Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. marec 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Sa/5/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8018200153
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8018200153.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou, v právnej veci žalobkyne N.. O. D.,
bytom I. D., C. XXX, zastúpenej JUDr. Ingrid Čvirkovou, advokátkou so sídlom v Poprade, AK Levočská
866, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, Ulica 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie
rozhodnutia Generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 12. decembra 2017 číslo: 535 908 1810 0 na
základe správnej žaloby, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie, ako orgán príslušný podľa § 215 ods. 4 zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 677/2006 Z.z. (ďalej len zákona) rozhodol o
odvolaní žalobkyne, proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 18. júna 2017 č.
535 908 1810 0 tak, že podľa § 218 ods. 2 zákona odvolanie zamietol a rozhodnutie potvrdil.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citoval § 218 ods. 1,2 zákona a uviedol, že Sociálna
poisťovňa, ústredie rozhodla rozhodnutím č. 535 908 1810 0 zo dňa 18. júna 2017, ktorým pani N.. O.
D. (ďalej len „účastníčka konania“) podľa § 65, § 112 ods. 1 a § 82 zákona od 21. septembra 2013
zvýšila starobný dôchodok na sumu 355,20 eur mesačne. Predmetné rozhodnutie mení rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, ústredie č. 535 908 1810 0 zo dňa 26. januára 2017 z dôvodu správneho započítania
vymeriavacieho základu za obdobie od 1. júna 2005 do 16. júna 2009.

3. Proti predmetnému rozhodnutiu podala účastníčka konania v zákonom stanovenej lehote odvolanie,
v ktorom uviedla, že nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím. Namietala, že suma starobného dôchodku
je zmenená z dôvodu započítania vymeriavacieho základu za obdobie od 1. júna 2005 do 16. júna 2009,
čím sa jej znížil osobný mzdový bod. V odvolaní uviedla niekoľko otázok týkajúcich sa sumy starobného
dôchodku a poistného na sociálne poistenie. Poukázala na rozsudok Okresného súdu v Poprade č. k.
11C/156/2005-253, ktorým bolo určené, že skončenie pracovného pomeru vykonané výpoveďou zo dňa
7. februára 2005 je neplatné a pracovný pomer trvá.
4. Predmetné odvolanie bolo vzhľadom na jeho obsah podľa § 186 ods. 3 zákona vyhodnotené ako
žiadosť o oznámenie podkladov.

5. Sociálna poisťovňa, ústredie listom zo dňa 13. septembra 2017 účastníčke konania poskytla
informácie o spôsobe zvýšenia starobného dôchodku, vymeriavacích základoch, opravila chyby v písaní
v napadnutom rozhodnutí v zmysle § 209 ods. 7 zákona a uviedla, že podanie účastníčky konania zo dňa
27. júla 2017 odstúpila z dôvodu príslušnosti Sociálnej poisťovni, pobočke Poprad, oddeleniu poistného,
v časti o možnosti doplatenia poistného na sociálne poistenie. Listom zo dňa 11. októbra 2017 ktorý

tvorí prílohu odvolania, Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad informovala účastníčku konania vo veci
možnosti doplatenia poistného na sociálne poistenie.

6. V zmysle listu zo dňa 13. septembra 2017 Sociálna poisťovňa, ústredie poskytla účastníčke konania
informácie o podkladoch, na základe ktorých bolo napadnuté rozhodnutie vydané a začala plynúť nová
30 dňová lehota na podanie odvolania od doručenia predmetného oznámenia podľa § 215 ods. 9 zákona.

7. Následne účastníčka konania podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom opätovne
poukázala na neplatnosť skončeného pracovného pomeru, na odvodovú povinnosť zamestnávateľa
Základná škola s materskou školou, Spišské Bystré (ďalej len „zamestnávateľ") za obdobie od 1. júna
2005 do 16. júna 2009 v plnej výške a uviedla totožné námietky ako v odvolaní zo dňa 27. júla 2017.

8. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, preskúmal napadnuté rozhodnutie č. 535
908 1810 0 zo dňa 18. júna 2017 aj priloženú spisovú dokumentáciu účastníčky konania v celom rozsahu
a dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol správny, preto napadnuté rozhodnutie č.
535 908 1810 0 zo dňa 18. júna 2017 potvrdil.

9. Uviedol, že účastníčka konania žiadosťou zo dňa 27. marca 2013 požiadala o priznanie starobného
dôchodku od 8. septembra 2010.

10. Účastníčke konania bol právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 535 906 1810 0
zo dňa 19. novembra 2013 podľa § 65 a § 82 zákona od 8. septembra 2010 priznaný starobný dôchodok
v sume 318,80 eur mesačne.

11. Podľa § 65 ods. 1 zákona poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený
najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

12. Účastníčka konania dosiahla dôchodkový vek dňa 8. septembra 2010 v súlade s ustanovením § 65
ods. 5 zákona.

13. Rozsudkom Okresného súdu Poprad č k. 11C/156/2005-253 zo dňa 24. októbra 2008 o určenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16. júna 2009 a
rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k 18CoPr/9/2014 zo dňa 20. januára 2016 o náhradu mzdy,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4. marca 2016, bola účastníčke konania priznaná náhrada mzdy za
obdobie od 1. októbra 2006 do 16. júna 2009 vo výške 8.649,10 eur a 4.935,22 eur, spolu 13.584,32 eur.

14. Žiadosťou zo dňa 19. septembra 2016, doručenou Sociálnej poisťovni, pobočka Poprad požiadala
o prepočítanie sumy starobného dôchodku z dôvodu vyplatenia náhrady mzdy z neplatne skončeného
pracovného pomeru. Uviedla, že dňa 6. septembra 2016 zamestnávateľ odovzdal evidenčný list
dôchodkového poistenia do Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad.

15. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 535 908 1810 0 zo dňa 26. januára 2017 bol účastníčke
konania podľa § 65, § 112 ods. 1 a § 82 zákona zvýšený starobný dôchodok na sumu 354,10 eur
mesačne.

16. Starobný dôchodok sa zvýšil po dodatočnom preukázaní vymeriavacích základov od 1. októbra 2006
do 16. júna 2009 a od 18. júna 2009 do 31. decembra 2009.

17. Následne napadnutým rozhodnutím bolo zmenené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 535
908 1810 0 zo dňa 26. januára 2017. Napadnutým rozhodnutím bol účastníčke konania zvýšený starobný
dôchodok na sumu 355,20 eur mesačne.

18. Starobný dôchodok sa zvýšil po dodatočnom preukázaní vymeriavacích základov od 1. júna
2005 do 30. septembra 2006. Opravný evidenčný list dôchodkového poistenia zo dňa 26. apríla
2017 bol vystavený zamestnávateľom v súlade s ustanovením § 139a zákona. Z uvedeného
vyplýva, že náhrada mzdy z dôvodu neplatne skončeného pracovného pomeru je na evidenčnom
liste dôchodkového poistenia rozpočítaná za celé obdobie neplatne skončeného právneho vzťahu
zamestnanca k zamestnávateľovi, t. j. od 1. júna 2005 do 16. júna 2009.

19. Zákon č. 461/2003 Z. z. ustanovuje pre zamestnávateľa určité povinnosti, medzi ktoré patrí aj
povinnosť zamestnávateľa viesť evidenciu zamestnancov na účely sociálneho poistenia.

20. Podľa § 232 ods. 1 zákona zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu zamestnanca na účely
sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom; táto
evidencia sa vedie od vzniku sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia zamestnanca
po celé obdobie, počas ktorého toto poistenie alebo sporenie trvá.

21. V zmysle ustanovenia § 232 ods. 2 písm. d/ zákona evidencia musí obsahovať, okrem iného,
vymeriavací základ zamestnanca neobmedzený podľa § 138 ods. 6.

22. Zamestnávateľ má povinnosť uvádzať v evidenčných listoch sociálneho zabezpečenia hrubé zárobky
podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2003 a v evidenčných listoch dôchodkového poistenia
vymeriavacie základy podľa právnej úpravy účinnej od 1. januára 2004.

23. Zamestnávateľ, na základe rozsudku Okresného súdu v Poprade č. k. 11C/156/2005-253 zo dňa
24. októbra 2008 o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a rozsudku Krajského súdu v
Prešove č. k 18CoPr/9/2014-450 zo dňa 20. januára 2016 o náhradu mzdy, vystavil opravný evidenčný
list dôchodkového poistenia a svoje zákonom stanovené povinnosti v danom prípade splnil.

24. Evidenčný list dôchodkového poistenia je rozhodujúcim podkladom potrebným pri rozhodovaní o
nároku na dôchodok a jeho sume za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003.
Obsahuje údaje, ktoré ovplyvňujú posudzovanie nároku na dôchodok a určenie jeho sumy, osobitne
údaje o období dôchodkového poistenia a údaje o vymeriavacom základe.

25. Suma starobného dôchodku účastníčky konania bola určená nasledovne.

26. Podľa § 66 ods. 1 zákona suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného
mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný
dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

27. Priemerný osobný mzdový bod bol určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé
kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období
vyjadreného v rokoch.

28. Prehľad hodnôt osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia
je uvedený v osobnom liste, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť napadnutého rozhodnutia.

29. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 19,2422.

30. V rozhodujúcom období účastníčka konania úhrnom získala 8 765 dní dôchodkového poistenia, t. j.
24,0137 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona.

31. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období,
priemerný osobný mzdový bod, je 0,8014. Podľa § 63 ods. 4 písm. g/ zákona sa k priemernému
osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 pripočíta v roku 2010 20 % z rozdielu medzi
hodnotou 1,0 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu.

32. V súlade s uvedeným je hodnota priemerného osobného mzdového bodu 0,8412.

33. Účastníčka konania ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, t. j. k 8. septembru 2010, získala
14 951 dní dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu starobného dôchodku je 40,9617 rokov
dôchodkového poistenia.

34. Podľa § 64 ods. 6 zákona aktuálna dôchodková hodnota je dôchodková hodnota určená podľa
odsekov 1 až 5, ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky.

35. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 8. septembru 2010 je 9,2246 eur, podľa opatrenia
Ministerstva práce, sociálnych veci a rodiny Slovenskej republiky č. 551/2009 Z.z., ktorým sa určila suma
aktuálnej dôchodkovej hodnoty na rok 2010.

36. Suma starobného dôchodku patriaca účastníčke konania za obdobie dôchodkového poistenia do
vzniku nároku na starobný dôchodok je 317,90 eur mesačne. Bola určená ako súčin priemerného
osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.
Priemerný osobný mzdový bod 0,8412 x 40,9617 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna
dôchodková hodnota 9,2246 = 317,90 eur mesačne.

37. Suma starobného dôchodku sa ďalej zvyšuje o pôvodnú sumu zvýšenia podľa § 82 zákona o 9,50
eur mesačne, na 327,40 eur mesačne.

38. Suma starobného dôchodku sa ďalej zvyšuje o pôvodnú sumu zvýšenia podľa § 82 zákona od 1.
januára 2011 o 5,80 eur mesačne, na 333,20 eur mesačne.

39. Suma starobného dôchodku sa ďalej zvyšuje o pôvodnú sumu zvýšenia podľa § 82 zákona od 1.
januára 2012 o 10,80 eur mesačne, na 344,00 eur mesačne.

40. Suma starobného dôchodku sa ďalej zvyšuje o pôvodnú sumu zvýšenia podľa § 82 a § 293ce zákona
od 1. januára 2013 o 11,20 eur mesačne, na 355,20 eur mesačne.

41. K námietkam účastníčky konania týkajúcim sa vymeriavacích základov uviedol Generálny riaditeľ
žalovanej následovne.

42. Podľa § 139a zákona ak súd rozhodol o neplatnosti skončenia právneho vzťahu zamestnanca k
zamestnávateľovi, vymeriavací základ za každý kalendárny mesiac neplatne skončeného právneho
vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi, je časť príjmu plynúceho z neplatne skončeného právneho
vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi, pripadajúca na každý taký kalendárny mesiac, § 138 ods. 1,
6, 8 až 12 a 17 platí rovnako.

43. Pri započítaní vymeriavacích základov Sociálna poisťovňa, ústredie postupovala v súlade s
rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1So/12/2014 zo dňa 13. januára 2015, ktorým
rozhodol v obdobnom prípade. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s právnym názorom
krajského súdu, že náhrada mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru mala byť zahrnutá
do vymeriavacieho základu navrhovateľa za príslušné kalendárne mesiace neplatne skončeného
pracovného pomeru.

44. K otázkam účastníčky konania týkajúcim sa poistného na sociálne poistenie uviedol nasledovné.

45. V zmysle § 66 ods. 1 zákona na výpočet starobného dôchodku majú vplyv nasledovné veličiny:
priemerný osobný mzdový bod, obdobie dôchodkového poistenia získané ku dňu vzniku nároku na
starobný dôchodok a aktuálna dôchodková hodnota.

46. Z uvedeného vyplýva, že výška poistného na sociálne poistenie nemá vplyv na výpočet sumy
starobného dôchodku.

47. Suma starobného dôchodku zodpovedá preukázanému a zhodnotenému obdobiu dôchodkového
poistenia a dosiahnutým vymeriavacím základom.

48. K danej otázke bol účastníčke konania zaslaný aj list Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad zo dňa
11. októbra 2017, v ktorom jej bolo oznámené, že podľa platnej právnej úpravy nie je možné doplatiť
poistné na sociálne poistenie.

49. Z predmetného listu vyplýva, že zamestnávateľ neuhradil odvody, resp. poistné na sociálne poistenie
za obdobie od 1. augusta 2006 do 30. septembra 2006.

50. Podľa § 60 ods. 1 zákona druhá veta, ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné
na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa
považuje za splnenú.

51. Podľa § 196 ods. 7 zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Generálny riaditeľ Sociálnej
poisťovne po preskúmaní spisovej dokumentácie dospel k záveru, že odvolanie účastníčky konania nie
je dôvodné.

52. Vzhľadom na uvedené Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne odvolanie navrhovateľky zamietol a
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

53. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia Generálneho
riaditeľa žalovanej. Namietala, že správny orgán nesprávne aplikoval ustanovenie § 139a zákona.
Žalobkyňa je toho názoru, že pokiaľ jej súd priznal z titulu nároku na náhradu mzdy z neplatného
skončenia pracovného pomeru náhradu mzdy iba za časť obdobia, kedy jej zamestnávateľ neumožnil
pokračovať v práci počas trvania neplatného skončenia pracovného pomeru, žalovaný správny orgán
nepostupoval správne, keď sumu vyplatenej náhrady mzdy započítal aj za tie kalendárne mesiace, za
ktoré jej súd náhradu mzdy vôbec nepriznal.

54. V konkrétnom prípade Okresný súd v Poprade rozsudkom zo dňa 24. októbra 2008 č. k.
11C/156/2005 určil, že výpoveď daná žalobkyni 07. februára 2005 je neplatná a pracovný pomer trvá.
Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16. júna 2009. Obdobie, počas ktorého zamestnávateľ
neumožnil žalobkyni pokračovať v práci po podanej výpovedi trvalo od 01. júna 2005 do 16. júna 2009.
Nárok na náhradu mzdy/platu však súd priznal žalobkyni len za časť tohto obdobia, a to od 01. októbra
2006 do 16. júna 2009, pretože zvyšok nároku bol premlčaný, a v konaní o náhradu mzdy bola úspešne
vznesená námietka premlčania. Čo sa týka konkrétnej sumy priznanej náhrady mzdy, Okresný súd
Poprad rozsudkom sp. zn. 19C/168/2019 žalobkyni priznal sumu 8.649,10 eur a Krajský súd v Prešove
rozhodnutím sp. zn. 18CoPr/9/2014 priznal žalobkyni sumu 4.935,22 eur.

55. Napriek tomu, že za obdobie od 01. júna 2005 do 30. septembra 2006 súd z titulu náhrady
mzdy žalobkyni nič nepriznal a tým pádom zamestnávateľ žalobkyni nič neuhradil, Sociálna poisťovňa
započítala do vymeriavacieho základu za toto obdobie sumy, ako keby bola náhrada mzdy zo strany
zamestnávateľa vyplatená. Uvedené vyplýva z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. 535 908
1810 0 zo dňa 18. júna 2017. Na strane 1 prvostupňového rozhodnutia sa uvádza : „Opravný evidenčný
list dôchodkového poistenia z 26. apríla 2017 bol vystavený zamestnávateľom Základná škola s
materskou školou, Spišské Bystré v súlade s § 139a zákona, to znamená, že náhrada mzdy z dôvodu
neplatne skončeného pracovného pomeru je na evidenčnom liste dôchodkového poistenia rozpočítaná
za obdobie od l. júna 2005 do 16. júna 2009.´´ Žalovaný správny orgán prvostupňové rozhodnutie
potvrdil.

56. Žalobkyňa namietala, že prvostupňový, ako aj odvolací správny orgán nepostupovali správne,
keď sumu vyplatenej náhrady mzdy započítali aj za tie kalendárne mesiace, za ktoré jej súd náhradu
mzdy nepriznal a zamestnávateľ nevyplatil. Uvedený postup správnych orgánov má vplyv na výšku
osobného mzdového bodu žalobkyne, pretože ak sa akákoľvek konkrétna suma vydelí vyšším počtom
mesiacov, výsledné číslo osobného mzdového bodu je nižšie, ako keď je náhrada mzdy vydelená nižším
počtom mesiacov. Žalovaný správny orgán síce citoval v napadnutom rozhodnutí ustanovenie §139a
zákona, avšak ho nesprávne aplikoval. Žalobkyňa je toho názoru, že časť príjmu plynúceho z neplatne
skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi pripadajúca na každý taký kalendárny
mesiac je v mesiacoch, za ktoré jej nebola náhrada mzdy/príjmu súdom priznaná a ani zamestnávateľom
vyplatená je 0,-eur.

57. Žalobkyňa bola od 01. júna 2005 vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, pričom za obdobie
od 01. októbra 2005 jej bol priznaný peňažný príspevok na opatrovanie - uvedené skutočnosti týkajúce sa
obdobia od 01. júna 2005 do 30. septembra 2006 mal správny orgán vyhodnotiť z hľadiska podstatného
pre výpočet dôchodku žalobkyne.

58. Žalovaný správny orgán však uviedol, že evidenčný list dôchodkového poistenia je rozhodujúci
podklad pri rozhodovaní o nároku na dôchodok a jeho sumu. Tento evidenčný list vystavuje
zamestnávateľ a pokiaľ sú údaje v ňom v rozpore s rozsudkami o náhrade mzdy, i so sumou skutočne
vyplatenej náhrady mzdy, nemôže správny orgán z takéhoto nepravdivého dôkazu vychádzať. Podľa
§ 195 ods. l zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne postupuje tak, aby presne a úplne zistila
skutočný stav veci... Teda správny orgán nemôže vychádzať z fiktívnych, nepravdivých údajov, aj keď
sú v evidenčnom liste. Samotná Sociálna poisťovňa na svojej internetovej stránke uvádza, že pri
neplatne skončenom pracovnom pomere vo výkaze zamestnávateľ vykáže len tie kalendárne mesiace,
za ktoré zamestnancovi príjem poskytuje. Tento názor Sociálnej poisťovne je v rozpore s tým, čo tvrdí v
napadnutom, i v prvostupňovom rozhodnutí týkajúcom sa žalobkyne.

59. Napadnuté rozhodnutie nezohľadňuje presný a skutočný stav veci, a preto je nezákonné pre rozpor
s ustanovením § 195 ods. l zákona.

60. Napadnuté rozhodnutie odkazuje na rozsudok NS SR č. lSo/12/2014 z 13. januára 2015,
pričom uvádza, že náhrada mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru mala byť zahrnutá
do vymeriavacieho základu navrhovateľa za príslušné kalendárne mesiace neplatne skončeného
pracovného pomeru. Najvyšší súd sa však v uvedenom rozsudku zaoberal započítaním vymeriavacieho
základu pri neplatnom skončení pracovného pomeru z iného aspektu, ako namieta žalobkyňa v tejto
právnej veci.

61. Žalobkyňa tiež vytýkala napadnutému rozhodnutiu tú vadu, že nezohľadňuje skutočný stav veci, čo
sa týka skutočne vyplatenej náhrady mzdy, a to z toho aspektu:

Okresný súd Poprad rozsudkom sp. zn. 19C/168/2009 z 25. mája 2012 žalobkyni priznal náhradu mzdy v
sume 8.649,10 eur a Krajský súd v Prešove rozhodnutím zo dňa 20. januára 2016 sp. zn. 18CoPr/9/2014
priznal žalobkyni z titulu náhrady mzdy sumu 4.935,22 eur. Uznesením z 10. decembra 2015 Krajský
súd v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 5CoE 62/2015 konštatuje, že suma 8.649,10 eur uvedená
vo výroku rozsudku OS Poprad sp. zn. 19C/168/2009 z 25. mája 2012 nebola určená ako suma
brutto, a preto túto sumu v plnej výške (bez ohľadu na odvodové povinnosti) je zamestnávateľ povinný
vyplatiť žalobkyni. Krajský súd zároveň uvádza, že právoplatné rozhodnutie súdu zaväzuje nielen súd,
účastníkov konania, ale podľa § 159 ods. 2 O.s.p. i všetky orgány. Podľa § 198 ods. l zákona ak sa
v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, je organizačná zložka
Sociálnej poisťovne takýmto rozhodnutím viazaná. Žalobkyňa o týchto rozhodnutiach v exekučných
veciach pobočku Sociálnej poisťovne v Poprade informovala. Podľa § 196 ods. 6 zákona organizačná
zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú
potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

62. V napadnutom rozhodnutí sa uvádza, že evidenčný list dôchodkového poistenia je rozhodujúcim
podkladom potrebným pri rozhodovaní o nároku na dôchodok a jeho sume....Zdôraznila však, že ak
tento evidenčný list je v rozpore s názorom KS Prešov sp. zn. 5CoE 62/2015, správny orgán je podľa
§ 198 ods. l zákona viazaný rozhodnutím súdu, a nie evidenčným listom. Žalobkyňa je toho názoru, že
princíp vyslovený v uznesení KS Prešov sp. zn. 5CoE 62/2015 sa vzťahuje aj na náhradu mzdy priznanú
rozhodnutím KS Prešov sp. zn. 18CoPr/9/2014 v sume 4.935,22 eur. Podľa žalobkyne sa odvody do
Sociálnej poisťovne, ale aj vymeriavacie základy mali počítať s prihliadnutím na to, že suma 8.649,10
eur a suma 4.935,22 eur boli vyplatené priamo žalobkyni, a teda ako suma náhrady mzdy v čistom.

63. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zotrvala na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v
preskúmavanom rozhodnutí a navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Nežiadala vo veci nariadiť
pojednávanie.

64. Právna zástupkyňa žalobkyne na vyjadrenie žalovanej nereagovala. Z obsahu žaloby, ale aj z
doplnenia vyplýva, že o nariadenie pojednávania nežiadala.

65. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len S.s.p.) v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

66. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p. každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

67. Podľa § 23 ods. 2 písm. b/ S.s.p. sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách
v sociálnych veciach.

68. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ S.s.p. sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

69. Podľa § 199 ods. 3 S.s.p. ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

70. Podľa § 190 S.s.p. ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

71. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie
a konanie ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku uverejnil podľa § 137 ods. 4 S.s.p. na úradnej tabuli krajského súdu aj
na jeho webovej stránke a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

72. Predmetom preskúmania je rozhodnutie, ktorým príslušný správny orgán rozhodol o odvolaní
žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie tak, že podľa § 218 ods. 2 zákona odvolanie
zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

73. Vzhľadom na rozsah žalobných námietok bolo základom preskúmavacieho konania posúdenie,
či postupovala Sociálna poisťovňa v súlade s § 139a zákona, keďže bola náhrada mzdy z neplatne
rozviazaného pracovného pomeru za obdobie od 1. júna 2005 do 16. júna 2009, z dôvodu premlčania,
priznaná len za obdobie od 1. októbra 2006 do 16. júna 2009 (8.649,10 eur + 4.935,22 eur, spolu
13.584,32 eur), preto aj v evidenčných listoch dôchodkového poistenia za jednotlivé mesiace od 1. júna
2005 do 30. septembra 2006 mala byť uvedená ,,0´´ a teda suma vyplatenej náhrady mzdy nemala byť
započítaná za mesiace, za ktoré jej súd náhradu mzdy nepriznal, ani zamestnávateľ reálne nevyplatil.

74. Tiež namietala, že priznaná náhrada mzdy v sume 8.649,10 eur a 4.935,22 eur, mala byť pre účely
§ 139a zákona posudzovaná s poukazom na uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 5CoE/62/2015
zo dňa 10. decembra 2015, ako suma náhrady mzdy v čistom.

75. Podľa § 195 ods. 1 zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia
postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady
na rozhodnutie.

76. Podľa § 209 ods. 1 zákona rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne,
ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a musí obsahovať predpísané
náležitosti.

77. Podľa § 139a zákona ak súd rozhodol o neplatnosti skončenia právneho vzťahu zamestnanca k
zamestnávateľovi, vymeriavací základ za každý kalendárny mesiac neplatne skončeného právneho
vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi je časť príjmu plynúceho z neplatne skončeného právneho
vzťahu zamestnanca pripadajúca na každý taký kalendárny mesiac; § 138 ods. 1,5,6,11,12 a 14 platí
rovnako.

78. Bez ohľadu na tvrdenie správnych orgánov ohľadne záväznosti údajov uvedených v evidenčných
listoch dôchodkového poistenia vyhotovený zamestnávateľom v zmysle § 232 zákona je rozhodujúce,
či boli vyhotovené správne.

79. Aj keď právna zástupkyňa žalobkyne správne namietala, že právne závery uvedené v rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1So/12/2014 zo dňa 13. januára 2015 sa týkali iných
skutkových okolností a danú vec je potrebné inak právne posúdiť, je potrebné súhlasiť s argumentáciou
žalovanej, že mohla postupovať len tak, ako upravuje zákon a iný výklad alebo dopĺňanie konkrétneho
zákonného ustanovenia neprislúcha žalovanej, ale ani súdu.

80. Z ustanovenia § 139a zákona pritom nepochybne vyplýva, že vymeriavací základ za každý
kalendárny mesiac neplatne skončeného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi, je časť
príjmu plynúceho z neplatne skončeného právneho vzťahu pripadajúca na každý takýto kalendárny
mesiac.

81. Z tohto ustanovenia nevyplýva, že náhradu mzdy je možné rozpočítať len na tie mesiace neplatne
skončeného pracovného pomeru, za ktoré bola aj reálne priznaná a vyplatená.

82. Vzhľadom na uvedené, ak zamestnávateľ v evidenčných listoch dôchodkového poistenia rozpočítal
priznanú náhradu mzdy na celé obdobie (každý mesiac) neplatne skončeného právneho vzťahu (od
1. júna 2005 do 16. júna 2009), postupoval správne a nepochybila ani žalovaná, ak pri rozhodovaní
o žiadosti žalobkyne o prepočítanie sumy starobného dôchodku z dôvodu vyplatenia náhrady mzdy
z neplatne skončeného pracovného pomeru, vychádzala z takto vyhotovených evidenčných listov
dôchodkového poistenia.

83. Keďže v súlade s § 139a zákona bolo do obdobia dôchodkového poistenia žalobkyne na nárok
na starobný dôchodok započítané celé obdobie z neplatne skončeného pracovného pomeru a náhrada
mzdy bola započítaná do vymeriavacieho základu žalobkyne za celé obdobie (každý mesiac) z neplatne
skončeného pracovného pomeru, správny súd podľa § 190 S.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol.

84. V súvislosti s námietkou žalobkyne, že priznaná náhrada mzdy v celkovej sume 13.584,32 eur
mala byť posudzovaná ako náhrada mzdy v čistom, je potrebné zdôrazniť, že táto námietka nemala
vplyv na správnosť výpočtu sumy starobného dôchodku, nakoľko výška poistného na sociálne poistenie
a odvodová povinnosť zamestnávateľa z neplatne skončeného pracovného pomeru nemajú vplyv na
výpočet sumy starobného dôchodku, keďže podľa § 66 ods. 1 zákona sa suma starobného dôchodku
určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku
dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

85. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 S.s.p., podľa
ktorých správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo z časti úspech. Žalovanému prizná
správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených
trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgán štátnej správy však náhradu trov právneho
zastúpenia možno priznať len výnimočne.

86. Žalobkyňa nebola v konaní úspešná a nebol naplnený ani dôvod uvedený v § 168 veta druhá S.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove
(§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 S.s.p.).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej
pomoci (§ 449 ods. 1,2 S.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 1. 6. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.