Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. február 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/126/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716204070
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8716204070.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Mariany Muránskej, predsedníčky senátu a sudcov
JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Gabriely Világiovej, v právnej veci žalobcu: F. H., nar. XX.X.XXXX,
bytom J. XXX/XXX, XXX XX G., proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o určenie neplatnosti Zmlúv o spotrebiteľskom úvere s prísl., o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 11C/87/2016 - 56 zo dňa 27.03.2018
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o čiastočnom zamietnutí návrhu.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že zmluvy: a) č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX,
b) č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX sú bezúročné a bez poplatkov. V prevyšujúcej časti súd návrh
zamietol a určil, že žiaden z účastníkov nemá právo náhradu trov konania. Vyslovil, že o trovách štátu
- súdneho poplatku bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom rozhodnutí vo veci
samej.
Právny vzťah sporových strán vyhodnotil ako spotrebiteľský, na ktorý aplikoval čl. 6 smernice Rady
93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ust. § 37 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, § 53
ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2, § 517 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 9 ods.
1, 2, 10 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej ZoSÚ) a dospel k záveru, že úver
je bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že odplata v obidvoch zmluvách prevyšuje maximálnu odplatu
stanovenú podľa Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. (ďalej len „nariadenie“). Poukázal na stanovisko
Národnej banky Slovenska (ďalej len NBS) vo veci odplaty za poskytnuté finančné prostriedky vydaného
na základe predmetných zmlúv o spotrebiteľskom úvere, ktorá pre zmluvu č. XXXXXXXXX zo dňa
XX.X.XXXX určila priemernú RPMN na 14,15 a pre zmluvu č. XXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX určila
priemernú RPMN vo výške 12,34, pričom odplata nesmie prevyšovať dvojnásobok týchto hodnôt, t.j.
hodnotu 28,30 % pre prvú zmluvu a 24,68 % pre druhú zmluvu. Z týchto dôvodov súd vyhodnotil uvedené
zmluvy za bezúročné a bez poplatku, nakoľko žalovaný konal v rozpore s ustanovením § 37 OZ a v
zmysle ust. §39 OZ. O nároku o trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.
z. civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 v znení neskorších predpisov ( ďalej len CSP)
v spojení s § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 v znení neskorších predpisov
(ďalej len CSP). Vytýka súdu prvej inštancie nedostatočné zdôvodnenie vydaného rozhodnutia. Je toho

názoru, že žalobca na určení zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov nemá naliehavý právny záujem.
Uvádza, že dňa XX.X.XXXX bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol
poskytnutý úver vo výške 250,- eur, zvýšený o príslušný poplatok vo výške 218,- eur a dňa XX.X.XXXX
zmluva o spotrebiteľskom úvere na 100,- eur, zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 62,- eur. Z prvej
zmluvy zaplatil žalobca len 120,47,- eura a z druhej zmluvy len 17,61,- eura. Uviedol, že dlžné sumy si
bude vymáhať aj v prípade určenia zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov a tým pádom nie je splnený
predpoklad určovacej žaloby. To či bolo plnené na existujúci alebo neexistujúci záväzok možno len v
konaní o návrhu na plnenie. Určenie zmluvy za bezúročné a bez poplatkov bude predpokladom pre
podanie ďalšej žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle §
34 CSP, v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie, osobou
oprávnenou (§ 362 ods. 1, § 359 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

4. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie je zrejmé, že strany sporu uzavreli dňa
XX.XX.XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo
výške 250,- eur za odplatu v sume 70,- eur, s úrokom vo výške 59,20 % z poskytnutého úveru ( t.j. 148
za celú dobu splácania) a RPMN vo výške 28 % s tým, že celkovú čiastku 468,- eur sa žalobca zaviazal
uhradiť do XX.XX.XXXX. Dňa XX.XX.XXXX strany sporu uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na
základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 100,- eur za odplatu vo výške 28,- eur, s úrokom
vo výške 34 % (t. j. 34 ,- eur za celú dobu splácania) a RPMN vo výške 28 % s tým, že celkovú čiastku
162,- eur sa žalobca zaviazal uhradiť do XX.XX.XXXX. Je nepochybné, že ide o zmluvy spotrebiteľské
v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa, pretože
pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti a žalobca je spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na predmetné zmluvy je tak potrebné
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a zároveň ide o zmluvy o
spotrebiteľskom úvere (ZoSÚ).

5. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a pre
zdôraznenie správnosti dodáva:
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

7. Na kategóriu dobrých mravov je potrebné osobitne prihliadať pri spotrebiteľských zmluvách.
Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú
spoločenskému vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť.
Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v
demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a
vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti
všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti
dobrým mravom.

8. Zákaz konať v rozpore s dobrými je obsiahnutý i v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Podľa § 4 ods. 8 tohto právneho predpisu, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi.
Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v
rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel
morálky, uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu účastníkovi
obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe využívanej na lesť,
vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

9. Podľa ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu
prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať.

10. Uvedené ustanovenie nemožno vykladať tak, aby do odplaty obvykle požadovanej na finančnom trhu
za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch sa zahrňovali i údaje od tých subjektov finančného trhu,
ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky. Pripustenie takejto možnosti rozhodne nebolo vôľou
zákonodarcu, a preto pre účely zistenia výšky obvyklej odplaty sa musí vychádzať z údajov finančných
inštitúcii poskytujúcich spotrebiteľské úvery za primerané odplaty, riadiac sa zásadou dobrých mravov,
upravenou v ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

11. V zmysle § 1 Nariadenia č. 87/1995 Z.z., sa odplata pri poskytovaní peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi (úver, pôžička poskytovaná bankou alebo nebankovým veriteľom) vyjadruje v percentách
zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a tvoria ju úrok, poplatky, akékoľvek
iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a
ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných
prostriedkov.

12. Podľa § 1a ods. 1 a 2 nariadenia, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi
nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri
obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo
pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety. Ak ide o poskytnutie peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi na obdobie kratšie ako tri mesiace alebo o poskytnutie peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi, ktorých výška nepresiahne 100 eur, je najvyššia prípustná výška odplaty zo sumy zmluvne
dohodnutých peňažných prostriedkov 30 % ročne.

13. Z predložených spotrebiteľských zmlúv je zrejmé, že na základe zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa
XX.X.XXXX bola žalobcovi poskytnutá pôžička v sume 250,- eur, ktorú sa zaviazal vrátiť spolu s
dohodnutou odplatou za poskytnutie finančných prostriedkov a úrokom spolu v sume 468,- eura. V tomto
prípade tak celkovú odplatu tvorí suma 218,- eur, čo predstavuje 87,2 % z istiny poskytnutého úveru. Zo
stanoviska NBS pritom vyplýva, že pre danú zmluvu bola maximálna výška odplaty (t.j. úrok spoločne
so všetkými poplatkami) stanovená na 28,30 %. Na základe zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX
bola žalobcovi žalovaným poskytnutá pôžička vo výške 100,- eur, ktorú sa žalobca zaviazal zaplatiť spolu
v dohodnutým úrokom a odplatou za poskytnutie pôžičky celkovo v sume 162,- eur. Celkovú odplatu v
tomto prípade tvorí suma 62,- eur, čo predstavuje 62 % z istiny úveru. Pre danú zmluvu bola stanoviskom
NBS stanovená maximálna výška odplaty 24,68%. Je zrejmé, že odplata z predmetných zmlúv prevyšuje
maximálnu výšku odplaty stanovenú nariadením.

14. Žalovaný v zmluvách vypočítal výšku RPMN len na základe odplaty za poskytnutie finančných
prostriedkov, avšak RPMN predstavuje celkové náklady spojené s úverom (napr. spotrebiteľským) alebo
pôžičkou a do jej výpočtu sa zahŕňa nielen výška poplatkov, ale aj výška úrokovej sadzby, ktoré sú
spojené s úverom alebo pôžičkou. Z toho vyplýva, že výška RPMN je v oboch predmetných zmluvách
uvedená nesprávne. V zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. d) sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná
percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Námietka nesprávneho skutkového zistenia a
nesprávneho právneho posúdenia preto nebola dôvodná.

15. Odvolací súd sa nestotožňuje s námietkou žalovaného, že žalobca nepreukázal naliehavý právny
záujem na určení, že zmluvy sú bezúročné a bez poplatkov. Naliehavý právny záujem spotrebiteľa
vyplýva z ust. § 3 ods. 5 ZoSÚ a § 53a OZ a je daný z dôvodu právnej istoty žalobcu, pretože
len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa nachádza. Bez rozhodnutia
súdu o takomto požadovanom určení nebráni žalovanému nič, aby naďalej požadoval od žalobcu
zaplatenie pohľadávky, vo výške, na ktorú v zmysle zákona nemá nárok. Žalobca ako spotrebiteľ v
pozícii slabšej zmluvnej strany má preto naliehavý právny záujem na tom, aby sa odstránil protiprávny
stav. Takýmto určením sa napĺňa cieľ Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zabrániť neustálemu používaniu neprijateľnej zmluvnej
podmienky. Naliehavý právny záujem je daný aj z dôvodu právnej istoty v otázke skutočnej výšky dlhu.

16. Správny je aj výrok o trovách konania, ktorý zodpovedá výsledku konania a vzniknutým trovám
žalobcu.

17. Keďže súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vec v súlade s vyššie uvádzanými
dôvodmi právne posúdil, odvolací súd rozsudok v celom rozsahu potvrdil postupom podľa § 387 ods.
1, 2 CSP.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu neúspešný a preto mu nevzniklo právo na
náhradu trov konania. Úspešnému žalobcovi preukázateľne žiadne trovy nevznikli. Súd preto rozhodol,
že žiadnej zo strán nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 19. 4. 2019. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.