmluvnými podmienkami a nekalými obchodnými praktikami. Podľa názoru súdu v tomto prípade účinná
ochrana práv spotrebiteľa nemôže byť dosiahnutá, keďže uvedené zmluvné vzťahy medzi stranami
sporu zanikli a rozsudok v danom prípade by bol záväzný len pre strany sporu. Práve subjektívna
záväznosť rozsudku v individuálnom spotrebiteľskom spore bola dôvodom pre zavedenie osobitnej
regulácie konania o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach (§ 301 až § 306 CSP). Rozsudok
vydaný v konaní o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach je záväzný pre každého. V danom
prípade keďže nešlo o takého konanie, by bol rozsudok záväzný len medzi stranami sporu. Súd
potom, vychádzajúc zo záväzného právneho názoru vysloveného odvolacím súdom v zrušujúcom
uznesení, uviedol, že aj keď je takáto určovacia žaloba prípustná podľa ustanovenia § 11 ods. 4
zákona č. 129/2010 Z.z., rozsudok o určení právnej skutočnosti, ktorého sa žalobkyňa domáha (určenie
bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere) nijakým spôsobom nezmení jej právne postavenie, lebo
vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku premlčania jej nárok nemôže byť súdom priznaný. Rozsudok,
ktorým sa nedosiahne účinná ochrana práv, je iba formálny a vydanie takéhoto rozsudku by bolo v
rozpore so základnými princípmi CSP. Išlo by o stav, kedy by bolo určovacej žalobe vyhovené, ale
nárok na plnenie by bol čisto formalistický. Následne súd skúmal počiatok plynutia premlčacej doby
a uviedol, že subjektívna (ako aj objektívna) premlčacia doba v zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka začala plynúť dňom poslednej uhradenej splátky, t. j. dňa 25.10.2013 (Zmluva
č. XXXXXXXXXX) a dňa 09.03.2016 (Zmluva č. XXXXXXXXX), keďže v tento deň mala žalobkyňa
vedomosť o tom, komu plnila a v akom rozsahu, bez ohľadu na to, či mala znalosti o právnej kvalifikácii
svojho nároku. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, súd potom žalobu zamietol v časti o určenie,
že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 29. 05. 2011 a Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
25. 09. 2014 je bezúročná a bez poplatkov a v časti o určenie, že Zmluva o zabezpečení splátok
úveru k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 29. 05. 2011 a k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX
zo dňa 25. 09. 2014, sú neplatné. Keďže záväzok žalobkyne zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 30.05.2014 a k nej prislúchajúcej zmluve o zabezpečení splátok úveru nebol
v celom rozsahu splatený (žalobkyni zostáva žalovanému doplatiť z titulu týchto zmlúv sumu 200,-
eur), súd preto podrobil uvedenú zmluvu súdnej kontrole v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a zistil, že v zmluve nie je uvedená správna výška RPMN
a táto je uvedená v neprospech spotrebiteľa. Na účely výpočtu výšky RPMN sa majú použiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. V danej veci vznikajú v súvislosti s úverom aj
náklady spojené s úhradou odmeny za službu, ktorá bola dohodnutá na základe zmluvy o zabezpečení
úveru vo výške 545,90 eur. Z toho potom súd prvej inštancie vyvodil, že aj suma 545,90 eur mala byť
zahrnutá do celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom a teda aj táto suma mala byť
zohľadnená pri výpočte RPMN a výška RPMN uvedená v zmluve potom nie je v správnej výške. Na
základe uvedeného potom súd vyhodnotil, že v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo

dňa 30.05.2014 nie sú správne uvedené obligatórne náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. g)
zákona č. 129/2010 Z.z. a podľa § 11 ods. 1 písm. d) citovaného zákona sa spotrebiteľský úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ ide o súvisiacu Zmluvu o zabezpečení splátok úveru zo dňa
30.05.2014, súd túto zmluvu posúdil ako neplatnú v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho
zákonníka, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Túto zmluvu žalobkyňa podpísala v ten istý deň, keď bola uzavretá zmluva o
spotrebiteľskom úvere, pričom táto zmluva nemala zabezpečovať pre dlžníka osobitnú službu, ale viedla
len k navyšovaniu nákladov spojených s úverom. Zmluva o spotrebiteľskom úvere výslovne stanovovala
splácanie dlhu na účet veriteľa s presnými platobnými údajmi, z ktorého dôvodu potom nebolo súdu prvej
inštancie zrejmé, k čomu mala slúžiť ďalšia dohoda o preberaní splátok, ak dlžník mohol v ktorejkoľvek
pobočke banky vykonať príslušnú úhradu. Súd neakceptoval žiadne nároky uplatňované z tejto zmluvy
o zabezpečení splátok úveru a výrokom IV. rozsudku ju vyhlásil za neplatnú. Súd pokiaľ rozhodoval o
trovách prvoinštančného konania, v súlade s ustanovením § 262 ods. 1 a § 255 ods.2 CSP vyhodnotil
procesný úspech žalobkyne v spore a uviedol, že pokiaľ sa žalobkyňa domáhala určenia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti troch zmlúv o úvere a určenia neplatnosti k ním prislúchajúcich zmlúv o zabezpečení
splátok úveru, bola tak žalobkyňa úspešná v časti jednej zmluvy o úvere a k nej prislúchajúcej zmluvy
o zabezpečením splátok úveru, t. j. v rozsahu 33,33 % a žalovaný bol úspešný v rozsahu 66,66 %,
preto čistý úspech žalovaného predstavuje 33,33 % (66,66% - 33,33%). O náhrade trov odvolacieho
konania strán sporu súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 3 CSP, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1
CSP a keďže žalobkyňa mala v odvolacom konaní plný úspech, súd jej priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov prvoinštančného,
ako aj odvolacieho konania v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie a
to voči výroku I. o zamietnutí žaloby v časti o určenie, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
29.5.2011 a zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.9.2014 sú bezúročné a bez poplatkov, voči
výroku II. o zamietnutí žaloby v časti o určenie neplatnosti zmlúv o zabezpečení splátok úveru k zmluvám
o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 19.5.2011 a k zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.8.2014 a
napokon voči výroku V. o uložení povinnosti žalobkyni nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu
33,33 %. Žalobkyňa namietala, že súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že „vzhľadom na dôvodne
vznesenú námietku premlčania žalobkyni nemôže byť nárok priznaný“ a tiež tým, že „rozsudkom sa
nedosiahne účinná ochrana práv a vydanie takéhoto rozsudku by bolo v rozpore s princípmi CSP“.
Žalobkyňa sa s takýmto odôvodnením rozsudku nestotožňuje a domnieva sa, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa v odvolaní uviedla, že
nerozumie tomu, prečo súd v čl. 17 rozsudku uviedol, že námietka premlčania bola vznesená dôvodne,
nakoľko predmetom tohto konania nebol žiadny premlčateľný nárok. Rovnako nerozumie žalobkyňa
tomu, v čom by mal byť rozsudok vydaný v prospech žalobkyne v rozpore s princípmi CSP. Súd prvej
inštancie neuviedol, ktoré princípy by mali byť vydaním rozsudku porušené, len konštatuje, že rozsudok
by bol len formalistický a nemal by pre žalobkyňu žiadny význam. Žalobkyňa nesúhlasí s tým, že
rozsudok, ktorého vydanie žiada v žalobe, nebude mať žiadny význam, nakoľko aj keď sú pohľadávky
zo zmlúv o úvere premlčané, tak tieto pohľadávky stále existujú a nezanikli a žalobkyňa stále môže
žiadať ich zaplatenie a vymáhať ich mimosúdne a rovnako aj súdnou cestou, pretože na premlčanie
súd neprihliada ex offo. Žalobkyňa uviedla v odvolaní, že sama ešte zváži, či sa bude domáhať vydania
bezdôvodného obohatenia zo zmlúv o úvere, táto skutočnosť však je irelevantná pre toto konanie.
Rovnako sa v prípade vyhovenia jej žalobe môže žalobkyňa domáhať finančného zadosťučinenia podľa
§ 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Okrem toho je žaloba žalobkyne dôvodná preto, že sa
ňou odstráni spornosť výšky pohľadávok zo zmlúv, ktoré sú predmetom konania a teda nastolí sa
medzi žalobkyňou a žalovaným stav právnej istoty. Podľa názoru žalobkyne práve naopak, vydaný
rozsudok zasiahol do základných princípov CSP a to do princípu právnej istoty, nakoľko rozsudok
nerešpektuje názor odvolacieho súdu vyslovený v zrušujúcom uznesení, ktorý jednoznačne uviedol,
že žalobkyňa má na požadovanom určení právny záujem vyplývajúci priamo zo zákona č. 129/2010
Z.z. Zákonodarca nenakomponoval do zákona o spotrebiteľských úveroch toto zákonné ustanovenie
pre to, aby bolo súdom prehliadnuté, ale aby ho súd rešpektoval. Tvrdenie prvoinštančného súdu, že
rozsudok by nemal pre žalobkyňu žiadny význam, priamo odporuje vyslovenému názoru súdu druhej
inštancie a tiež zákonu. Je nezmyslom na jednej strane konštatovať, že žalobkyňa má naliehavý právny
záujem na požadovanom určení a na strane druhej uviesť, že rozsudok pre žalobkyňu nebude mať
žiadny význam. Táto argumentácia súdu v odôvodnení podľa názoru žalobkyne spôsobuje zmätočnosť

rozsudku. Žalobkyňa tak naďalej trvá na všetkých svojich tvrdeniach a návrhoch, ktoré uviedla v žalobe
a vo svojich ďalších vyjadreniach a vzhľadom na vyššie uvedené odvolacie dôvody navrhuje, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil vo výrokoch I., II. a V. tak, že žalobe vyhovie a
určí, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 29.5.2011 a zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
25.9.2014 sú bezúročné a bez poplatkov a taktiež určí, že zmluva o zabezpečení splátok úveru zo dňa
29.5.2011 uzavretá k zmluve o úver č. XXXXXXXXX zo dňa 29.5.2011 a zmluva o zabezpečení splátok
úveru zo dňa 25.9.2014, uzavretá k zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.9.2014, sú neplatné.
Odvolateľka súčasne navrhuje, aby odvolací súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy
prvoinštančného a odvolacieho konania na účet právnej zástupkyne žalobkyne, alternatívne navrhuje
zrušiť rozsudok prvoinštančného súdu a vrátiť vec Okresnému súdu Veľký Krtíš na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu
v odvolaním napadnutých výrokoch I. a II., ktorými súd sčasti žalobu zamietol a v súvisiacom výroku V. o
náhrade trov prvoinštančného konania podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.

5. Podľa ustanovenia § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

6. Podľa ustanovenia § 137 písm. d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení
právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

7. Podľa ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

8. Podľa ustanovenia § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom
a účinnom od 01.01.2018, spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského
úveru žalobou.

9. Súd prvej inštancie už vo veci rozhodol predošlým rozsudkom č. k. 12C/286/2016-86 zo dňa
22.12.2016, ktorým žalobu žalobkyne zamietol v celom rozsahu a to z dôvodu nedostatku naliehavého
právneho záujmu. Rozsudok bol napadnutý odvolaním žalobkyne a Krajský súd v Banskej Bystrici, ako
súd odvolací, v uznesení č.k. 14Co/268/2017-136 zo dňa 28.05.2018 pokiaľ preskúmaval správnosť
vysloveného právneho názoru súdu prvej inštancie síce pripustil, že súdy otázku existencie naliehavého
právneho záujmu spotrebiteľa na požadovanom určení bezpoplatkovosti a bezúročnosti spotrebiteľskej
zmluvy, ako aj neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy do 01.01.2018 posudzovali rôzne a spravidla v
závislosti od konkrétnych okolností veci a bolo taktiež možné prisvedčiť argumentácii súdu prvej
inštancie obsiahnutej v odôvodnení rozsudku, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie skutočne
žiadne ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa, ani inej osobitnej normy na ochranu spotrebiteľov,
výslovne neupravovalo možnosť spotrebiteľa už v čase rozhodovania odvolacieho súdu neplatilo.
Odvolací súd zdôraznil, že v zmysle platnej právnej úpravy, konkrétne ustanovenia § 11 ods. 4 zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, je zákonom výslovne upravená možnosť spotrebiteľa pred
súdom domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti
a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou. Predmetné ustanovenie bolo do
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch vnesené novelou zák. č. 279/2017 Z.z. a pokiaľ
prechodné ustanovenia k tomuto zákonu výslovne neriešia aplikabilitu tohto zákonného ustanovenia
na žaloby spotrebiteľa o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a určenie bezúročnosti a
bezpoplatkovosti podané do 01.01.2018, pokiaľ v čase rozhodovania súdu už je toto zákonné znenie
platné a účinné, bol súd povinný na neho prihliadnuť pri svojej rozhodovacej činnosti. Odvolací súd ďalej
v zrušujúcom uznesení uviedol, že pokiaľ teda ustanovenie § 137 písm. c) CSP vymieňuje, že žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem, avšak výslovne ustanovuje, že naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať,

ak vyplýva z osobitného predpisu a taktiež podľa ustanovenia § 137 písm. d/ CSP možno podať
žalobu o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu, potom odvolací súd
rozhodujúci podľa právnej úpravy platnej v čase svojho rozhodovania už nemohol prisvedčiť záverom
súdu prvej inštancie, ktorý v čase svojho rozhodovania mohol konštatovať, že výslovne žiadne zákonné
ustanovenie neupravuje právo spotrebiteľa domáhať sa takéhoto určenia.

10. Pokiaľ aj je možné konštatovať, že síce uvedené zákonné ustanovenie § 11 ods. 4 zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom od 01.01.2018 priamo ex lege
umožňuje spotrebiteľovi domáhať sa určovacou žalobou určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti a
určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ani toto právo však nie je možné vnímať ako právo
absolútne a bezvýhradné a zneužiť na iniciovanie zjavne samoúčelných, nepotrebných a nezmyselných
žalôb o určenie neplatnosti, resp. bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských zmlúv, ktoré zjavne
neriešia žiadne vzťahy medzi stranami sporu a je ich možné hodnotiť len ako čisto akademické spory,
ktoré sa míňajú účelu žaloby určovacej. Ani toto zákonné ustanovenie nič nemení na tom, že nie je
možné generálne určiť vo všetkých spotrebiteľských zmluvách existenciu naliehavého právneho záujmu
za paušálne danú, rovnako ako nie je možné ju ani generálne vopred vylúčiť bez poznania skutkových
okolností prípadu. Existenciu, resp. absenciu naliehavého právneho záujmu je potrebné skúmať vždy
vzhľadom na výsledok, ktorý sa má navrhovaným rozhodnutím v zmysle určovacej žaloby docieliť. Súd
nesporne aj v prípade, ak zákon umožňuje určitej strane podať určovaciu žalobu v určitej otázke, má
povinnosť vyhodnotiť si prejudiciálne, či v danom konkrétnom prípade nejde práve o takúto zbytočnú,
neúčelnú a samoúčelnú žalobu, pričom sledovaným účelom je zamedziť žalobám, pri ktorých ide len
o akési abstraktné akademické spory, prípadne nič neriešiaci tzv. „spor pre spor“, ktorým by sa len
zbytočne zahlcovali súdy. Rovnako odvolací súd zdôrazňuje, že z ustanovenia § 137 písm. c) CSP
vyplýva, že naliehavý právny záujem nie je potrebné stranou preukazovať, ak vyplýva z osobitného
predpisu, nie však, že by ho súd nebol oprávnený skúmať a vyhodnocovať v nadväznosti na konkrétne
špecifické okolnosti danej veci.

11. Odvolací súd, pokiaľ skúmal vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v
rozsahu podaného odvolania (ohľadom výrokov I. a II. rozsudku) považuje za potrebné konštatovať
nasledujúce právne skutočnosti:

12. Žalovaný uzatvoril dňa 29.05.2011 so žalobkyňou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX,
na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý hotovostný spotrebiteľský úver výške 500,- eur. Zmluva o
úvere obsahuje údaje o výške úrokovej sadzby vo výške 23,57 %. Administratívny poplatok predstavuje
sumu 100,50 eur, poplatok za garantovanú službu 257,50 eur, RPMN vo výške 70,24 % a priemerná
RPMN vo výške 46,56 %. Žalobkyňa sa v zmluve o úvere zaviazala uhradiť žalovanému úver riadne
a včas vo forme 60 týždenných splátkach vo výške 11,21 eur. Celková čiastka, ktorú sa žalobkyňa
zaviazala zaplatiť podľa zmluvy o úvere predstavuje 672,49 eur. Pri podpise úverovej zmluvy žalobkyňa
uzavrela so žalovaným aj Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej žalovaný poskytoval
služby, spočívajúce v preberaní finančných prostriedkov na úhradu spotrebiteľského úveru od žalobkyne.
Žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť žalovanému za túto službu odmenu vo výške 257,50 eur v 60 týždenných
splátkach po 4,29 eur. Žalobkyňa žalovanému zaplatila za úver poskytnutý touto zmluvou sumu vo
výške 929,99 eur, teda záväzok splatila v celom dojednanom rozsahu.

13. Žalovaný ďalej uzatvoril dňa 30.05.2014 so žalobkyňou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý hotovostný spotrebiteľský úver výške 1 060,-
eur. Zmluva o úvere obsahuje údaje o výške úrokovej sadzby vo výške 22,38 %. Celkový úrok podľa
zmluvy o úvere predstavuje sumu 152,64 eur, poplatok za garantovanú službu 213 eur, RPMN vo
výške 70,38 % a priemerná RPMN vo výške 49,67 %. Žalobkyňa sa v zmluve o úvere zaviazala
uhradiť žalovanému úver riadne a včas vo forme 60 týždenných splátkach vo výške 23,77 eur. Celková
čiastka, ktorú sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť podľa zmluvy o úvere predstavuje 1 425,70 eur. Pri
podpise úverovej zmluvy žalobkyňa uzavrela so žalovaným aj Zmluvu o zabezpečení splátok úveru,
na základe ktorej žalovaný poskytoval služby, spočívajúce v preberaní finančných prostriedkov na
úhradu spotrebiteľského úveru od žalobkyne. Žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť žalovanému za túto službu
odmenu vo výške 545,90 eur v 60 týždenných splátkach po 9,09 eur. Žalobkyňa žalovanému zaplatila
za úver poskytnutý touto zmluvou sumu vo výške 1.771,60 eur, teda jej zostalo doplatiť sumu 200 eur.

14. Žalovaný uzatvoril dňa 25.09.2014 so žalobkyňou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX,
na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý hotovostný spotrebiteľský úver výške 520,- eur. Zmluva
o úvere obsahuje údaje o výške úrokovej sadzby vo výške 24,20 %. Celkový úrok podľa zmluvy
predstavuje sumu 80,68 eur, poplatok za garantovanú službu 91,02 eur, RPMN vo výške 66,90 % a
priemerná RPMN vo výške 44,06 %. Žalobkyňa sa v zmluve o úvere zaviazala uhradiť žalovanému
úver riadne a včas vo forme 60 týždenných splátkach vo výške 11,53 eur. Celková čiastka, ktorú sa
žalobkyňa zaviazala zaplatiť podľa zmluvy o úvere predstavuje 691,70 eur. Pri podpise úverovej zmluvy
žalobkyňa uzavrela so žalovaným aj Zmluvu o zabezpečení splátok úveru, na základe ktorej žalovaný
poskytoval služby, spočívajúce v preberaní finančných prostriedkov na úhradu spotrebiteľského úveru
od žalobkyne. Žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť žalovanému za túto službu odmenu vo výške 267,80 eur v
60 týždenných splátkach po 4,47 eur. Žalobkyňa žalovanému zaplatila za úver poskytnutý touto zmluvou
sumu vo výške 959,50 eur, teda záväzok splatila v celom dojednanom rozsahu.

15. Záväzok žalovanej zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 29.05.2011
a Zmluvy o zabezpečení splátok úveru z toho istého dňa je v celom rozsahu splatený. Rovnako
záväzok žalobkyne zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.09.2014 a zo
Zmluvy o zabezpečení splátok úveru z toho istého dňa je v celom rozsahu splatený. Odvolací súd v
prvom rade (reagujúc na konkrétne odvolacie dôvody) poznamenáva, že je nutné prisvedčiť dôvodnosti
odvolacích námietok žalobkyne v tom smere, že pokiaľ súd vyhodnotil námietku premlčania žalovaného
ako dôvodnú a konštatoval, že vzhľadom na premlčanie nároku žalobkyne vyplývajúceho z týchto
zmlúv už pre ňu určovacia žaloba nemá význam a teda z toho dôvodu neexistuje naliehavý právny
záujem na požadovanom určení, sú takéto úvahy súdu zmätočné. Predmetom sporu nie je žaloba o
plnenie, kde by eventuálne úspešne a dôvodne vznesená námietka premlčania mala svoj hmotnoprávny
dosah a súd by v jej dôsledku uplatnený nárok nemohol protistrane priznať. Predmetom tohto sporu
je určovacia žaloba, pričom premlčanie práva na podanie určovacej žaloby zákon neupravuje a tak
ani vznesená námietka premlčania práva, ktoré je predmetom žaloby, nemá žiadny právny význam.
Súd, rozhodujúci o určovacej žalobe, sa tak námietkou premlčania zo strany žalovaného ani nemal
právne zaoberať v tom smere, že vyhodnocoval plynutie subjektívnej a objektívnej premlčacej doby
plnenia zo zmlúv. Eventuálne premlčanie nároku na plnenie z posudzovaných zmlúv tak nemôže
byť dôvodom konštatovania neexistencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení o
neplatnosti a bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských zmlúv. Avšak v ďalšej argumentácii
už možno prisvedčiť názoru súdu prvej inštancie, že takouto zásadnou okolnosťou, spochybňujúcou
danosť naliehavého právneho záujmu na tomto určení aj napriek zneniu ustanovenia § 11 ods. 4 Zákona
o spotrebiteľských úveroch, je jednoznačne skutočnosť, že z oboch týchto zmlúv o úvere, ako aj z
nadväzujúcich zmlúv o zabezpečení splátok z týchto zmlúv, už boli v celom rozsahu žalobkyňou pred
podaním žaloby splatené. Podľa názoru súdu prvej inštancie zánikom dlhu z jednotlivých zmlúv došlo aj
k zániku záväzkového vzťahu ako celku. Ako zásadnú skutočnosť odvolací súd konštatuje, že právna
zástupkyňa žalobkyne sa v priebehu konania výslovne vyjadrila, že žalobkyňa sa z uvedených zmlúv
nechce domáhať plnenia, ani vydania bezdôvodného obohatenia, len sa chce domáhať ochrany pred
neprijateľnými zmluvnými podmienky a nekalými obchodnými praktikami. Na pojednávaní konanom
dňa 22.12.2016 pred súdom prvej inštancie právny zástupca žalovaného upozornil na to, že v prípade
týchto dvoch zmlúv sú vzájomné záväzkové vzťahy medzi stranami sporu ukončené už niekoľko
rokov a toto je spor pre spor. Výslovne uviedol žalovaný, že žalobkyňa ani netvrdí, že má dlh voči
žalovanému a ani žalovaný netvrdí, že má žalobkyňa voči nemu dlh (č.l. 63 spisu). Taktiež na uvedenom
pojednávaní substitút právnej zástupkyne žalovanej výslovne uviedol: „Dva úvery boli zaplatené v čase
podania žaloby a tretí ešte nie úplne. Pre žalobkyňu žaloba na plnenie ani by nemala význam, lebo
spotrebiteľ sa tu domáha ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Výslovne uviedol: „My
sa nedomáhame plnenia, my sme aj vo viacerých iných konaniach povedali, že tí ľudia nemajú záujem
o vrátenie tých peňazí, ale ide proste o to, aby došlo k ukončeniu tých zmluvných vzťahov, aby od
nich neboli tie peniaze vymáhané. Ešte by som chcel teda uviesť, že predmetom tohto konania nie
je výška plnenia ale v podstate je to určovacia žaloba a preto nie je podľa mňa dôležité koľko bolo
zaplatené, koľko ešte nezaplatila, pretože toto by bolo možno v tej žalobe na plnenie možné skúmať“ (č.l.
65 p.v. spisu). Odvolací súd ďalej konštatuje z obsahu spisu, že na uvedenom stanovisku zotrvala
žalobkyňa aj na pojednávaní konanom dňa 24.07.2018, kedy uviedla: „Trváme vlastne na všetkých tých
skutočnostiach, ktoré sme uvádzali, či už v samotnom žalobnom návrhu, v odvolaní alebo vyjadreniach
k tvrdeniu žalovaného“ (č.l. 209 spisu). Napokon, odvolací súd zdôrazňuje, že aj v štádiu odvolacieho
konania žalobkyňa v odvolaní síce uviedla, že: „Žalobkyňa nesúhlasí s tým, že rozsudok, ktorého vydanie
žiada v žalobe, nebude mať žiadny význam, nakoľko aj keď sú pohľadávky zo zmlúv o úvere premlčané,

tak tieto pohľadávka stále existujú a nezanikli a žalobkyňa stále môže žiadať ich zaplatenie a vymáhať
ich mimosúdne a rovnako aj súdnou cestou, pretože na premlčanie súd neprihliada ex offo“, avšak
rovnako žalobkyňa výslovne uviedla v odvolaní, že „sama ešte zváži, či sa bude domáhať vydania
bezdôvodného obohatenia zo zmlúv o úvere“. Vzhľadom na tieto vyjadrenia žalobkyne, pokiaľ sama
uviedla, že nemá vlastne záujem žiadať vrátenie plnenia od žalovaného a aj v štádiu odvolacieho
konania uviedla, že ešte len eventuálne „zváži“ domáhanie sa vydania bezdôvodného obohatenia od
žalovaného, je možné v plnej miere súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že v tomto prípade účinná
ochrana práv spotrebiteľa nemôže byť dosiahnutá, keďže obaja účastníci považujú vzájomné práva a
povinnosti zo zmluvných vzťahov vyplývajúcich zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo
dňa 29.05.2011 a Zmluvy o zabezpečení splátok úveru z toho istého dňa a zo Zmluvy o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.09.2014 a zo Zmluvy o zabezpečení splátok úveru z toho istého dňa za
vysporiadané, nakoľko už dlh žalobkyne z týchto zmlúv je v celom rozsahu splatený. Rozsudok, ktorým
sa nedosiahne účinná ochrana práv, je iba formálny a akademický a vydanie takéhoto rozsudku by bolo
v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti súdneho konania. Iniciovať len tzv. spor pre spor, ktorý
by nemal v praktickej rovine žiadny význam a zmysel ani pre samotného žalobcu, pretože išlo by o
stav, kedy by aj v prípade, ak by bolo určovacej žalobe vyhovené, ale nárok na plnenie by bol čisto
formalistický, potom takejto žalobe nemožno vyhovieť a to pre neexistenciu skutočného a naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení. Súd prvej inštancie tak správne konštatoval neexistenciu
naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXX zo dňa 29.05.2011 je bezúročná a Zmluva o zabezpečení splátok predmetného úveru z
toho istého dňa je neplatná, pokiaľ záväzok z týchto zmlúv bol už v čase podania žaloby v celom rozsahu
splatený, strany sa v spore výslovne vyjadrili, že sa nemienia voči sebe domáhať žiadneho z týchto zmlúv
plynúceho plnenia a považujú vzájomné vzťahy z týchto záväzkových zmlúv za vysporiadené. Rovnaké
konštatovanie sa týka aj záväzkov žalobkyne zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo
dňa 25.09.2014 a zo Zmluvy o zabezpečení splátok úveru z toho istého dňa, ktoré sú taktiež v celom
rozsahu splatené a žalobkyňa vyhlásila, že sa nemieni domáhať žiadneho plnenia (vrátenia peňazí) z
týchto zmlúv.

16. Správny bol potom záver súdu prvej inštancie, keď žalobu v časti o určenie, že Zmluva o úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 29. 05. 2011 a Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25. 09. 2014 je bezúročná
a bez poplatkov a v časti o určenie, že Zmluva o zabezpečení splátok úveru k Zmluve o úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 29. 05. 2011 a k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25. 09. 2014 sú neplatné,
zamietol pre neexistenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.

17. Rovnako potom súd prvej inštancie, v nadväznosti na meritórne rozhodnutie a výsledok sporu,
správne vyhodnotil procesný úspech a neúspech strán sporu podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP pri
rozhodovaní o náhrade trov prvoinštančného konania.

18. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II., ktorými súd
žalobu sčasti zamietol pre neexistenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ako aj v
súvisiacom výroku V. o trovách prvoinštančného konania, podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil
ako vecne správny.

19. V odvolaním nenapadnutých výrokoch (III., IV. a VI) zostáva rozsudok súdu prvej inštancie
nedotknutý.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262
ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán v konaní (§ 255
ods. 1 CSP) a vyslovil, že žalovanému, ktorému by ako procesne plne úspešnej strane v odvolacom
konaní inak vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči procesne neúspešnej žalobkyni,
náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva, nakoľko mu celkom zjavne žiadne trovy v odvolacom
konaní nevznikli (k odvolaniu žalobkyne sa nevyjadril).

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 19. 4. 2019. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.