Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. september 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/105/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216203456
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4216203456.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.

so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený advokátkou JUDr. Barbora
Korenecová, so sídlom Slnečná 765/3, Malinovo proti žalovanému: B. J., nar. XX.X.XXXX, bytom T., O.
XXX/XX, o zaplatenie 118,- eur s príslušenstvom a iné

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 118,- eur s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 1,56
eur a s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 118,- eur od 1.9.2015 do zaplatenia, to všetko do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu v časti známeho úroku, v časti poplatkov, v časti zmluvnej pokuty, v časti 39,15 % úroku
ročne od 1.9.2015, v časti trov mediačného konania a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamieta.

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 9.3.2016 si žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo
výške 118,- eur so známym úrokom vo výške 104,64 eur, ktorý pozostáva z 39,15% úroku ročne zo
sumy 350,- eur od 31.5.2014 do 13.6.2014 vo výške 5,26 eur, ako aj zo sumy 292,- eur od 14.6.2014
do 16.10.2014 vo výške 39,15 eur a zo sumy 176,- eur od 17.10.2014 do 31.8.2015 vo výške 60,23 eur.

Taktiež si uplatnil nárok na známy úrok z omeškania vo výške 2,31 eur vyčíslený vo výške 5% ročne
zo sumy 176,- eur od 28.5.2015 do 31.8.2015. Žalobca si ďalej uplatnil nárok na poplatok vo výške
208,97 eur, ako aj na poplatok za upomienky vo výške 10,- eur, na zmluvnú pokutu vo výške 33,- eur,
na úrok vo výške 39,15% ročne zo sumy 118,- eur od 1.9.2015 do zaplatenia, na 5% úrok z omeškania
vo výške 5% ročne zo sumy 118,- eur od 1.9.2015 do zaplatenia ako aj na trovy mediačného konania
vo výške 163,55 eur. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o spotrebiteľskom
úvere č. 400600474 z 30.5.2014 poskytol žalovanému úver vo výške 350,- eur, ktorý sa žalovaný

zaviazal vrátiť a pri poskytnutí finančných prostriedkov zaplatiť odplatu vo výške 208,97 eur a úrok
spojený so spotrebiteľským úverom vo výške 137,03 eur, t.j. žalovaný sa zaviazal zaplatiť celkom sumu
vo výške 696,- eur. Úrok bol vo výške 39,15% s RPMN vo výške 98,86% a žalovaný sa zaviazal
do 27.5.2015 zaplatiť na účet veriteľa celkom sumu vo výške 696,- eur. Žalobca so žalovaným sa
súčasne dňa 30.5.2014 dohodli, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 400600474 z 30.5.2014 sa
mení tak, že žalovaný celkovú sumu vo výške 696,- eur uhradí v 12 splátkach po 58,- eur, vždy k 27.
kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc 27.6.2014. Žalovaný pred dlhom splatným uhradil sumu 174,-

eur. Keďže žalovaný porušil podmienky zmluvy a nedodržal splátkový kalendár, bolo mu oznámené,
že stratil výhodu splátok a dlh sa stal splatným v celosti. Podľa Všeobecných podmienok poskytnutia
spotrebiteľského úveru sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi náklady súvisiace s uplatnením nároku,najmätrovymediácie,trovyrozhodcovskéhokonania,trovysúdnehokonania,trovyexekúcieapodobne.
Za dôkaz žalobca označil okrem výpisu z obchodného registra aj zmluvu a dohodu o splátkach.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu 22.2.2017 uviedol, že nárok žalobcu neuznáva,
účtované a požadované úroky vo výške 39,15% sú bezdôvodne vysoké, neprijateľné, pričom podľa
žalovaného ich možno charakterizovať ako úžeru a treba ich odmietnuť. Taktiež uviedol, že neuznáva
ani poplatok vo výške 208,97 eur a poukázal na to, že žalobca uplatnený nárok v časti trov mediačného
konania nijako nezdôvodnil a nepreukázal. Žalobu navrhol zamietnuť.

3. Žalobca v replike doručenej súdu 10.5.2017 uviedol, že z dôvodu, že poskytuje úvery z vlastných
zdrojovanevyžadujezabezpečeniepriposkytnutíúveru,úrokvovýške39,15%ročne niejeneprimeraný
a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Súčasne uviedol, že celkové náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú v zmluve o úvere jasne a výrazne napísané, pričom
podľa čl. 15 Všeobecných podmienok mal spotrebiteľ právo od zmluvy odstúpiť, a to bez uvedenia

dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy. Podľa názoru žalobcu, pokiaľ spotrebiteľ
toto právo nevyužil predpokladá, že zmluvu považoval za výhodnú. Uviedol, že žalovanému zaslal
viacpočetné upozornenia na omeškanie s plnením splátky, na ktoré žalovaný nereagoval. S obsahom
zmluvy ako aj so Všeobecnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy bol žalovaný
riadne oboznámený, pričom žalovaný svojim podpisom potvrdil, že súhlasí s obsahom zmluvy a bol

oboznámený so Všeobecnými podmienkami. Žalobca taktiež uviedol, že pokiaľ súd bude považovať
za potrebné preskúmať výšku trov mediačného konania, na výzvu súdu doplní podanie o dokumenty
preukazujúce priebeh mediačného konania.

Žalovaný v duplike doručenej súdu 18.7.2017 zopakoval tvrdenie, že úroky vo výške 39,15% ročne

nemajú oporu v zákone a sú úžerou, že žalobca si bezdôvodne vyúčtoval administratívne náklady na
vypracovanie a uzatvorenie zmluvy vo výške 208,97 eur, ktorá suma je neprimerane vysoká v porovnaní
s výškou samotného úveru. Žalovaný taktiež uviedol, že pri podpisovaní spornej zmluvy o úvere nemal
k dispozícii korektné informácie k posúdeniu hodnoty protiplnenia, pretože žalobca mu v okamihu
podpisovania zmluvy o úvere údaje o zmluvných podmienkach neposkytol vôbec alebo len skreslené.

4. Súd otvoril vo veci pojednávanie dňa 19.9.2017 s tým, že pojednával v neprítomnosti riadne
predvolaného právneho zástupcu žalobcu ako aj žalovaného a vo veci vykonal dokazovanie
oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu.

5. Podľa Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej tlačivo mandatár žalobcu a žalovaný podpísali dňa
30.5.2014, žalobca sa ako veriteľ zaviazal pri podpise zmluvy poskytnúť žalovanému ako spotrebiteľovi
bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 350,- eur a žalovaný ako spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 346,-
eur, teda zaviazal sa zaplatiť celkovú čiastku vo výške 696,- eur do 27.5.2015, čo je dátum doby trvania

zmluvy a konečnej splatnosti úveru, a to na účet veriteľa alebo v hotovosti mandatárovi. Celkové náklady
spotrebiteľa sú tvorené súčtom úroku vo výške 39,15% ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje
sumu vo výške 137,03 eur, spolu s administratívnymi nákladmi na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 208,97 eur, pri RPMN
vo výške 98,86%, pričom výška priemernej RPMN je 45,02%. Podľa uvedeného tlačiva zmluvy, žalovaný

dňa 30.5.2014 svojim podpisom potvrdil prevzatie peňažných prostriedkov uvedených v zmluve.

Žalobca ako veriteľ dňa 30.5.2014 prostredníctvom mandatára spolu so žalovaným podpísali aj Dohodu
o plnení v splátkach k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 400600474 z 30.5.2014, podľa ktorej sa veriteľ
a spotrebiteľ mali dohodnúť na zmene Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 400600474 z 30.5.2014 tak,

že spotrebiteľ sa mal zaviazať veriteľovi uhradiť celkovú čiastku vo výške 696,- eur 12 pravidelnými
mesačnými splátkami vo výške 58,- eur vždy k 27. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc 27.6.2014 s
tým, že spotrebiteľ mal súčasne zobrať na vedomie, že výška RPMN je 314,02% a priemerná RPMN je
45,02%. Podľa uvedeného tlačiva, V prípade, ak bude spotrebiteľ v omeškaní s niektorou splátkou 7
dní a viac, zaväzuje sa túto omeškanú splátku uhradiť do rúk mandatára v hotovosti spolu s paušálnymi

nákladmi na osobný výber omeškanej splátky mandatárom vo výške 15,- eur za každý jeden prípad
omeškania. Ostatné splátky sa spotrebiteľ zaväzuje platiť podľa tejto dohody naďalej vkladovými lístkami
alebo prevodným príkazom. Zmluvné strany sa mali súčasne dohodnúť, že neuhradením ktorejkoľvek
dohodnutej splátky riadne a včas po dobu dlhšiu ako 3 mesiace uvedený Dodatok zaniká od počiatku, aže ostatné ustanovenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie sú týmto odstúpením dotknuté a zostávajú
bez zmeny.

6. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle
Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom prípade
sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bol
žalovaný v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že žalobca, má v predmete svojej
činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je zrejmé, že v danom prípade sa jedná o žalobcom

vopred pripravenú formulárovú (typovú) úverovú zmluvu, ktorej obsah žalovaný nemal možnosť reálne
ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone
č. 129/2010 Z.z., a tak súd vzťah strán sporu posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa
§ 1 ods. 1, 2, § 2, § 9 zákona č. 129/2010 Z.z., § 52 a nasl. OZ, § 4 ods. 8, § 5b zákona č. 250/2007
Z.z., § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

7. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že strany sporu uzavreli dňa 30.5.2014 zmluvu o
spotrebiteľskom úvere v znení dohody o plnení v splátkach z toho istého dňa, na základe ktorej žalobca
poskytolžalovanémuúvervovýške350,-eurzacelkovénákladyvovýške346,-euražalovanýmalpodľa
uvedenej zmluvy zaplatiť žalobcovi celkom sumu 696,- eur do 27.5.2015, pri úroku vo výške 39,15%
ročne, s RPMN vo výške 98,86% (podľa zmluvy), resp. s RPMN vo výške 314,02% (podľa dohody o

plnení v splátkach) oproti priemernej RPMN vo výške 45,02%.

Teda v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedený údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (len)
vo výške 98,86 %, v dohode o plnení v splátkach (až) vo výške 314,02 %. Pritom oba právne úkony
boli uzavreté v ten istý deň, ako bezprostredne na seba nadväzujúce a vzájomne obsahovo spojené.

Napriek tomu však obsahujú výrazne rozdielny údaj o RPMN (ročnej percentuálnej miere nákladov).

8. Pre všetky zmluvy o odplatnom poskytovaní peňažných prostriedkov spotrebiteľom, s poukazom
na § 53 ods. 6 OZ, v znení účinnom od 1.6.2010 platí, že odplata nesmie podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. V

praxi ide o odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch bez
ohľadu na to, aký subjekt poskytuje peňažné prostriedky. Z hľadiska posúdenia okolnosti prípadov sa
prihliada na okolnosti, ktoré sú uvedené v druhej vete § 53 ods. 6 OZ , v znení účinnom od 1.6.2010.
Uvedeným ustanovením sa upravila výška odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov. Celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sa premietajú do výpočtu RPMN podľa § 19

zákona č. 129/2010 Z.z. vzorcom uvedeným v prílohe č. 2 citovaného zákona.

9. V danom prípade bol v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere dohodnutý úrok, ktorý ako
podstatná náležitosť zmluvy o spotrebiteľských úveroch mal byť vo výške 39,15 % ročne (úhrnom
vo výške 137,03 eur) a náklady spotrebiteľa mal tvoriť aj administratívny náklad vo výške 208,97 eur,

pričom zo zmluvy nevyplýva, aká administratíva spojená s vyplnením tlačiva žalobcu pri uzatváraní
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyvolala náklady vo výške 208,97 eur. Výšku celkových nákladov
spotrebiteľa vyjadrovala RPMN vo výške 98,86%. Vzhľadom na priemernú hodnotu RPMN obdobných
spotrebiteľských úverov vo výške 45,02%, ako to uviedol aj žalobca v zmluve strán sporu, pričom
z činnosti súdu je známe, že ide o údaj čerpaný zo stránky Ministerstva financií SR podľa stavu k

31.3.2014, RPMN danej veci vo výške 98,86% je viac ako dvojnásobok (2,20-násobok) priemernej
hodnoty RPMN v totožnom období. Zmluvné úroky vo výške 39,15 % sú viac ako štvornásobne vyššie
než priemerné úroky požadované bankami v máji 2014 za obdobné, spotrebiteľské úvery splatné do
1 roka, keď z činnosti súdu je známe, že priemerné úroky v bankách v máji 2014 pre nezabezpečené
spotrebiteľské úvery do 1.500,- eur a splatné do 1 roku boli podľa štatistiky Národnej banky Slovenska

vo výške 7,93%.

10. V čase uzavretia zmluvy o úvere stranami sporu, v znení dohody o plnení v splátkach (30.5.2014)
boloužznáme,ževládaSlovenskejrepublikydňa28.5.2014schválilanariadenie,ktorébolopublikované
v Zbierke zákonov pod č. 141/2014 Z.z..

Uvedeným nariadením s účinnosťou od 1.6.2014 bola určená najvyššiu možnú prípustnú výšku
odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi (tvorená úrokom, poplatkami a akýmikoľvek
inými odplatnými plneniami alebo inými nákladmi, ktoré sú dohodnuté pri spotrebiteľskej zmluve a
ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažnýchprostriedkov) tak, že odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť
dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere
alebo pôžičke ročne, pričom na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou

rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

11. Z hľadiska požiadaviek na ochranu spotrebiteľa (§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z.) z hľadiska dobrých
mravov a spoločenského záujmu (§ 3 ods. 1, 2 OZ, § 4 ods. 8, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.)

má súd za to, že pri úvere poskytnutom žalovanému (350,- eur), ktorý mal byť splatený do 1 roka,
výška zmluvných úrokov (39,15% ročne), ktorá viac ako štvornásobne prevyšuje úroky vyžadované
v obdobnom čase bankami pri podobných spotrebiteľských úveroch, odporuje dobrým mravom podľa
§ 3 ods. 1 OZ pre svoju neprimeranú výšku. S poukazom na § 39 OZ, v spojení s § 41 OZ, súd
zmluvu strán sporu o spotrebiteľskom úvere z 30.5.2014 považuje v časti úroku vo výške 39,15%
ročne za neplatnú. Neplatnosť zmluvnej podmienky o výške úrokov pre rozpor s dobrými mravmi, s

poukazom a § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 250/2007 Z.z., má za následok, že poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v
čase uzavretia úverovej zmluvy stranami sporu. V zmysle § 9 ods. 2 písm. i/ citovaného zákona je
náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere úroková sadzba spotrebiteľského úveru, v ktorej časti

musí byť zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, aby vyvolala sledované právne následky. Keďže v
danom prípade tomu tak nie je, úver čerpaný žalovaným vo výške 350,- je bezúročný a bez poplatkov,
vrátane tzv. administratívnych nákladov, ktoré žalobca v žalobe nazval poplatkom vo výške 208,97 eur.
Administratívne náklady sú v zmluve z 30.5.2014 definované veľmi vágne, neurčito. Zo zmluvy strán
sporu nie je zrejmé aká administratíva spojená s vyplnením tlačiva jeho mandatárom pri uzatváraní

zmluvyospotrebiteľskomúvereapodpísanímtlačivavyvolalanákladyvyčíslenévzmluvesumou208,97
eur, ktorá predstavuje 2/3 zo sumy žalovaným čerpaného úveru vo výške 350,- eur. Keby aj uvedené
administratívne náklady boli špecifikované určito, ich výška je vzhľadom na výšku čerpaného úveru
rozporná s dobrými mravmi, a preto je zmluva strán sporu v časti (§ 41 OZ) administratívnych nákladov
neplatná, nielen podľa § 39 OZ, ale aj podľa § 37 ods. 1 OZ.

12. Pokiaľ žalovaný čerpal bezúročný a bezpoplatkový úver vo výške 350,- eur, na ktorý podľa tvrdení
žalobcu uhradil sumu 174,- eur, pričom žalovaný túto výšku úhrad nerozporoval, a žalobca si uplatnil
nárok na istinu vo výške 118,- eur, súd nárok žalobcu v tejto časti považoval za dôvodný a vyhovel mu.

Žalobca až do vyhlásenia dokazovania za skončené nepreukázal, že by v súvislosti s neuhradeným
záväzkom žalovaného konal vo veci mediátor, a už vôbec nepreukázal, že by mu vznikli trovy
mediačného konania v uplatnenej výške 163,55 eur, a to napriek obrane žalovaného. S poukazom na
uvedené súd žalobu voči spotrebiteľovi aj v tejto časti zamietol ako nedôvodnú, rovnako ako aj v časti
poplatkov za upomienky vo výške 10,- eur, keď žalobca až do vyhlásenia dokazovania za skončené

nielenže nepreukázal existenciu upomienky, ale nepreukázal ani zmluvné dojednanie o povinnosti
spotrebiteľa zaplatiť takýto poplatok. Preto s poukazom na § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z.z. žalobcovi
nevznikol nárok na poplatok za upomienky. Pokiaľ je povinnosť platiť takýto poplatok uvedený v
tlačive Všeobecných podmienok žalobcu, tieto podmienky podľa textu tlačiva zmluvy strán sporu o
spotrebiteľskom úvere nie sú súčasťou zmluvy a nie sú, s poukazom na body 40 - 45 rozsudku Súdneho

dvora C 42-15 z 9.11.2016, ani stranami sporu podpísané. Preto súd na ne ani neprihliada.

Pokiaľ tlačivo Všeobecných podmienok žalobcu nie je podpísané ani jednou zo zmluvných strán a v
zmluve z 30.5.2014 absentuje dohoda zmluvných strán o zmluvnej pokute, nemožno hovoriť, že si strany
pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti písomne dohodli zmluvnú pokutu, ktorú s poukazom na § 544

ods. 1, 2 OZ je zaviazaný zaplatiť ten účastník, ktorý túto povinnosť poruší. Z uvedeného dôvodu súd
nárok žalobcu v časti zmluvnej pokuty vo výške 33,- eur zamietol ako nedôvodný.

Keďže v danom prípade úver čerpaný žalovaným je bezúročný a bez poplatkov, žalobcovi nevznikol
nárok ani na úrok vyčíslený sumou vo výške 104,64 eur a ani na ďalší úrok uplatnený žalobcom vo výške

39,15 % ročne od 1.9.2015 do zaplatenia.

13.Žalobcasiuplatnilajnároknavyčíslenýúrokzomeškaniavovýške2,31eurzaobdobieod28.5.2015
do 31.8.2015 zo sumy 176,- eur vo výške 5% ročne. Pokiaľ si žalobca uplatnil nárok na istinu (len) vovýške 118,- eur, nie je zrejmé, prečo si za obdobie od 28.5.2015 do 31.8.2015 uplatnil nárok na úrok z
omeškania zo sumy 176,- eur a od 1.9.2015 zo sumy 118,- eur, keď žalobca netvrdil, že by žalovaný
realizoval úhrady aj po uplynutí lehoty splatnosti úveru. Pokiaľ žalobca tvrdí, že dlžná (úverová) istina

predstavuje sumu 118,- eur, v ktorej výške súd považoval žalobu za dôvodnú, žalovaný sa márnym
uplynutím lehoty splatnosti úveru dňa 27.5.2015 dostal do omeškania s úhradou sumy prísudku vo výške
118,- eur, z ktorej 5% úrok z omeškania ročne za obdobie od 28.5.2015 do 31.8.2015 predstavuje sumu
1,56 eur. Keďže žalovaný ani po 31.8.2015 nerealizoval žiadnu úhradu v prospech žalobcu, naďalej
je v omeškaní s úhradou sumy 118,- eur aj od 1.9.2015 do jej zaplatenia. Za omeškanie žalovaného

vznikol žalobcovi v súlade s § 517 ods. 1, 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. nárok na úrok z
omeškania o 5 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky.
Výška základnej úrokovej sadzby ECB k 28.5.2015 bola 0,05%, a tak súd s poukazom na § 216 ods.
1 CSP rozhodol o úroku z omeškania tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a v prevyšujúcej
časti vyčísleného úroku z omeškania žalobu žalobcu zamietol.

14. Žalobca bol v konaní v časti uplatnených nárokov na zaplatenie len čiastočne úspešný (18,42%),
pričom neúspech žalobcu v časti peňažných nárokov úhrnne žalovaných vo výške 640,47 eur, v časti
osobitne žalovaného 39,15% úroku ročne a 5% úroku z omeškania ročne je úspechom žalovaného
(81,58%),ktorýsaodrátavaodúspechužalobcu.Pretosúdonáhradetrovkonaniarozhodolspoukazom
na § 262 ods. 1 CSP podľa § 255 ods. 1, 2 CSP tak, že v konaní procesne úspešnejšiemu žalovanému

nepriznal náhradu trov konania, na ktorú mu síce nárok vznikol, avšak zo spisu nevyplýva, že by
žalovanému vznikli trovy konania. Preto mu súd ani náhradu trov konania nepriznal

15. Lehotu na plnenie súd žalovanému určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno,
na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
právneho predpisu.