Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. december 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/273/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415210042
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:6415210042.2

Uznesenie

ČS: ________________________________________________________________________Krajský
súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek senátu
JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci navrhovateľa: X. Q., I. XX.X.XXXX, Z. Z. XXX/
XX, Ž., proti povinnej O. E. I. X.X.XXXX, Z. Z. X, M., zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Arendackým,
so sídlom Železničiarska 13, Bratislava, o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, o odvolaní

povinnej osoby proti rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. 7C/26/2016-109 zo dňa 2.6.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Malacky v napadnutom výroku o nároku na náhradu trov
konania p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Malacky (ďalej aj súd prvej inštancie) rozsudkom č. k. 7C/26/2016-109 zo dňa 2.6.2017
zamietol návrh navrhovateľa, ktorým žiadal o určenie príspevku na jeho výživu vo výške 270,-eur
mesačne voči bývalej manželke. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na ich náhradu.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že nebola zistená základná podmienka pre

priznanie príspevku na rozvedeného manžela podľa § 72 odseky 1,2,3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine
(ďalej aj ZoR) a to neschopnosť navrhovateľa sám sa živiť.

3. Navrhovateľ v návrhu argumentoval tým, že manželstvo účastníkov bolo dňom 8.10.2012 právoplatne
rozvedené. Od 30.12.2014 navrhovateľ pozastavil prevádzkovanie živnosti a to z dôvodu, že sa pre
zdravotnú prekážku nemohol trvale zamestnať a nemal financie na platenie sociálnych a zdravotných

odvodov. Jeho zdravotný stav je ovplyvnený poškodením chrbtice po napadnutí bývalou manželkou.
Je evidovaný na Úrade práce a nepoberá dávky v nezamestnanosti a ani dávky v hmotnej núdzi.
Na pokrytie výdavkov na dom si zarobí príležitostne na brigáde. Počas konania predniesol, že na
Úrade práce je evidovaný v dôsledku zranenia bývalou manželkou. Nemá však potvrdenie o tejto
skutočnosti. Je už preddôchodkovom veku a nikde ho nechcú zamestnať. Nezhody v manželstve popísal
ako nezhody v hospodárení so spoločnými peniazmi a ďalej následné zvýšené požívanie alkoholických

nápojov zo strany bývalej manželky. Požadovanú sumu príspevku odôvodnil tým, že sa sám stará o
rodinný dom, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve s bývalou manželkou, sám hradí všetky náklady na
chod a údržbu domu. Mal dve operácie v súkromnej nemocnici, ide na tretiu a túto nemá z čoho zaplatiť.

4. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie skonštatoval, že navrhovateľ nepreukázal že v
dôsledku zdravotných problémov by nebol schopný sa zamestnať a ani to, že by mal zdravotné problémy

v súvislosti s ublížením na zdraví, ktoré mu mala podľa jeho vyjadrenia spôsobiť osoba povinná. Z
doloženého uznesenia Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom vôbec nevyplýva, že by zranenie a ztoho vyplývajúci zhoršený zdravotný stav navrhovateľa spôsobila bývala manželka. Ani z doloženej
prepúšťacej správy a ani z lekárskej správy zo dňa 9.1.2013 nie je možné vyvodiť, že by mal navrhovateľ
tak vážnu diagnózu, pre ktorú nie schopný sám sa živiť. Čo sa týka príčiny rozvratu manželstva obaja

účastníci uviedli rôzne príčiny a ani z rozsudku o rozvode manželstva nie je možné vyvodiť a zadefinovať
iba jednu príčinu rozvratu manželstva. Navrhovateľ požadovanú výšku príspevku 270,- Eur odôvodnil
tým,žebývalámanželkamuneprispievanaudržovanieachodrodinnéhodomu,ktorýmajúvpodielovom
spoluvlastníctve. Súd prvej inštancie uviedol, že nárok na príspevok na výživu rozvedeného manžela
však nemožno odôvodňovať takýmto spôsobom. Náklady potrebné na chod spoločnej nehnuteľnosti

možno kvalifikovať ako nárok z titulu spoluvlastníctva, nemožno takúto požiadavku navrhovateľa
prekvalifikovať na inštitút príspevku na výživu. S oprávnenými výdavkami na výživu manžela taktiež
nesúvisí tvrdenie navrhovateľa, že jeho zdravotný stav vyžaduje ešte jednu operáciu očí v súkromnej
nemocnici a túto si nemá z čoho zaplatiť. Nakoniec súd prvej inštancie poukázal aj na to, že príjem
bývalej manželky neumožňuje prispievať na výživu jej rozvedeného manžela. V prípade rozvedeného
manžela nie je právny nárok na v zásade rovnakú životnú úroveň bývalých manželov, ako je tomu medzi

manželmi za trvania manželstva. Pokiaľ sa jeden z bývalých manželov ocitol po rozvode manželstva v
horšej majetkovej situácií, avšak má schopnosť sám sa živiť (aj z prípadných dávok v rámci systému
sociálneho zabezpečenia), nárok na príspevok mu nevzniká. Príspevok na výživu rozvedeného manžela
nemá slúžiť na hradenie všetkých životných potrieb navrhovateľa, ale iba na dosiahnutie primeranej
výživy. Pre splnenie hmotnoprávnej podmienky pre priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela

sa vyžaduje preukázanie pokusu o dohodu s bývalým manželom (§ 72 ods. 2 zákona o rodine), pričom
pokus o takúto dohodu navrhovateľ nijako nepreukázal. Návrh navrhovateľa bol teda podaný predčasne
(nález Ústavného súdu sp.zn. III ÚS 120/2010).

5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného

mimosporového poriadku (ďalej aj CMP) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o náhrade trov konania podala včas odvolanie povinná osoba
s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že jej prizná plnú náhradu trov za

toto konanie. Citovala ustanovenie § 52 CMP a uviedla, že v predmetnej veci by bolo spravodlivým
rozhodnutím len také rozhodnutie, ktoré jej prizná nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
Dôvodom pre prelomenie všeobecnej zásady náhrady trov mimosporových konaní je skutočnosť, že
návrh navrhovateľa bol jednoznačne šikanózny, čo vyplýva tak zo samotného návrhu ako aj postupu
navrhovateľa v priebehu konania. Súd prvej inštancie konštatoval, že navrhovateľ uviedol do návrhu na

začatie konania vymyslené a nepravdivé tvrdenia, keď uviedol, že nepreukázal stratu schopnosti sa živiť
v dôsledku zdravotných problémov a už vôbec nepreukázal, že by akékoľvek jeho zdravotné problémy
mali pôvod v jej konaní. Poukázala na to, že navrhovateľ svoj nárok oprel aj o tvrdenie, že sa stará
o dom v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania, avšak na túto starostlivosť mu odvolateľka
neprispieva. Práve tento príspevok na starostlivosť o spoločný majetok si chcel navrhovateľ zabezpečiť

týmto konaním. Je nepochybné, že nárok na príspevok na výživu rozvedeného manžela nemá žiaden
vzťah k skutočnosti, či sa jeden z manželov stará o spoločnú vec a nepredstavuje ani kompenzáciu
za takúto starostlivosť. Návrh navrhovateľa ako taký bol odôvodnený celkom svojvoľne a bol už od
počiatku bez akejkoľvek šance na úspech. Preto považuje za spravodlivé, aby v prípade šikanózneho
návrhu boli trovy konania, ktoré vzniknú účastníkovi, proti ktorému bol takýto návrh podaný, boli jeho

navrhovateľom v plnej miere uhradené.

7. Navrhovateľ vo vyjadrení uviedol, že súhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie a nepodal odvolanie
proti rozsudku, nakoľko si hľadal prácu a mal ju aj prisľúbenú. Našiel sa zamestnávateľ, ktorý mu prácu
prisľúbilajnapriekjehovekuazdravotnémuhendikepu.Vybavilsiživnostenskýlistaod1.7.2017pracuje

ako živnostník. Vo veci sa neodvolal, aby zbytočne nezaťažoval súdy. V čase pojednávania 2.6.2017 bol
ešte oslobodený od všetkých súdnych poplatkov na základe rozhodnutia súdu v Žiari nad Hronom. O
tomto bol informovaný aj právny zástupca žalovanej p. JUDr. Arendacký. Predmetné rozhodnutie je na
OkresnomsúdevŽiarinadHronom.Právnezastúpeniesiobjednalažalovaná,aonasihomáajfinančne
vyrovnať. Navrhovateľ odmietol vyjadrenie povinnej osoby, že jeho návrhy sú škandalózne, tvrdenia

vymyslené a nepravdivé, a že si chcel zabezpečiť príspevok na starostlivosť o spoločný majetok. Sú
to výroky zavádzajúce s cieľom poškodiť jeho osobu a zavádzať súd. Finančnú čiastku potreboval
výlučne na živobytie a nájom. V žiadnom prípade nešlo o šikanózny návrh, ako to uvádza žalovaná a
jej právny zástupca, preto žiada od nich ospravedlnenie.8. Konanie o príspevku na výživu rozvedeného manžela sa prejednáva a rozhoduje podľa Civilného
mimosporového poriadku (§ 154 CMP).

9. Podľa § 2 odsek 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
mimosporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z. z.), ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania v intenciách ustanovení
§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku, bez nariadenia pojednávania podľa § 387 CSP a dospel

k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

11. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním, alebo bránením práva.

12. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

13. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

14. Citované ustanovenie § 52 CMP vyjadruje zásadu, že v konaniach upravených Civilným sporovým
poriadkom nemá zásadne žiadny z účastníkov nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil.
Každý z účastníkov si teda znáša svoje trovy konania sám. Zákon z uvedenej zásady pripúšťa výnimky
stanovené v ustanoveniach § 53 až § 56 CMP. Jednou z výnimiek je možnosť súdu priznať náhradu trov
konania vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé (§ 55 CMP). Zákon nekonkretizuje

komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov konania priznať, preto materiálny korektív
spravodlivého požadovania náhrady trov konania môže použiť vo všetkých typoch mimosporových
konaní. Pre aplikáciu ustanovenia § 55 CMP nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní. Musí
ísť o celkom výnimočný prípad. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v
okolnostiach na strane účastníkov konania.

15. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že žalobca využil svoje ústavné právo na súdnu ochranu (čl.
46 a nasledujúce zákona č. 460/1992 Zb. - Ústavy Slovenskej republiky), podal na súd kvalifikovaný
návrh, v konaní využíval svoje procesné práva a povinnosti a samotná skutočnosť, že súd prvej inštancie
na základe vykonaného dokazovania zistil, že jeho nárok nie je dôvodný, pretože nepreukázal jeho

neschopnosť sám sa živiť, neodôvodňuje záver o svojvoľne a šikanózne podanom návrhu, ako to
namieta povinná osoba. Nepreukázané tvrdenie v súdnom konaní neznamená automaticky, že tvrdenie
je vymyslené. Navrhovateľ k návrhu pripojil a aj počas konania do spisu doložil potvrdenie o tom, že
je Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Štiavnici vedený ako uchádzač o zamestnanie,
potvrdenie Sociálnej poisťovne o tom, že nemá nárok na dávku v nezamestnanosti a lekársku správu

o tom, že je liečený na očné ochorenie glaukóm a aj o tom, že mu bola diagnostikovaná kompresívna
zlomenina driekového stavca. Za takéhoto stavu nemožno vyvodiť, že by v čase podania návrhu mal
navrhovateľ predpokladať bezúspešnosť svojho návrhu. Preto odvolací súd dospel k záveru, že vo
veci nie sú dané také výnimočné okolnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ustanovenia § 55 CMP a
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania postupom podľa § 387 odsek

1 CSP ako vecne správny potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania, ktorých náhradu si uplatnila povinná osoba odvolací súd rozhodol
podľa§396odsek1CSP,§57CMPtak,žežiadenzúčastníkovnemánároknanáhradutrovodvolacieho
konania, pretože v odvolacom konaní nezistil existenciu dôvodov na aplikáciu § 54, § 55 CMP, teda že

by niektorý z účastníkov zavinil vznik trov odvolacieho konania, alebo že by priznanie nároku na náhradu
trov odvolacieho konania bolo vzhľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej

v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).